Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_30S-23-2016.pdf
PDF · 88.26 KB
Case nature
Area
Subarea
30S/23/2016
Rozhodnutie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: L. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. J. R., F. č. X, B., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Žilina, so sídlom Národná č. 34, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9071/2016-KaZA zo dňa 22.06.2016, takto
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobkyni a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím č. k. 9071/2016-KaZA zo dňa 22.06.2016 žalovaný Centrum právnej pomoci nepriznal L. H. nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon). V odôvodnení uviedol, že žiadateľka v žiadosti o poskytnutie právnej pomoci požiadala centrum o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci sťažnosti na ústavný súd proti uzneseniu o trovách konania. Vo veci právneho sporu, s ktorým sa žiadateľka obrátila na centrum, je daná pôsobnosť centra, keďže ide o konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Poukázal na § 4 ods. 1 písm. i) citovaného zákona, § 4 ods. 2, § 6 a § 6a citovaného zákona. V prípade žiadateľky sa spoločne s ňou neposudzujú žiadne fyzické osoby, žiadateľka je ovdovená a nemá nezaopatrené deti. Na preukázanie svojej príjmovej situácie k žiadosti o poskytnutie právnej pomoci predložila rozhodnutie Sociálnej poisťovne o výške starobného dôchodku a vdovského dôchodku, oznámenie Sociálnej poisťovne o výplate dôchodku, faktúru od Zariadenia pre seniorov s DSS za január 2016, potvrdenku za poskytované služby za obdobie apríl 2016, potvrdenku za poskytované služby máj 2016. Čistý započítateľný príjm predstavuje 422, 40 Eur mesačne. Príjem presiahol 1,6 násobok sumy životného minima, t.j. 316,94 Eur. Žiadateľka nespĺňa podmienku materiálnej núdze, ktorá je nevyhnutným predpokladom priznania nároku. Žalovaný ďalej skúmal, či jej možno priznať nárok, ak jej príjmy prevyšujú určenú hranicu materiálnej núdze v zmysle § 6b ods. 2 zákona. Poukázal na Usmernenie Centra právnej pomoci č. 2/2015. Preto skúmal aj jej nevyhnuté pravidelné výdavky. Tieto žiadateľka vyčíslila na 308 až 318 Eur mesačne. Centrum posúdilo celkovú príjmovú a sociálnu situáciu žiadateľky a vzhľadom k tomu, že predpokladá odmena právneho zastúpenia v tejto veci za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti) by podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. mala byť 84,48 €, dospelo k záveru, že žiadateľka je schopná si zo svojho príjmu uhradiť právne služby v tejto veci, a teda nejedná sa o prípad, kde by neposkytnutie právnej pomoci malo za následok vážnu ujmu na právach a oprávnených záujmoch žiadateľky.
2. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podala správnu žalobu žalobkyňa. Keďže obsah a forma tejto správnej žaloby bola nezrozumiteľná, najmä čo sa týka žalobných bodov a petitu žaloby, súd v zmysle § 60 zákona č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, SSP) žalobkyňu predvolal na výsluch,
pretože mal za to, že týmto procesným postupom možno dosiahnuť odstránenie vád žaloby. Pri výsluchu správny súd uviedol, v čom je žaloba neúplná a nezrozumiteľná a poučil ju, ako žalobu opraviť a doplniť. Žalobu doplnila na výsluchu konanom dňa 04.11.2016 a na ďalšom výsluchu konanom dňa 28.02.2017. Ako žalobný bod uviedla, že žiada o pridelenie advokáta JUDr. Ivana Glovniaka zo B., pretože tento ju už zastupuje pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky. O pridelenie advokáta v tomto konaní však rozhoduje Centrum právnej pomoci. Preto si myslela, že centrum jej pridelí tohto advokáta na zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom SR. Napriek tomu Centrum právnej pomoci napadnutým rozhodnutím jej nárok na advokáta nepriznalo. Iné námietky neuviedla.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 05.08.2016. Zotrval na svojom rozhodnutí a dôvodoch v ňom uvedených. Postupoval podľa zákona č. 327/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov a po preskúmaní podmienok podľa § 6, § 6a a § 6b zákona dospel k záveru, že žiadateľka nespĺňa podmienky stavu materiálnej núdze, nakoľko započítateľný príjem žiadateľky presahuje výšku 1,4 násobku životného minima pre jednu samostatne posudzovanú osobu, a tiež 1,6 násobku životného minima pre jednu samostatne posudzovanú osobu v mesiaci podania žiadosti a v šiestich predchádzajúcich mesiacoch, t. j. počas celého posudzovaného obdobia. V zmysle § 6b ods. 2 citovaného zákona tiež nezistil dôvody na priznanie právnej pomoci, keď posudzoval príjmy a výdavky žiadateľky a zároveň sa zaoberal povahou sporu, v ktorom žiadateľka žiada poskytnutie právnej pomoci. Dospelo k záveru, že je schopná si zo svojho príjmu uhradiť právne služby v tejto veci, a teda nejedná sa o prípad podľa tohto ustanovenia.
4. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadrila.
5. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu v zmysle § 177 a nasl. SSP, pričom preskúmal napadnuté rozhodnutie v zmysle dôvodov uvedených v opravenej žalobe a preskúmal aj, či neboli splnené podmienky na priznanie právnej pomoci (aj keď ich žalobkyňa nenamietala, pričom prihliadol na na jej vysoký vek a na to, že nebola právne zastúpená), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú z týchto dôvodov:
6. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 3 ods. 1, písm. a) zákona č. 327/2005 Z.z. v znení účinnom ku dňu 27.06.2016 (právoplatnosť napadnutého rozhodnutia) tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len "vnútroštátne spory").
Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy 5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. 2) § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 372/2004 Z.z.
5) Zákon č. 663/2007 Z.z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.
Podľa § 6a ods. 1 citovaného zákona ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; 5a) splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) tým nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane. 2) § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 372/2004 Z.z. 5a) § 14a a 14b vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
Podľa § 6b ods. 2 citovaného zákona ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci.
Podľa § 10 ods. 5 citovaného zákona centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu, ktorým sa priznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, nie je možné podať opravný prostriedok. Ak centrum rozhodne, že nárok na poskytnutie právnej pomoci nepriznáva, možno v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia podať prostredníctvom centra odvolanie na príslušný krajský súd, o čom centrum žiadateľa náležite poučí v odôvodnení rozhodnutia.
Podľa § 10 ods. 5 citovaného zákona v znení účinnom od 01.07.2016 centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 2 ods. 3 z.č. 125/2016 Z.z. ak bol proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vydanému pred 1. júlom 2016 podaný po 1. júli 2016 včas opravný prostriedok podľa § 250l až 250sa Občianskeho súdneho poriadku, považuje sa tento za včas podaný riadny opravný prostriedok, ak je jeho podanie podľa právnych predpisov účinných po 1. júli 2016 prípustné; ak podanie riadneho opravného prostriedku nie je prípustné, považuje sa za včas podanú správnu žalobu. Tým nie sú dotknuté povinnosti podľa § 49 Správneho súdneho poriadku.
7. V čase vydania napadnutého rozhodnutia bol voči nemu prípustný opravný prostriedok (odvolanie), o ktorom rozhodoval súd podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p.. Vzhľadom na zmenu § 10 ods. 5 zákona účinnú od 01.07.2016 a na to, že odvolanie žalobkyňa podania už za účinnosti novej právnej úpravy, súd v zmysle § 2 ods. 3 z.č. 125/2016 Z.z. posúdil toto podanie ako správnu žalobu podľa § 177 a nasl. SSP. Správny súd konštatuje, že podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti alebo s finančnou účasťou žiadateľa sú stanovené v § 6, § 6a a § 6b zákona č. 327/2005 Z.z.. Rozhodujúcim kritériom je dosiahnutý príjem žiadateľa, ktorý je fyzická osoba, pričom čo sa považuje za príjem, je uvedené v § 7 citovaného zákona. Ak príjem fyzickej osoby nepresiahne 1,4 násobok sumy životného minima, za splnenia ďalších podmienok má nárok na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti. Ak je príjem fyzickej osoby v rozpätí medzi 1,4 násobkom a 1,6 násobkom uvedenej sumy, za splnenia ďalších podmienok má nárok na poskytnutie právnej pomoci s finančnou účasťou. Ak príjmy fyzickej osoby prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, teda 1,6 násobok, centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osobe, ak je to primerané okolnostiam a žiadanej právnej pomoci (§ 6b ods. 2 citovaného zákona).
8. V danom prípade žalobkyňa predložila dôkazy o svojich príjmoch, a to 422,40 € mesačne od decembra 2015 a výdavkoch v domove sociálnych služieb 298,04 € mesačne od mája 2016. 1,6 násobok sumy životného minima pre jednu samostatne posudzovanú osobu je 316,94 € v čase podania žiadosti (jún 2016), t. j. žalobkyňa nespĺňa kritérium stavu materiálnej núdze, a to či už pre poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti (kde sa vyžaduje nepresiahnutie 1,4 násobku životného minima) a ani s finančnou účasťou (kde sa vyžaduje nepresiahnutie 1,6 násobku uvedenej sumy). Ak má totiž príjem vyšší ako 1,6 násobok, zákonite ho má vyšší aj ako 1,4 násobok, a preto ust. § 6 a § 6a citovaného zákona nemožno vôbec aplikovať.
