Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-16C/416/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o., IČO: 35 886 013, so sídlom Malý trh 2/A, Bratislava, zast.: Havel, HOlásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava proti žalovanej: U. I., O.. XX.X.XXXX, Z. V. M. P. XXX, M. v konaní o 731,81 € s prísl takto

rozhodol:

Žaloba sa zamieta.

Stranám sporu sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou, podanou na tunajšom súde dňa 9.4.2015 domáhal, aby žalovaná bola zaviazaná zaplatiť mu 787,14 € spolu so zmluvným úrokom 5% ročne zo sumy 731,81 € od 28.3.2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania 8,25% zo sumy 731,81 € od 28.3.2014 do zaplatenia a náhradou trov konania.

2. Žalovaná na doručené listiny - žalobu s prílohami a procesné poučenia a výzvy súdu nereagovala.

3. Súd prvej inštancie v čase účinnosti Obč. súdneho poriadku po zistení, že sa jedná o drobný spor (pohľadávka neprevyšuje 1 000 eur), a že o veci je možné rozhodnúť aj na základe preložených listín, bez nariadenia pojednávania verejne vyhlásil rozsudok 9.2.2016 (o čom bol vyvesený úradný oznam na úradnej tabuli súdu i na webe MS SR počas zákonom predpísanej doby).

4. Týmto rozsudkom zo dňa 9.2.2016 o nároku žalobcu rozhodol tak, že žalobu zamietol a úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, v ktorom navrhol zmeniť rozsudok a žalobe vyhovieť eventuálne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní namietol správnosť postupu súdu prvej inštancie, ktorý na základe aplikácie § 5b zák. č. 205/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a vyhodnotenia výpovede zo dňa 26.2.2013 za odstúpenie od zmluvy, rozhodol o zamietnutí jeho žaloby rozsudkom v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, nakoľko predmetom konania bola suma 731,81 eura, a teda sa jednalo o „drobný spor“ v zmysle § 200ea O.s.p., a to napriek tomu, že súdu prvej inštancie na výzvu súdu zo dňa 17.7.2015, či s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania, dňa 20.7.2015 odoslal prvoinštančnému súdu vyjadrenie nesúhlasu s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania, čím sa mu odňala možnosť konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.. Poukazom na ustanovenie § 506 a §387 a nasl. Obchodného zákonníka, § 107 ods. 1, § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1 a 2, § 6 ods. 1, § 7 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, na znenie § 41 ods. 2 O.s.p.

a obsah dokumentu zo dňa 26.2.2013 označeného „Odstúpenie od zmluvy“ a skutočnosť, že jeho právny predchodca uzatvoril ako banka so žalovanou dňa 27.8.2003 zmluvu o kontokorentnom úvere v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami a sadzobníkom Slovenskej sporiteľne, a.s. a dňa 26.2.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, tvrdil, že týmto dňom žalovaná bola povinná uhradiť celú pohľadávku v čiastke 747,21 eura, ktorá vznikla zo zmluvy, v danom prípade sa preto o bezdôvodné obohatenie nejedná a z toho dôvodu nie je možné použiť ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka o premlčaní, týkajúce sa bezdôvodného obohatenia.

6. Krajský súd v Košiciach po prejednaní odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné keď ustálil, že súd prvej inštancie svojim nesprávnym postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval patriace mu procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Poukázal na vadu konania najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal sporovej strane procesné práva, ktoré jej právny poriadok priznáva, a to v takej miere, že tým došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces.

