Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-6T/55/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Jánom Lokšom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.5.2017, takto

rozhodol:

Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodzuje obžalovaného L.. B. G., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom G., O. č. 5, spod obžaloby Okresnej prokuratúry Košice II, sp. zn. 3Pv 92/2016 zo dňa 23.5.2016 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že v Košiciach na ul. O. č. X v období od roku 2013 do 17.10.2015 sa vyhrážal fyzickou likvidáciou svojej manželke, poškodenej S. G. a to slovami, že ju zabije, zničí, zakope, dá ju odstrániť, odreže jej hlavu a tú zakope, čím takto svojim konaním vzbudil u poškodenej dôvodnú obavu o jej život a zdravie;

- keďže nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

odôvodnenie:

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodenej S. G., F. G., a S. N., prečítaním listinných dôkazov a správ, na podklade ktorého rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Obžalovaný L.. B. G. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Ku skutku, z ktorého bol obžalovaný uviedol, že sa manželke nikdy nevyhrážal „že ju zakope, zničí, zabije, dá odstrániť, že jej odreže hlavu“. Aj keď počas ich manželstva dochádzalo medzi nimi aj k hádkam, tieto hodnotil ako bežné, ktoré sa v domácnosti vyskytujú. S manželkou S. G. nežije v spoločnej domácnosti od 17.10.2015 po tom, čo sa pohádali kvôli peniazom a ona odišla k svojej mame S. N.. Následne mu svokra S. N. telefonovala, že ak na manželku prepíše polovicu majetku a to auto, byt, záhradu a garáž, tak sa k nemu vráti. V opačnom prípade sa mu vyhrážala podaním trestného oznámenia. Od 5.10.2016 je ich manželstvo rozvedené. Z výpovede poškodenej S. G. na hlavnom pojednávaní súd zistil, že až do mája 2015 bolo ich manželstvo s obžalovaným normálne. Vtedy sa dozvedela, že obžalovaný si zobral pôžičku od spoločnosti Quatro, pričom zneužil jej platobnú kartu. Keď to obžalovanému vytkla, vyhrážal sa, že ju zničí, že zakope, že si má sama hrob vykopať. Obžalovaný sa jej týmto spôsobom vyhrážal zakaždým, keď prišiel v nočných hodinách domov opitý. Ak v takom čase počas rozhovoru došlo k situácii, že obžalovaný s niečím nesúhlasil, začal sa jej vyhrážať, že zničí jej rodinu, jej mamu, pričom poškodenú vyháňal z bytu. Na vyhrážky obžalovaného reagovala podráždene. Vtedy mu aj vytýkala, kde sú peniaze, ktoré si požičal bez jej vedomia. Keď sa obžalovaný vyhrážal, išla spať k synovi do detskej izby. Obžalovaný aj napriek tomu vošiel do izby, vo vyhrážkach pokračoval, až kým sám nešiel spať. Spočiatku jeho vyhrážky nebrala vážne. Každý deň sa jej obžalovaný síce nevyhrážal, avšak bolo to tak často, že bola každý deň napätá a v strese, až kým sa obžalovaný nevrátil domov. Poškodená potvrdila, že obžalovaný ju nikdy v živote neudrel.

Zo spoločnej domácnosti od obžalovaného poškodená odišla preto, lebo bola z takéhoto spôsobu života vyčerpaná a nevládala s ním ďalej žiť. Keď si dala prehlásiť korešpondenčnú adresu, začali jej prichádzať upomienky aj zo spoločnosti Home Credit, v ktorej si obžalovaný vybral ďalšiu pôžičku. Dohromady si obžalovaný požičal na jej meno 8.000,- Eur. Z obžalovaného bola sklamaná, lebo žila s ním skoro 32 rokov a vo februári 2016 sa dozvedela, že jej bol neverný. Trestné oznámenie na obžalovaného poškodená podala až 4.12.2015. Urobila tak až po tom čo jej začali chodiť upomienky, že neplatí pôžičky. Týmto spôsobom sa chcela sama brániť. Na spresňujúcu otázku obhajcu uviedla, že obžalovaný sa jej vyhrážal v čase, keď nikto nebol doma. Preto nemá svedka, ktorý by vyhrážky obžalovaného mohol dosvedčiť. Syn F. v tom čase bol vonku. Keď sa vrátil a ešte sa hádali, aj syn bol zlostný a vytýkal im, že sa hádajú. Hoci sa hádali aj predtým, dovtedy im to nevytýkal. K výpovedi poškodenej sa obžalovaný vyjadril v tom význame, že poškodená je tou osobou, ktorá vyvolávala hádky. Pôžičky, pri ktorých použil jej platobné karty sa snaží splácať a tieto boli použité na rodinné nákupy. Domov chodil neskoro večer v čase, keď bol ich syn už doma alebo rovno s ním, aby sa poškodenej čo najviac vyhýbal a tak predchádzal stresom, ktoré mu spôsobovala. Odkedy s poškodenou nežije v spoločnej domácnosti sa mu upravila aj hladina cukru. Zdôraznil, že alkohol, nepije už viac ako 5 rokov. Svedok F. G. aj na hlavnom pojednávaní uviedol, že nikdy nepočul, aby sa otec (obžalovaný) mame (poškodenej) akýmkoľvek spôsobom vyhrážal. Taktiež nikdy nevidel, aby jeho otec mamu udrel alebo inak napadol. Mama sa mu nikdy nesťažovala, že by ju otec fyzicky napadol, alebo že by sa jej vyhrážal. Ak by bol zistil, že sa otec mame vyhráža, určite by to aj spolu s bratom otcovi vytkol. Keď sa hádali, radšej z bytu odišiel, pretože mu nebolo príjemné počúvať ich hádku. Rovnako tak vtedy urobil aj jeho otec, keďže sa nechcel s mamou hádať. Počas hádok mala mama na otca blbé pripomienky. Vytýkala mu, kde bol, že nič neurobil. Hádali sa kvôli peniazom. K obom rodičom má rovnaký vzťah. Rozvod ich manželstva ťažko znášal, lebo dovtedy žili spolu riadne vyše 30 rokov a teraz si nevedia prísť na meno. Príčinou rozvodu ich manželstva bola podľa svedka žiarlivosť jeho mamy. Výrazný vplyv na jeho mamu mala jej matka, ktorá ju proti otcovi popudzovala. Po rozvode ich manželstva sa rozhodol žiť s otcom. Už pol roka však býva spolu so svojou priateľkou a v otcovom byte sa málo zdržiava. Svedok F. G. dodal, že jeho otec nepije alkohol viac ako 5 rokov. Svedkyňa S. N. vypovedala, že 17.10.2015 prišla ku nej jej dcéra S. G. v spoločnosti svojej kamarátky. Bolo jej divné, že neprišla aj s obžalovaným, ako obvykle. Keď sa poškodenej kamarátka pýtala ako sa má, tá sa rozplakala a povedala im, že sa jej manžel vyhrážal, že ju zastrelí. Sama však nikdy nebola svedkom toho, aby sa obžalovaný poškodenej vyhrážal a poškodená sa jej na jeho správanie nikdy nesťažovala. Iba raz bola svedkom, keď jej vulgárne vynadal a kričal na ňu preto, že buchla s dverami od auta. Aj ona podala na obžalovaného trestné oznámenie. Dôvodom boli pôžičky, ktoré si obžalovaný nabral bez vedomia jej dcéry tak, že zneužil jej platobnú kartu, za čo by mal byť spravodlivo potrestaný. Z navrhovaných listinných dôkazov súd nezistil žiadne podstatné skutočnosti. Z odpisu registra trestov je zrejmé, že obžalovaný doposiaľ súdom trestaný nebol. V mieste bydliska je hodnotený všeobecne. Po skončení dokazovania prokurátor v záverečnej reči poukázal najmä na výpoveď poškodenej S. G.. Navrhol, aby súd uznal obžalovaného L.. B. G. vinným v zmysle podanej obžaloby, uložil mu trest odňatia slobody v prvej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby s odkladom na primeranú skúšobnú dobu. Obhajca navrhol oslobodiť obžalovaného spod obžaloby, keďže nebolo dokázané, že sa stal skutok, ktorý je uvedený v obžalobe. Obžalovaný poprel, aby sa násilného alebo agresívneho konania vo vzťahu k poškodenej dopustil. Keďže príčinou agresívneho správania mal byť alkohol, zdôraznil, že aj ich syn - svedok F. G. potvrdil, že nepije minimálne 5 rokov a že sa v jeho prítomnosti nikdy poškodenej nevyhrážal. Hádky vyvolávala najmä S. G. čo svedok aj obžalovaný riešili tým, že z bytu v tom čase odišli. Pokiaľ obžalovaný sa správal vo vzťahu k poškodenej vulgárne, mohlo to byť zapríčinené jeho zdravotným stavom, keďže trpí cukrovkou. Podľa názoru obhajoby, hlavným dôvodom, pre ktorý S. G. podala trestné oznámenie, bola jej snaha zbaviť hrozby vymáhania pôžičiek, ktoré vybral obžalovaný. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že bez akýchkoľvek pochybnosti nebolo preukázané, že sa skutok stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete obžaloby. Obžaloba sa opiera iba o výpoveď poškodenej z prípravného konania. Trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b), Trestného zákona sa dopustí páchateľ tým, že sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, ak čin spácha na chránenej osobe. Obžalovaný poprel, aby sa poškodenej takým spôsobom vyhrážal a jeho obhajoba vyvrátená nebola. Na naplnenie objektívnej stránky tohto trestného činu sa vyžaduje, aby okrem vyhrážok smrťou, ťažkej ujmy na zdraví alebo inej ťažkej ujmy existovala súčasne aj dôvodná obava z ich uskutočnenia. Aby

také vyhrážky bolo možné kvalifikovať ako trestný čin, mali by byť prednesené vážne a zároveň by mali byť spôsobilé vzbudiť u dotknutej osoby vyšší stupeň tiesnivého pocitu z ohrozenia. V neprospech obžalovaného svedčila iba výpoveď poškodenej. Na túto výpoveď však súd prihliadať nemohol ako na rozhodujúci dôkaz, ktorý by bol pre uznanie viny postačujúci, keďže iným dôkazom objektivizovaná nebola. Rozpory vo svojich výpovediach poškodená odstrániť nevedela. Výpoveď poškodenej na hlavnom pojednávaní bola prinajmenšom rozpačitá. Poškodená obžalovanému vytýkala najmä to, že po vyše 30 rokoch manželstva jej bol neverný, že si bez jej vedomia požičal peniaze (8.000,- €), ktoré nepoužil pre potreby ich domácnosti, ale na financovanie nového vzťahu. Tu je potrebné zdôrazniť, že podľa obžaloby sa mal obžalovaný poškodenej vyhrážať smrťou od roku 2013, o čom sa poškodená vôbec nezmienila na hlavnom pojednávaní, keď tvrdila, že to bolo od mája 2015. Pri hodnotení dôvodnosti obavy poškodenej z vyhrážok obžalovaného je potrebné brať do úvahy aj správanie poškodenej, ktorá jeho vyhrážky mala trpieť minimálne od mája do októbra 2015 a trestné oznámenie podala až 4.12.2015, keď jej začali chodiť upomienky, že neplatí pôžičky a musela sa tomu nejakým spôsobom brániť, ako vo svojej výpovedi uviedla. Keďže k vyhrážkam obžalovaného malo dochádzať najmä počas hádok, keď obžalovaný mal byť pod vplyvom alkoholu, mohol to dosvedčiť svedok F. G., ktorý v tom čase býval so svojimi rodičmi. Ten však potvrdil výpoveď obžalovaného. Keďže sa obžalovaný mal poškodenej vyhrážať v zásade pod vplyvnom alkoholu, je pochybné, že by sa v takom stave ovládal iba pred synom. Svedkyňa S. N. mala o existencii vyhrážok iba informácie, ktoré vedela od poškodenej. Sama nepotvrdila žiadne skutočnosti, ktoré by vo vzťahu k prejednávanému skutku bolo možné vyhodnotiť v neprospech obžalovaného. Poškodená považovala za najväčšiu krivdu zapríčinenú obžalovaným to, že si na jej úkor požičal peniaze, aby mohol financovať náklady spojené s udržiavaním mimomanželského partnerského vzťahu. Toto správanie súd však posudzovať nemohol, keďže nebolo predmetnom obžaloby. Podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Pochybnosti, na ktoré súd poukazuje bolo potrebné vyhodnotiť v prospech obžalovaného v súlade so zásadou in dubio pro reo. Podľa názoru súdu bolo povinnosťou preukázať a ustáliť, či ku spáchaniu skutku skutočne došlo a či tomu nasvedčujú dostačujúce dôkazy. Keďže sa nepreukázalo, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, zároveň sa nepreukázalo, aby konaním uvedeným v obžalobe naplnil pojmové znaky iného trestného činu, súd bol povinný obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Košice II do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.