Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-246-2016.pdf
PDF · 153.1 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/246/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobcov 1. F., 2. F., proti žalovaným 1. TRADE City, a.s., IČO: 36 575 101, so sídlom Čsl. armády 1117, 075 01 Trebišov, 2. ARCHÍV-SLUŽBY s.r.o., IČO: 36 216 895, so sídlom Čsl. armády 1117, 075 01 Trebišov, zastúpenému JUDr. Jaroslavom Čollákom, advokátom, so sídlom Floriánska 19, 040 01 Košice, 3. OCEAN TOUR, s.r.o., IČO: 36 576 450, so sídlom T.J.Moussona 1, 071 01 Michalovce, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária MAJLING & NINČÁK s.r.o., so sídlom Palárikova 14, 811 04 Bratislava, IČO: 35 960 728, o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto
rozhodol:
I. Návrh žalobcov zo dňa 4.5.2017 na prerušenie konania zamieta.
II. Žalobu vo veci samej v celom rozsahu zamieta.
III. Priznáva žalovanému v 1. rade ako strane úspešnej v konaní plnú náhradu trov konania, ktorú sú žalobcovia povinní nahradiť žalovanému spoločne a nerozdielne.
IV. Priznáva žalovanému v 2. rade ako strane úspešnej v konaní plnú náhradu trov konania, ktorú sú žalobcovia povinní nahradiť žalovanému spoločne a nerozdielne.
V. Priznáva žalovanému v 3. rade ako strane úspešnej v konaní plnú náhradu trov konania, ktorú sú žalobcovia povinní nahradiť žalovanému spoločne a nerozdielne.
odôvodnenie:
1.Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu 4. 11. 2016 domáhali určenia neplatnosti kúpnych zmlúv, ktoré dňa 2. 5. 2005 uzavreli žalovaný 1/a žalovaný 2/ a neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 16. 10. 2005 medzi žalovaným 2/a žalovaným 3/. Zároveň sa domáhali určenia, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX katastrálneho územia F., ako parcela číslo 1644/2 - ostatné plochy o výmere 171 metrov štvorcových, parcela číslo 1644/8 - ostatné plochy o výmere 188 metrov štvorcových, parcela číslo 1645 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1012 metrov štvorcových a Robotnícky hotel s reštauráciou postavený na parcele číslo 1645 číslo súpisné 2485 patrí do výlučného vlastníctva spoločnosti TRADE City a.s. Trebišov.
2.Žalobu odôvodnili tým, a že sú akcionármi žalovaného 1/ a to s podielom po 25 % akcií. Z tohto právneho titulu vychádzajúc z ustanovenia § 194 ods. 9 Obchodného zákona si uplatňujú svoje nároky, a to nápravu nezákonného postupu a následkov neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorými boli ako akcionári ukrátení na svojich právach a majú naliehavý právny záujem v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku na určení neplatnosti kúpnych zmlúv. Iba určením súdu, respektíve rozsudkom bude odstránené ich neurčité postavenie akciovej spoločnosti vo vzťahu
k majetku patriaceho spoločnosti, pretože iba výrokom rozsudku dôjde k zápisu nehnuteľností do predchádzajúceho stavu, ktorý bol spôsobený nezákonným konaním akcionárov žalovaného 1/. Dňa 2. 5. 2005 predseda predstavenstva žalovaného 1/ D. podpísal kúpnu zmluvu medzi žalovaným v 1. a 2. rade, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania. Kúpna cena za predávané nehnuteľnosti tvorila 4 200 000 slovenských korún. Zmluvu, ktorej vklad do katastra bol následne povolený podpísal predseda predstavenstva bez súhlasu valného zhromaždenia ako aj bez súhlasu dozornej rady, pričom príslušné listiny a to kúpna zmluva ako aj znalecký posudok neboli založené do zbierky listín. Kúpna cena bola podhodnotená a nezodpovedala ani všeobecnej hodnote nehnuteľnosti. Následne žalovaný 2/ odpredal nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 26. 10. 2005 žalovanému 3/ za kúpnu cenu 8 136 629 slovenských korún. Podstata konania žalovaných spočíva v tom že obidvaja konatelia k spoločnosti v žalovaného 2/ boli akcionármi spoločnosti žalovaného 1/, pričom žalobcov ako akcionárov podviedli, pretože uzavreli kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľnosti s vlastnou spoločnosťou Archív - služby s.r.o., kde kúpnu cenu podhodnotili v snahe sa obohatiť, čo sa im aj podarilo. O 4 mesiace predmetné nehnuteľnosti predali inej spoločnosti za cenu o 3 936 629 slovenských korún vyššiu, čo predstavuje škodu spôsobenú žalobcom. Ich úmysel uviesť ich do omylu a obohatiť sa spočívala v tom, že bez vedomia a teda súhlasu valného zhromaždenia, na ktorom sa mali zúčastniť ako akcionári, predali nehnuteľnosti bez ich vedomia a súhlasu už vopred dohodnutej spoločnosti. Ak by takýto úmysel nemali spoločnosť žalovaného 1/by nehnuteľnosť predala priamou spoločnosti žalovaného 3/ za sumu 8 136 629 slovenských korún a z predaja nehnuteľností by mali prospech všetci akcionári.
3.Žalobcovia ďalej poukázali na ustanovenie § 187 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí rozhodovanie o ďalších otázkach, ktoré zákon alebo stanovy zahŕňajú do pôsobnosti valného zhromaždenia. Podľa článku VII. bod 7. 1 písm. k) stanov v spoločnosti žalovaného 1/ platných v roku 2005, valné zhromaždenie je najvyšším orgánom spoločnosti. Do výlučnej pôsobnosti valného zhromaždenia okrem iného patrí aj rozhodovanie o predaji akéhokoľvek majetku alebo vecí vo vlastníctve spoločnosti. Žalobcovia nemajú akúkoľvek vedomosť, žeby za účelom hore označeného predaja majetku sa boli zúčastnili na valnom zhromaždení alebo, aby bolo zvolané. Takéto valné zhromaždenie sa nekonalo, nemali vedomosť o predaji majetku a súhlas na predaj nikdy neudelili. V zbierke listine sa nenachádza ani kúpna zmluva svedčiaca o predaji majetku a nenachádza sa tam ani znalecký posudok, ktorý mal byť za týmto účelom vypracovaný. Ďalej uviedli že podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa priečiť dobrým mravov. Podľa § 59a Obchodného zákonníka, ak spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom alebo spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania, musí byť hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom. Táto zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín. Ak je na účinnosť zmluvy potrebný zápis do osobnej evidencie podľa osobitného zákona, musí byť zmluva spolu so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín pred zápisom do osobitnej evidencie. Z uvedeného dôvodu je kúpna zmluva zo dňa 2. 5. 2005 uzavretá medzi žalovanými v 1. a 2. rade absolútne neplatná. Na základe takto absolútne neplatnej zmluvy nemohol žalovaný 2/následne previesť to čo nevlastní, pretože kúpnou zmluvou možno previesť iba to čo mu patrí a čo je v jeho vlastníctve. Žalovaný v 3. rade nadobudol nehnuteľnosti do svojho vlastníctva na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy zo dňa 26. 10. 2005, pretože žalovaný 2/predmetné nehnuteľnosti nevlastnil a preto ich nemohol ani ďalej odpredať.
