Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20C/68/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobkyne: K.. Y. T., W.. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, V. - Š., v konaní právne zastúpená JUDr. Marekom Tkáčom, advokátom, so sídlom Nám. sv. Martina 39, Lipany, proti žalovanému: K.. N. L., W.. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. N. XXX, v konaní právne zastúpený JUDr. Rudolfom Manikom, PhD., MBA, MHA - advokát s. .r o., Masarykova 2, Košice, v konaní o zaplatenie 2.264,- Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 2.075,33 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 566,- Eur od 16.07.2012 do zaplatenia s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 566,- Eur od 16.04.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 566,- Eur od 16.07.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 377,33 Eur od 16.04.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 83,34 %.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 2.264,- Eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 566,- Eur od 15.07.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 566,- Eur od 15.04.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5,50 % ročne zo sumy 566,- Eur od 15.07.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 566,- Eur od 15.04.2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že na základe nájomnej zmluvy zo dňa 01.11.2007 (a jej dodatku zo dňa 26.01.2009) prenajala žalovanému svoj pozemok parc. č. XXXX/X k.ú. L., vedený na LV č. XXXX, pričom žalovaný jej neuhradil dojednané nájomné za druhý polrok roku 2012, za rok 2013 a za prvý polrok roku 2014.

2. Žalovaný žiadal cestou právneho zástupcu žalobu zamietnuť brániac sa tým, že na pozemku mu nebolo umožnené umiestnenie reklamných zariadení a preto nie je žalobkyni dlžný žalovanú sumu. Namietal tiež miestnu príslušnosť tunajšieho súdu na konanie v tejto veci, lebo spor sa týka nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obvode Okresného súdu Košice II.

3. V konaní teda bolo medzi stranami sporným len to, či žalobkyni vzniklo právo na zaplatenie nájomného za žalované obdobia, nakoľko z predloženej nájomnej zmluvy, ktorú sporové strany uzavreli dňa 01.11.2007 a jej dodatku zo dňa 26.01.2009 mal súd za preukázané, že prenajatá bola časť predmetného pozemku žalobkyne parc. č. XXXX/X vedeného na LV č. XXXX k.ú. L. na účely osadenia 2 ks reklamných zariadení žalovaného. Cena nájmu bola dohodnutá na sumu 566,- Eur/rok za jedno osadené reklamné

zariadenie s tým, že žalobkyňa sa zaviazala, že na prenajatom pozemku nebude umiestnené žiadne reklamné zariadenie inej spoločnosti.

4. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

5. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

6. Bolo preukázané výpoveďami svedkov Ž., F. E. V., ktorí síce neuviedli presne, kedy boli dve reklamné zariadenia na prenajatom pozemku žalobkyne umiestnené a dokedy, avšak ich výpovede je potrebné hodnotiť vzhľadom na zásadu voľného hodnotenia dôkazov (§ 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a časový odstup, ktorý uplynul od obdobia rokov 2012 a 2013 do doby ich výsluchu v roku 2017 vo väzbe na ďalšie vykonané dôkazy, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že sám žalovaný uhrádzal žalobkyni nájomné za určité obdobia, i keď podľa jeho tvrdenia išlo o zálohové platby a v skutočnosti neumiestnil na prenajatom pozemku reklamné zariadenia. Tak vypovedal svedok V., ktorý je však súčasným i vtedajším zamestnancom žalovaného a preto jeho výpoveď súd nepovažoval za vierohodnú. Bolo totiž aj vydané Mestom Košice rozhodnutie č. MK-08/226544/1/IV dňa 14.01.2009 (právoplatné dňa 13.02.2009), ktorým na predmetnom pozemku žalobkyne bolo povolené postavenie 2 ks reklamných zariadení typu „billboard“ pre žalovaného ako stavebníka. Súd teda mal za preukázané, že na pozemku žalobkyne reklamné zariadenia umiestnené boli. Pokiaľ potom bola zmluva koncipovaná tak, že žalobkyni ukladala aj obmedzenie, že nemôže na pozemku umiestniť iné reklamné zariadenie inej spoločnosti, čím si žalovaný zmluvou zabezpečil „exkluzivitu“ umiestnenia len svojich zariadení na pozemku žalobkyne a teda táto nemohla prenajať pozemok na účely výstavby iných reklamných zariadení, žalobkyni v súlade so zmluvou vzniklo právo na zaplatenie nájomného za obdobie druhého polroka roku 2012, za rok 2013 a za prvé štyri mesiace roku 2014. Žalovaný totiž výpoveďou zo dňa 07.10.2013 nájomnú zmluvu so žalobkyňou vypovedal v súlade s čl. II bodom 3 písm. c) nájomnej zmluvy, podľa ktorého žalovaný ako prenajímateľ bol oprávnený ukončiť zmluvu výpoveďou bez uvedenia dôvodu so šesťmesačnou výpovednou lehotou, ktorá podľa tohto zmluvného ustanovenia začína plynúť vždy od prvého dňa nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede. Ak potom výpoveď bola žalobkyni doručená v priebehu októbra 2013 (čo žalobkyňa nespochybňovala) výpovedná lehota uplynula uplynutím mesiaca apríl 2014, kedy nájomný vzťah zanikol a tak má žalobkyňa právo na nájomné za prvý polrok roku 2014 len do konca apríla 2014 v sume 377,33 Eur (566 Eur ako nájomné za jeden polrok podľa nájomnej zmluvy delené 6 mesiacov krát štyri mesiace). Spolu potom dlžné nájomné predstavuje sumu 2.075,33 Eur (566 Eur za druhý polrok 2012 + 566 Eur x 2 za rok 2013 + 377,33 Eur) a vo zvyšku súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Súd len poznamenáva, že ak by aj bola pravdivou verzia žalovaného, že reklamné zariadenia na pozemku žalobkyne neumiestnil (čo však vylučujú vyššie uvedené dôkazy), tak by bolo v rozpore so zásadou spravodlivého usporiadania vzťahov účastníkov to, aby na jednej strane žalobkyňa bola obmedzená v realizácii svojho vlastníckeho práva k pozemku tým, že by ho nemohla prenajať inej spoločnosti na výstavbu reklamného zariadenia a na druhej strane by nemala právo na odplatu za takéto obmedzenie v situácii, kedy žalobkyňa vytvorila žalovanému všetky podmienky pre umiestnenie reklamných zariadení na pozemku.

7. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné ust. § 10c uvedeného nariadenia, resp. § 3 nariadenia pokiaľ išlo o plnenie poskytnuté žalobcom žalovanému po 01.02.2013. Prechodné ustanovenie § 10c cit. nariadenia určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

8. Nájomná zmluva bola uzavretá pred 01.02.2013 a tak je aplikovateľná úprava úrokov z omeškania § 3 ods. 1 nariadenia, podľa ktorej je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa zmluvy bolo nájomné splatné vopred do 15.04. a do 15.07. na príslušný polrok kalendárneho roku a tak sa so zaplatením nájomného žalovaný dostal do omeškania 16. deň príslušného polroka, konkrétne dňa 16.07.2012 s nájomným v sume 566,- Eur za druhý polrok roku 2012, dňa

16.04.2013 s nájomným v sume 566,- Eur za prvý polrok roku 2013, dňa 16.07.2013 s nájomným 566,- Eur za druhý polrok roku 2013 a dňa 16.04.2014 s nájomným v sume 377,33 Eur za prvé štyri mesiace roku 2014. Preto súd nemohol priznať úrok z omeškania od 15. dňa príslušného mesiaca ako to žiadala žalobkyňa. Táto si úrok z omeškania z prvých dvoch súm uplatnila v správnej výške, keďže ku dňu 16.07.2012 a aj ku dňu 16.04.2013 predstavovala sadzba ECB hodnotu 0,75 % ročne (čo po pripočítaní 8 percentuálnych bodov je 8,75 % ročne), pričom ohľadne sumy 566,- Eur za druhý polrok 2013 a sumy 377,33 Eur žiadala úrok z omeškania zvýšený len o 5 percentuálnych bodov, ktorú hodnotu súd nemohol prekročiť. Preto ohľadne týchto súm priznal súd úrok z omeškania vo výške 5,50 % resp. 5,25 % ročne.

9. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ktorý hovorí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Žalobkyňa sa domáhala úhrady čiastky 2.264,- Eur s príslušenstvom, úspešná bola v rozsahu 2.075,33 Eur s príslušenstvom a teda jej percentuálny úspech predstavuje po zaokrúhlení 91,67 %. Zvyšok je úspechom žalovaného, t. j. 8,33 %. Čistý úspech žalobkyne potom predstavuje rozdiel, t. j. 83,34 %, v ktorom rozsahu má žalobkyňa nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 rozhodol len o nároku na náhradu trov konania, keď s poukazom na § 262 ods. 2 o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

10. Ešte vo vzťahu k námietke miestnej príslušnosti vznesenej žalovaným súd poukazuje na to, že podľa § 88 ods. 1 písm. h) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase začatia konania platilo, že namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd, v obvode ktorého je nehnuteľnosť, ak sa konanie týka práva k nej (ak nie je daná príslušnosť podľa písm. b)), no toto ustanovenie o osobitnej miestnej príslušnosti bolo aplikovateľné len na spory o existenciu práva k nehnuteľnosti (napr. otázka vlastníctva, spoluvlastníctva, záložného práva, vecného bremena, nájmu) a nie na spory o zaplatenie nájomného z nájomnej zmluvy, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť. Preto bola daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu na konanie v tejto veci podľa § 84 a § 85 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase začatia konania, keďže v obvode tunajšieho súdu mal žalovaný bydlisko.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.