Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12C-464-2015.pdf
PDF · 139.01 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/464/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v spore žalobcu : Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému : Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, XXX XX E., o zaplatenie 564,30 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu zamieta.
Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na tunajší súd dňa 25.11.2015 žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k úhrade sumy vo výške 564,30 eur s príslušenstvom, t.j. s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 564,30 eur od 01.09.2013 do zaplatenia a trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že jeho právny predchodca, Všeobecná úverová banka, a.s., uzavrel so žalovaným ako dlžníkom dňa 20.09.1994 Zmluvu o osobnom účte, na základe ktorej bol žalovanej zriadený bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, s možnosťou povoleného prečerpania finančných prostriedkov na účte v prípade splnenia podmienok stanovených VÚB, a.s.. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s., pre depozitné produkty. Dátum poskytnutia povoleného prečrpania bol 01.02.2005, s výškou limitu povoleného prečerpania 564,30 eur. Po poskytnutí povoleného prečerpania na bežnom účte, žalovaný porušil platobné povinnosti a nedodržal zmluvné ustanovenia o bežnom účte a VOP VÚB, a.s. pre depozitné produkty. V dôsledku toho pôvodný veriteľ vypovedal zmluvný vzťah založený zmluvou o bežnom účte, a to listom zo dňa 14.06.2016. Zároveň mu oznámil, že platobné karty vydané k jeho účtu, trvalé príkazy, automatické prevody uhrádzané z účtu boli zrušené. Výpoveď bola žalovanému doručená dňa 19.06.2013 a účinky výpovede nastali dňa 31.08.2013. Keďže žalovaný túto povinnosť nesplnil, žalobca sa domáha zaplatenia dlžnej sumy prostredníctvom žaloby podanej na súd.
2. Súd výzvou zo dňa 02.12.2015 vyzval žalobcu, aby doplnil svoje skutkové tvrdenia a špecifikoval či žalovaný skutočne čerpal finančné prostriedky na základe povoleného prečerpania a kedy boli finančné prostriedky pripísané na účet žalovaného ( uviesť konkrétny dátum, resp. dátumy ak boli pripísané opakovane ), lehotu splatnosti, aký bol úverový rámec, uviedol reálne čerpanú sumu, ktorú žalovaný výbermi reálne vyčerpal, koľko žalovaný reálne v prospech žalobcu uhradil a na čo boli platby zarátané, uviedol konkrétnu sumu poplatkov a špecifikoval ich, špecifikoval sankcie, ktoré boli v zmluve dohodnuté a ktoré ho žiada priznať a špecifikoval debetný úrok, uviedol porušenie povinností, na základe ktorých žiada priznať tento úrok, predložil platobnú históriu, presný rozpis a splatnosť jednotlivých splátok.
3. Žalobca vo svojich vyjadreniach uviedol, že konečný stav účtu ku dňu ukončenia zmluvného vzťahu v debetnom zostatku bol vo výške 988,37 eur. Od dňa, kedy sa účet žalovaného naposledy dostal do
debetného stavu, t.j. od dňa 14.04.2009, je celkový súčet kreditných transakcií vo výške 3166,11 eur, ktoré boli započítané na istinu pohľadávky a celkový súčet debetných transakcií bol vo výške 4154,48 eur, ktoré pozostávajú z
- istiny vo výške 3350,21 eur,
- debetného úroku vo výške 718,66 eur
- poplatkov vo výške 85,61 eur. Vzhľadom k tomu, že všetky kreditné transakcie vo výške 3166,11 eur boli započítané na istinu pohľadávky, uvedená suma debetného zostatku vo výške 988,37 eur pozostáva z :
- istiny vo výške 184,10 eur
- debetného úroku vo výške 718,66 eur
- poplatkov vo výške 85,61 eur. V konaní si však uplatnil iba sumu v rámci nesplateného povoleného prečerpania vo výške 564,30 eur, ktorá pozostáva z :
- istiny vo výške 184,10 eur
- časti debetného úroku vo výške 294,59 eur
- poplatkov vo výške 85,61 eur. Ďalej uviedol, kontokorentný úver, ktorý bol žalovanému poskytnutý na základe Zmluvy o bežnom účte, nie je možné považovať za spotrebiteľský úver, nakoľko zmluva o kontokorentnom úvere, nie je spotrebiteľským úverom podľa zák.č. 258/2001 Z.z. Kontokorentný úver je osobitnou formou úveru a poskytuje sa formou povoleného prečerpania, t.j. debetu. Nie je vopred dohodnutý počet, výška a termíny splátok takéhoto úveru. Žalovaný prekročil výšku povoleného prečerpania a debetný zostatok nadobudol charakter nepovoleného prečerpania. Účet žalovaného sa nedostal do stavu nepovoleného prečerpania iba účtovaním poplatkov a úrokov v zmysle Cenníka banky na ťarchu účtu, ale debetnými transakciami žalovanej. Keďže došlo k porušeniu povinností zo strany žalovaného, pôvodný veriteľ zmluvný vzťah ukončil. Zákon č. 258/2001 Z.z., § 3 ods. 6 v rámci podmienok ponuky spotrebiteľského úveru uvádza povinnosť veriteľa oboznámiť spotrebiteľa o taxatívne vymedzených skutočnostiach. Uvedená povinnosť je zaradená k podmienkam ponuky úveru, nie je povinnosťou veriteľa zahrnúť tieto informácie do zmluvy o úvere, ale ide o spôsob, akým má veriteľ informovať spotrebiteľa o úverovom limite, ak je stanovený, ročnej úrokovej sadzbe, a poplatkoch platných. Ak je na účte prípustné prečrpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako 3 mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch a ďalších následkoch. Všetky zákonom požadované informácie boli žalovanej sprístupnené v priestoroch banky. Poukázal na rozsudok NS SR, sp.zn. 8Sžp/1/2010 zo dňa 01.07.2010, podľa ktorého nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať na ťarchu adresáta právnej normy, ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy. Preto na zaplatení sumy 564,30 eur s príslušenstvom trval a uplatnil si náhradu trov konania.
4. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.
5. V danom prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 564,30 eur s prísl.. S poukazom k uvedenému súd dňa 16.05.2017 v súlade s § 177 ods. 2 a § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku vyhlásil v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 09.05.2017.
Podľa § 297 Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur.
Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
6. Súd vykonal dokazovanie so žalobou a jej prílohami a to Zmluvou o osobnom účte, výpoveďou Zmluvy o bežnom účte zo dňa 14.06.2013, Všeobecnými obchodnými podmienkami VÚB, a.s., pre depozitné produkty, Cenníkom VÚB, a.s., písomnými vyjadrením žalobcu, históriou z účtu žalovaného, vyjadreniami pôvodného veriteľa a zistil nasledovný skutkový stav veci:
7. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ako postupníkom dňa 24.09.2014 bola pohľadávka voči žalovanému vo výške 564,30 eur s príslušenstvom postúpená spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o.
8. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 25.08.1994 Zmluvu o osobnom účte, na základe ktorej bol žalovanému zriadený bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Súčasťou zmluvy bola tiež dohoda o vydaní platobnej karty. Žalovaný sa zaviazal čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte. V zmluve bolo automaticky dojednané nastavenie limitu prečerpania - povolené prečerpanie na účte bude automaticky nastavené po splnení kritérií stanovených bankou. Teda po splnení podmienok stanovených pôvodným veriteľom, pôvodný veriteľ poskytol žalovanému povolené prečerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte vo výške 564,30 eur na dobu trvania zmluvy o bežnom účte.
9. Podľa výpisu z bankovej knihy dátum poskytnutia povoleného prečerpania bol dňa 01.02.2005 a výška limitu povoleného prečrpania bola 564,30 eur.
10. Pôvodný veriteľ na výzvu súdu vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 27.07.2016 oznámil, že žalovaný čerpal finančné prostriedky na základe Zmluvy o úvere č. 4006387021, dátum čerpania bol 18.07.2005 a vyčerpaná suma bola 1659,70 eur jednorázovo preúčtovaná dňa 18.07.2005, a to na osobný účet klienta. Splatnosť úveru bola 18.07.2010 a pohľadávka bola splatená dňa 20.08.2010 úhradou poslednej splátky v sume 53,52 eur.
Ďalej bol žalovanému poskytnutý úver č. XXXXXXXXXX s dátumom čerpania 17.09.2007, čerpaná suma bola 929,43 eur bola jednorázovo preúčtovaná dňa 17.09.2007 na účet klienta. Splatnosť úveru bola 17.09.2012, posledná splátka bola uhradená dňa 24.06.2011. Na úvere bola vyhlásená splatnosť celej pohľadávky dňa 21.11.2011 a pohľadávka bola dňa 25.05.2015 odpredaná spoločnosti EOS KSI Slovensko.
11. V zmysle čl. 1 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty (ďalej len VOP), tieto Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. pre depozitné produkty upravujú právne vzťahy medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a klientom, ktorého identifikačné údaje sú uvedené v príslušnej zmluve, ktorej sú tieto Podmienky súčasťou.
V zmysle článku 4.4 bod. 4.4.1 VOP, na základe bankou stanovených kritérií, ktoré závisia najmä od kreditných obratov realizovaných na bežnom účte klienta a pravidelnosti realizovania kreditných obratov na účte môže banka zriadiť k bežnému účtu povolené prečerpanie. Povolené prečerpanie sa poskytne na dobu účinnosti Zmluvy o účte, ku ktorému sa prečerpanie poskytuje. Podpisom Zmluvy o účte sa klient zaviazal, že do splatenia celkovej pohľadávky banky nevypovie Zmluvu o účte ani nepožiada o zrušenie bežného účtu. Povolené prečerpanie fyzickej osobe bude nastavené na účte najneskôr do 3 pracovných dni od rozhodnutia banky o súhlase s povoleným prečerpaním. Povolené prečerpanie začína plynúť dňom nastavenia povoleného prečerpania na bežnom účte. O výške a začiatku povoleného prečerpania bude banka klienta písomne informovať. Na povolené prečerpanie nie je právny nárok.
V zmysle článku 4.4, bod 4.4.5 a 4.4.6 VOP, povolené prečerpanie je úročené platnou úrokovou sadzbou pre povolený debet, ktorej výšku môže banka jednostranne meniť. Za povolené prečerpanie účtuje banka úroky počnúc dňom vzniku debetného zostatku na bežnom účte a končiac dňom predchádzajúcim dňu úplného vyrovnania záväzku. Úroky sa počítajú zo skutočných denných stavov debetného zostatku na bežnom účte a účtujú sa mesačne, na ťarchu bežného účtu. Pri úročení na účtoch fyzických osôb sa počíta mesiac za 30 dní a rok za 360 dní. Pri právnických osobách sa počíta mesiac podľa skutočného počtu dní v mesiaci a rok za 360 dní. Úroky z uskutočneného prečerpania na bežnom účte sa započítavajú do výšky debetného zostatku na bežnom účte. Podľa čl. 4.4, bod 4.4.7 VOP v prípade ak povolené prečerpanie klient využíva, tak sa práva a povinnosti účastníkov zmluvy primerane spravujú ustanoveniami zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka a týmito Podmienkami.
V zmysle článku 4.4 bod 4.4.8 VOP, po poskytnutí povoleného prečerpania na účte sa zaväzuje klient dodržiavať nasledovné povinnosti:
- zabezpečiť prostriedky na úhradu splátok úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov na účte,
- zaplatiť vyúčtované úroky,
- zabezpečiť pravidelné poukazovanie kreditov na účet.
12. Z predloženého prehľadu histórie transakcií na bežnom účte vyplýva, že žalovaný vykonával debetné operácie, a to v období od 03.01.2005 do 29.09.2014 a dňa 19.01.2010 žalovaný urobil posledný výber v sume 40 eur. Následne od 19.01.2010 do 29.09.2014 boli účtované už len debetné úroky, poplatky za upomienky, poplatky za využitie limitu, poplatky za vedenie účtu. Kreditné operácie žalovaný vykonával v období od 11.01.2005 do 15.03.2012, pričom posledná kreditná operácia bola vykonaná dňa 15.03.2012 v sume 39,20 eur. Od tohto dátumu už žiadnu platbu v prospech pôvodného veriteľa alebo žalobcu nevykonal.
13. Výpoveďou zo dňa 14.06.2013 pôvodný veriteľ vypovedal Zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX s účinnosťou ku koncu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená klientovi. Výpoveď bola žalovanému doručená dňa 19.06.2013 do vlastných rúk, o čom svedčí doručenka. Účinky výpovede nastali dňa 31.08.2013.
14. Listom zo dňa 06.10.2014 pôvodný veriteľ žalobcu oznámil žalovanému, že ku dňu 29.09.2014 postúpil svoju pohľadávku zo zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX na žalobcu. Pohľadávku, ktorá ku dňu12.08.2014 bola vyčíslená na sumu 993,14 eur s príslušenstvom žiadal zaplatiť do 5 dní od prijatia oznámenia.
15. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( §708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa ustanovenia Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa ustanovenia § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).
Ako vyplýva z ustanovenia § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Ako vyplýva z § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
V zmysle § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
16. Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
17. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).
18. Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti Z. S.. N. M. K., Z. X. U. G., S. G. a D. I. P., v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
19. Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislemu uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
V zmysle § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy ( ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom je dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
V zmysle § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.
Ako vyplýva z § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i)výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva ďalej obsahuje a)oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa §6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d)spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
Podľa § 4 ods. 4 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
20. Na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23 ods. 1, ods. 2, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
21. Nepochybne zmluva o osobnom účte a následne zmluva o povolenom prečerpaní uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
Spornú zmluvu je teda potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka“).
V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
V zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
V zmysle § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Ako vyplýva z § 458 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
V zmysle § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať .
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo po prvý raz vykonať. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Ako vyplýva z § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na na plynutie premlčacej doby.
V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
23. Pohľadávka z predmetného zmluvného vzťahu medzi účastníkmi tohto konania bola postúpená zmluvou o postúpení na žalobcu, čo preukazuje aj Oznámenie o postúpení pohľadávky, ktoré postúpenie bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, súd je toho názoru, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.
24. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca sa domáhal plnenia zo Zmluvy o osobnom účte pôvodne uzavretej s VÚB, a.s., pričom išlo o zmluvu podľa § 708 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka, resp. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v časti dohodnutých produktov a služieb flexiúčtu.
25. Žalobca odvíjal svoj nárok od dojednania povoleného prečerpania na účte, ktoré bolo v zmluve dojednané ako nastavené plnenie pri splnení kritérií stanovených bankou (bod 4.4.1 VOP).
Svojím charakterom ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka, pretože poskytnutím povoleného prečerpania banka vlastne poskytuje úver spotrebiteľovi, ktorý sa zaväzuje splácať za určitých podmienok stanovených bankou. Kritériá banky špecifikované v zmluve sú upravené tak, že povolené prečerpanie sa nastaví až po splnení kritérií stanovených bankou. Takéto dojednanie povoleného prečerpania prostriedkov a tým poskytnutie úveru v zmysle § 708 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka je neplatným dojednaním s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka, pretože je neurčité (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
26. Zo zmluvy nevyplýva dohoda účastníkov o povolení prečerpania prostriedkov, ani právo na zriadenie povoleného prečerpania a toto je poskytnuté z vôle banky až jednostranným konaním. Nie sú vzájomne dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy o úvere, výška úveru, výška zmluvného úroku, súvisiacich poplatkov a podobne. Okrem toho je takéto dojednanie neplatné aj v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, keďže ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola dohodnutá individuálne, pretože všetky podmienky poskytnutého prečerpania určuje jednostranne banka bez vôle dlžníka a bez naplnenia písomnej formy spotrebiteľskej zmluvy.
Predmetná zmluva z 25.08.1994 je typovou formulárovou zmluvou vopred pripravenou žalobcom, v ktorej sú naformulované žalobcom stanovené zmluvné podmienky a tieto žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, ale mal možnosť ich len prijať alebo neprijať.
27. Súd ako už uviedol vyššie je toho názoru, že poskytnutím povoleného prečerpania dňa 01.02.2005 nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme.
28. Podľa § § 4 ods. 1 Zákona 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatné.
V zmluve neboli dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy o úvere a to výška úveru, výška zmluvného úroku a ďalšie náležitosti podľa § 4 zákona 258/2001 Z.z. Nejestvuje určitá a zrozumiteľná dohoda (v zmysle písomného návrhu - oferty a jeho písomného prijatia - akceptácie žalovanou) v písomnej forme obsahujúca podstatné náležitosti zmluvy o úvere uvedené konkrétnymi údajmi. Žalobca nepredložil súdu takýto dôkaz (takúto dohodu) a dokonca ani iný dôkaz, z ktorého by uvedené konkrétne náležitosti boli zrejmé. Súd je preto toho názoru, že predmetné dojednanie o povolenom prečerpaní v rámci bežného účtu žalovanej je neplatné. Z neplatného právneho úkonu sa nemožno domáhať plnenia. V danej súvislosti súd poukazuje na rovnaký názor vyslovený v obdobnej veci v rozhodnutí Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/233/2014 zo dňa 11.03.2014.