4.Žalobcovia na preukázanie svojho nároku označili ale nepredložili kúpnu zmluvu zo dňa 9.5.2005, zbierku listín a kúpnu zmluvu zo dňa 26.10.2005.
5.Žalovaný v 1. rade sa k žalobe nevyjadril.
6.Žalovaný v 2. rade so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že označené nehnuteľnosti nadobudol žalovaný 1/v rámci predaja majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu SC Pozemné stavby s.r.o. Michalovce za kúpnu cenu 1 000 000 slovenských korún. Cena bola odsúhlasená opatrením Krajského súdu v Košiciach pod číslom konania XK XXX/XX z 20. 2. 2004. Potvrdil, že v spoločnosti žalovaného boli štyria 25% percentní akcionári, a to žalobcovia v 1. a 2. rade, ďalej P. a F.. Faktom je aj to, že P. a F. sú konateľmi žalovaného 2/. Tieto skutočnosti sú však z hľadiska tvrdenej neplatnosti právnych úkonov irelevantné. Predaj nehnuteľnosti bol totiž odsúhlasený všetkými akcionármi, pričom sa udial v kontexte s predajom iných nehnuteľností do vlastníctva inej obchodnej spoločnosti, ktorá bola ovládaná
výlučne žalobcami v 1. a 2. rade. Žalovaný si pre odstup času nepamätajú či sa v súvislosti s predajom nehnuteľnosti konalo valné zhromaždenie, jeho súhlas či nesúhlas je však z hľadiska platnosti kúpnej zmluvy právne irelevantný. Zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka a ani iného všeobecne záväzného právneho predpisu totiž nevyplýva, že súhlas valného zhromaždenia je podmienkou platnosti zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti na rozdiel, napríklad od obligatórneho súhlasu podľa § 115 Obchodného zákonníka. Kúpnu zmluvu podpísal predseda predstavenstva oprávnený konať a podpisovať v mene žalovaného 1/samostatne. Žalobcami citované stanovy na tejto skutočnosti nič nemenia, keďže sú len vnútorným dokumentom, ktorý normuje vnútorný život a vzťahy v spoločnosti, vo vzťahu k 3. osobám však nemajú význam z pohľadu platnosti kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva nehnuteľnosti. Nie je pravda, žeby na zistenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti nebol vyhotovený znalecký posudok, pretože na žiadosť správcu konkurznej podstaty znalec vyhotovil znalecký posudok číslo 151/2/2003 z 15. 12. 2003, ktorým určil všeobecnú hodnotu označených nehnuteľností sumou 5 121 000 slovenských korún. Kúpna cena uvedená v zmluve zodpovedala vtedajšiemu stavu nehnuteľnosti, ktorý vyžadoval zásadné významné investície do ich rekonštrukcie a zhodnotenia. Žalovaný 2/ ďalej uviedol že za podstatnú považuje najmä skutočnosť, že žalovaný 3/nadobudol nehnuteľnosti od žalovaného 2/ kúpnou zmluvou zo dňa 26. 10. 2005. Žalovaný 3/celkom zjavne v dôvere v údaje zapísané v katastri nehnuteľnosti nemohol mať pri nadobudnutí nehnuteľnosti absolútne žiadne pochybnosti o tom, že nadobúda nehnuteľnosti od ich vlastníka, ktorému svedčal platný nadobúdací titul a ktorý bol ako vlastník zapísaný na príslušnom liste vlastníctva. Žalovaný 3/pritom nemal a nemohol mať vedomosť o žiadnych okolnostiach týkajúcich sa vnútorných pomerov žalovaného 1/. Až do doručenia žaloby v roku 2016 teda viac ako 11 rokov nemohol mať žalovaný 3/žiadne pochybnosti o tom, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol platne do svojho vlastníctva už v roku 2005, kedy bol povolený vklad vlastníckeho práva v jeho prospech do katastra nehnuteľnosti. Napokon ako vlastník sa žalovaný 3/ nepretržite správal a správa, nehnuteľnosti zrekonštruoval, skolaudoval a dnes ich prevádzkuje ako ubytovacie a reštauračné zariadenie. Aj keby žalobcovia preukázali, že kúpna zmluva z 2. 5. 2005 je neplatným právnym úkonom, žalovaný 3/ by nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním podľa ustanovenia § 134 občianskeho zákonníka, keďže pri takomto právnom posúdení platí, že mal a má tieto nehnuteľnosti ako dobromyseľný držiteľ v oprávnenej držbe nepretržite po dobu viac ako 10 rokov. Táto skutočnosť z procesného hľadiska vylučuje danosť naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení neplatnosti kúpnych zmlúv.
7.Žalovaný 2/ na preukázanie svojich tvrdením predložil napadnuté kúpne zmluvy, znalecký posudok číslo 151/2/2003, opatrenie Krajského súdu v Košiciach číslo 1 marca 211/00, výpisy z obchodného registra žalovaných i a výpis z listu vlastníctva číslo XXXX krát u F.. Ďalej navrhol vypočuť svedkov, oboznámiť predložené listiny a vyžiadať dokumentáciu ku kúpnym zmluvám z Okresného úradu, katastrálneho odboru.
