Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Co-236-2016.pdf
PDF · 115.81 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/236/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu AB 2 B.V., reg. č. 572 79 667, sídlo: Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo, zast.: Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom 1. Mája 173/11, Trenčín, proti žalovanej W. K., I.. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/X, W. I. Z., o zaplatenie 643,15 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku č.k. 13C/147/2015-62 z 11.1.2016 Okresného súdu Košice-okolie
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice - okolie ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 13C/147/2015-62 zo dňa 11.1.2016 žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 642,15 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania z titulu nároku na doplatenie neuhradených splátok úveru s odôvodnením, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou dňa 12.02.2013 úverovú zmluvu č. 4302052875 ( ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli úverové podmienky), jej predmetom bol spotrebiteľský úver v sume 539 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť v 36 pravidelných mesačných splátkach po 23,66 eur. Svoju povinnosť si žalovaná nesplnila, preto jej právny predchodca žalobcu doručil list - ukončenie úverovej zmluvy a oznámil jej svoju požiadavku, aby zaplatila celý zostatok úveru, ktorý pozostával z nezaplatených splátok po splatnosti upomienky a zmluvnej pokuty, ako aj zo zosplatnených budúcich splátok. Evidovaný dlh voči žalovanej pozostáva z istiny vo výške 84,80 eur, úroku vo výške 83,91 eur, zosplatnenej istiny vo výške 409,44 eur, upomienky vo výške 36,00 eur, zmluvnej pokuty 17,00 eur a ďalšej upomienky 12 €, čo spolu činí 643,15 eur. V súlade s § 526 Občianskeho zákonníka boli pohľadávky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. postúpené na obchodnú spoločnosť AB 1 B.V.. Súd prvej inštancie vyzval žalobcu, aby predložil zmluvu o postúpení pohľadávok na základe ktorej bola daná pohľadávka postúpená, nakoľko mu nebolo jasné, kedy k postúpeniu došlo, pretože v návrhu je uvedený dátum 29.4.2014 a v oznámení o postúpení je uvedený ako dátum pristúpenia dátum 12.9.2012. Právny zástupca žalobcu oznámil, že pohľadávky vzniknuté z predmetnej úverovej zmluvy boli postúpené spoločnosti AB 1 B.V. na základe zmluvy zo dňa 29.04.2014 a údaj nachádzajúci sa v oznámení o postúpení pohľadávky, kde je uvedený deň 12.09.2012, je informáciou o tom, kedy nadobudla účinnosť tzv. rámcová zmluva uzatvorená medzi postupcom a postupníkom, na základe ktorej sa realizujú jednotlivé postúpenia pohľadávok. Následne súd prvej inštancie vyzval žalobcu, aby doložil rámcovú zmluvu zo dňa 12.09.2012, avšak žalobca túto zmluvu nedoložil. Citujúc ust. § 52 ods. 1, § 524 ods. 1,2, § 526 ods. 1 OZ súd prvej inštancie konštatoval, že v prejednávanej veci navrhovateľ uplatňuje pohľadávku, ktorá mala byť na neho postúpená z pôvodného veriteľa, spoločnosti Home Credit Slovakia, s.r.o., preto predtým než súd pristúpil k samotnému posúdeniu oprávnenosti jeho nároku najprv skúmal, či žalobcovi svedčí aktívna legitimácia na podanie návrhu na začatie konania. Dôvodil, že postúpenie pohľadávky má za následok, že pohľadávka s príslušenstvom a všetkymi právami s ňou spojenými prechádza na postúpníka, vrátane práva na jej
