Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sa/24/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci žalobkyne Y.. R. Y., bývajúcej vo U. W. M., Ul. L. č. XXXX, právne zastúpenej JUDr. Lenkou Molčanovou, advokátkou, so sídlom v Prešove, Hlavná č. 10, proti žalovanej Sociálnej poisťovni ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej zo dňa 18.októbra 2016 č. XXXXX-X/XXXX-BA takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia v Bratislave zo dňa 18.októbra 2016 č. XXXXX- X/XXXX-F. a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky U. zo dňa 08.júna 2016 č. XXXXX-XX/XXXX-U. a v r a c i a vec Sociálnej poisťovni, pobočke U. na ďalšie konanie.

Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán Sociálna poisťovňa, pobočka U. W. M. rozhodnutím zo dňa 08.06.2016 č. XXXXX-XX/XXXX-U. podľa § 178 ods. 1 písm. a/ prvý bod zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení rozhodla tak, že samostatne zárobkovo činnej osobe Y.. R. Y. vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 01.júla 2014.

2. Uvedený výrok rozhodnutia bol odôvodnený tým, že podľa § 21 ods. 1 zákona v znení účinnom od 01.01.2014 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 01.júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako dvanásťnásobok vymeriavacieho základu uvedeného v §138 ods. 5 zákona v znení účinnom od 01.01.2013 a zaniká 30.júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako dvanásťnásobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138ods. 5 zákona v znení účinnom od 01.01.2013, ak tento zákon neustanovuje inak. Sociálna poisťovňa pobočka uviedla, že podľa údajov, ktoré sociálnej poisťovni poskytlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, príjem žalobkyne z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou za rok 2013 bol 54.221,61 eur, čo je suma vyššia ako 4.830,-- eur, t.j. dvanásťnásobok minimálneho vymeriavacieho základu, a teda jej príjem za rok 2013 je v sume vyššej ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 01.júlu 2014. Pretože

žalobkyni od 01.júla 2014 vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, preto bolo rozhodnuté výrokom napadnutého rozhodnutia.

3. O odvolaní žalobkyne rozhodnutím zo dňa 18.10.2015 č. XXXXX-X/XXXX-F. žalovaná rozhodla tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení odvolanie zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie.

4. Poukázala na prvostupňové rozhodnutie a odvolacie námietky, v ktorých žalobkyňa namietala neurčitosť a nezrozumiteľnosť výroku prvostupňového rozhodnutia. Argumentovala ustanovením § 172 ods. 3 písm. b/ v spojení s ods. 5, § 184 ods. 8 a § 185 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení s tým, že Sociálnej poisťovni, pobočke U. W. M. nebol ňou doručený podnet na začatie konania. Je toho názoru, že ak pobočka sociálnej poisťovne začala konanie z vlastného podnetu, potom bolo jej povinnosťou oznámiť účastníčke konania začatie tohto konania ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Dôvodila, že samostatne zárobkovo činnou osobou bola od 04.09.2002 a licencia L1A jej bola vydaná viac ako 3 roky potom. Na podklade licencie L1A nedosahovala príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, pričom licencia L1A je vydávaná Slovenskou lekárskou komorou, je dokladom o odbornej spôsobilosti a nie je povolením, na základe ktorého je možné dosahovať zdaniteľný príjem ako samostatne zárobkovo činná osoba. Dôvodila aj ustanovením § 77a a §78 ods. 1, 4 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách, zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Namietala, že údaje z registra licencie vedeného Slovenskou lekárskou komorou je oprávnená Slovenská lekárska komora poskytnúť zo zákona č. 578/2004 Z.z. a v zákone č. 578/2004 Z.z. v stanovenom rozsahu iba Národnému centru zdravotníckych informácií. Údaje z registra licencií nie sú verejné a nie sú údajmi o vydávaní povolenia na výkon činnosti uvedenej v § 5 zákona. Dohoda o poskytnutí údajov z registra LSK uzatvorená medzi SP a SLK bola uzatvorená podľa § 54 ako nepomenovaná zmluva občianskoprávneho charakteru, t.j. ide o zmluvu súkromného charakteru.