8.Žalovaný 3/ so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že žaloba v navrhovanom výroku číslo 1 a 2 je nevykonateľná, žalobcovia nemajú aktívnu vecnú legitimáciu v konaní a nepreukázali naliehavý právny záujem na podanej žalobe v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku. Ako uviedol sám zákonodarca k tomuto ustanoveniu Civilného sporového poriadku, jeho záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, respektíve platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Žalovaný ďalej uviedol, že prípadná otázka platnosti právnych úkonov je preto relevantná len ako predbežná otázka v možnom v súdnom konaní. Súd je preto oprávnený meritórnym rozhodnutím rozhodnúť výhradne o výroku číslo 3 žaloby, to je o určení vlastníckeho práva. K aktívnej vecnej legitimácii žalobcu uviedol, že jej podmienkou je skutočnosť, že žalobca je buď vlastníkom vecí o, ktorú sa vedie spor alebo osobou, ktorá je oprávnená mať vec u seba. Základnou podmienkou úspechu všetkých žalôb vo vlastníckych veciach je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu. Bez preukázania vlastníckeho práva nie je totiž žalobca aktívne legitimovaný domáhať sa ochrany, ktorá mu prislúcha ako vlastníkovi. Ďalej uviedol, že základným predpokladom určovacej žaloby je nevyhnutnosť preukázania naliehavého právneho záujmu na určení práva. Poukázal na to, že žalobcovia už v samotnom obsahu žaloby sa k naliehavému právnemu záujmu vyjadrujú abstraktne bez špecifikácie ohrozenia práva či hroziaci objektívnej právnej neistoty. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podľa, ktorého naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je nie je daný tam, kde sa možno domáhať plnenia. To platí práve tam, kde právne vzťahy žalobcu vo veci boli s istými následkami dotknuté dávno v minulosti, ak a nie dnes a nestali sa neistými teraz, ale práve prostredníctvom žaloby o určenie vlastníckeho práva je uvádzané do neistoty právo súčasného
vlastníka veci. Určovacia žaloba tu nie je nástrojom prevencie a nemieri k nastoleniu právnej istoty na strane žalobcu, ale k jej narušeniu na strane terajšieho vlastníka. Naliehavý právny záujem musí byť posudzovaný objektívne a je presvedčený, že určením vlastníckeho práva v prospech žalobcu 1 dôjde k mnohonásobne rozsiahlejšiemu stavu právnej neistoty vo vzťahoch medzi sporovými stranami. Z toho dôvodu je žalovaný 3/ presvedčený, že naliehavý právny záujem zo strany žalobcov nie je objektívne daný. K ustanoveniu § 59 a Obchodného zákonníka žalovaný 3/uviedol, že toto ustanovenie zákona sa aplikuje až za predpokladu kumulatívneho splnenia nasledovných podmienok: zmluva o prevode vlastníctva je uzatváraná medzi spoločnosťou a zakladateľom a vlastníctvo sa prevádza za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania spoločnosti. Ustanovenia odsekov 1, 2 sa primerane použijú aj na zmluvy ktoré spoločnosť uzatvára s osobami, ktoré sú blízke zakladateľom alebo spoločníkom spoločnosti alebo, ktoré sú ovládajúcimi osobami alebo ovládanými osobami zakladateľov alebo spoločníkov spoločnosti, ak spoločnosť nadobúda majetok za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania. V širšom okruhu obchodných vzťahov ustanovenie § 59 a ods. 1 je aplikované aj na vzťahy s inými osobami avšak za dodatočného splnenia jednej z nasledovných eventuálnych podmienok § 59a ods. 3: zmluva o prevode vlastníctva spoločnosti je uzatvorená s blízkou osobou k zakladateľovi alebo spoločníkovi, zmluva o prevode vlastníctva je uzatvorená s ovládajúcimi osobami zakladateľov alebo spoločníkov alebo zmluva o prevode vlastníctva spoločnosti je uzatváraná s ovládanými osobami zakladateľov alebo spoločníkov. Žalobca sa domnieva, že vzhľadom na skutočnosť, že v prípade kúpnej zmluvy uzatvorenej ako prvej neboli kumulatívne splnené všetky podmienky citovaných ustanovení zakladá neplatnosť kúpnej zmluvy. Napriek uvedenému žalovaný 3/zdôraznil, že aj v prípade, ak by súd posúdil nutnosť aplikácie ustanovenia § 59 a Obchodného zákonníka na druhú kúpnu zmluvu, táto skutočnosť nemá za následok neplatnosť kúpnej zmluvy. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov o konaní žalovaného 1/v rozpore so stanovami spoločnosti žalovaný v 3. Rade uviedol, že záväznosť stanov je výhradne medzi akcionármi a medzi žalovaným 1/. Rozpor konania orgánov žalovaného 1/so stanovami spoločnosti nespôsobuje absolútnu neplatnosť právnych úkonov a je možné z pohľadu žalobcov uvažovať výhradne nad individuálnou zodpovednosťou za možné porušenie záväzku osoby zaviazanej stanovami alebo za škodu spôsobenú porušením povinností tejto osoby vyplývajúcich zo stanov. Namiesto toho však žalobcovia neodôvodnene napadajú legitímne vlastníctvo žalovaného 3/a platnosť kúpnej zmluvy uzatvorenou medzi žalovaným v 1. a 2. rade a medzi žalovaným v 2. a 3. rade. Poukázal na publikované rozhodnutie ZSP 78/2003, podľa ktorého konanie štatutárneho orgánu právnickú osobu vždy zaväzuje. Preto akciovú spoločnosť zaväzuje navonok aj konanie jej predstavenstva, ku ktorému nebol daný súhlas valného zhromaždenia. Keďže v zmysle právnej teórie ako aj judikatúry Európskeho súdneho dvora či súdov Slovenskej republiky, stanovy nezaväzujú osoby stojace mimo spoločnosti žalovaného 1/. Má zato, že akýkoľvek vnútropodnikový procedurálny postup pri prevode vlastníctva k nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej ako prvej nezaväzuje žalovaného 2/a nemá absolútne žiaden vplyv na platnosť prevodu vlastníckeho práva na žalovaného v 3. Žalovaný 3/zároveň poukázal na ustanovenie § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Žalovaný v 2. a 3. rade pri uzatváraní kúpnej zmluvy riadne splnili svoje zmluvné záväzky vyplývajúce zo zmluvy na základe, ktorej sa žalovaný 3/oprávnene domnieval, že nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnosti bez akýchkoľvek faktických či právnych vád nehnuteľností. O tejto skutočnosti bol žalovaný 3/ubezpečovaný žalovaným 2/, čo preukazuje ustanovenie článku 6 kúpnej zmluvy. Žalovaný 2/a žalovaný 3/po podpise kúpnej zmluvy a včasne v zmysle § 30 Zákona o katastri nehnuteľnosti podali návrh na vklad do príslušného katastra nehnuteľností. Na základe tejto skutočnosti žalovaný 3/nemal pochybnosť o tom, že právoplatným rozhodnutím príslušného katastra nehnuteľností o povolení vkladu nadobúda vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Žalovaný 3/ po nadobudnutie vlastníckeho práva následne vykonal stavebné a udržiavacie práce vo vzťahu k nehnuteľnosti, za účelovom otvorenia ubytovacieho zariadenia do plnej prevádzky v zmysle obchodnej činnosti zapísanej v príslušnom obchodnom registri žalovaného 3/. Žalovaný nehnuteľnosť zhodnotil, vykonal rekonštrukcie ako to vyplýva aj z listu vlastníctva a príslušný stavebný úrad následne vydal rozhodnutie o užívaní stavby zo dňa 4. 