Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-19Csp/50/2017

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v spore žalobkyne: O. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, C., zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., IČO: 47 234 466, so sídlom Kuzmányho 29, Košice, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t a k t o

rozhodol:

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 27.03.2017, doručeným súdu emailom dňa 07.04.2017 a v origináli poštou dňa 18.04.2017, domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 14.05.2014 a nahradiť trovy konania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa tým, že so žalovaným uzavreli dňa 14.05.2014 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mali byť zo strany žalovaného poskytnuté žalobkyni finančné prostriedky vo výške 480 Eur, pričom žalovaný jej hneď na začiatku zmluvného vzťahu zrazil z istiny poplatok (odmenu) za poskytnutie služby vo výške 34,65 Eur, na základe čoho skutočná výška úveru predstavovala sumu 445,35 Eur. Splácanie úveru bolo dohodnuté v pravidelných 42 mesačných splátkach po 25,72 Eur, pričom celková suma, ktorú mala žalobkyňa vrátiť žalovanému predstavovala sumu 1.080,24 Eur. Súčasne s uzavretím zmluvy o úvere došlo medzi zmluvnými stranami aj k uzavretiu Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka, na základe ktorej dochádza k výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného, čím neustále každým mesiacom dochádza podľa žalobkyne, k nezákonným a neprimeraným zásahom do jej majetku, pričom žalovaný sa domáha u zamestnávateľa žalobkyne, ktorým je N. K. - E., X.: XX XXX XXX, s miestom podnikania N. XX, N.Š., výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne, a to na základe žiadosti o zrážky zo mzdy zo dňa 25.05.2016, ktorú doručil žalovaný zamestnávateľovi žalobkyne. Žalovaný odôvodnil žiadosť o zrážky zo mzdy existenciou údajného dlhu žalobkyne voči žalovanému z predmetnej zmluvy o úvere, a to v celkovej výške 489,77 Eur, pričom zamestnávateľovi žalobkyne zároveň predložil dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa v návrhu poukázala na znenie ust. § 37 ods. 1 a § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj "OZ"), pričom uviedla, že predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, ktorá nebola individuálne dojednaná, a preto je neplatná, a tiež, že zabezpečenie zmluvy o úvere dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorej uzatvorenie nemala žalobkyňa možnosť odmietnuť, považuje za neplatné. Ďalej uviedla, že dohoda spôsobuje značný nepomer v právach a povinnostiach medzi spotrebiteľom a dodávateľom, v čoho dôsledku je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v predmetnom spotrebiteľskom vzťahu. Žalobkyňa svoje tvrdenia opierala najmä o to, že nedošlo k individuálnemu dojednaniu zmluvnej podmienky a tiež, že predmetná dohoda bola vopred predformulovaná a predložená žalobkyni bez možnosti