7. Nevylúčil, že Občiansky súdny poriadok, účinný do 30. júna 2016, upravujúci postup súdu a strán sporu v občianskom súdnom konaní, ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti sporovej strany na súdnom konaní zabezpečoval tak, že (ak zákon alebo iný právny predpis neustanovoval inak) súdu ukladal, aby na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom predvolanie účastníkom sa musí doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 O.s.p.). Na prejednanie veci samej nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie v prípade, ak to nebolo v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak bolo možné vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali (§ 115 ods. 1 O.s.p.). Pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch (§ 115 ods. 2 O.s.p.), t.j. v sporoch, v ktorých v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur (§ 200 ea ods. 1 O.s.p.). V prípade ale, ak súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníka konania, hoci pre takýto postup neboli splnené podmienky ustanovené v § 101 ods. 2 O.s.p., zmysle ustálenej judikatúry súdov došlo tým k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom.

8. Odvolací súd vyvodil záver, že pokiaľ v čase rozhodovania súdu prvej inštancie hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1000 eur (§ 115 ods. 2 O.s.p.) a sporové strany (žalobca a žalovaná) vyjadrili výslovne svoj nesúhlas s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania, nebolo možné vo veci bez nariadenia ústneho pojednávania rozhodnúť. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že nepochybne v čase rozhodovania súdu prvej inštancie išlo o „drobný spor“, v ktorom v priebehu konania neprevyšoval predmet konania sumu 1000 eur ako aj to, že dňa 22.7.2015 doručil žalobca súdu prvej inštancie vyjadrenie, v ktorom súdu oznámil, že nesúhlasí s rozhodnutím vo veci samej bez nariadenia pojednávania a nevzdáva sa svojho práva na verejné prejednanie veci. Napriek tomu súd prvej inštancie dňa 3.2.2016 na úradnej tabuli a na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR oznámil, že dňa 9.2.2016 o 9,30 hod. v miestnosti č. 012 na Okresnom súde Košice - okolie bude vo veci vyhlásený rozsudok vo veci samej (č.l. 56 súdneho spisu).

9. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie porušil svoje povinnosti plynúce pre neho z vyššie citovaných zákonných ustanovení (§ 115 ods. 1 a 2 O.s.p.), t.j. v súlade so žiadosťou žalobcu nariadiť pojednávanie vo veci samej, čím znemožnil žalobcovi uskutočnenie procesných práv s následkom porušenia jeho práva na spravodlivý proces. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie uložil povinnosť nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie (vzhľadom na potrebu vykonať dôkaz listinami a vyjadrenie žalobcu v odvolaní), riadne naň predvolať strany sporu a umožniť im realizovať všetky ich procesné práva, priznané im platným procesným poriadkom, a vo veci samej opätovne rozhodnúť.

10. Po vrátení veci súd prvej inštancie v zmysle pokynov odvolacieho súdu dňa 20.3.2017 určil termín pojednávania na deň 4.4.2017 o 13,00 hod v miestnosti č. 012, pričom predvolanie prevzal právny zástupca žalobcu ako aj žalovaná dňa 27.3.2017. Tohto pojednávania sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu žalobca ani jeho právny zástupca bez predchádzajúceho ospravedlnenia a z relevantných dôvodov nezúčastnil (prítomná bola iba žalovaná). Ďalšieho pojednávania, nariadeného

na deň 15.5.2017 sa žalovaná, ktorá vzala termín pojednávania na vedomie dňa 4.4.2017, ani právny zástupca, ktorému bolo podľa § 106 ods. 1 predvolanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu na centrálny server doručené dňa 7.4.2017, znova nezúčastnil. Súdu preto nič nebránilo o veci rozhodnúť aj v ich neprítomnosti strán sporu.

11. Oproti dôkaznému stavu ku dňu prvého rozsudku (z 9.2.2016) sa ku dňu nového rozhodnutia o veci nezmenilo absolútne nič, súd pri opätovnom rozhodovaní vychádzal z dovtedy zistených skutkových okolností, a to z listinných podkladov, ktorých obsah súd nižšie stručne oboznamuje, ako aj výpovede žalovanej dňa 4.4.2017.

12. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalobca nadobudol žalovanú pohľadávku od pôvodného veriteľa SLSP a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.3.2014, že žalovaná spolu so svojím teraz už neb. manželom ako spoludlžníkom uzavreli so SLSP a.s. zmluvu o sporožírovom účte č. XXXXXXX-XXX dňa 8.9.1994 (č.l. 10), ktorá bola čiastočne modifikovaná zmluvou zo dňa 21.9.1995 (č.l. 11); že dňa 15.5.1996 uzavreli zmluvu o sporožírovom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX (č.l 12-13), ktorá pôvodnú zmluvu zo dňa 21.9.1995 čiastočne modifikovala.

13. Dňa 27.8.1996 uzavreli so SLSP a.s. zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty, prostredníctvom ktorej mohli realizovať finančné transakcie s prostriedkami na účte (č.l. 14-15), pričom dňa 2.9.1998 uzavreli zmluvu (č.l. 16), ktorou bola zmluva o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 27.8.1996 čiastočne modifikovaná. Dňa 16.8.1999 uzavreli zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty (č.l. 18), ktorou bola zmluva zo dňa 2.9.1998 čiastočne modifikovaná. Dňa 20.8.2003 uzavreli zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty (č.l. 21), ktorou bola zmluva zo dňa 16.8.1999 čiastočne modifikovaná.

14. Podľa tvrdenia žalobcu dňa 16.9.2010 strany uzavreli Dohodu o ukončení zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty, predmetom ktorej bol zánik práva používať kartu s č.: XXXXXXXXXXXXXXXX, čo bolo preukázané listinou na č.l. 41.

15. Žalobca okrem vyššie uvedených listín citoval a aj predložil zmluvu o kontokorentnom úvere zo dňa 27.8.2003 (č.l. 22), pričom súd zistil, že jej v zmysle jej Základných podmienok bolo predmetom zmluvy poskytnutie kontokorentného úveru (povoleného prečerpania k účtu) vo výške 18.000,- Sk (597,49 €). Viazala sa naň 10,58% ročná úroková sadzba, predmetom dohody bol aj úrok z omeškania v sadzbe 26,40 % ročne, úrok z prečerpania 26,40% ročne a poplatok za správu úveru 0,2% z výšky úverového rámca. Konečná splatnosť veru bola dňa 26.8.2004.

15.1. Podľa čl. II bod 1.: do výšky úverového rámca 18.000 Sk sa zaviazal realizovať dlžníkove príkazy na prevod alebo výbery finančných prostriedkov z účtu aj v prípade, ak nebude existovať dlžníkova pohľadávka z účtu, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech jeho účtu alebo vkladom hotovosti a to do výšky úverového rámca. Čerpanie úveru je dlžník oprávnený požadovať až do času konečnej splatnosti, v rozsahu úverového rámca dohodnutého v čl. I. tejto zmluvy.

15.2. Podľa bodu 2 tohto článku veriteľ mal oprávnenie odmietnuť vykonanie príkazu dlžníka na prevod alebo výber prostriedkov, realizáciou ktorého by došlo k prekročeniu úverového rámca.

15.3. Podľa bodu 4 uvedeného článku: dlžník je povinný splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase, v stanovenom čase platiť úroky a poplatky dohodnuté v tejto zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky.

15.4. Podľa čl. III. bod 1: zmluva sa uzatvára na dobu 1 roka od podpísania zmluvnými stranami. Doba trvania zmluvy sa predlžuje vždy o dobu 1 roka ak dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy, že nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy.

15.5. Podľa čl. 7.3.1 Všeobecných obchodných podmienok (súd uvádza skrátene): „Splácanie kontokorentného úveru: pohľadávka z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti a príslušenstva, bude v čase do konečnej splatnosti splácaná formou započítania pohľadávky z úveru banky voči klientovej pohľadávke z účtu, a to v momente vzniku pohľadávky z účtu v rozsahu, v akom sa pohľadávky kryjú alebo spôsobom dohodnutým medzi bankou a klientom. Právo klienta na čerpanie kontokorentného úveru do výšky úverového rámca trvá až do momentu konečnej splatnosti úveru.