9. Nie je možné tiež aplikovať ani ust. § 6b ods. 1 citovaného zákona, pretože žalobkyňa nespĺňa kritérium hmotnej núdze v rozpätí medzi 1,4 a 1,6 násobkom životného minima. Ust. § 6b ods. 2 citovaného zákona nestanovuje ako podmienku príjem pod hranicu 1,6 násobku. Za týmto účelom potom žalovaný správne posudzoval, či je v danom prípade aplikácia tohto ustanovenia možná. Posudzoval, či v danom prípade je primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci, aby bola poskytnutá žalobkyni právna pomoc s finančnou účasťou. Správny orgán vychádzal z pravidelných výdavkov uvedených samotnou žalobkyňou, ktoré sú v rozmedzí medzi 308 - 318 € mesačne za posudzované obdobie v zmysle § 7 ods. 4 citovaného zákona. Vychádzal tiež z predmetu v sporu, v ktorom chce žalobkyňa byť zastúpená advokátom. Jedná sa o podanie ústavnej sťažnosti na Ústavný súd Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/479/2015 zo dňa 31.03.2016. Predpokladá výška tarifných trov právneho zastúpenia je za dva úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti) 2 x 23,24 €, čo zo svojho príjmu po zaplatení pravidelných výdavkov žalobkyňa je schopná uhradiť. Aj podľa názoru správneho súdu správny orgán správne právne vec posúdil, keď v danom prípade neaplikoval ust. § 6b ods. 2 citovaného zákona.
10. Po oboznámení sa so správnym spisom a s pravidelnými príjmami a pravidelnými výdavkami žalobkyne, ako ich táto uviedla a dokladovala v správnom konaní, potom správny súd konštatuje, že žalovaný objektívne zistil skutkový stav veci a správne na takto zistený skutkový stav aplikoval príslušné zákonné normy zákona č. 327/2005 Z.z. v znení účinnom ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Je tiež nevyhnutné uviesť, že správny súd zásadne vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy v tomto konaní (§ 119 veta prvá SSP), a taktiež v zmysle § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Dokazovanie je zamerané len na overenie správnosti skutkového stavu a jeho správne podradenie pod ustanovenia právnych predpisov. Správny súd neuskutočňuje konanie, ktoré je zamerané na zistenie skutkového stavu veci. Ak teda žalobkyňa na pojednávaní tvrdila, že po vydaní, resp. právoplatnosti napadnutého rozhodnutia sa jej výdavky zvýšili, či už v súvislosti so zhoršením jej zdravotného stavu alebo z iných dôvodov, na tieto skutočnosti správny súd nie je oprávnený prihliadnuť ani ich zisťovať dokazovaním, pretože išlo by o skutočnosti, ktoré vznikli po ukončení správneho konania, a tieto sú pre správny súd v tomto type súdneho konania právne irelevantné. Ak sa po vydaní napadnutého rozhodnutia zmenili pomery na strane žalobkyne, tejto nič nebráni, aby podala novú žiadosť o poskytnutie právnej pomoci s tým, že riadnym spôsobom vydokladuje jej zvýšené pravidelné výdavky.
11. Čo sa týka žalobnej námietky, ktorú žalobkyňa uviedla v oprave žaloby na informatívnom výsluchu dňa 28.02.2017, že žalovaný jej nepriznal nárok na advokáta JUDr. Glovniaka, ktorý ju zastupuje pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky, aj na konanie pred Ústavným súdom Slovenskej republiky, nekorešponduje s dôvodmi, pre ktoré jej nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci uvedené v napadnutom rozhodnutí. Týmto dôvodom podľa odôvodnenia tohto rozhodnutia bolo, že žiadateľka je schopná si zo svojho príjmu uhradiť právne služby v tejto veci a nejedná sa o prípad, kde by neposkytnutie právnej pomoci malo za následok vážnu ujmu na právach a oprávnených záujmoch žiadateľky. Žiadateľka v žalobe nerozporovala jej finančnú situáciu zistenú Centrom právnej pomoci ani predpokladanú výšku odmeny advokáta v konaní pred ústavným súdom. Na pojednávaní pred správnym súdom uviedla len jej zhoršenú finančnú situáciu v súčasnom období, s ktorou námietkou sa súd vysporiadal vyššie v odôvodnení. Okrem toho v zákone nemá oporu v námietke vyjadrené očakávanie žalobkyne, že ak jej bola v určitom konaní právna pomoc priznaná, musí jej byť vždy priznaná aj v ďalšom konaní.
12. Správny súd nezistil žiadne pochybenia žalovaného či už hmotnoprávneho alebo procesného charakteru, a to ani v spojení s námietkou žalobkyne na informatívnom výsluchu. Vzhľadom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
13. O náhrade trov konania žalobkyne bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že jej súd náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní úspešná nebola. Rovnako súd nepriznal náhradu trov konania ani žalovanému (§ 168 SSP), pretože hoci bol v spore úspešný, neboli splnené podmienky na priznanie náhrady trov - výnimočnosť situácie.
Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.