11. 2010, ktoré je zapísané na liste vlastníctva. Žalovaný bol presvedčený, že nakladá s nehnuteľnosťou ako s vlastnou, keď zmluvou o zriadení záložného práva uzavretou medzi ním na Slovenskou záručnou a rozvojovou bankou zriadil na nehnuteľnosti záložné právo. Rovnako ako pri prevode vlastníctva na základe kúpnej zmluvy ani v tomto prípade kataster nemal dôvod pohybovať o vlastníctve žalovaného 3/. Žalovaný za posledných 11 rokov pretvoril nehnuteľnosť z pôvodnej robotníckej ubytovne na uznávané a nepochybne vysoko kvalitné ubytovacie zariadenie s rôznymi doplnkovými službami, ktoré ponúka širokej verejnosti. Vykonanie rekonštrukcie a uvedenie ubytovacieho zariadenia do plnej prevádzky ako aj vedenia ubytovacieho
zariadenia na vysokej kvalitnej úrovni je dostatočným preukázaním nakladania s nehnuteľnosťou ako s vlastnou. Žalovaný bol presvedčený, že v dobrej viere nadobudol nehnuteľnosť od vtedajšieho vlastníka. Za nehnuteľnosť uhradil kúpnu cenu a vo vzťahu k nehnuteľnosti sa správal ako dobromyseľný nadobúdateľ vlastníckeho práva. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. 3. 2016 I.ÚS/549/2015 - 33, podľa ktorého nemožno bezvýnimočne tvrdiť, ako konštatovali všeobecné súdy, že samotná absencia vlastníckeho práva prevodcu povedie automaticky k neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva. V tomto smere musí dôjsť aj k určitému posunu v doterajšej judikatúre Ústavného súdu k riešeniu otázky „nemo plus iuris“ o nové interpretačne závery či vývoj sociálnej reality najmä v zmysle zásadnej ochrany tej osoby, ktorá robila právny úkon s dôverou v určitý jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav. Navyše, ak bol potvrdený údajmi z verejnej štátom vedenej evidencie, najmä keď ho potom aprobuje aj príslušný orgán verejnej moci. Ústavný súd tak z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany musí postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu v zákonom určenom správnom konaní. Žalovaný je preto presvedčený, že neexistujú akejkoľvek pochybnosti o jeho dobromyseľnosti pri nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, či následnom nakladaní s nehnuteľnosťou za účelovom zvýšenia jej hodnoty a kvality poskytovaných ubytovacích a iných služieb. Je presvedčený, že uplynutím 10 ročnej vydržacej doby, ktorá začala plynúť právoplatnosťou povolenia vkladu príslušného katastra nehnuteľností a splnením podmienok vydržania mohol nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnosti originárnym spôsobom a to vydržaním podľa § 134 Občianskeho zákonníka.
9.Žalovaný v 3. rade na preukázanie svojich tvrdení predložil dotknutú kúpnu zmluvu zo dňa 26.10.2005, list vlastníctva č. XXXX k.ú. Michalovce, internetovú verziu webovej stránky hotela Mousson. Tiež žiadali, aby si súd vyžiadal z katastrálneho úradu úplný spis týkajúci sa prevodov nehnuteľností a navrhol vypočuť svedkov D., F. a D..
10. Žalobcovia vo svojom vyjadrení zo dňa 23. 1. 2017 zotrvali na svojich tvrdeniach uvádzaných v žalobe a žiadali, aby si súd vyžiadal spis Krajského súdu v Košiciach spisovej značky XK XXX/ XXXX, kde by sa mali nachádzať listinné doklady ohľadne nadobudnutia nehnuteľnosti žalovaným 1/. tiež žiadali, aby si súd vyžiadal z katastrálneho úradu úplný spis týkajúci sa prevodu predmetných nehnuteľností. Ďalej žiadal, aby súd vyžiadal z príslušného súdu, kde sa nachádza zbierka listín, aby súd mohol posúdiť, či na prevod nehnuteľností medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/bol udelený súhlas valného zhromaždenia. Túto zbierku listín je potrebné si vyžiadať aj preto, že v zmysle § 59 a ods. 2 Obchodného zákonníka, ak spoločnosť uzatvára zmluvu podľa odseku 1 v lehote dvoch rokov odo dňa vzniku spoločnosti, musí návrh tejto zmluvy vopred schváliť valné zhromaždenie. Žalovaný bol založený dňa 16. 12. 2003, ak následne v roku 2004 bol vykonaný predaj majetku spoločnosti pre žalovaného 2/ a následne v roku 2005 pre žalovaného 3/, na tieto prevody bol potrebný súhlas spoločnosti žalovaného 1/.Tvrdenie žalovaného 2/, že zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka a ani z iného všeobecne záväzného právneho predpisu nevyplýva, že súhlas valného zhromaždenia je podmienkou platnosti zmluvy nemôže obstáť, pretože na predaj akéhokoľvek majetku sa vyžadoval súhlas valného zhromaždenia a tvrdenie žalovaného 2/, že stanovy spoločnosti nemajú význam na platnosť zmluvy, pretože upravujú iba vnútorný život spoločnosti je priamo v rozpore s Obchodným zákonníkom. Popreli, aby nehnuteľnosť bola odpredaná žalovanému 3/so súhlasom žalobcov ako akcionárov žalovaného 1/. Na predaj nehnuteľnosti neudelili žiadny súhlas, čo súdu v konaní preukážu. Už okrem navrhnutých dôkazov žiadali, aby súd vyžiadal výpis z účtu spoločnosti žalovaného 2/ z mesiaca, kedy sa vykonal prevod medzi žalovanými 2/ a 3/. K dobromyseľnosti žalovaného 3/uviedli, že nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám má. Žalovaný 2/nenadobudol platne nehnuteľnosť do svojho vlastníctva a súdom bude táto zmluva vyhlásená za neplatnú, nemohol platne previesť do vlastníctva ani tieto nehnuteľnosti žalovanému 3/. Žalovaný 3/má tak nárok na náhradu škody voči žalovanému 2/. Súdu preukážu, že žaloba je opodstatnená a že prevod nehnuteľností zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/pre nedostatky, ktoré spôsobujú absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy a následne neplatných prevod pre žalovaného 3/je opodstatnená.