16. Žalobca v žalobe akcentoval na to, že SLSP a.s. umožnila žalovanej a jej neb. manželovi čerpať úver tak, že realizovali platobné príkazy na prevod alebo výbery hotovosti a to aj v prípade, ak neexistovala pohľadávka žalovanej voči SLSP a.s. z účtu žalovanej, ktorá vznikla v dôsledku pripísania platieb uskutočnených v prospech účtu žalovanej alebo vkladom hotovosti na účet. Poukázal tiež na to, že úroková sadzba bol v zmysle Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len VOP), pričom bola platná v deň uzavretia zmluvy s tým, že SLSP a.s. bola oprávnená meniť výšku úroku. Zmena úrokovej sadzby bola účinná dňom rozhodnutia SLSP a.s. a zverejnením. Taktiež bola zmluvne dohodnutá sadzba úroku z omeškania. Žalovaná sa spolu s neb. manželom zaviazali uhradiť aj náklady vzniknuté v prípade porušenia zmluvných povinností, najmä na súdne či mimosúdne riešenie a vymáhanie. Žalovaná s neb. manželom neplnila podmienky riadneho splácania a dostali sa do omeškania, preto v zmysle VOP SLSP a.s. uplatnil listom zo dňa 26.2.2013 svoje právo a dala Výpoveď zmluvy. Zároveň ich vyzvala, aby splatili celý dlh na úvere bezodkladne po doručení výpovede. Doručenie podľa čl. 10.3 VOP nastalo tretím dňom odo dňa odoslania výpovede. Výpoveď bola doručená dňa 1.3.2013 a žalovaná a jej zosnulý manžel mali povinnosť uhradiť dlh do 12.3.2013.

17. Súd zistil, že postupca SLSP a.s. listom zo dňa 26.2.2013 (č.l. 42 a č.l. 44) od zmluvy o sporožírovom účte ako aj od zmluvy o kontokorentnom úvere, ktorou bolo žalovanej a jej manželovi poskytnuté povolené prečerpanie, odstúpil a vyzval ich, aby dlh vo výške 747,21 € uhradili do 7 dní od doručenia výzvy.

18. Podľa tvrdenia žalobcu žalovanú pohľadávku predstavuje dlh na istine 731,81 €, vyčísleného riadneho úroku 0,20 €, úrokov z omeškania 16 € a ostatného príslušenstva 39,13 €, celkom 787,14 €.

19. Postúpenie pohľadávky žalobca oznámil žalovanej Oznámením zo dňa 1.4.2014. Uvedenú skutočnosť mal súd preukázanú listom postupcu zo dňa 1.4.2014 (č.l. 47)

20. Na pojednávaní dňa 4.4.2017 vypovedala, že účet v SLSP pred mnohými rokmi si zriadili spolu s mojim manželom, čo znamená, že boli obaja spolu disponentami s týmto účtom, ako aj peniazmi na ňom vedenými. Spočiatku na tento účet chodila výplata manželovi, avšak nie dlho, pretože od doby, keď ťažko ochorel, už mu na tento účet prestala chodiť výplata a v podstate na ňom ostal už len samotný kontokorektný úver. Výsledkom jeho ochorenia bolo to, že dňa 2.10.2004 zomrel, a preto ostal formálne vedený už iba na jej meno. Čo sa týkalo jej výplaty, tak v aktuálnom čase bola na materskej dovolenke a teda peniaze jej chodili poštou priamo do ruky, a pokiaľ bola zamestnaná, tak v žiadnom prípade nemala v SLSP žiaden účet zriadený, a už vôbec jej nenabiehala na tento účet.

20.1. Ohľadom kontokorentu vypovedala, že pokiaľ si dobre pamätá, titulom kontokorentu v podstate nikdy po smrti jej manžela žiadnu splátku na tento úver neposkytla, ani nezabezpečila jeho čiastkové úhrady napr. formou trvalého príkazu z jej účtu.

