Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Er/392/2007

Potvrdené rozhodnutím 43CoE/148/2019
„Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., členov senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Mariána Blahu v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti povinnému O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. D. C., zastúpený JUDr. Dušanom Klimom, advokátom so sídlom Sládkovičova 16/61, 965 01 Žiar nad Hronom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 13457/11 pre vymoženie pohľadávky 661,22 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12Er/392/2007-95 zo dňa 15. mája 2017 a o návrhoch oprávneného na prerušenie konania takto rozhodol: I. Návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a . II. Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12Er/392/2007-95 zo dňa 15. mája 2017 v prvej výrokovej vete p o t v r d z u j e ."

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd") vo veci exekučného konania oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zast. JUDr. Martin Máčaj, advokát, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: O. C., D.. XX. XX. XXXX, trvale bytom Ž. D. C., štátny občan SR, právne zast.: JUDr. Dušan Klimo, advokát, Sládkovičova 16/61, 965 01 Žiar nad Hronom, na vymoženie pohľadávky vo výške 661,22 Eur (19 920,00 Sk) s príslušenstvom, ktoré začalo pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 13457/11, o návrhu na zastavenie a odklad exekúcie, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu vedenú proti povinnému vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje ju.

II. Súd povoľuje odklad exekúcie vedenej na okresnom súdu pod sp. zn. 12Er/392/2007, až do nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie a jej vyhlásení za neprípustnú č. k. 12Er/392/2007-95 zo dňa 15. 05. 2017.

odôvodnenie:

1. Poverením č. 5613 009158 * zo dňa 18. apríla 2007 okresný súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu, so sídlom Exekútorského úradu Banská Bystrica, ktorý viedol exekúciu pod sp. zn. 756/2007.

2. Uznesením okresného súdu č. k. 12Er/392/2007-20 zo dňa 27. mája 2010 okresný súd vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a exekúciou poveril JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, ktorý vedie predmetnú exekúciu pod sp. zn. EX 13457/11.

3. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 13. február 2017 povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil Návrh na zastavenie exekúcie a dňa 21. február 2017 bol prostredníctvom súdneho exekútora postúpený aj Návrh povinného na odklad exekúcie. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza nasledovné: „Poukazujeme na skutočnosť, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý pod. čj: EX -13457/11 ma základe exekučného poverenia Okresného súdu v Žiari nad Hronom č.: 5613009158 k exekučnému konaniu Ex-756/07-2 súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi, vedie novú exekúciu Ex-13457/11, zo dňa 21.10.2016 na príslušenstvo, ktoré bolo pravdepodobne trovami JUDr. Jozefa Ďuricu, bez akéhokoľvek zdôvodnenia a podkladu vymáha nasledovné čiastky: JUDr. Máčaj: 661,22 €, denný úrok: 0,25% z 653,26 € od 10.8.2016 do zaplatenia, trovy konania: 180,14 €, trovy exekúcie: 110,10 € , trovy predchádzajúceho exekútora: 14,35 €, trovy exekúcie: 1830,48 €, celková vymáhaná suma: 8 881,41 € ??? Poverený exekútor ničím nezdôvodnil, prečo príslušenstvom nebolo vyexekvované a akým spôsobom prešli tieto na nového exekútora. Pokiaľ neboli predmetom pôvodnej exekúcie potom je dôvodná námietka premlčania nároku. Po preštudovaní poskytnutých nám dôkazov, uvádzame, že pohľadávka vymáhaná exekučným výkonom vznikla so spotrebiteľského