11.Žalobcovia vo vyjadrení zo dňa 27.2.2017 uviedli, že sa nestotožňujú s tvrdením žalovaného 3/ že nie je možné žalovať výroky 1 a 2 žalovaného petitu. Toto tvrdenie žalovaného je v rozpore s právnou teóriou a je nesprávnym výkladom ustanovenia § 137 Civilného sporového poriadku. Podľa
§ 137 písm. c) v CSP žalobou sa možno domáhať určenia, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Keďže žalobca v určovacej žalobe tvrdí existenciu alebo neexistenciu určitého práva, znamená toho, že vyhovujúci rozsudok vydaný na jej základe bude mať deklaratórne účinky. Určovací rozsudok nie je exekučným titulom. Vykonateľnosť nie je jeho vlastnosťou. Predchádzajúca právna úprava zakotvená v Občianskom súdnom poriadku rozlišovala medzi určením existencie práva a právneho vzťahu. Uvedené rozlíšenie však nemalo vecný význam. Použité pojmy teda právo na právny vzťah mali rovnaký obsah. Z uvedeného dôvodu nová právna úprava civilného sporového poriadku určenie existencie právneho vzťahu výslovne neuvádza pričom týmto k žiadnej materiálnej zmene nedošlo. Predpokladom na procesnú legitimáciu žalobcu pri pozitívnej určovacej žalobe nie je tou, že žalobcovi tvrdené právo patrí. Žalobca môže žiadať aj určenie práva žalovaného za predpokladu, že má na tom naliehavý právny záujem. Všeobecným predpokladom, aby súd žalobe vyhovel je právny záujem žalobcu na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, čiže užitočný. Ďalej dôvodil, že naliehavý právny záujem na určení či tu právo je alebo nie je má vždy ten žalobca, ktorý o sebe tvrdí, že on je vlastníkom a do jeho práva bolo zasiahnuté tým, že jeho právo je ohrozené, pretože v katastri nehnuteľností na príslušnom liste vlastníctva je zapísaný iný vlastník, ktorý v skutočnosti ním nie je. V danom prípade je na liste vlastníctva zapísaný ako vlastník žalovaný 3/, ktorý uzavrel kúpnu zmluvu a nadobudol vlastníctvo so žalovaným 2/, aj keď vlastníkom nemohol byť. Naliehavý právny záujem uvedený v paragrafe 137 písm. c) CSP, ktorý žalobcovia preukazujú tým, že bez určenia vlastníctva výrokom rozsudku je ich právo ohrozené a nemajú inú možnosť sa domáhať svojho práva. Nie je pravda tvrdenie žalovaného, že určenia vlastníckeho práva v prospech žalobcov nastolí právnu neistotu a vytvorí ďalšie bezcieľnej spory. Nezodpovedá to skutkovej ani právnej realite. Vyriešenie otázky vlastníctva v prospech pôvodného vlastníka znamená koniec súdnym sporom a pre žalovaného 3/ znamená možnosť uplatniť si náhradu škody voči žalovanému 2/z titulu bezdôvodného obohatenia. Tým všetky súdne spory skončia a vytvorí sa právna istota. K ustanoveniu § 59a Obchodného zákonníka uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného 3/, že ak by aj súd posúdil nutnosť aplikácie § 59a, pre prvú kúpnu zmluvu táto skutočnosť nemá za následok neplatnosť kúpnej zmluvy ani neplatnosť kúpnej zmluvy následnej. Toto tvrdenie žalovaného v 3/ je priamo v rozpore s ustanovením § 59a pretože ak spoločnosť, alebo ňou ovládaná osoba nadobúda majetok od zakladateľa, akcionára alebo od osoby konajúcej s ním v zhode alebo inej osoby uvedenej v odseku 1 alebo od osoby ňou ovládanej, alebo od osoby, s ktorou tvorí koncern za protihodnotu vo výške aspoň 1 desatina upísaného základného kapitálu ku dňu nadobudnutia alebo na nich odplatne prevádza majetok tejto hodnoty, musí byť hodnota tohto majetku stanovená na základe posudku znalca vymenovaného súdom. Úvahy právneho zástupcu sú v rozpore s citovanými ustanoveniami a navzájom si odporujúcich. Je zrejmé, že stanovy spoločnosti ako aj rozhodnutia valného zhromaždenia zaväzujú akcionárov, či spoločníkov a takisto je záväzné ustanovenie § 59a Obchodného zákonníka pre účastníkov zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným 1/a žalovaným 3/, takisto porušenie povinnosti stanoviť hodnotu majetku na základe posudku znalca má právne dôsledky, ktoré spôsobujú absolútnu neplatnosť úkonu. Námietka žalovaného o nadobudnutí nehnuteľnosti vydržaním a jeho právne úvahy z hľadiska dobromyseľnosti v žiadnom prípade obstáť nemôžu, pretože nie sú splnené zákonné podmienky pre vydržanie. Vydržať nemožno nehnuteľnosti, ktoré žalovaný 3/nadobudol od nevlastníka. Žalovaný 3/nebol dobromyseľný, čo súdu preukážu.
12.Žalovaný 3/ vo svojom vyjadrení zo dňa 24. 2. 2017 uviedol, že žalobcovia vo svojich vyjadreniach uvádzajú skutočnosti, ktoré podľa ich vyjadrení sú pre toto konanie dôležité a údajne aj nezanedbateľné, napriek tomu nepredložili jediný dôkaz, ktorý by preukazoval uvádzané tvrdenia. Poukázali na znenie § 27 ods. 3 zákona číslo 530/2003 Z.z. o obchodnom registri, podľa ktorého zapísané údaje sú účinné voči 3. osobám odo dňa ich zverejnenia. Podľa § 27 ods. 4 citovaného zákona ak je nesúlad medzi zapísaným na zverejneným údajom alebo uloženými a zverejnenými listinami, nemožno voči 3. osobám namietať zverejnené znenie. Tretie osoby sa môžu odvolávať na zverejnené znenie, ak zapísaná osoba nepreukáže, že 3. osobám boli známe zapísané údaje alebo obsah listín uložených v zbierke listín. Žalovaný 3/ pri uzatváraní akéhokoľvek zmluvného vzťahu vychádzal z údajov a informácií obsiahnutých v príslušnom obchodnom registri a v dobrej viere v zapísané údaje a informácie považuje za dôveryhodné. Pokiaľ by aj žalobcovia chceli namietať, že zápis údajov a informácií uvedených v obchodnom registri v uvedenom čase nezodpovedal skutočnosti, je dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania vedomosti žalovaného 3/ o zmene spôsobu konania štatutárneho orgánu žalovaného 1/na pleciach žalobcu. Vo vzťahu k dobromyseľnosti pri nadobúdaní vlastníckeho práva poukázal na súčasný vývoj judikatúry súdov týkajúcej sa prelomenia rímskoprávnej zásady „...nemo plus iuris...“
13.Žalobcovia dňa 4.5.2017 podali návrh na prerušenie konania s odôvodnením, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, a to vec vedená na OR PZ Michalovce pod H.. Žalobcovia podali trestné oznámenie pre podozrenie so spáchania trestného činu podozrivými osobami pre skutky, pre ktoré namietajú absolútnu neplatnosť kúpnych zmlúv a to aj tým, že v snahe získať pre seba majetkový prospech zatajili listiny podstatné pre rozhodnutie súdu. Vyšetrovateľ uznesením z 15.12.2016 rozhodol o odmietnutí trestného oznámenia podľa § 197 ods. 1 písm. d) Tr.por vo veci podozrenia z trestného činu podvodu. Sťažnosť poškodených prokurátor podľa § 193 ods. 1 písm. c)Tr.por. zamietol. Generálna prokuratúra SR na základe podnetu oznamovateľov - žalobcov po vyžiadaní spisového materiálu nariadila vo veci znova konať a rozhodnúť. Vo veci teda budú vykonané ďalšie vyšetrovacie úkony, ktoré súd v rámci prebiehajúceho konania s poukazom na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany presahujú tento rámec a ktoré budú vykonané z úradnejpovinnosti orgánmi činnými v trestnom konaní. Tým bude náležite zistený skutkový stav veci a súd môže spravodlivo rozhodnúť. V trestnom konaní sa vyrieši prejudiciálna otázka, ktorá na rozhodnutie súdu bude mať vplyv a ktorá patrí do právomoci iného orgánu. Pokiaľ by túto otázku riešil súd sám, vystavoval by sa riziku, že orgán činný v trestnom konaní vyrieši inak, ako konajúci súd v tomto konaní. Navrhol preto konanie prerušiť a nariadené pojednávanie zrušiť.
14. Súd návrh žalobcov na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. Žalobcovia návrh na prerušenie konania odôvodnili tým, že podali trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu v súvislosti s uzatváraním dotknutých kúpnych zmlúv. K návrhu žiadne relevantné listinné dôkazy o tom nepredložili. Podľa vlastného vyjadrenia žalobcov trestné oznámenie bolo podľa § 197 Trestného poriadku odmietnuté. Žalobcovia v návrhu tvrdili, že generálny prokurátor na základe ich podnetu nariadil v trestnom konaní pokračovať. Súdu ale o takomto svojom postupe a postupe generálneho prokurátora nepredložili žiadny dôkaz. V návrhu žiadnym spôsobom nešpecifikovali, aký význam má pre toto konanie trestné konanie vo vzťahu k právnym úkonom, ktoré boli v súvislosti s uzatváraním zmlúv vykonané, keďže išlo o právne úkony právnických a nie fyzických osôb. Vo vzťahu k žalovanému v 3. rade iba konštatovali, že tento nebol pri uzatváraní kúpnej zmluvy dobromyseľný, čo preukážu. Preukázanie nedobromyseľnosti žalovaného v 3. rade je podmienkou úspechu vo veci samej, preto žalobcovia už pri podávaní žaloby museli takýmito dôkazmi disponovať a nie odkazovať na neisté trestné konanie. Návrh na prerušenie konania je všeobecný, bez akýchkoľvek relevantných dôvodov vo vzťahu k predmetu konania. K obsahu návrhu súd ešte poznamenáva, že predmetom tohto konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Orgány činné v trestnom konaní nie sú oprávnené riešiť otázku vlastníctva, preto súdu nie je zrejmé, ako by túto otázku mohli vyriešiť odlišne od súdu. Orgány činné v trestnom konaní zisťujú, či bol alebo nebol spáchaný trestný čin, ale nie sú oprávnené rozhodovať o vlastníckom práve k nehnuteľnostiam. Ak by aj konajúce osoby spáchali trestný čin, a teda by prichádzala do úvahy neplatnosť právnych úkonov, muselo by byť takéto konanie vzhľadom na dôvody uvádzané nižšie dokázané aj štatutárnym orgánom žalovaného v 3. rade. Otázku platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov vo vzťahu k vlastníckemu právu však znovu posudzuje súd a nie orgány činné v trestnom konaní. Súd preto návrh žalobcov ako nedôvodný zamietol.
15. Žalobcovia sa pojednávania nariadeného na deň 15.5.2015 bez ospravedlnenia nezúčastnili ani nepodali návrh na jeho odročenie z vážnych dôvodov. Konštatovanie žalobcov v návrhu na prerušenie konania, že na ich návrh súd konanie preruší a zruší pojednávanie nie je možné považovať ani za ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní ani za návrh na odročenie pojednávania. Návrh na odročenie pojednávania sa musí podať v súlade s ustanovením 183 CSP. Toto ustanovenie zákona vyžaduje 1.návrh strany na odročenie pojednávania, 2.uvedenie dôležitých dôvodov na jeho odročenie, 3. návrh musí byť podaný bezodkladne potom, ako sa strana o dôvode na odročenie dozvedela a 4. strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania je povinná v návrhu uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o návrhu na odročenie pojednávania. Žalobcovia žiadny takýto úkon vo vzťahu k súdu nevykonali.
16. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami a zistil tento skutkový stav:
17. Dňa 2. 5. 2005 uzavrela žalovaný 1/ - spoločnosť TRADE City a.s. prostredníctvom predsedu predstavenstva D.a žalovaným 2/ - spoločnosťou ARCHÍV - SLUŽBY s.r.o. kúpnu zmluvu, predmetom, ktorej bol prevod nehnuteľnosti zapísaných na LV číslo XXXX katastrálneho územia Michalovce ako
parcela číslo 1644/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1518 metrov štvorcových, parcela číslo 1644/8 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 675 metrov štvorcových, parcela číslo 1645 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 843 metrov štvorcových, parcela číslo 1646 - ostatné plochy o výmere 651 metrov štvorcových, ako aj stavba Robotnícky hotel s reštauráciou súpisné číslo 435 postaveného na parcele číslo 1645. Kúpna cena nehnuteľností bola 4 200 000 Slovenských korún. Následne dňa 26. 10. 2005 došlo k prevodu vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam zo žalovaného 2/na žalovaného 3/ - spoločnosť OCEAN TOUR s.r.o., a to na základe kúpnej zmluvy za kúpnu cenu 8 136 629,00 Sk. Dotknuté nehnuteľnosti sú v súčasnosti evidované na liste vlastníctva číslo XXXX katastrálneho územia Michalovce a ako vlastník je zapísaný žalovaný 3/ - spoločnosť OCEAN TOUR s.r.o. Michalovce titulom kúpnej zmluvy, a to od 27.10.2005.
18. Z opatrenia Krajského súdu v Košiciach XK XXX/XX bolo zistené, že žalovaný v 1. rade po súhlase konkurzného súdu nadobudol nehnuteľnosti do svojho vlastníctva z majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu SC Pozemné stavby Michalovce, a cena nehnuteľností bola určená znaleckým posudkom na 5 121 000,00 Sk.
19. Z výpisov z obchodného registra súd zistil, že ku dňu 2.5.2005 bol predsedom predstavenstva žalovaného v 1.rade D., ktorý konal v mene spoločnosti samostatne. Štatutárnymi orgánmi žalovaného v 2. rade boli konatelia F. a P., pričom každý z konateľov koná samostatne.
20. Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:
Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
21.Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobu žalobcov je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť z týchto dôvodov:
22.Žalobcovia sa domáhali určenia: 1. neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 2.5.2005, 2. neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 26.10.2005 a 3. určenia, že žalovaný v 1. rade je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX katastrálneho územia Michalovce.
23.Keďže vo všetkých troch navrhovaných petitoch je predmetom určovacia žaloba, súd v prvom rade skúmal, či si žalobcovia uplatňujú nároky, ktorých je možné sa domáhať žalobou v zmysle ustanovenia § 137 CSP. Vzhľadom na to, že vo veci ide iba o právne posúdenie uplatneného nároku, súd vyhodnocoval a nekonfrontovať právne názory strán sporu, pretože toto nie je účelom súdneho konania.