súdne uplatnenie, vymoženie v exekučnom konaní, ako aj práva postúpiť ju ďalej. Procesnoprávnym dôsledkom postúpenia pohľadávky je, že postupník sa stáva aktívne legitimovaným na vymáhanie pohľadávky v momente, kedy došlo k postúpeniu pohľadávky postupcu na neho. V prejednávanej veci navrhovateľ odvodil svoju aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na začatie konania od zmluvy o postúpení pohľadávok zo 29.04.2014 uzavretej s pôvodným veriteľom spol. Home Credit Slovakia a.s., na základe ktorej na navrhovateľa ako postupníka bola prevedená aj pohľadávka voči žalovanej. Žalobca k návrhu uvedenú zmluvu nedoložil, doložil však oznámenie zo dňa 27.08.2014 o postúpení pohľadávky voči žalovanej , v ktorom však bolo uvedené, že pohľadávka bola na navrhovateľa postúpená zmluvou zo dňa 12.09.2012 a následne aj Listinu - (zmluvu) Postúpenie pohľadávky z úverovej zmluvy č. 4302052875 zo dňa 29.04.2014, v ktorom uviedol, že dňom 12.09.2012 nadobudla účinnosť tzv. rámcová zmluva „Loan Receivables Transfer Agreement“, uzatvorená medzi postupcom a postupníkom, na základe ktorej sa realizuje jednotlivé postúpenie pohľadávok. Súd vyzval navrhovateľa na predloženie tzv. rámcovej zmluvy „Loan Receivables Transfer Agreement“ (ďalej len „zmluva“) zo dňa 12.09.2012 uzatvorenou medzi postupcom a postupníkom, na základe ktorej sa realizuje jednotlivé postúpenie pohľadávok. Navrhovateľ však zmluvu nepredložil.Súd prvej inštancie preto konštatoval, že oznámenie postúpenia pohľadávky zo strany postupcu vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nepreukazuje samo osebe aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie pohľadávky v súdnom konaní, bolo teda povinnosťou navrhovateľa preukázať, že je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého je vyvodzovaný návrhom uplatnený nárok, a to doložením písomného vyhotovenia zmluvy o postúpení pohľadávky, na čo bol zo strany súdu i vyzvaný. Navrhovateľ však v danom prípade nepreukázal, že je nositeľom uplatneného práva, potom súd prvej inštancie nemal preukázané, či skutočne a ak áno, potom kedy došlo k postúpeniu pohľadávky vymáhanej v tomto konaní. Následne súd prvej inštancie citoval § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a vyjadril názor, že podmienka upravená v záverečných ustanoveniach - Hlava 20 § 5 VPP (ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou spotrebiteľskej zmluvy) už aj bez potreby ďalšieho skúmania, na aký subjekt boli práva prevedené spôsobuje, zakladá hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Výrazným spôsobom obmedzuje oprávnenie spotrebiteľa nakladať s pohľadávkou, ktorá mu potenciálne môže vzniknúť proti veriteľovi a nestanovuje žiadne podmienky, podľa ktorých môže veriteľ súhlas s postúpením odoprieť. Ponecháva tak rozhodnutie na svojvôli veriteľa. Táto podmienka je tiež spôsobilá obmedziť alebo neúmerne sťažiť možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojho práva. Tento názor podporuje aj postup právneho predchodcu navrhovateľa, ktorý postúpil svoju pohľadávku na spoločnosť so sídlom v Holandskom kráľovstve. Uplatňovanie práv proti zahraničnému subjektu je pre spotrebiteľa neúmerne náročné a zložité, pritom spotrebiteľovi je poskytovaná zvláštna ochrana práve v dôsledku jeho nerovného postavenia proti dodávateľovi alebo predajcovi a je účelné vyvažovanie tejto nerovnováhy. Keďže táto zmluvná podmienka zakladá hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, ide o neprimeranú podmienku, ktorú spotrebiteľská resp. typová zmluva nesmie obsahovať. Na základe týchto skutočností, keďže právny predchodca navrhovateľa postúpil svoju pohľadávku na navrhovateľa a založil tým hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, išlo