úveru poskytnutého Zmluvou o úvere č. 6370618 zo dňa 31.5.2006 ku ktorej bola povinná zaviazaná rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu: Zn. SR-7125/06, zo dňa 5.1.2007. K zmluve boli doložené všeobecné podmienky, ktoré povinnou neboli podpísané. Vo všeobecných podmienkach, už pri vzniku zmluvy bola uvedená Rozhodcovská doložka, bez možnosti výslovného súhlasu, alebo nesúhlasu s ňou, podrobujúca povinnú prispôsobiť sa rozhodcovskému konaniu. Táto skutočnosť, spôsobila hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán najmä v neprospech slabšej strany konkr. navrhovateľky ako spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka takúto rozhodcovskú doložku považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uvedená skutočnosť napĺňa ustanovenie § 57 ods. 1 pís. l) g) a h) Exekučného poriadku, pre vyhlásenie za neprípustnú, keď neprijateľná rozhodcovská doložka sa priči dobrým mravom verejnému poriadku a rovnako výkon práv a povinností na základe tohto exekučného titulu odporuje dobrým mravom a značne poškodzuje povinnú ako spotrebiteľku, to jest slabšiu stranu.“ Na základe toho navrhuje povinný exekúciu zastaviť v celom rozsahu. Vo svojom návrhu na odklad exekúcie povinný prostredníctvom svojho právneho zástupcu okrem iného uvádza nasledovné: „Dôvody uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie napĺňajú ustanovenie § 56 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku o možnosti do doby rozhodnutia o tomto návrhu, ako i možnosti keď sa povinná bez svojej viny ocitla v postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre ňu, alebo jej rodiny zvlášť nepriaznivé následky, vyhovieť návrhu na odklad exekúcie. Výklad ustanovenia § 57 Exekučného poriadku v časti 4 pripúšťa s návrhom na zastavenie exekúcie, alebo samotným návrhom podať aj návrh na odklad exekúcie.“ Ako prílohy boli priložené: Plnomocenstvo, Poverenie, Rozsudok sp. zn. SR 7125/06, Zmluva o úvere zo dňa 31. mája 2006, Rozhodnutie centra právnej pomoci, doručenka a Upovedomenie o začatí exekúcie.

4. K predmetným podaniam sa dňa 13. marca 2017 vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu aj oprávnený. Vo svojom podaní uvádza nasledovné: „Oprávnený má za to, že uvedená dôvod nie je dôvodom na zastavenie ani odklad exekúcie v zmysle ust. § 56 a 57 Exekučného poriadku. V prípade, že povinná má podozrenie, že zrážky zo mzdy a z iných príjmov, resp. Exekučného konanie sa uskutočňuje v rozpore s Exekučným poriadkom a zásadami Exekučného konania má možnosť využiť iné prostriedky procesnej obrany a ochrany upravené v Exekučnom poriadku. Povinný má za to, že bod 1. návrhu nie je možné subsumovať pod žiaden zákonný dôvod na zastavenie či odklad exekúcie. Podľa ust. § 37 ods. 1 exekučného poriadku Účastníkmi konania sú oprávnený a povinný... Oprávnený ako účastník Exekučného konania nemá vedomosť o výške a rozsahu všetkých zrážok vykonávaných súdnym exekútorom a taktiež nemá a ani nemôže mať vedomosť o všetkých procesných úkonoch súdneho exekútora uskutočňovaných v rámci exekučného konania. Zákonná ochrana povinného spočíva v tom, že samotná exekúcia môže slúžiť len na uspokojenie práva Oprávneného. V Exekučnom konaní treba teda dbať nie len na ochranu Povinného, ale aj na ochranu Oprávneného. Oprávnený má za to, že zastavenie či odklad exekúcie by bol v danom prípade s odkazom na bod. 1 návrhu na zastavenie a odklad exekúcie v rozpore s jedným zo základných princípov exekúcie, a to s princípom ochrany oprávneného. Povinná uzavrela s povinným dňa 31.05.2006 Zmluvu na základe ktorej sa Oprávnený zaviazal poskytnúť Povinnej úver vo výške 10.000,- Sk a Povinná sa zaviazala veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 9.680,- Sk, t.j. celkovo zaplatiť čiastku vo výške 19.680,- Sk. Zmluva bola uzavretá v súlade s ust. § 497 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na uvedené na záväzkovo-právny vzťah vyplývajúci zo Zmluvy nie je možné aplikovať ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa podľa ust. § 52 a nsl. Občianskeho zákonníka a ust. Zákona o spotrebiteľských úveroch. Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi Povinnou a Oprávneným, s prihliadnutím na charakter Zmluvy, nie je vzťahom spotrebiteľským. Ak by aj napriek tomu súd posudzoval zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú, podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platí, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, čiže súd môže určiť za neplatné jednotlivé neprijateľné podmienky, čo neumožňuje súdu určiť neplatnosť celej zmluvy pre existenciu neprijateľných podmienok. Podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. V prípade postavenia žalovaného treba akcentovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalobcom vstupoval. Argumentácia žalovaného v tomto smere je napokon v plnom súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa.“ „Oprávnený má ďalej za to, že dojednaná rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou podmienkou tak ako to uvádza v liste Povinná. Pri uzatváraní Zmluvy sa súčasne zmluvné strany