24.Pokiaľ ide o výroky 1. a 2., ustanovenie § 137 písm. d) CSP takéto žaloby priamo vylučuje a nič na tom nemení ani opačný právny názor žalobcov. Podľa tohto ustanovenia zákona je možné žalovať určenie právnej skutočnosti iba v prípadoch, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Pod toto ustanovenie zákona preto nespadajú prípady neplatnosti právnych úkonov predpokladaných vo všeobecnej občianskoprávnej norme, ktorou je Občiansky zákonník. Žalobcovia tvrdili, že obe kúpne zmluvy sú neplatné pre rozpor so zákonom, teda žalovali neplatnosť právneho úkonu podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Určenie právnej skutočnosti, pod ktorú je potrebné subsumovať aj žaloby o neplatnosť právneho úkonu, možno žalovať podľa ustanovenia § 137 písm. d) CSP iba v prípadoch, ak na súdne konanie odkazuje priamo konkrétny právny predpis (napr. Zákonník práce v ustanovení § 77, Zákon o dobrovoľných dražbách v ustanovení § 21 ods. 2, Občiansky zákonník v ustanovení § 711 ods. 6 a pod.). Právny názor žalobcov o tom, že je možné žalovať aj neplatnosť kúpnej zmluvy je preto nesprávny. Sám zákonodarca v dôvodovej správe k ustanoveniu § 137 CSP uviedol, že cieľom tejto úpravy bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej.
25.Súd ďalej poznamenáva, že žalobné petity 1. a 2. sú vzhľadom na znenie petitu 3. (určovací výrok o vlastníckom práve žalovaného 1) nadbytočné a riešia sa ako prejudiciálne otázky vo vzťahu k petitu 3. Takáto koncepcia platila aj za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, pretože v prípade žalôb podľa pôvodného ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. sa vyžadoval naliehavý právny záujem aj v prípadoch platnosti či neplatnosti právnych úkonov. Aj podľa pôvodnej procesnej úpravy naliehavý právny záujem bol vylúčený v prípadoch, ak sa platnosť právneho úkonu posudzovala iba ako predbežná otázka k inému nároku. Súdu preto nie je zrejmé, z čoho vychádza právny názor žalobcov, že petity 1. a 2. sú podľa súčasného procesného predpisu dovolené.
26.Pokiaľ ide o určovací výrok o vlastníckom práve žalovaného 1, súd dospel k záveru, že žalobcovia nie sú v konaní vecne aktívne legitimovaní, pretože im nesvedčí právny záujem na takomto určení.
27.V konaní nebolo sporné, že žalovaný v 1. rade v pozícii predávajúceho dňa 2.5.2005 uzavrel so žalovaným v 2. rade kúpnu zmluvu o prevode dotknutých nehnuteľností. Nesporná je aj skutočnosť, že žalovaný v 3. rade je ako vlastník zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia Michalovce, ako parcela číslo 1644/2 - ostatné plochy o výmere 171 metrov štvorcových, parcela číslo 1644/8 - ostatné plochy o výmere 188 metrov štvorcových, parcela číslo 1645 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1012 metrov štvorcových a Robotnícky hotel s reštauráciou postavený na parcele číslo 1645 číslo súpisné 2485, a to titulom kúpy od žalovaného v 2. rade.
28.Podľa ustálenej judikatúry právny záujem na určovacej žalobe má ten, koho právne postavenie sa takýmto určením zlepší, alebo sa odstráni neistota v právnych vzťahoch osoby žalujúcej. Vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva je takouto osobou ten, kto tvrdí, že je vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti. V súdenej veci žalobcovia žiadajú určiť vlastnícke právo v prospech žalovaného v 1. rade, teda nie vo svoj prospech. Aj keď takéto žaloby nie sú apriori vylúčené, súd u žalobcov nezistil žiadne hmotnoprávne dôvody, ktoré by im priznávali aktívnu legitimáciu v konaní. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného v 3. rade, že napriek rozsiahlym vyjadreniam žalobcovia naliehavý právny záujem na takomto určení prakticky nezdôvodnili. Ich právny záujem má vychádzať iba zo skutočnosti, že sú akcionármi žalovaného v 1. rade, ktorý prišiel uzavretím kúpnej zmluvy o majetok a tým ich poškodil. K tomu súd udáva, že žalobcovia ako akcionári v právnom slova zmysle nie sú vlastníkmi majetku spoločnosti, ale vlastnia akcie, ktoré podľa ustanovenia § 155 ods. 1 Obchodného zákonníka predstavujú právo akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov spoločnosti na jej riadení a zisku. Ide teda o vnútorné vzťahy obchodnej spoločnosti a jej akcionárov, preto je potrebné vzťahy akcionárov a spoločnosti riešiť v rámci príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, či a v akom rozsahu došlo k poklesu hodnoty akcií spoločnosti a akým spôsobom ich žalovaný v 1. rade uzavretím kúpnej zmluvy poškodil napríklad na zisku. Samotné konštatovanie žalobcov, že kúpna cena bola nízka pre tento účel nestačí. Ak by aj k takýmto škodám došlo, poškodilo ich konanie štatutárneho orgánu, ak bez súhlasu valného zhromaždenia predal majetok spoločnosti. Na takéto prípady pamätá ustanovenie § 194 ods. 6 Obchodného zákonníka a žalobcovia mali právo iniciovať konanie o náhradu škody podľa tohto ustanovenia zákona. Je preto neprijateľné zo strany žalobcov na náhradu škody odkazovať žalovaného 3. rade. Žalobcovia tiež nezdôvodnili, aký právny záujem na určovacej žalobe majú po uplynutí doby 11 rokov od uzavretia zmluvy. Ako akcionári spoločnosti mali právo byť informovaní o chode a činnosti spoločnosti (§180 Obchodného zákonníka). Ak za tým účelom predstavenstvo nezvolávalo valné zhromaždenie, mohli jeho zvolanie iniciovať (§181 Obchodného zákonníka) a žiadať primerané informácie a vysvetlenia. Tiež mali právo nahliadnuť v sídle spoločnosti do listín, ktoré sa ukladajú do zbierky listín alebo do registra účtovných závierok podľa osobitného zákona a vyžiadať si kópie týchto listín alebo ich zaslanie na ním uvedenú adresu, a to na svoje náklady a nebezpečenstvo (§183a Obchodného zákonníka). Podobné právo im dáva aj ustanovenie § 12 ods. 1 zák.č.530/2003 Z.z. o obchodnom registri, podľa ktorého obchodný register a zbierka listín sú každému prístupné a každý má právo po zaplatení súdneho poplatku do nich nahliadať a vyhotovovať si z nich odpisy. Ak tieto svoje práva na kontrolu obchodnej spoločnosti nevyužili, nemôže byť ich pasivita na ťarchu tretích osôb.