o neprimeranú podmienku, teda neplatnú v zmysle § 53 ods. 5 OZ. Prvoinštančný súd mal za to, že uvedený záver bol v inej veci potvrdený aj rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach, ktorý uznesením v sp.zn.: 6Co/216/2013 zo dňa 30.06.2014: „Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v bode 28 Všeobecných podmienok poskytnutia úverov pre fyzické osoby Citibank (Slovakia), a.s. z marca 2003, podľa ktorých klient (odporkyňa) nie je oprávnená bez predchádzajúceho písomného súhlasu banky (právneho predchodcu navrhovateľa) postúpiť, previesť, zmeniť, či akokoľvek disponovať ktorýmkoľvek zo svojich práv, či záväzkov podľa zmluvy o úvere (viď bod 28.1). Podľa bodu 28.2.1 banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť, či previesť ktorékoľvek zo svojich práv, či záväzkov podľa zmluvy o úvere na tretiu osobu. Klient svojim podpisom zmluvy o úvere dáva výslovný súhlas k prevzatiu záväzkov treťou osobou v prípadoch, keď a/ tretia osoba je zo skupiny Citigroup, b/ trvá porušenie. Uvedená zmluvná podmienka už na prvý pohľad vyvoláva pocit hrubej nerovnováhy, no omnoho závažnejšie je to, čo právni predchodcovia navrhovateľa realizovali (pohľadávku proti odporkyni niekoľkonásobne postúpili). Postúpenie pohľadávky až na postupníka, so sídlom na Britských panenských ostrovoch v Atlantickom oceáne objektívne podľa názoru odvolacieho súdu znamenalo, minimálne sťaženie jej garancii a nezanedbateľné bolo aj nebezpečenstvo, že spotrebiteľku odradí od uplatňovania si svojho práva od subjektu na takomto odľahlom mieste. Postup zo strany právnych predchodcov navrhovateľa možno vyhodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku a postupovanie pohľadávky spomínaným spôsobom ako výkon práva priečiaci sa dobrým mravom. Odvolací súd k odvolacej námietke navrhovateľa ešte poznamenáva, že spotrebiteľský charakter uzatvorenej úverovej zmluvy síce nevylučuje postúpenie pohľadávky v zmysle odvolateľom
citovaných právnych predpisov, no napriek tomu aj takýto úkon odvolací súd považuje za porušenie práva spotrebiteľa s následkom rozporu s dobrými mravmi a neplatnosti takéhoto úkonu, ktorá neplatnosť vyplýva z nerovnováhy zmluvou dohodnutých podmienok. Treba zdôrazniť, že ak by boli práva oboch zmluvných strán vyvážené, bolo by možné citovanú právnu úpravu aplikovať.“ Súd prvej inštancie uzavrel, že z návrhu nie je zrejmé, či skutočne a ak áno, potom kedy došlo k postúpeniu pohľadávky vymáhanej v tomto konaní, a preto bolo potrebné posúdiť, akým spôsobom došlo k postúpeniu pohľadávky a čo bolo jej obsahom, pričom smerom k spotrebiteľovi je toto konanie zmätočné, pretože nevie, komu má na základe jednotlivých výziev plniť. V súlade so zásadou kontradiktórnosti konania, podľa ktorej súd rozhoduje na základe dôkazov predložených a označených účastníkmi konania a sám nemá pátrať po dôkazoch, ak ich účastníci nepredložia, to však neplatí v prípadoch keď súd môže začať konanie bez návrhu resp. v situáciách uvedených v §120 ods. 2 O.s.p. kde je súd povinný z vlastnej iniciatívy si obstarať dôkazy na rozhodnutie vo veci, čo však nie je tento prípad. Žalobca v tomto konaní neosvedčil svoju aktívnu vecnú legitimáciu, a preto súd prvej inštancie v súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami návrh v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na to, že navrhovateľ v konaní nebol úspešný, teda náhrada trov konania mu neprislúcha a odporca, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nežiadal priznať, súd preto vyslovil, že náhradu trov konania mu nepriznáva.