20.2. Čo sa samotnej pohľadávky žalobcu týka, túto neuznáva a zároveň sa ani nevie vyjadriť, že v prípade, ak by pohľadávka bola dôvodná, či je v správnej výške, pretože sa dlhodobo tejto záležitosti nevenovala, a navyše je v súčasnosti bez práce a má v starostlivosti ešte jedno maloleté dieťa. Má síce dve deti, ale starší syn už je plnoletý, ale ani on nemá zamestnanie a obaja sú poberateľmi dávok v hmotnej núdzi.

21. Žiadna zo strán už dokazovanie nenavrhla doplniť žiadnymi dôkazmi či tvrdeniami, preto súd dokazovanie ukončil.

22. Skôr, ako by sa súd začal zaoberať dôvodnosťou výšky uplatneného nároku a jeho súčastí, bolo treba posúdiť, či vzhľadom na plynutie času nárok nezanikol, pretože iba vtedy by vecné hodnotenie malo význam.

23. Podľa § 52 ods. 2 Obč. zákonníka (OZ)účinného od 1.4.2015: Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

23.1. Toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy, vzniknuté pred 1.4.2015, ako aj na nároky z nich vyplývajúce.

24. Podľa § 48 OZ: (1) Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. (2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

25. Podľa § 107 OZ: (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

26. Podľa § 5b zákona 250/2007 účinného od 1.5.2014: Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

27. Žalobca tvrdil, že žalovaná s neb. manželom neplnila podmienky riadneho splácania a dostali sa do omeškania, preto v zmysle VOP SLSP a.s. uplatnil listom zo dňa 26.2.2013 svoje právo, a doručila im Výpoveď zmluvy a zároveň ich vyzvala, aby splatili celý dlh na úvere bezodkladne po doručení výpovede. Podľa tvrdenia žalobcu doručenie podľa čl. 10.3 VOP nastalo tretím dňom odo dňa odoslania výpovede, ktorá bola dlžníkom doručená dňa 1.3.2013, a žalovaná a jej zosnulý manžel mali povinnosť uhradiť dlh do 12.3.2013.

28. Z obsahu súdneho spisu, ktorého tvorcom bol žalobca ale súd zistil, že listom zo dňa 26.2.2013 (čl. 44) právny predchodca žalobcu nedal dlžníkom výpoveď zo zmluvy, ale od zmluvy odstúpil. Uvedené vyplýva nielen z označenia daného dokumentu, ale aj z jeho ďalšieho obsahu, keď, ako je zrejmé z jeho úvodu: „Slovenská sporiteľňa a.s. v súlade s obchodnými podmienkami upravujúcimi práva a povinnosti zmluvných strán pri poskytovaní bankových produktov a služieb, odstupuje od 1/ Zmluvy o sporožírovom účte a 2/ Zmluvy, na základe ktorej Vám bolo poskytnuté Povolené prečerpanie k bežnému účtu.....“

29. V tomto liste bola o.i. aj žalovaná vyzvaná, aby dlh v sume 747,21 € zaplatila v lehote 7 dní odo dňa doručenia daného listu. Za predpokladu, že je pravdivý údaj žalobcu o tom, že žalovanej bol list doručený dňa 1.3.2013, lehota na plnenie jej uplynula dňa 8.3.2013 a dňom 9.3.2013 sa nielen dostala do omeškania, ale tiež začala plynúť dvojročná subjektívna doba podľa § 107 ods. 1 Obč. zákonníka, ktorá uplynula dňa 8.3.2015. Žaloba bola na súd podaná dňa 9.4.2015 teda 1 mesiac po uplynutí premlčacej doby podľa predpisov občianskeho práva.