29. Právny záujem na určovacej žalobe nie je daný ani z dôvodu, že podľa názoru súdu žalovaný v 3. rade je vlastníkom dotknutých nehnuteľností. Preto aj prípadná právna argumentácia žalobcov o neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 2.5.2015 pre rozpor so zákonom je právne irelevantná. Ak by aj súd prejudiciálne konštatoval neplatnosť zmluvy zo dňa 2.5.2015 pre porušenie zákona (konanie
štatutárneho orgánu žalovaného v 1. rade bez súhlasu valného zhromaždenia, či porušenie iných ustanovení Obchodného zákonníka), nebolo by dotknuté vlastnícke právo žalovaného, pretože ak ho nenadobudol kúpou, nadobudol ho vydržaním. Ak nastane právna skutočnosť predpokladaná v ustanovení § 134 Občianskeho zákonníka, prelomí aj zásadu „nikto nemôže na iného previesť viac práv ako má“. Žalobcovia tvrdia, že vydržať nemožno nehnuteľnosť, ktorú niekto nadobudol od nevlastníka. Toto tvrdenie žalovaného je však v priamom rozpore s ustanovením § 134 Občianskeho zákonníka ako aj s ustálenou rozhodovacou praxou. Podľa ustanovenia § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Pri splnení týchto zákonných podmienok sa vlastnícke právo nadobúda priamo zo zákona. Aby táto právna skutočnosť nastala, vyžaduje sa oprávnená držba a jej nerušenosť po dobu 10 rokov, keďže ide o nehnuteľnosti. Oprávneným držiteľom je ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí (§130 Občianskeho zákonníka). Oprávnenosť držby spravidla odôvodňuje titul, na základe ktorého sa oprávnená osoba cíti byť vlastníkom veci alebo práva. Takýmto titulom je aj kúpna zmluva, na základe ktorej nadobudol vlastnícke právo žalovaný v 3. rade. Jediný dôvod spôsobilý spochybniť oprávnenosť držby je preukázanie, že žalovaný v 3. rade pri kúpe nehnuteľností vedel, že vec nadobúda od nevlastníka. Žalobca síce tvrdil, že preukáže, že žalovaný v 3. rade nebol dobromyseľný, ničím to však nepreukázal. Ako už súd uviedol vyššie, preukázanie nedobromyseľnosti žalovaného v 3. rade je podmienkou úspechu vo veci samej, preto žalobcovia už pri podávaní žaloby museli takýmito dôkazmi disponovať a nie odkazovať na neisté trestné konanie.
30.Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa okrem iných spôsobov vlastnícke právo nadobúda aj kúpou. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností. Je nepochybné, že v čase uzatvárania kúpnej zmluvy medzi žalovaným v 2. a 3. rade bol ako vlastník nehnuteľností zapísaný žalovaný v 2. rade. Išlo teda o údaje verejne prístupné, pričom sa vychádza z prezumpcie správnosti údajov uvádzaných v katastri (§ 70 ods. 1 Katastrálneho zákona). Žalovaný v 3. rade uviedol, že pri uzatváraní zmluvy z týchto údajov v dobrej viere vychádzal. Aj v článku VI. zmluvy žalovaný v 2. rade prehlásil, že na nehnuteľnostiach neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená ani iné právne povinnosti. Oprávneným držiteľom nehnuteľnosti je každý, kto je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že je jej vlastníkom. Súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť dobromyseľnosť žalovaného v 3. rade a v tomto smere žalobcovia neprodukovali žiadne dôkazy. Žalovaný v 3. rade vychádzal z údajov katastra nehnuteľností o tom, že žalovaný v 2. rade je vlastníkom nehnuteľností a je oprávnený s nehnuteľnosťou nakladať. Oprávnenie nakladať s nehnuteľnosťou overuje aj okresný úrad v rámci vkladového konania, a to aj pri kúpnej zmluve uzavretej medzi žalovanými v 1. a 2. rade, ako aj pri zmluve uzavretej medzi žalovanými v 2 a 3. Konštatovanie žalobcov, že nedobromyseľnosť žalovaného v 3. rade preukážu, pre účely civilného sporového konania nestačí. V civilnom sporovom konaní musí byť tvrdenie podložené relevantnými dôkazmi. Ako uvádzal žalovaný v 3. rade, od nadobudnutia nehnuteľností sa správal ako vlastník, nehnuteľnosť rekonštruoval a investoval do jej zveľadenia nemalé finančné prostriedky. Za tým účelom ju aj zaťažil záložným právom. Po celú dobu od zápisu nehnuteľností do katastra až po podanie žaloby nebolo jeho vlastnícke právo nikým a ničím spochybňované a nikto ho v užívaní a držbe nehnuteľností neobmedzoval. Žalovaný v 3. rade je od 27.10.2005 zapísaný ako vlastník dotknutých nehnuteľností. Uplynula teda zákonom predpísaná 10-ročná vydržacia doba, preto žalovaný v 3. rade je vlastníkom žalovaných nehnuteľností.
31. Žalobcovia navrhli vykonať v konaní dokazovanie listinami či výsluchom svedkov, sami však do konania žiadne dôkazy nepredložili. Listinné dôkazy, z ktorých súd pri rozhodnutí vychádzal predložili súdu žalovaní. Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Povinnosť strán sporu predložiť dôkazy vyplýva aj z ustanovenia § 167 CSP, avšak žalobcovia túto povinnosť nesplnili ani v minimálnom rozsahu. Dôkaznú povinnosť preniesli na súd alebo na žalovaných, čo nezodpovedá zásadám civilného sporového konania. Súd na návrh vyžiada iba dôkaz, ku ktorému strany sporu nemajú prístup, v ostatných prípadoch táto povinnosť zaťažuje strany sporu. Vzhľadom na to, že predmetom právneho posúdenia bola iba otázka naliehavosti právneho záujmu na určovacej žalobe, súd predložené listinné dôkazy pre rozhodnutie považoval za dostatočné a ostatné navrhované dôkazy ako nadbytočné nevykonal. Žalobcovia tiež tvrdili, že určením vlastníckeho práva v prospech žalovaného v 1.rade sa vyriešia rôzne súdne spory a urovnajú sa vzťahy medzi stranami sporu, bližšie však neodôvodnil, o aké súdne spory ide, aký je ich hmotnoprávny základ a ako sa
majú urovnať vzťahy dotknutých osôb. Naopak, súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného v 3. rade, že kladné rozhodnutie súdu nastolí právnu neistotu a súčasne otvorí a vyvolá ďalšie spory sporových strán (náhrady škody, bezdôvodné obohatenia či iné nároky spojené s neplatnosťou právnych úkonov).
31.Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu žalobcov v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalovaným, ktorí mali vo veci plný úspech.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.
Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.