2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d/, c/, f/ O.s.p., ako aj podľa § 205 ods. 2 písm.a / O.s.p. v spojitosti s § 221 ods. 1 písm. h/ f/ majúc za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Žalobca nesúhlasil s tvrdením súdu, že oznámenie postúpenia pohľadávky zo strany postupcu vzhľadom na súdom uvádzané skutočnosti nepreukazuje samo osebe aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie pohľadávky v súdnom konaní a v súvislosti s uvedeným žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR R 119/2003 v zmysle ktorého podľa § 526 ods. 2 OZ ak pôvodný veriteľ oznámi svojmu dlžníkovi, že pohľadávku postúpil tretej osobe, právnou skutočnosťou na základe ktorej má dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví svojho záväzku je oznámenie jeho pôvodného veriteľa, za predpokladu, že oznámenie spĺňa náležitosti právneho úkonu, teda je určité a zrozumiteľné a bolo urobené vážne a slobodne s tým, že uvedené platí bez ohľadu na skutočnosť, či zmluva o postúpení pohľadávky je platná, resp., či vôbec vznikla. Podľa právneho názoru súdu relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi je bez ďalšieho založená aj aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd ju akceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu otázku existenciu, resp. platnosť zmluvy o postúpení. Záverom žalobca poukázal na skutočnosť, že na výzvu súdu predložil Zmluvu o postúpení pohľadávky, ale konajúci súd sa v odôvodnení rozsudku s obsahom tejto listiny nevysporiadal a ani nevyplýva z odôvodnenia, aby tento listinný dôkaz vykonal. Žalobca zároveň vyjadril názor, že odôvodnenie rozsudku neobsahuje náležitosti tak, ako sú uvádzané v § 157 ods. 2 O.s.p. a preto došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. V závere sa vyjadril aj k tvrdeniu súdu o tom, že uplatňovanie práv proti zahraničnému subjektu je pre spotrebiteľa neúmerne náročné a zložité, pritom spotrebiteľovi je poskytovaná zvláštna ochrana práve v dôsledku jeho nerovného postavenia proti dodávateľovi alebo predajcovi a je účelné vyvažovanie tejto nerovnováhy vo vzťahu k čomu súd prvej inštancie neuvádza z akého hmotnoprávneho alebo procesnoprávneho ustanovenia vyvodil predmetný záver a opäť nie sú splnené podmienky kladené na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré musí jasne a zrozumiteľne dávať odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Žalobca poukázal na to, že pôvodný veriteľ postúpil tzv. zosplatnenú pohľadávku, t.j. dlžník stratil výhodu splátok a dlhodobo si neplnil záväzky voči svojmu veriteľovi a zároveň poukázal na to, že spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. je aj naďalej správcom pohľadávky, t.j. dlžník môže plniť, tak terajšiemu veriteľovi ako aj spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. a jeho dlh bude splnený. Vo vzťahu k rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Co/216/2013, na ktoré konajúci súd poukazoval, vvyjadril žalobca názor, že toto vychádza z iného skutkového stavu veci, keď sa jednalo o viacnásobné postúpenie pohľadávky, so sídlom spoločnosti na Britských panenských ostrovoch v Atlantickom oceáne a absentovala dohoda o správe pohľadávky pôvodným veriteľom. Vo vzťahu k uvedenému zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 7 Cdo 136/2013, zmysle ktorého favorizácia
inej právoplatne skončenej veci nemá v podmienkach Slovenskej republiky všeobecnú (precedenčnú) záväznosť a v nepublikovanej podobne Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov SR ani faktickú záväznosť. S poukazom na uvedené žalobca mal za to, že mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil v zamietavej časti tak, že predmetnej žalobe vyhovie v rozsahu podaného odvolania a rozhodne o náhrade trov konania, event., aby rozsudok zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
4. Žalobca podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016) a Krajský súd v Košiciach vec prejednal v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016).
5. Podľa ust. § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolania ako podané včas oprávnenou osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP, preskúmal napadnutý rozsudok aj konanie, ktoré mu prechádzalo, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov, a dospel k záveru, že neboli dané dôvody ani pre potvrdenie, ani pre zmenu napadnutého rozhodnutia.
8. Žalobca použil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/,d/, f/, § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/, f/ O.s.p. platného a účinného v čase podania odvolania, pričom za súčasne platnej právnej úpravy ide o odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm.e/, f/, h/ a § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP.
9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods1 písm e) CSP (§ 205 ods.2 písm.c/ O.s.p. účinného do 30.6.2016) je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania, najmä súd nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a nevykoná ani dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v spore spôsobilým odvolacím dôvodom . Zároveň musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.
10.Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov alebo iného vykonaného dokazovania. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivo získaných poznatkov.
11.Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal, alebo v prípade, ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
12. Na základe podaného odvolania odvolací súd skúmal, či skutkové závery súdu prvej inštancie vychádzajú zo skutkových zistení ako výsledku hodnotenia dôkazov vykonaných súdom v tomto prípade
a v nadväznosti na uvedené sa zaoberal správnosťou právneho posúdenia, t.j. či zistený skutkový stav dovoľoval súdu prvej inštancie urobiť príslušný právny záver, a skúmal či nedošlo k rozhodnutiu vo veci na základe neúplne zisteného skutkového stavu.
13. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom uvádzané odvolacie dôvody sú naplnené, pretože rozhodnutiu súdu možno v tomto prípade vytknúť to, že nevzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov vyplynuli a vyšli za konania najavo, keďže opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a v jeho hodnotení dôkazov je logický rozpor, pričom výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a preto aj keď na zistený skutkový stav aplikoval správne zákonné ustanovenia, tieto použité ustanovenia nesprávne vyložil. Z vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel teda k nesprávnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu predčasne vyvodil nesprávny právny záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore.
14. Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené (ods. 2 cit. zákona).
15. Podľa § 526 ods. 1 ,2 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi, alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
16. Z cit. ust. Občianskeho zákonníka vyplýva, že až oznámením sa postúpenie pohľadávky stáva účinné voči dlžníkovi (žalovanej), a to buď od doručenia oznámenia jeho pôvodného veriteľa, že došlo k postúpeniu pohľadávky alebo od preukázania postúpenia novým veriteľom. Zákon teda rozlišuje, či sa dlžník o postúpení pohľadávky dozvie od postupcu alebo od postupníka. Otázka platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky je nerozhodná z hľadiska účinkov splnenia záväzku dlžníkom postupníkovi v prípade, ak oznámi dlžníkovi postúpenie pohľadávky postupca. Platí totiž, že ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá právo požadovať od neho preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky a preto sa nemôže ani účinne dovolávať neplatnosti či neexistencie takejto zmluvy v súdnom konaní, v ktorom sa postupník domáha proti dlžníkovi zaplatenia postúpenej pohľadávky .Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení pohľadávky postupník (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo/210/2001). ). V prípade vymáhania nároku postupníkom súdnou cestou stačí, ak je okolnosť o postúpení pohľadávky ( zmluva o postúpení alebo oznámenie postupcu ) súčasťou žalobných tvrdení a preukázaná priloženými dôkazmi s tým, že doručením je oznámené (preukázané) postúpenie pohľadávky žalovanému ako dlžníkovi (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 33Obo 657/2005).
17. Z ust. § 526 ods. 2 OZ vyplýva, že oznámením o postúpení pohľadávky zo strany pôvodného veriteľa (postupcu) žalovanej (oznámením, že došlo k postúpeniu pohľadávky) vznikli právne účinky postúpenia voči žalovanej a jej povinnosť plniť novému veriteľovi. Ak teda pôvodný veriteľ postúpenie pohľadávky žalovanej oznámil, tá sa už nemôže dožadovať od nového veriteľa, aby preukazoval zmluvu o postúpení a je povinná mu plniť. Za takejto situácie nemožno považovať za správny názor súdu prvej inštancie, ktorý uzavrel, že žalobca nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu v spore predložením oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 29.4.2014.
18. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že aj keď by bol záver súdu prvej inštancie o neplatnosti podmienky obsiahnutej v Hlave 20 § 5 VPP ( v zmysle § 53 ods.5 OZ) správny , v dôsledku toho by zmluvné strany nemohli toto dojednanie uplatňovať , prichádza do úvahy aplikácia príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich postúpenie pohľadávok. Preto aj vo vzájomnom vzťahu právneho predchodcu žalobcu a žalovanej vo všeobecnosti mohlo dôjsť platne k postúpeniu
pohľadávky niektorej zo strán v súlade s právnou úpravou obsiahnutou v OZ aj v prípade ak je uvedená podmienka neplatná.
19. Odvolací súd sa zároveň stotožňuje s tvrdením žalobcu v odvolaní, že rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach 6Co/216/2013 sa vzťahuje na vec iného skutkového stavu, nakoľko v danom prípade došlo k viacnásobnému postúpeniu pohľadávky, sídlo spoločnosti sa nachádzalo na Britských panenských ostrovoch v Atlantickom oceáne a nebola uzatvorená dohoda o správe pohľadávky pôvodným veriteľom, naproti čomu v tomto prípade došlo iba k jedinému postúpeniu pohľadávky, spoločnosť ktorej bola pohľadávka postúpená má sídlo v Európskej únii, kde platí jednotná úprava vzťahujúca sa na ochranu spotrebiteľa a zároveň tak, ako na to poukázal žalobca, v tomto prípade bola uzatvorená dohoda o správe pohľadávky pôvodným veriteľom, preto žalovaný má možnosť aj naďalej plniť prostredníctvom pôvodného veriteľa spoločnosti Home Credit Slovakia a.s..
20. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje aj na to,že oznámenie o postúpení pohľadávky musí spĺňať všetky požiadavky na právny úkony, pričom s prípadnou vadnosťou právnych úkonov sú spojené právne následky. Medzi náležitosti právneho úkonu patria aj náležitosti prejavu vôle a touto je aj určitosť právneho úkonu (§ 37 Občianskeho zákonníka). Určitosť právneho úkonu je kategóriou objektívnou ,keď táto určitosť obsahu prejavu vôle musí vyplývať z textu listiny, na ktorej je tento prejav vôle zaznamenaný, nestačí, pokiaľ je jasné zmluvným stranám, čo je predmetom zmluvy, ak to nie je objektívne rozpoznateľné osobám, ktoré nie sú zmluvnou stranou. Ak teda oznámenie o postúpení pohľadávky nie je dostatočne určité, má vadu a v súlade s § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je neplatné, pričom táto neplatnosť je neplatnosťou absolútnou, ku ktorej súd prihliada ex offo bez ohľadu na tvrdenia účastníkov konania. Absolútna neplatnosť pôsobí proti každému, pričom absolútne neplatný úkon treba hodnotiť ako neexistujúci úkon, nemôže vyvolať nijaké právne následky. Pohľadávka ako právo na plnenie je nezameniteľne určená jednak subjektmi t.j. kto komu má plniť a jednak právnym dôvodom a výškou predmetu plnenia. Bez uvedenia právneho dôvodu nie je možné identifikovať, najmä pri peňažných plneniach medzi subjektmi s viacerými obdobnými záväzkami, pohľadávka z ktorého záväzku je postupovaná. Ak nie je pohľadávka v oznámení o postúpení pohľadávky takto určená a teda nie je možné určiť, čo je predmetom záväzkového vzťahu ,ktorý je postúpený, je oznámenie o postúpení pohľadávok neurčité a teda neplatné.
21. Dôvodne žalobca poukázal aj na skutočnosť, že na výzvu súdu predložil Zmluvu o postúpení pohľadávky, ale konajúci súd sa v odôvodnení rozsudku s obsahom tejto listiny nevysporiadal a ani nevyplýva z odôvodnenia, aby tento listinný dôkaz vykonal.
22. Odvolací súd uvádza, že pokiaľ súdu prvej inštancie ,bez toho aby skúmal vyššie uvedené skutočnosti ,urobil záver o tom, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno o svojej aktívnej vecnej legitimácii v spore, opomenul tým rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a z vykonaných dôkazov dospel teda k nesprávnym skutkovým zisteniam .Zo zisteného skutkového stavu predčasne vyvodil nesprávny právny záver keď konštatoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto spore a vecou samou sa v dôsledku toho ani nezaoberal, čím znemožnil žalobcovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok v konaní nemožno napraviť v konaní odvolacom.
23. Súd prvej inštancie citovanú právnu normu § 526 ods. 2 OZ nesprávne vyložil a nesprávne ju na daný skutkový stav aplikoval, preto svojím postupom porušil právo na spravodlivý proces , boli preto dané žalobcom namietané odvolacie dôvody a neboli splnené podmienky na potvrdenie, ani na zmenu rozsudku súdu prvého stupňa, preto v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP odvolací súd uvedený rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
24. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní opätovne posúdi nárok uplatnený žalobcom vychádzajúc z názoru odvolacieho súdu o aktívnej legitimácii v konaní , prípadne v súlade s názorom odvolacieho súdu podrobiť prieskumu hmotno-právny úkon ,od ktorého žalobca odvodzuje svoju vecnú legitimáciu - oznámenie o postúpení pohľadávky postupcom a následne v závislosti od posúdenia vecnej legitimácie žalobcu zaoberať sa oprávnenosťou žalovaného nároku ( za týmto účelom vykonať dokazovanie ohľadne posúdenia dôvodnosti nároku žalobcu) za podrobenia zmluvných podmienok štandardnej kontrole prijateľnosti vzhľadom na spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy o úvere, opätovne vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie presvedčivo odôvodniť.
25. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).