29. Žalobca má procesnú povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci samej, ako aj procesnú povinnosť navrhovať dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností (prejednacia
zásada). Žalobca v danom prípade nepredložil žiaden dôkaz o tom, že došlo k platnému uzavretiu určitej a zrozumiteľnej dohody v písomnej forme obsahujúcej podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Keďže súd vyhodnotil plnenie z povoleného prečerpania ako plnenie z neplatného právneho úkonu, nemôže žalobca ani v súvislosti s takýmto neplatným dojednaním uplatňovať poplatky, resp. zmluvné úroky. Žalobca vznikol len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1,2 a § 457 Občianskeho zákonníka.
30. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku.
31. Nárok na bezdôvodné obohatenie sa v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe a najneskôr v objektívnej trojročnej premlčacej dobe. V prejednávanom prípade má nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia svoj základ v spotrebiteľskej zmluve. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, a to tak trojročnej, ako aj desaťročnej v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia, je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo.
32. Ako je zrejmé z predloženého prehľadu transakcií na bežnom účte žalovaného, žalovaný naposledy dňa 19.01.2010 uskutočnil výber z účtu v sume 40 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi vznikol v predmetnej veci iba nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby bol rozhodujúci deň, keď sa žalobca skutočne dozvedel, že došlo na jeho úkor k bezdôvodnému obohateniu a kto obohatenie získal. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky odo dňa, keď k nemu došlo. Dvojročná subjektívna premlčacia doba však beží iba v rámci trojročnej objektívnej premlčacej doby. V predmetnej veci došlo k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného dňa 19.01.2010, kedy vybral poslednú sumu prečerpania z bežného účtu. Trojročná objektívna premlčacia doba tak začala plynúť dňa 20.01.2010 a uplynula najneskôr dňa 20.01.2013. Keďže návrh žalobca podal na súde až dňa 25.11.2015, uplatnil nárok až po uplynutí objektívnej trojročnej premlčacej doby. Súd vzhľadom na uvedené žalobu v celom rozsahu zamietol.
33. Aj v prípade, že by súd považoval plnenie z povoleného prečerpania ako plnenie z platného právneho úkonu, pohľadávku žalobcu by pokladal za premlčanú.
Všeobecná trojročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonať právo po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v momente, keď je právo žalovateľné. Zákon určuje objektívne stanovený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený subjekt vedel alebo nevedel o svojom práve. Všeobecná 3- ročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v momente, keď je právo žalovateľné. Zákon určuje objektívne stanovený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený subjekt vedel alebo nevedel o svojom práve. Všeobecná 3- ročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý je odvodený od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol“. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve (pozri R1/1998).
34. V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov (právach a (premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych nie podnikateľské právo. Podľa vyššie cit. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
35. Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej, a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.
36. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník),ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice. Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku. Súd je toho názoru, že akékoľvek ustanovenie zmluvy alebo jeho súčastí, ktoré je v rozpore s § 54 ods. 1 OZ zhoršuje postavenie žalovanej ako spotrebiteľa, keďže výlučnou aplikáciou Obchodného zákonníka sa prakticky vylučuje použitie ust. Občianskeho zákonníka o premlčaní. Paušálne uprednostnenie Obchodného zákonník aby malo na spotrebiteľov nepriaznivé následky hraničiace až s a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo.
37. Po vykonanom dokazovaní tunajší súd dospel k záveru, že žaloba voči žalovanému nebola podaná dôvodne, nakoľko súd mal za preukázané, že pohľadávka žalobcu je premlčaná.
38. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danom prípade bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá. Žalovaný bola v plnom rozsahu úspešný a preto mu vznikol nárok na priznanie náhrady trov konania. Nakoľko žalovaný si trovy neuplatnil, v konaní jej žiadne trovy nevznikli nakoľko zo spisu žiadne trovy nevyplývajú, súd rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.