Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15P/31/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. F., nar. X.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov - matky: F. N., nar. XX.X.XXXX, bytom R. G. XXX, a otca: N. F., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/X, H. - C., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému N. F., nar. X.X.XXXX na sumu 100,- Eur mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V 22P/19/2004-22 zo dňa 18.3.2004, ktorý v ostatnej časti zostáva nezmenený.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.3.2016 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zvýšil výživné na maloleté dieťa zo sumy 33,19 Eur na sumu 100,- Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila nárastom odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa od posledného rozhodnutia.

2. Tunajší súd dňa 12.4.2016 postúpil vec Okresnému súdu Bratislava V, ktorý následne uznesením zo dňa 9.6.2016, č.k. 20P/108/2016-10 preniesol svoju miestnu príslušnosť na tunajší súd.

3. Súd pojednával v súlade s § 180 C.s.p. v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa, ktorý doručenie predvolania mal vykázané, na pojednávanie sa však nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil. K návrhu sa vyjadril písomne v podaní, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Bratislava V dňa 28.9.2016, v ktorom uviedol, že toho času nie je v jeho možnostiach platiť výživné vo výške 100,- Eur, nakoľko je nezamestnaný a vedený na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. V spoločnej domácnosti býva so svojou partnerkou, pričom musí prispievať aj na náklady na domácnosť. Poukázal na to, že si uhradil zameškané výživné vo výške 1.180,- Eur poštou k rukám matky. Ďalej uviedol, že svojho syna za 9 rokov videl iba necelých 24 hodín, a preto žiadal, aby súd upravil jeho styk s maloletým dieťaťom, nakoľko sa s ním mieni stretávať aspoň cez víkendy.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, čítaním sa oboznámil s podstatným obsahom spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 22P/19/2004, listinnými dôkazmi ohľadne rodičov a maloletého dieťaťa, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

5. Maloletý N. pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov. Práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu boli upravené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 18.3.2004, č.k. 22P/19/2004-22,

ktorým súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej sa maloletý zveril do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal na platenie výživného vo výške 1.000,- Sk mesačne. V čase tohto rozhodnutia o výživnom maloletý mal 1 rok, bol zdravý, jeho výdavky boli bežné a veku primerané. Matka bola slobodná. Okrem maloletého ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemala. Poberala rodičovský príspevok. Otec maloletého bol slobodný. Okrem maloletého ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemal. Bol nezamestnaný, evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Bol zdravý a schopný riadne pracovať. Brigádne si privyrábal s príjmom cca. 199,- Eur.

6. Matka bola vypočutá na pojednávaní dňa 16.5.2017 ako účastníčka konania. Uviedla, že naposledy bolo voči maloletému upravované výživné v roku 2004 rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. Od septembra 2016 si otec súdom určené výživné vo výške 30,- Eur neplní. Maloletého nekontaktuje. Ďalej uviedla, že maloletý navštevuje 8. ročník základnej školy. Stravuje sa doma. V rámci mimoškolských aktivít sa venuje boxu, za čo mesačne platí 50,- Eur a 3,- Eurá denne na posilňovňu. Jeho zdravotný stav je dobrý. Vyjadrila sa tak, že žije v spoločnej domácnosti s jej terajším manželom. Z tohto manželstva má okrem maloletého ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Je zamestnaná ako predavačka s priemerným čistým mesačným príjmom 390,- Eur s tým, že momentálne je práceneschopná a poberá nemocenskú dávku vo výške 330,- Eur mesačne. V súčasnosti je po operácii a čaká ju ešte jedna. Na lieky si mesačne pripláca 30,- až 50,- Eur. Náklady spojené s vedením domácnosti predstavujú úhrady za elektrinu vo výške 50,- Eur mesačne, za vodu 20,- Eur mesačne a za vývoz komunálneho odpadu vo výške 100,- Eur ročne.

7. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 16.5.2017 navrhla zvýšiť výživné na sumu 100,- Eur mesačne, nakoľko je to v záujme maloletého.

8. Podľa § 78 ods. l, prvá veta Zákona o rodine (ďalej len ZR), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

9. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

10. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

13. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

16. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p., lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

18. Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne

- okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov. Až v prípade, ak má súd za preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 ZR je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.

19. Z dokazovania pred súdom vyplýva, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 18.3.2004, č.k. 22P/19/2004-22, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré je staršie o 13 rokov, preto výdavky spojené s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb, aj s ohľadom na celkový nárast životných nákladov, pochopiteľne vzrástli v súvislosti s jeho fyzickým rastom na oblečenie, obuv, stravu, hygienické potreby, predovšetkým však v súvislosti s výkonom školskej dochádzky, ako aj so zabezpečením jeho odôvodnených potrieb vzhľadom na jeho záujmy, teda vo všetkých oblastiach jeho života, pričom ide o objektívnu zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, ako oprávneného, ktorú zmenu súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil. Maloletý v čase posledného rozhodovania mal 1 rok. Toho času má 14 rokov. Navštevuje 8. ročník základnej školy. Je zdravý. Aktívne sa venuje boxu. Jeho výdavky sú bežné a veku primerané.

20. Súd preskúmal príjmy a majetkové pomery oboch rodičov a zistil, že otec v čase posledného rozhodovania o výživnom nepracoval a bol evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Brigádne si privyrábal. Bol zdravý a schopný riadne pracovať. Toho času je naďalej nezamestnaný a evidovaný na úrade práce. Býva so svojou priateľkou v spoločnej domácnosti. Ďalšia vyživovacia povinnosť mu nepribudla. Je nemajetný.

21. Matka v čase posledného rozhodovania o výživnom poberala rodičovský príspevok. Toho času je zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom 390,- Eur s tým, že aktuálne je práceneschopná a poberá nemocenskú dávku vo výške 330,- Eur mesačne. Má zdravotné problémy a s tým spojené zvýšené výdavky na lieky. Pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému G. N., nar. X.X.XXXX. V spoločnej domácnosti žije so svojim manželom, s maloletým Jozefom a s maloletým G.. Náklady spojené s vedením domácnosti predstavujú úhrady za elektrinu vo výške 50,- Eur mesačne, za vodu 20,- Eur mesačne a za vývoz komunálneho odpadu vo výške 100,- Eur ročne.

22. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný a je potrebné zmeniť pôvodne citované rozhodnutie, ktorým bol naposledy upravovaný rozsah vyživovacej povinnosti otca. Keďže k zmene pomerov v prejednávanej veci nepochybne došlo na strane maloletého dieťaťa, táto skutočnosť zakladá dôvod na zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Súd preto návrhu matky vyhovel a zvýšil výživné zo sumy 33,19 Eur mesačne na sumu 100,- Eur mesačne, od právoplatnosti rozsudku, a to aj s ohľadom na vývoj životných nákladov. Pri rozhodovaní súd síce prihliadol na skutočnosť, že otec je v súčasnosti naďalej nezamestnaný, avšak v priebehu konania neprejavil a ani nepreukázal dostatočnú aktivitu pri hľadaní práce. Na strane otca nebola preukázaná žiadna prekážka, ktorá by ho obmedzovala pri práci, netrpí ani žiadnym ochorením trvalého či prechodného charakteru, na základe čoho by mal obmedzený výber povolaní, preto súd vyhodnotil otcovu nedostatočnú aktivitu pri hľadaní práce ako nezodpovednosť vo vzťahu k svojim rodičovským povinnostiam. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že otec maloletého dieťaťa je dobrovoľne nezamestnaný, a preto pri zvýšení výšky výživného súd u otca vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za rok 2016, a to zo sumy 912,- Eur. Otec maloletého žiadnym spôsobom nekontaktuje, na jeho výživu riadne neprispieva a nad rámec súdom určeného výživného mu nič neposkytuje. Vykonaným dokazovaním mal súd teda za preukázané, že o maloleté dieťa sa stará výlučne matka, pričom kompenzuje svoju vyživovaciu povinnosť sčasti aj svojou osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa. Pokiaľ teda otec prispeje na výživu maloletého sumou 100,- Eur mesačne a matka mesačne prispeje sumou 50,- Eur, nakoľko druhú polovicu výšky

výživného matka kompenzuje svojou osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa, vytvorí sa tak dostatok finančných prostriedkov na krytie osobných potrieb maloletého dieťaťa. Takto ustálená výška výživného korešponduje aktuálnym potrebám maloletého dieťaťa a zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine.

23. Súd vzhľadom na vyjadrenie otca k návrhu súčasne poznamenáva, že otec sa domáhal aj úpravy styku s maloletým dieťaťom z dôvodu, že za posledných 9 rokov bol s maloletým iba necelých 24 hodín. Styk otca s maloletým dieťaťom doposiaľ súdom upravený nebol, keďže sa rodičia doposiaľ vedeli dohodnúť o tejto otázke. Otec však maloletého toho času žiadnym spôsobom nekontaktuje. Vykonaným dokazovaním sa nezistilo, že by matka neumožnila, resp. by bránila otcovi v styku s maloletým, preto súd nepovažoval za potrebné upraviť styk otca s maloletým dieťaťom s tým, že otec má možnosť kedykoľvek kontaktovať svojho syna. 24. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 . Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 .

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.