Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40Cpr-3-2015.pdf
PDF · 81.39 KB
Case nature
Area
Subarea
40Cpr/3/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina ako súd prvej inštancie, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Mihálikovou, v právnej veci žalobcu: O. G., D.. XX.XX.XXXX, N. Č., Č. XXXX/X/H, XXX XX Č. X, proti žalovanému: Z., Z..F..P.., Z. Z. O..F.. Š. X, XXX XX Ž., L.: XX XXX XXX, o náhradu mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške 5.265,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 155,50 Eur od 26.04.2015 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 190,-Eur od 26.05.2015 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 190,-Eur od 26.06.2015 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 190,-Eur od 26.07.2015 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 190,-Eur od 26.08.2015 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 190,-Eur od 26.09.2015 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 190,-Eur od 26.10.2015 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 190,-Eur od 26.11.2015 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 190,-Eur od 26.12.2015 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 190,-Eur od 26.01.2016 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 202,50 Eur od 26.02.2016 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 202,50 Eur od 26.03.2016 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 202,50 Eur od 26.04.2016 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 202,50 Eur od 26.05.2016 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 202,50 Eur od 26.06.2016 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 202,50 Eur od 26.07.2016 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 202,50 Eur od 26.08.2016 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 202,50 Eur od 26.09.2016 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 202,50 Eur od 26.10.2016 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 202,50 Eur od 26.11.2016 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 202,50 Eur od 26.12.2016 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 202,50 Eur od 26.01.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 217,50 Eur od 26.02.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 217,50 Eur od 26.03.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 217,50 Eur od 26.04.2017 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 100,-Eur od 12.05.2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.5.2015 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 11.3.2015 a zároveň nárokov z neplatne skončeného pracovného pomeru tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 190,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 26.04.2015 do zaplatenia, sumu 190,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 26.05.2015 do zaplatenia, ktorý žalobný návrh doplnil, že žiada náhradu mzdy za obdobie od neplatne udeleného okamžitého skončenia pracovného pomeru až do rozhodnutia súdu t.j. od 11.03.2015 do 12.05.2017.
2. O základe uplatneného nároku súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom č. k. 40Cpr/3/2015-187 zo dňa 06.11.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu Žilina č. k. 5CoPr/6/2016-261 zo dňa 27.09.2016 právoplatným dňa 05.01.2017 tak, že učil neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru.
3. Rozhodnutie súdu o neplatnom skončení pracovného pomeru je predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu mzdy, na ktorý má zamestnanec nárok od oznámenia zamestnanca, teda žalobcu zamestnávateľovi, aby ho naďalej zamestnával až do momentu, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru. Súd môže priznať náhradu mzdy zamestnancovi, ktorá je splatná v čase jeho rozhodnutia.
4. Súd rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom žalobcu - Z., Z..F..P.., z dôvodu zrušenia žalobcu bez likvidácie jeho zlúčením so Z. Z., Z..F..P.., Z. Z. O..F.. Š. X, XXX XX Ž., L.: XX XXX XXX.
5. Podľa §79 ods. 1, ods. 2 zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „ZP“):
6. Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
7. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.
8. Súd na svoje rozhodnutie aplikoval vyššie citované ustanovenia Zákonníka práce a pri určení výšky náhrady mzdy vychádzal predovšetkým z pracovnej zmluvy č. 1/2013 uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom dňa 21.08.2013 čl. IV, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli na mesačnej mzde za vykonanú prácu vo výške 168,85 Eur brutto mesačne. Inak sa mzdové podmienky zamestnanca riadia ustanoveniami ZP. Výplatný termín mzdy bol dohodnutý najneskôr 25. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca, so splatnosťou mzdy mesačne pozadu. Podľa čl. I. zmluvy bol pracovný čas zamestnanca dohodnutý na 20 hodín týždenne. Počiatok odkedy môže súd priznať zamestnancovi mzdu z neplatne rozviazaného pracovného pomeru je daný odo dňa oznámenia zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Vychádzajúc z takto určeného začiatku v posudzovanom prípade, prejav zamestnanca o jeho ďalšom zamestnávaní je obsahom e-mailu zaslaného zamestnancom zamestnávateľovi zo dňa 17.03.2015.
9. Podľa § 119 ods. 1 ZP - mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom.
10. Podľa § 134 ods. 5 ZP - ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde.
11. Podľa § 134 ods. 1 ZP - priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. ods. 2 rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Z výplatných pások predložených žalobcom za rozhodné obdobie 12/2014, 10/2014 mal súd preukázané, že za mesiac október odpracoval 92 hodín, pri zúčtovaní hrubej mzdy zamestnancovi vo výške 176,- Eur, za mesiac december 52 hodín, pri zúčtovaní hrubej mzdy vo výške 180,42 Eur a za mesiac november je predpoklad, že by odpracoval 80 hodín, výplatná páska nebola za uvedený mesiac predložená.
13. Súd pri stanovení priemerného zárobku vychádzal z jeho minimálnej výšky stanovenej v ust. § 134 ods. 5 ZP. Dohodnutá mzda v čase uzavretia pracovnej zmluvy zodpovedala 1 minimálnej mzdy, ktorá v tom čase bola vo výške 168,85 Eur. Minimálna mzda stanovená príslušným právnym predpisom - nariadením vlády, ktorým je stanovená výška minimálnej mzdy na príslušný kalendárny rok, na rok 2015 bola vo výške 380,- Eur, na rok 2016 bola vo výške 405,- Eur, na rok 2017 bola vo výške 435,- Eur. Za mesiac marec 2015 podľa preloženej výplatnej pásky mal žalobca vyplatenú mzdu vo výške 34,50 Eur. V uvedených súvislostiach za mesiac marec 2015 vznikol žalobcovi nárok na náhradu mzdy vo výške 155,50 Eur, za obdobie mesiacov 4/2015 - 12/2015 vo výške 190,- Eur za každý mesiac, za obdobie roka 2016 od 1/2016 - 12/2016 vo výške 202,50 Eur za každý mesiac, za rok 2017 za obdobie 1/2017
- 4/2017 vo výške 217,50 Eur za každý mesiac, a máj 2017 vo výške 100 Eur. Celkovo súd priznal žalobcovi náhradu mzdy za obdobie od 17.05.2015 - 12.05.2017 sumu vo výške 5.265,50 Eur.
14. Právny nástupca žalobcu bol v konaní absolútne nečinný, súd nedisponoval návrhom právneho nástupcu zamestnávateľa na primerané zníženie náhrady mzdy, resp. jej nepriznanie za čas presahujúci 12 mesiacov, teda súd bol limitovaný maximálnym časom, za ktorý môže podľa zákona náhradu mzdy priznať, t.j. 36 mesiacov a priznal náhradu mzdy žalobcovi až do dňa rozhodnutia súdu.
15. Spolu s náhradou mzdy priznal žalobcovi aj príslušný úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ako sankciu za omeškanie žalovaného s vyplatením náhrady mzdových prostriedkov, vždy dňom nasledujúcim po najneskoršie dohodnutom termíne výplaty mzdy, t.j. od 26. dňa príslušného mesiaca z vyčíslenej sumy náhrady mzdy až do zaplatenia, vo výške určenej zákonom k prvému dňu omeškania.
16. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p., tak že podľa miery úspechu priznal nárok na náhradu trov konania žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech proti žalovanému, preto mu patrí aj náhrada trov konania v plnej výške.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.