30. Do úvahy ale prichádza aj hodnotenie veci podľa predpisov obchodného práva, keď:

30.1. Podľa ust. § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

30.2. Podľa ust. § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.

31. Uvedené právne úpravy vychádzajú zo zásady, že premlčacia doba začína plynúť odo dňa keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Právo môže byť vykonané po prvý raz, keď vznikne možnosť podať na súde na jeho základe žalobu. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti (napr. na rozhodnutí veriteľa o zosplatnení). Nebolo v konaní sporné, že žalobca svoj nárok odvodzuje od zmluvy o kontokorentnom úvere uzavretej medzi jeho právnym predchodcom žalobcu, žalovanou a jej už neb. manželom dňa 27.8.2003. Z obsahu základných podmienok tejto zmluvy vyplýva, že táto bola uzavretá na dobu určitú a to na dobu jedného roka odo dňa podpísania zmluvy zmluvnými

stranami (čl. III bod 1). V súlade s touto úpravou bola v zmluve uvedená aj konečná splatnosť úveru dňa 26.8.2004, čo je v súlade s čl. III bodom 2 podľa ktorého úver je splatný v deň splatnosti uvedený v Základných podmienkach zmluvy. V týchto zmluvných podmienkach je teda jasne vymedzený časový rozsah trvania tejto zmluvy na obdobie jedného roka a jeho uplynutím nastáva aj konečná splatnosť úveru dňom 26.8.2004. Pokiaľ teda nároky žalobcu vychádzajú z porušenia povinnosti žalovanej na základe uvedenej zmluvy, ktorej platnosť je ohraničená na dobu určitú, nastáva aj splatnosť nárokov z tejto zmluvy dohodnutým dňom teda 26.8.2004. Po uplynutí tohto dátumu nič nebránilo ešte právnemu predchodcovi žalobcu v možnosti uplatniť uvedený nárok po prvý krát na súde a teda uvedeným dňom začala tomuto plynúť aj premlčacia lehota. Jej začiatok je teda v danom prípade závislý od objektívnej skutočnosti a to uplynutia dohodnutého termínu splatnosti a na jej začiatok a na plynutie už nemá žiadny vplyv subjektívne rozhodnutie žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu o zosplatňovaní úveru. Ani obsah zmluvných podmienok podľa ktorých sa doba trvania zmluvy predlžuje vždy o dobu jedného roka nemá za následok zmenu obsahu zmluvy z hľadiska toho, že v každom prípade ide o zmluvu na dobu určitú a teda aj nároky vyplývajúce z tejto zmluvy je potrebné vždy uzatvárať s uplynutím dohodnutej doby trvania zmluvy. Zmluvná možnosť opakovane predlžovať dobu trvania zmluvy vždy o jeden rok teda už nemôže mať žiadny vplyv na splatnosť tých nárokov, ktoré vznikli účastníkovi zmluvy za predchádzajúce zmluvné obdobie. Pokiaľ teda žalobca svoj nárok odvodzuje z porušenia zmluvných povinností žalovaným za zmluvné obdobie od 27.8.2003 do 26.8.2004, konečná splatnosť úveru nastala uvedeným dňom, ktorým začala právnemu predchodcovi žalobcu plynúť aj premlčacia lehota. Keďže žaloba bola na súde prvého stupňa podaná dňa 9.4.2015, teda po takmer jedenástich rokoch od termínu splatnosti úveru, je treba nárok žalobcu posúdiť ako premlčaný a to bez ohľadu na to, či bude uvedená otázka posudzovaná podľa ustanovení Občianskeho zákonníka alebo podľa ustanovení Obchodného zákonníka v štvorročnej premlčacej lehote (1Co/182/2014, pozn.).

32. S poukazom na výsledok vykonaného dokazovania súd žalobu pre premlčanie nároku zamietol.

33. Podľa § 255 CSP: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Žalobca v konaní nebol úspešný a žalovanej žiadne trovy nevznikli, preto súd stranám náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami. U p o z o r n e n i e : Ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa.