Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_31P-188-2016.pdf
PDF · 87.3 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/188/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou v právnej veci navrhovateľky W. H., Š. Z. J. S., Z., T. Q. Q., U. X/XX a manžela navrhovateľky H. H., Š. Z. J. S., E. S., T. Q. Q., U. X/XX, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom H. I. Q. H., v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín
rozhodol:
Manželstvo účastníkov W. H., S. Š. I. H. H. K. C. XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mesta Q. vo zväzku 29, ročník 1995, na strane 128, pod por. č. 255 sa r o z v á d z a.
Schvaľuje sa dohoda rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode tohto znenia:
„Maloleté deti H. I. Q. sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia.
Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživné pre mal. H. sumou 120 eur mesačne a na výživné pre mal. Q. sumou 80 eur mesačne, k rukám matky, vždy do 15-dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva."
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu žiadala o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom H. I. Q. H. pochádzajúcich z manželstva. V návrhu uviedla, že manželstvo uzatvorili 30.09.1995. U oboch ide o manželstvo prvé a z manželstva pochádzajú tri deti W., ktorá je plnoletá a maloletá H. I. Q.. Uviedla, že návrh podáva z dôvodu rozdielnych názorov. Dlhé roky manželstvo udržujú kvôli deťom. Nevedia sa zhodnúť v bežných záležitostiach ohľadom fungovania rodiny. Tvrdila, že nechce, aby deti naďalej vyrastali v hádkach, konfliktoch, nakoľko jej city voči manželovi už nepretrvávajú. Manžel odmieta s ňou komunikovať a rozvod manželstva považuje za najrozumnejšie riešenie.
2. Manžel navrhovateľky s rozvodom nesúhlasil. Chcel, aby sa vzťahy usporiadali. Uviedol, že v prípade rozvodu však súhlasí so zvereným detí do osobnej starostlivosti matky, s tým, aby zastupovali a spravovali majetok obaja a o výživnom prejaví ochotu s matkou detí sa dohodnúť.
3. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka uviedla, že v prípade rozvodu doporučuje maloleté deti zveriť matke.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením listinných dôkazov a zistil, že títo uzatvorili manželstvo dňa 30.09.1995. Z tohto manželstva pochádzajú tri deti z toho dve maloleté: H. I. Q.. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v Q. Q., U. X/XX, preto bol na konanie príslušný tunajší súd.
5. Z výsluchu navrhovateľky mal súd za preukázané, že manželstvo uzatvárali po 3-ročnej známosti. Ako dôvod rozvratu ich manželského spolužitia navrhovateľka uviedla rozdielna názory na spoločný život, rozdielne záujmy a viaznucu komunikáciu. Manželstvo podľa jej tvrdenia bolo usporiadané asi 5 rokov. Navrhovateľka sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala k svojej matke.
6. Z výsluchu manžela navrhovateľky mal súd za preukázané, že k narušeniu vzťahov v manželstve došlo vtedy keď zmenil zamestnanie a začal pracovať v U.. Asi po necelom roku keď dostal výpoveď od zamestnávateľa v zahraničí sa vrátil domov a zistil, že manželka zmenila voči nemu správanie. Našiel jej v telefóne sms, ktorá mala milostný podtón. V roku 2009 doviedla domov svojho priateľa a jemu oznámila, že nechce s ním žiť, že chce žiť s priateľom. Reagoval na to výbuchom hnevu a priateľa manželky napadol. Po dvoch týždňoch po uvedenom incidente chcel s manželkou mať sex na základe čoho manželka na neho zavolala políciu. Následne sa zbalila a odišla. Naliehal, aby sa do domácnosti vrátila čo aj urobila a začali opäť žiť v spoločnej domácnosti. V súčasnosti je situácia taká, že manželka ho nečaká doma keď sa vracia z práce, považuje ho za vzduch a nekomunikuje s ním. Na pojednávaní dňa 16.05.2017 priznal, že došlo k incidentu potom čo navštívili manželskú poradňu. Asi týždeň pred pojednávaním medzi nimi došlo k výmene názorov kedy dal manželka facku, následne potom čo mu povedala, že chce zostať bývať naďalej u mamy. Jeho to nahnevalo, povedal jej, že sa chce ísť hodiť pod vlak aj tak urobil, ľahol si na koľaje čo videli aj ich deti. Na pojednávaní dňa 16.05.2017 uviedol, že s vzhľadom na to, čo sa odohralo súhlasí s rozvodom, s tým, aby boli deti zverené matke ako aj s výživným v sume 120 eur na maloletú H. a v sume 80 eur na maloletú Q.. Súhlasil aj s tým, aby zastupovali maloleté deti a spravovali ich majetok obaja rodičia a styk, aby sa s deťmi neupravoval.
7. V danej veci mal súd na základe výsluchu účastníkov za to, že trvalé a pevné spoločenstvo založené dobrovoľným rozhodnutím muža a ženy - navzájom poznajúcich svoje charakterové vlastnosti, vzájomné návyky a predstavy o spolužití, bolo účastníkmi narušené.
8. Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 zákona o rodine.
9. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
10. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
11. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).
12. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci, predovšetkým z výsluchu účastníkov, mal súd za preukázané, že boli splnené hmotnoprávne podmienky stanovené pre rozvod manželstva citovanými
zákonnými ustanoveniami. Na kvalitu manželstva pôsobia predovšetkým sami jedinci, ktorí ho uzatvárali. V manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi nimi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené. Účastníci majú zjavne rozdielne povahy a tiež názory na manželský život - plnenie úloh manželstva, spoločné záujmy. Títo už ani nežijú v spoločnej domácnosti. Manželstvo účastníkov konania je teda iba formálne pretrvávajúcim zväzkom muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti, vzájomnej komunikácie a najmä porozumenia. Vzhľadom na postoje účastníkov konania nie je ani predpoklad najmä zo strany navrhovateľky na obnovu manželského spolužitia. Súd na základe týchto skutočností manželstvo účastníkov rozviedol.
13. Medzi správaním účastníkov v manželskom spolužití a rozvratom ich manželstva súd videl príčinnú súvislosť, a preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov, neplniace si svoje spoločenské poslanie, rozviedol. Predovšetkým manželia majú povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie, tak dôležité pre celkový vývoj a výchovu detí. Ak to nedokážu, je pre deti pochádzajúce z takéhoto zväzku vhodnejšie vyrastať v prostredí bez negatívnych javov a konfliktov, aj keď iba s jedným z rodičov.
14. Zákon o rodine číslo 36/2005 Z. z. predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Ak však k nej nedôjde, tento zákon zároveň ukladá (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností ako aj ochranu záujmov maloletých detí (a to aj s poukazom na ustanovenie § 113 O.s.p.).
15. Podľa § 24 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
16. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
17. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
18. Navrhovateľka je zamestnaná ako Q. Z. vo firme T. J. J..S..Z.. T. s priemerným mesačný príjmom vo výške 970 eur netto.
19. Manžel navrhovateľky pracuje ako E. S. R. M. L. R. R. J..S..Z.. Q. s priemerným mesačným príjmom vo výške 503 eur.
20. Maloletá H. E. Q. Č. XX S., je deviatačka na základnej škole. Je zdravá.
21. Maloletá Q. E. Q. Č. X rokov, je tretiačka na základnej škole. Navštevuje krúžok mažoretiek. Je zdravá.
21. Ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom H. bola súdom schválená rodičovská dohoda tak, že maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať ich spravovať ich majetok budú obaja rodičia a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej H. sumou 120 eur mesačne a na výživu maloletej Q. sumou 80 eur mesačne. Dohoda rodičov bola v zmysle § 24 ods. 3 zákona o rodine na doporučenie kolízneho opatrovníka súdom schválená keďže bola v záujme maloletých detí.
22. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
23. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
24. V prípade tejto veci navrhovateľka nežiadala styk upraviť.
25. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Rodičia nie sú oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (v troch vyhotoveniach).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je.
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods.1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods. 1 CMP).
Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).
Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).