5. Žalobkyňa argumentovala, že samotný zákonodarca nezaviedol oznamovaciu povinnosť pre Slovenskú lekársku komoru voči SP a rovnako nezaviedol verejnosť pre údaje vedené Slovenskou lekárskou komorou. Namietala tiež aj porušenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ustanovenie § 195 ods. 1 až 3 zákona. Prezentovala názor, že prvostupňové rozhodnutie je neurčité, nezrozumiteľné, formalistické a arbitrárne, pretože k vydaniu napadnutého rozhodnutia nepredchádzal legitímny proces jeho vydania. Namietala, že sociálnou poisťovňou pobočkou nebola splnená povinnosť zabezpečenia presného a úplného zistenia skutočného stavu veci, nebolo vyžiadané stanovisko žalobkyne ako účastníčky konania. Do napadnutého rozhodnutia bola pobočkou SP zahrnutá jednostranne iba jej argumentácia bez toho, aby účastníčke konanie, teda žalobkyni, umožnila uviesť protiargumenty, preto žiadala rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na prvý stupeň konania.

6. Žalovaná uviedla, že preskúmala odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a v súlade so Zákonom o sociálnom poistení. Citovala ustanovenie § 3 ods. 1 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení v znení neskoršieho predpisu v znení účinnom od 01.01.2011, podľa ktorého zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu. Zákon o sociálnom poistení v §5 v znení účinnom od 01.01.2014 upravuje, že samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

7. Poukázala na to, že Prešovský samosprávny kraj rozhodnutím z 30.11.2007 č. XXXX/XXXX/I. povolil žalobkyni prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenie ambulancie v odbore H. a ďalším rozhodnutím zo dňa 11.10.2013 č. XXXX/XXXX/I. vyššie citované rozhodnutie ku dňu 30.11.2013 zrušil. Žalovaná konštatovala, že SLK dňa 24.08.2005 vydala žalobkyni licenciu N na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, povolenie N. SLK rozhodnutím zo dňa 11.11.2014 č. N./T./XXXX/XX licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. PO/XXXX/XX žalobkyni v celom rozsahu dočasne pozastavila na čas od

06.11.2014, avšak najskôr odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia č. N./T./XXXX/XX do 05.11.2015. SLK rozhodnutím z 24.09.2015 č. N./T./XXXX/XX v celom rozsahu dočasne pozastavila žalobkyni licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe N na čas od 06.11.2015, avšak najskôr odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia č. N./T.XXXX/XX do 05.11.2016.

8. Žalovaná v ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia dôvodila ustanovením § 14 ods. 1 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2011, podľa ktorého povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako dvanásťnásobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. Ustanovenie § 15 ods. 1 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2008 upravuje, že povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. Dôvodila tým, že podľa § 21 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2014 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká 01.júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 bol vyšší ako dvanásťnásobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 a zaniká 30.júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v §3 ods.1 písm. b/ a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako dvanásťnásobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Citovala ustanovenie § 138 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2013, podľa ktorého vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej vo výške 50% 1/12-iny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.

10. Argumentovala tak, ako sociálna poisťovňa pobočka, že z údajov, ktoré jej boli poskytnuté Finančným riaditeľstvom SR, žalobkyňa ako samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla príjmy z podnikania za rok 2013 v sume 54.221,61 eur, s odkazom na daňové priznanie podané 12.03.2014, v ktorom je príjem vyšší ako zákonom ustanovená suma 4.830,-- eur za rok 2013. Uviedla, že z § 228 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2011 do 31.12.2014 nevyplýva, že samostatne zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do 8 dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do 8 dní od ich zániku a odsek 4 tohto ustanovenia upravoval, že samostatne zárobkovo činná osoba je povinná plniť povinnosti podľa odseku 1 na tlačive alebo inou formou, ktorej obsah a spôsob zasielania určí sociálna poisťovňa.