zmeny jej obsahu, resp. možnosti akýchkoľvek úprav zo strany žalobkyne. Takéto konanie je podľa žalobkyne v priamom rozpore so zmyslom a účelom prijatej Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Veriteľ môže vymáhať od dlžníka kedykoľvek v budúcnosti dlh, ktorý reálne ani neexistuje, resp. aj plnenie, na ktoré nemá veriteľ žiaden nárok. Bez akéhokoľvek obmedzenia tak stavia žalobkyňu do pozície, kedy stráca právo disponovať s jej príjmom ako s vlastním majetkom, a to bez platného právneho základu. Žalobkyňa poukazovala na skutočnosť, že dohoda je neurčitým právnym úkonom v zmysle ust. § 551 ods. 1 OZ, lebo táto neuvádza výšku pohľadávky, ktorú dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje, čím nie je naplnená požiadavka určitosti právneho úkonu. Tiež uviedla, že ak sa vykonávajú zrážky vyššie než pri výkone rozhodnutia, ide o neplatný právny úkon, čím nie sú splnené podmienky určitosti právneho úkonu a podľa ust. § 37 ods. 1 takýto právny úkon, ktorý nie je určitý, je neplatný. Poukazovala na to, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere a predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy ako neinformovaný spotrebiteľ bez právnického vzdelania nedokázala vyhodnotiť túto zmluvnú podmienku a poukázať na to, že je neprijateľná, ani nedokázala rozoznať nesúlad inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy so zákonom. Žalobkyňa tiež uviedla, že podľa článku 6 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorej účelom je bránenie uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečovanej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Poukázala aj na znenie článkov 4 a 14 Smernice Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 Smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. V ďalšom žalobkyňa poukázala na početné rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, a to na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25CoPr/5/2014 zo dňa 11.02.2015, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/353/2012 zo dňa 31.10.2012, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 12C/68/2012 zo dňa 19.02.2013, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 17C/91/ 2012 zo dňa 13.03.2013, rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn. 6C/144/2011 zo dňa 17.07.2013, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp .zn. 3Co/3/2011 zo dňa 28.04.2011, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/313/2010 zo dňa 09.11.2010, rozhodnutie Krajského súdu v Ostrave sp. zn. 16 ICm 944/2010 zo dňa 23.08.2011. K odôvodneniu potreby nariadenia neodkladného opatrenia žalobkyňa uviedla, že žiaden iný inštitút ako inštitút neodkladného opatrenia jej v danom prípade nepomôže a nezabráni vykonávaniu zrážok z jej mzdy. Zároveň poukázala na fakt, že slovenská právna úprava neumožňuje spotrebiteľovi, ani jeho zamestnávateľovi namietať povahu a výšku dlhu a zastaviť tak mimosúdny zásah do majetku spotrebiteľa spôsobený zrážkami zo mzdy, aj keď veriteľ je súkromnou osobou. Zrážkami zo mzdy vykonávanými bez akejkoľvek platne uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy by tak dochádzalo pravidelne každý mesiac k neoprávneným zásahom do majetku dlžníka, kým sa žalovaný nerozhodne výkon takýchto zrážok sám ukončiť. Prostredníctvom takto vykonávaných zrážok zo mzdy by tak mohlo dochádzať k tak závažným zásahom do práv žalobkyne, že výrazným spôsobom tak môže dôjsť k sťažovaniu, ba až znemožneniu zabezpečovania základných potrieb žalobkyne, ako aj jej rodiny. Okrem uvedeného poukázala tiež na to, že nariadením neodkladného opatrenia, ktorým by vo veci konajúci súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy by mohlo dôjsť dokonca k trvalej úprave pomerov medzi stranami, nakoľko žalovaný by ďalej nemohol vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne a na základe toho by nebolo možné, aby na strane žalovaného dochádzalo k bezdôvodnému obohacovaniu sa na úkor žalobkyne, k neoprávneným zásahom do majetku žalobkyne a teda k porušovaniu jej Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva na majetok ani k znemožňovaniu zabezpečenia základných potrieb žalobkyne a jej rodiny. Žalobkyňa navyše poukázala na to, že prostredníctvom týchto zrážok zo mzdy môže veriteľ vymáhať od dlžníka aj značne premrštené sumy, na ktoré navyše nemá žiaden právny nárok, pričom zamestnávateľ dlžníka je povinný vykonávať zrážky zo mzdy v prospech veriteľa až do sumy, ktorú si veriteľ sám dobrovoľne určí. Žalobkyňa tiež uviedla, že nariadením neodkladného opatrenia žiadnej zo strán nevznikne škoda, ba práve naopak, ak by vo veci konajúci súd toto neodkladné opatrenie nenariadil, škoda by mohla vzniknúť minimálne na strane žalobkyne, nakoľko žalovaná zjavne nezákonným výkonom zrážok zo mzdy žalobkyne bude zasahovať do jej majetku, bezdôvodne sa na jej úkor obohacovať a spôsobovať jej tak značné finančné ťažkosti. Záverom žiadala súd, aby nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by uložil žalovanej povinnosť zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne

na uspokojenie pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej úverovej zmluvy, a to bez uloženia povinnosti žalobkyni podať žalobu vo veci samej, pretože vydaním neodkladného opatrenia môže dôjsť k trvalej úprave pomerov medzi stranami, nakoľko už v tomto konaní je potrebné preskúmať všetky nároky strán, ktoré by inak boli preskúmavané opätovne aj v konaní vo veci samej a tiež zastáva názor, že ďalšie konanie by bolo neúčelné a proti zásade rýchlosti a hospodárnosti konania, nakoľko po nariadení neodkladného opatrenia by sa o týchto istých nárokoch rozhodovalo aj v konaní vo veci samej, a tým by sa vynakladali ďalšie finančné prostriedky na konanie.

2. Súd sa oboznámil s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 27.03.2017, Dohodu o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.05.2014, Žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 25.05.2016, Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluvy o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 14.05.2014, tabuľkou s číselnými údajmi s menom O. W., priemernými úrokovými mierami z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, výstupom z kalkulačky pre výpočet skutočnej hodnoty RPMN k zmluve č. XXXXXXXXXX, uznesením Krajského súdu v Košiciach, č. k. 9Co/115/2016-58 zo dňa 24.05.2016, uznesením Krajského súdu v Nitre, č. k. 25Co/433/2016-51 zo dňa 21.12.2016, pričom zistil tento skutkový stav:

3. Podľa Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 14.05.2014 medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníčkou, bola dohoda uzavretá k zabezpečeniu pohľadávok žalovaného vyplývajúcich zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktoré sú tvorené úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníčke, príslušenstvom úveru (revolvingu/ov), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníčke, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadných dodatkov. V čl. IV. Dohody je uvedené, že spoločnosť bude mať voči dlžníčke pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne žalobkyni na základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške 480 Eur. Z Dohody ďalej vyplýva, že na základe tejto dohody je zamestnávateľ dlžníčky povinný vykonávať v prospech spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. mesačné zrážky zo mzdy dlžníčky, vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníčky a odvádzať ich na bankový účet spoločnosti vo výške 25,72 Eur mesačne. Podľa čl. VI. tejto dohody sa strany dohodli, že zrážky zo mzdy dlžníčky budú vykonávané zamestnávateľom dlžníčky do doby, než žalovaný zamestnávateľovi písomne ohlási, že všetky jeho pohľadávky, vzniknuté na základe alebo v súvislosti so zmluvou, sú splatené. Podľa čl. VIII. bola dohoda uzatvorená na dobu, kým budú splatené všetky pohľadávky spoločnosti vzniknuté na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadnými dodatkami a môže byť zrušená či menená iba písomnou dohodou oboch strán.

4. Zo Žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 25.05.2016, ktorú prevzala spoločnosť N. K. - E., N. XX, N., dňa 31.05.2016, vyplýva, že žalovaný požiadal uvedenú spoločnosť o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne na základe revolvingovej pôžičky č. XXXXXXXXXX a Dohody o zrážkach zo mzdy, a to v sume 25,72 Eur v pravidelných mesačných zrážkach zo mzdy až do vyrovnania celého dlhu, ktorý ku dňu 25.05.2016 činil 489,77 Eur.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

8. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa § 329 ods. 1 až 3 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

11. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania i po jeho skončení v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie je v civilnom sporovom konaní procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď prípadne len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo strany (navrhovateľa neodkladného opatrenia) ohrozené. Výrok neodkladného opatrenia má zabrániť vzniku a rozširovaniu škody alebo zhoršovaniu právnej pozície navrhovateľa. Neodkladné opatrenie je namieste použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami a tieto vzťahy vyžadujú okamžitú úpravu. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd vychádza z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a skúma, či je dostatočne dôvodný a ďalej skúma skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Z charakteru neodkladného opatrenia a požiadavky zákonodarcu na rýchlosť jeho vydania vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť bez toho, aby boli náležite osvedčené aspoň základné skutočnosti o základe nároku v spore samom, o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo o akútnej hrozbe, že exekúciu nebude možné vykonať. Súd preto môže nariadiť len také neodkladné opatrenie, ktoré stačí k dosiahnutiu týchto účelov.

12. V predmetnom spore sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne vyplývajúcej z dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o revolvingovom úver č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi sporovými stranami dňa 14.05.2014. Takéto neodkladné opatrenie možno nariadiť iba na návrh, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobkyňu. V záujme naplnenia rýchlej a účinnej ochrany práv strany sporu neodkladným opatrením je, aby strana už v návrhu označila všetky relevantné skutočnosti, ktoré úpravu pomerov odôvodňujú. Zo strany žalobkyne bolo teda potrebné preukázať existenciu nebezpečenstva hroziacej ujmy alebo akútnu hrozbu predložením relevantných a hodnoverných tvrdení a dôkazov deklarujúcich potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Iba samotná domnienka samotnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia.

13. Listinnými dôkazmi predloženými súdu žalobkyňa osvedčila, že sporové strany dňa 14.05.2014 uzavreli Dohodu o zrážkach zo mzdy. Zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 25.05.2016 mal súd za osvedčené, že uvedená žiadosť bola predložená dňa 31.05.2016 spoločnosti N. K. - E., X.: XX XXX XXX, N. XX, N.; ďalšie žalobkyňou tvrdené skutočnosti osvedčené neboli. Žalobkyňa totiž nepreukázala skutočnosť, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, keď uvedenú zmluvu súdu nepredložila, taktiež neosvedčila skutočnosť, že spoločnosť N. K. - E., X.: XX XXX XXX je jej zamestnávateľom. V ďalšom žalobkyňa tvrdila, že jej každomesačne vzniká škoda výkonom zrážok z jej mzdy, čím je zmenšovaný jej majetok, avšak túto významnú skutočnosť taktiež žiadnym spôsobom neosvedčila (najmä nepredložila výplatné pásky vydané jej zamestnávateľom, v ktorých by tvrdený záver o zrážkach zo mzdy mal podklad). Žalobkyňa teda nepreukázala, nepredložila a ani neoznačila dôkazy, ktoré by odôvodňovali potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, a to ani z dôvodu, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán a ani z dôvodu, že je daná obava, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Súd sa preto nemohol stotožniť so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže žalobkyňa

nepreukázala existenciu bezprostredne hroziacej ujmy, prípadne, že by exekúcia bola ohrozená, keď nepredložila o tom súdu relevantné dôkazy.

14. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že žalobkyňa neosvedčila potrebu úpravy pomerov strán, keď neosvedčila uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX medzi stranami sporu, ani skutočnosť, že je zamestnaná u zamestnávateľa uvedenom v návrhu a tiež neosvedčila skutočnosti týkajúce sa výkonu zrážok zo mzdy, ktoré jej majú spôsobovať majetkovú škodu; preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

15. Napokon je potrebné uviesť, že žalobkyňa (za predpokladu splnenia podmienok uvedených v ust. § 329 ods. 3 CSP, ako aj za predpokladu odstránenia nedostatku uvedeného zhora) môže opätovne požiadať súd o súdnu ochranu jej porušeného alebo ohrozeného práva.

16. Podľa § 331 ods. 1 druhá veta CSP, ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

17. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 CSP. Žalovaný bol v konaní úspešný, preto by mal právo na náhradu trov konania. Žalovanému však v konaní žiadne trovy konania nevznikli, z uvedeného dôvodu súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 . Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 . Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.