dohodli, že pre prípad ak by došlo k sporu vyplývajúceho zo Zmluvy, uzatvoria nevýhradnú rozhodcovskú doložku. Rozhodcovská doložka je uzavretá platne, v zmysle § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Oprávnený má za to, že Povinná v čase uzavretia Zmluvy nemala k jej obsahu žiadne výhrady. S rozhodcovskou doložkou sa riadne oboznámila, jej ustanoveniam porozumela a túto skutočnosť na znak súhlasu potvrdila vlastnoručným podpisom. Povinná zároveň vyhlásila, že bola pred uzavretím Zmluvy osobitne poučená o dôsledkoch jej zavretia, k čomu pripojila vlastnoručný podpis. V zmysle rozhodcovskej doložky sa Oprávnený s Povinnou dohodli riešiť všetky spory vzniknuté z predmetných zmlúv úvere buď pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. (ďalej len „rozhodcovský súd“) alebo pred príslušným všeobecným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde. Je zrejmé, že Oprávnený s Povinnou uzatvorili nevýhradnú rozhodcovskú doložku.“ „Oprávnený odmieta akékoľvek argumenty Povinnej, ktoré majú evokovať stav, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, nakoľko rozhodcovská doložka nie je uzatváraná vždy. Oprávnený je presvedčený, že rozhodcovská doložka bola uzavretá platne, v zmysle platných právnych predpisov a nemožno mať teda žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. S poukazom ust. § 56 ods. 1 Exekučného poriadku má Oprávnený za to, že Povinná nijakým spôsobom nepreukázala, že sa ocitla prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre ňu alebo pre členov jej rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Naopak odkladom exekúcie by došlo k vážnemu poškodeniu práv Oprávneného, keďže odkladom exekúcie by sa odložila exekúcia a vymoženie judikovaných nárokov Oprávneného vyplývajúcich z Exekučného titulu. Ak sa povinný prechodne ocitne prechodne v nepriaznivej situáciu musí povinný preukázať. Absolútne nevyhnutnou podmienkou v tomto prípade však je, že aj keby predchádzajúce predpoklady boli naplnené, súd je povinný skúmať predovšetkým tú skutočnosť, aby oprávnený nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Oprávnený by bol vážne poškodený odkladom exekúcie v týchto prípadoch, ak by sa výrazne zhoršila či zanikla vymožiteľnosť jeho judikovaného nároku.“ Oprávnený navrhuje návrh na odklad exekúcie ako nedôvodný zamietnuť.

5. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“ ) v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

7. Okresný súd v danom prípade preskúmal Zmluvu o úvere zo dňa 31. mája 2006 (ďalej len „zmluva o úvere“) a predložené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde článok 17. obsahuje rozhodcovskú doložku.

8. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

12. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojedané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

13. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

14. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Okresný súd považoval zmluvu o úvere uzatvorenú medzi veriteľom a povinnými za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, nakoľko v tejto zmluve vystupuje veriteľ ako dodávateľ, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie úverov, naopak, povinný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci podnikateľskej alebo obchodnej činnosti, ale vystupoval ako fyzická osoba (nepodnikateľ) označená menom, priezviskom a rodným číslom.

17. Pokiaľ ide o uzavretú rozhodcovskú doložku, jej praktickým dôsledkom je napriek jej formálnemu zneniu to, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred súdom. Alternatíva, že z rozhodcovskej doložky vyplýva aj možnosť riešiť spor pred príslušným súdom v súdnom konaní, neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (povinného), pretože možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor, teda ak sa rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať. Vychádzajúc však z povahy samotnej zmluvy je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským súdom alebo súdom bude takmer vždy dodávateľ (oprávnený), nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane zabezpečuje takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany spotrebiteľa, keďže dominantnou je v tomto prípade povinnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. Možnosť iniciovania sporu z uzatvorenej zmluvy zo strany spotrebiteľa je teda skôr teoretická. Vzhľadom na to, že ako žalobca bude vo väčšine prípadov vystupovať dodávateľ, takto formulovanou rozhodcovskou doložkou prakticky nanúti povinnému podrobenie sa právomoci rozhodcovského súdu.

18. Okresný súd ďalej skúmal, či bola uzavretá rozhodcovská doložka individuálne dojednaná. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie sa v zmysle § 52 ods. 4 nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu, je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na ktoré zmluva len odkazuje. Zmluva a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru sú pripravené na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje a povinný nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvných dojednaní, pričom jeho jedinou alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku. Prípadná zmena Všeobecných obchodných podmienok poskytnutia úveru veriteľa je zo strany povinného taktiež vylúčená. Z takto formulovanej rozhodcovskej doložky je zrejmé, že povinný ako spotrebiteľ nemal možnosť voľby pri založení právomoci rozhodcovského súdu, prípadne túto právomoc vylúčiť. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru obsahujú niekoľko strán textu husto popísaného drobným písmom z čoho možno vyvodiť, že povinný ani nemal vedomosť o tom, že uzatvára aj rozhodcovskú doložku. Okresný súd v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu uvádza, že oprávnený mal predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby, ako aj poskytnúť mu informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená a aké dôsledky má riešenie sporov pred rozhodcovským súdom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/9/2012). Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci teda nie je možné považovať za individuálne dojednanú.

19. Medzi neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Znenie rozhodcovskej doložky síce neodporuje doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak s poukazom na vyššie uvedené svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Preto takto uzatvorenú rozhodcovskú doložku okresný súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.

20. Vzhľadom na znenie ustanovenia § 53 ods. 5 OZ, sú neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách absolútne neplatné, teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ (povinný) dovolával. V zmysle citovaného ustanovenia § 39 je neplatný aj právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom obchádza zákon. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada okresný súd z úradnej

povinnosti (ex offo). Na základe vyššie uvedeného dospel okresný súd k záveru, že rozhodcovská doložka je absolútne neplatná, nakoľko obchádza ustanovenia zákona o neprijateľných zmluvných podmienkach.

21. Predpokladom na zákonné vedenie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej aj formálnej stránke. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý mal na jeho vydanie právomoc a v prípade ak nie, ide o právny akt nulitný, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, takýto akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (uznesenie NS SR 3MCdo/20/2008 zo dňa 22. 04. 2009). Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku (Uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21. 03. 2012). Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie je v predmetnej veci založená na absolútne neplatnom právnom úkone, okresný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto je nutné vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a zastaviť ju.

22. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 08. 08. 2012, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

23. Okresný súd môže povoliť odklad exekúcie len za predpokladu, že sú splnené podmienky vyplývajúce z citovaných zákonných ustanovení. Odklad exekúcie môže byť spojený aj s tým, že možno dôvodne očakávať, že na základe zákonom vymedzených skutočností dôjde k zastaveniu exekúcie. Vo všeobecnosti možno povedať, že pred povolením odkladu podľa tohto ustanovenia by malo byť aspoň osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorých výsledkom môže byť právna skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie. Na základe toho, že okresný súd týmto uznesením zároveň vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, rozhodol aj o odklade exekúcie do času, kým predmetné uznesenie nenadobudne právoplatnosť.

24. O trovách exekúcie rozhodne okresný súd po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 .