11. Žalovaná sa s odvolacími námietkami vyrovnala tak, že ak samostatne zárobkovo činná osoba - N. má platnú licenciu L1A bez ohľadu na skutočnosť, či ju aktívne využíva v rozhodujúcom období, má príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti vyšší ako je zákonom stanovená hranica samostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje. Uviedla, že sociálna poisťovňa o existencii licencie L1A účastníčky konania, teda žalobkyne, nemala žiadnu vedomosť, pretože žalobkyňa ju sociálnej poisťovni nikdy nepredložila, aj o jej existencii sa dozvedela až po importe príslušných licencii zo Slovenskej lekárskej komory do systému sociálnej poisťovne. Ak žalobkyňa v odvolacom konaní namieta, že ustanovenie § 233 ods. 9 zákona neobstojí z dôvodu, že toto ustanovenie používa pojem povolenie a nie licencie, žalovaná konštatovala, že Slovenská lekárska komora na svojej webovej stránke uverejnila upozornenie k licencii na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A), v ktorom termíny povolenie a licencia používa ako synonymá.

12. Dôvodila tiež tým, že v SR platí nevyvrátiteľná právna domnienka o znalosti právnych predpisov upravená v § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, podľa ktorej sa predpokladá, že odvádzateľ poistného pozná svoje povinnosti ustanovené zákonom v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa bola od 01.07.2014 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, lebo splnila zákonom ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t.j. mala právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, s odkazom na licenciu č. N a zároveň dosiahla potrebnú zákonom ustanovenú hranicu príjmu za rok 2013. V tejto súvislosti nie

je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia účastníčka konania príjem za uvedený rok dosiahla, ale skutočnosť, že príjem dosiahla ako samostatne zárobkovo činná osoba.

13. V súvislosti s procesnými námietkami k priebehu konania sa žalovaná vyrovnala tak, že konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka SP urobila voči účastníčke konania prvý úkon, s odkazom na § 185 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení. Zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov však nekonkretizuje, o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, ak SP disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie, pretože SP nemá v danej veci podľa zákona v znení neskorších predpisov ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá Zákon o správnom konaní. Rovnako Zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov neukladá povinnosť sociálnej poisťovni pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníčke konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 7Sžso/20/2010 zo dňa 24.02.2011.

14. Uviedla, že obstaranie podkladov pre rozhodnutie je vecou organizačnej zložky sociálnej poisťovne, ktorá nie je viazaná len návrhmi účastníkov konania, ale je povinná vykonať z vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré moju prispieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci. Rovnako je oprávnená rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná, pričom dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, z čoho vyplýva, že je vecou organizačnej zložky sociálnej poisťovne, či určitú skutočnosť považuje za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo či treba vykonať ďalšie dôkazy alebo či si je treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa vydá rozhodnutie o vzniku, prerušení a zániku povinného sociálneho poistenia v sporných prípadoch, t.j. keď odvádzateľ poistného nepodá registračný list fyzickej osoby, resp. ho podá nesprávne vyplnený.

15. Žalovaná uzavrela, že žalobkyňa ako samostatne zárobkovo činná osoba splnila v období od 01.júla 2014 podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Pretože žalobkyňa nepodala registračný list fyzickej osoby - prihlášku s dátumom vzniku poistenia 01.júla 2014, SP-pobočka U. W. M. napadnutým rozhodnutím rozhodla, že jej ako samostatne zárobkovo činnej osobe vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie 01.júla 2014.

16. Konštatovala, že rozhodnutie sociálnej poisťovne pobočky obsahuje všetky predpísané náležitosti, t.j. výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní podľa § 209 Zákona o sociálnom poistení, pričom výrok rozhodnutia je dostatočne určitý a presný, čo sa týka uloženej povinnosti. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostatočne presné, lebo uvádza všetky príslušné ustanovenia zákona v znení neskorších predpisov, na základe ktorých bolo vydané rozhodnutie s tým, že žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by zakladali pochybnosti o správnosti prvostupňového rozhodnutia.

17. Žalobkyňa žalobou zo dňa 19.12.2016 navrhla, aby súd rozhodnutie žalovanej a rozhodnutie sociálnej poisťovne pobočky zrušil v celom rozsahu, vrátil vec na ďalšie konanie a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania.

18. Žalobu odôvodnila tým, že rozhodnutia oboch správnych orgánov boli vydané v rozpore so zákonom a nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Namietala, že žalovaná v napadnutom rozhodnutí opisuje a odkazuje na odvolacie námietky, dôvody žalobkyne, ktoré však táto vo svojom odvolaní zo dňa 15.07.2016 žalovanou opísané neuviedla, teda žalovaná pod menom žalobkyne cituje odvolacie dôvody, ktoré nekorešpondujú s námietkami žalobkyne v odvolaní zo dňa 15.07.2016. Vytýkala žalovanej, že sa nevyrovnala so žiadnou vecnou námietkou žalobkyne, v dôsledku čoho odoprela žalobkyni právo na riadne prejednanie a rozhodnutie o jej odvolaní. Žalovaná potvrdila vecnú správnosť prvostupňového rozhodnutia bez toho, aby sa relevantne zaoberala skutočnými dôvodmi uvedenými žalobkyňou v odvolaní zo dňa 15.07.2016. Poukázala na to, že žalovaná v napadnutom rozhodnutí sa nezaoberala vecnými odvolacími dôvodmi žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu a to, že podľa § 21 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2014 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 01.júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2, 3 bol vyšší ako dvanásťnásobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 a zaniká 30.júna kalendárneho

roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2, 3 nebol vyšší ako dvanásťnásobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak. Žalobkyňa prezentuje názor, že z citovaného ustanovenia bez ohľadu na ďalšie vyplýva, že na zaradenie fyzickej osoby do pozície samostatne zárobkovo činnej osoby nepostačuje iba prekročenie zákonom stanovenej hranice príjmu, ale je nevyhnutné, aby boli súčasne splnené aj ďalšie podmienky a to najmä podmienka, že v rozhodnom čase musí existovať aj samotné oprávnenie na dosahovanie príjmu z podnikania alebo príjmu z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa Zákona o dani z príjmu a zároveň subjekt musí byť registrovaný aj na príslušnom daňovom úrade na dosahovanie takýchto príjmov a fyzickú osobu nie je možné zaradiť do pozície samostatne zárobkovo činnej osoby na účely povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia len na základe prekročenia zákonom stanovenej hranice príjmu, s odkazom na § 6 ods. 1 písm. b/ Zákona o dani z príjmu.

19. Žalobkyňa v období tak, ako označila Sociálna poisťovňa, pobočka U. W. M. a žalovaná, nebola samostatne zárobkovo činnou osobou, resp. nedisponovala samotným oprávnením na dosahovanie príjmu z podnikania alebo príjmu z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa Zákona o dani z príjmov a súčasne nebola registrovaná na príslušnom daňovom úrade na dosahovanie takýchto príjmov. Namietala, že pozícia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby vo vzťahu k sociálnej poisťovni pobočke a žalovanej bola ukončená k 30.11.2013 doručením registračného listu fyzickej osoby spolu s kópiou rozhodnutia Prešovského samosprávneho kraja o zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia ambulancie v odbore dermatovenerológia.

20. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žiadne iné povolenie na výkon činnosti SZČO nemala, preto pozícia SZČO na povinné nemocenské a dôchodkové poistenie bola ukončená v zmysle § 5 a § 3 ods. 1 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení. Konštatovala, že registrácia žalobkyne na príslušnom daňovom úrade k dosahovaniu príjmov z inej samostatnej zárobkovej činnosti a to príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. c/ Zákona o dani z príjmov bola ukončená k 30.11.2013. Registrácia žalobkyne ako fyzickej osoby na príslušnom daňovom úrade z dôvodu dosahovania príjmov podľa § 6 ods. 3 Zákona o dani z príjmov (príjmy z prenájmu) do 14.04.2014 nezakladá účasť žalobkyne na povinnom nemocenskom poistení a povinnom dôchodkovom poistení, čo v konečnom dôsledku osvedčuje aj znenie § 5 v spojení s § 3 ods.1 písm. b/ spolu s legislatívnym odkazom č. 6 Zákona o sociálnom poistení, ktorý výslovne predpokladá dosahovanie príjmov v zmysle § 6 ods. 1 a 2 Zákona o dani z príjmov, t.j. pre účely Zákona o sociálnom poistení, je vylúčené prihliadať na príjmy fyzickej osoby, ktoré boli dosahované podľa § 6 ods. 3 Zákona o dani z príjmov.

21. Žalobkyňa namietala, že prvostupňový správny orgán neuviedol v rozhodnutí zo dňa 08.06.2016, na podklade akej skutočnosti považoval žalobkyňu za samostatne zárobkovo činnú osobu pre čas vzniku ňou tvrdeného poistenia dňom 01.07.2014, pričom opísanú absenciu inak tvrdenej skutočnosti už pred orgánom prvého stupňa nemôže nahradiť ani žalovaný ako odvolací orgán druhého stupňa, pretože potom by bez opory v zákone pretváral dvojinštančné konanie na konanie jednoinštančné s následkom priameho a podstatného zásahu do ústavného práva žalobkyne, t.j. do jej práva na vydanie zrozumiteľného, určitého a zákonného rozhodnutia, ktorému predchádzal legitímny proces a to už v konaní pred orgánom prvého stupňa.

22. Žalobkyňa tiež namieta, že žalovaná sa riadne nevyrovnala ani s jej procesnými námietkami, čo nasvedčuje nasledovné. Podľa § 172 ods. 3 písm. b/ v spojení s odsekom 5 Zákona o sociálnom poistení rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch je predmetom tzv. iného konania, t.j. v danom prípade ide o nedávkové konanie. Podľa § 184 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení nedávkové konanie sa začína na základe písomnej žiadosti účastníka konania alebo z podnetu organizačnej zložky sociálnej poisťovne a podľa odseku 4 uvedeného ustanovenia konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. Sociálna poisťovňa pobočka v úvodnej časti, nie v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 08.06.2016, odkazuje na svoju právomoc podľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1 Zákona o sociálnom poistení a v spojení s uvedením žalobkyňa konštatovala, že nedoručila prvostupňovému správnemu orgánu svoj písomný podnet na začatie nedávkového konania. Sociálna poisťovňa pobočka začala nedávkové konanie zjavne z vlastného podnetu bez toho, aby o tejto skutočnosti vopred informovala žalobkyňu a to ešte pred vydaním rozhodnutia zo dňa 08.06.2016. Neuviedla vo svojom rozhodnutí deň začatia nedávkového

konania a tiež neuviedla, resp. neoznačila prvý úkon, ktorým voči žalobkyni ako účastníčke konania začala konať. V rozhodnutí zo dňa 08.06.2016 nie je uvedený ako deň začatia konania zo strany pobočky sociálnej poisťovne tak ani prvý úkon tohto orgánu voči žalobkyni ako účastníčke konania podľa § 185 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení. Snaha žalovanej konvalidovať priame porušenie procesných práv žalobkyne ako účastníčky konania pred orgánom prvého stupňa, s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 7Sžso 20/2010 zo dňa 24.02.2011 neobstojí, keďže predmetom konania voči žalobkyni je nedávkové konanie, t.j. posúdenie - riešenie spornosti vzniku, resp. zániku sociálneho postenia, na rozdiel od predmetu už označeného súdneho konania, ktorým je posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovanej pri predpise dlžného poistného.

23. Ak žalovaná tvrdí, že je legitímne považovať za prvý úkon začatie nedávkového konania doručenie rozhodnutia zo dňa 08.06.2016, ide o hrubý rozpor s § 195 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie a rovnako aj s ustanovením § 195 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti a s § 195 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia alebo v neprospech účastníka konania.

24. Stotožnenie sa s názorom žalovanej o zhode okamihu začatia nedávkového konania s okamihom doručenia samotného rozhodnutia bez predchádzajúceho upovedomenia jeho účastníčke by znamenalo prijať názor, že vo veciach nedávkového konania nie je rozhodujúce zabezpečiť si stanovisko a dôkazné podnety účastníka konania, keďže je vždy a výlučne určujúci názor organizačnej zložky žalovanej, resp. samotnej žalovanej vyslovený formou autoritatívneho rozhodnutia. Pri prijatí názoru žalovanej o zhode okamihu začatia nedávkového konania s okamihom doručenia samotného rozhodnutia bez predchádzajúceho upovedomenia jeho účastníka konania je v rozpore napr. s nálezom Ústavného súdu SR sp. zn.: I. ÚS 87/2014 zo dňa 10.09.2014, podľa ktorého: „Sociálna poisťovňa ako orgán aplikujúci právo musí pri svojej činnosti dbať na to, aby jej rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo, majúc na mysli predovšetkým vykonávanie dokazovania v rámci zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov boli úplné, presvedčivé a vzbudzovali dôveru v spravodlivosť. Pokiaľ skutkové závery vyplývajúce z posúdenia predbežnej otázky sú bez akéhokoľvek akceptovaného racionálneho základu a v príkrom rozpore s predloženými podkladmi či vykonanými dôkazmi, nemožno hovoriť o zákonnom rozhodnutí orgánu verejnej správy. Ak Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutia na základe úsudku prijatého v rámci predbežnej otázky, je potom úlohou všeobecných súdov, aby v rámci postupu podľa § 247 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku a v medziach podanej žaloby preskúmali, či prijatý záver správneho orgánu o relevantnej predbežnej otázke mal oporu v dokazovaní potrebnom na jej riadne objasnenie alebo či nejde o exces alebo zjavnú svojvôľu, ktorá môže mať za následok vyslovenie nezákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu. Správny orgán nemôže konať svojvoľne ani pri formulovaní úsudku v rámci predbežnej otázky a aj takýto postup má byť predmetom prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Súd pritom môže vykonať všetky potrebné dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia a nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom.“

25. Žalobkyňa uviedla, že jej žalobné námietky citované vyššie, sú dôkazom o tom, že rozhodnutia oboch správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, resp. nedostatok dôvodov. Zistenie skutočného stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, s odkazom na tú skutočnosť, že sociálna poisťovňa pobočka vydala svoje rozhodnutie v čase, kedy už vydala iné svoje rozhodnutie č. XXXX-XX/XXXX-U. zo dňa 08.06.2016, ktoré je vo vnútornom rozpore s rozhodnutím zo dňa 08.6.2016, a ktoré žalovaná potvrdila svojim rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-F. zo dňa 18.10.2016, skutkový stav, ktorý bol vzatý za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi, resp. v nich nemá oporu, pretože žalovaná v napadnutom rozhodnutí sa odvolacími dôvodmi žalobkyne nezaoberala, ale ich ani len riadne neopísala a neuviedla a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred žalovanými, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej a to predovšetkým skutočnosť chýbajúceho riadneho oznámenia o začatí konania z vlastného podnetu sociálnou poisťovňou pobočkou, skutočnosť neumožnenia pred vydaním rozhodnutia predložiť vyjadrenie účastníka konania k predmetu

nedávkového konania, v dôsledku čoho žalobkyni nebolo umožnenie uplatnenie je ďalších procesných práv spájaných predovšetkým s namietaním postupu sociálnej poisťovne pobočky, resp. žalovanej voči nej. Skutočnosť, že žalovaná vo svojom rozhodnutí nielenže sa s odvolacími dôvodmi žalobkyne nezaoberala, ale ich ani len riadne neopísala a neuviedla, čo v kontexte tvrdenia žalovanej uvedenej na piatej strane druhý odsek rozhodnutia, teda že každé rozhodnutie je individuálnym právnym aktom, pretože je vydané v konkrétnej veci a týka sa konkrétneho účastníka konania, podľa názoru žalobkyne vyznieva viac ako ironicky.

26. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v písomnom podaní zo dňa 15.02.2017 a navrhla žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. K žalobným námietkam konštatovala, že s účinnosťou od 01.07.2014 rozhodujúcou skutočnosťou, na základe ktorej fyzická osoba nadobúda status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, dovŕšenie 18 rokov veku a dosahovanie príjmov uvedených v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Uviedla, že do okruhu samostatne zárobkovo činných osôb nepatria fyzické osoby, ktoré majú podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, s odkazom na § 5 Zákona o sociálnom poistení v znení neskoršieho predpisu.

27. S odkazom na ustanovenie § 5 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov žalovaná dôvodila, že je nevyhnutné, aby fyzická osoba súčasne spĺňala obe relevantné podmienky na vznik právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, t.j. má vek 18 rokov a dosiahla príjmy, ktoré sú príjmami z podnikania alebo z výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Poukázala na to, že novela zákona č. 461/2003 Z.z. s účinnosťou od 01.07.2014 zrušila založenie postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia na registrácii podľa osobitného predpisu, s odkazom na § 31 Daňového poriadku, t.j. na registrácii na príslušnom daňovom úrade. Z uvedeného dôvodu potom sú námietky žalobkyne, že v spornom období nebola registrovaná na príslušnom daňovom úrade, vo vzťahu k zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia právne irelevantné. Registrácia podľa osobitného predpisu, teda Daňového poriadku, bola rozhodujúca na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby od 01.01.2011 do 30.06.2014 a to podľa § 5 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z.. Dôvodila, že nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia nezakladá automaticky samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenia a povinné dôchodkové poistenie, lebo podľa platnej právnej úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby závisí od výšky príjmu z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1, 2 Zákona o dani z príjmov, alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Až pri dosiahnutí príjmu, ktorý je relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia SZČO ustanoveného Zákonom o sociálnom poistení vzniká samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 1.

28. V ďalšej časti vyjadrenia poukázala na údaje poskytnuté sociálnej poisťovni Finančným riaditeľstvom SR a ide o skutočnosti, ktoré sú uvedené už v rozhodnutí správnych orgánov. Vzhľadom na uvedené žalovaná dospela k záveru, že žalobkyňa splnila právnu definíciu statusu samostatne zárobkovo činnej osoby účinnej od 01.07.2014, t.j. dovŕšila potrebný vek a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosiahla príjmy z podnikania a v rozhodujúcom období jej príjmy z podnikania presiahli zákonom ustanovenú hranicu, preto žalobkyni vzniklo od 01.07.2014 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie.

29. Žalovaná konštatovala, že k zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO, resp. vzniku, dochádza len z dôvodov, ktoré sú taxatívne upravené v § 21 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tzn. až po naplnení dôvodov ustanovených zákonom. Pri aplikácii platnej právnej úpravy vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO nezávisí od podania registračného listu fyzickej osoby, pretože registračný list FO - prihláška, resp. odhláška zo sociálneho poistenia má len deklaratórne účinky,

ktoré deklaruje skutočnosti, ktoré vznikli priamo zo Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Žalovaná ďalej uviedla, že z ňou uvedených skutočností je zrejmé, že žalobkyni nezaniklo postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby vo vzťahu k sociálnej poisťovni doručením registračného listu fyzickej osoby - odhlášky zo sociálneho poistenia ako uvádza žalobkyňa, ale vznikom právnej skutočnosti, ktorá podmienila zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne ako SZČO dňom 12.12.2013. Právnou skutočnosťou, ktorej dôsledkom bol zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO dňom 12.12.2013 bolo zrušenie registrácie v registri daňových subjektov. Zrušením registrácie v registri daňových subjektov žalobkyňa prestala spĺňať jednu zo základných podmienok upravených v § 5 Zákona o sociálnom poistení účinného od 01.01.2011 do 30.06.2014 na nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia.

30. V tejto súvislosti žalovaná uviedla, že o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne ako SZČO dňom 12.12.2013 Sociálna poisťovňa, pobočka U. W. M. rozhodla samostatným rozhodnutím zo dňa 08.06.2016 č. XXXXX-XX/XXXX-U., ktoré žalovaná potvrdila a naviac toto rozhodnutie nie je predmetom súdneho konania. Napriek tomu vzhľadom na žalobnú námietku žalovaná sa nestotožnila s názorom žalobkyne, že vyššie citované rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie sociálnej poisťovne pobočky v tomto konaní nie sú vo vnútornom rozpore s rozhodnutím vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne dňom 12.12.2013. Ak žalobkyňa namieta, že mala zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia a nemala žiadne iné povolenie na výkon činnosti SZČO, žalovaná poukázala na to, že v rámci konania vo veci vzniku sociálneho poistenia bolo zistené, že disponovala v spornom období licenciou na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (N ktorá bola vydaná dňa 24.08.2005 SLK podľa § 68 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, s odkazom na § 68 ods. 1 písm. a/, podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorá je označovaná ako L1A, môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícki pracovníci napr. v povolení lekár, logopéd, psychológ, pretože tento typ licencie zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Žalovaná uviedla, že jej vyššie uvedený názor je prezentovaný aj SLK na svojej internetovej stránke, kde v časti „Register lekárov SR, členstvo v SLK, licencie“ zverejnila v časti „Povinnosti držiteľa licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe“, článok s názvom „Upozornenie k licencii na výkon samostatnej zdravotníckej praxe“, v ktorom okrem iného uvádza, že dňom nadobudnutia právoplatnosti licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár nadobúda jej držiteľom status podnikateľa SZČO. SLK na svojej internetovej stránke zverejnila aj článok problémy licencií L1A a rokovane SLK, v ktorom podrobne vysvetľuje členom komory postup SP vo vzťahu k iným členom komory, ktorí sú držiteľmi licencie na výkon samostatnej zárobkovej praxe L1A. Súčasne uvádza celý rad krokov, ktoré vykonala, aby upozornila na povinnosti vyplývajúce z vlastníctva tejto licencie ako napr. články uverejnené v časopisoch Konzílium, Medikom, stanovisko, ktoré bolo zaslané každému členovi komory prostredníctvom e-mailovej pošty a zverejnené aj na webovej stránke komory, stanovisko právneho poradcu komory R.. I. U. a zverejnené na webovej stránke komory dňa 13.04.2008, z ktorého vyplýva, že nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o vydaní licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa lekár stáva SZČO podnikateľom. Z tohto nadobudnutého postavenia mu vznikajú všetky odvodové a daňové povinnosti v zmysle právnych predpisov Slovenskej republiky. Na povinnosti, ktoré vyplývajú zo statusu SZČO nemá vplyv, že lekár v skutočnosti samostatnú zdravotnícku prax nevykonáva, čo znamená, že držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je povinný najmä prihlásiť sa do sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne, zaregistrovať sa na daňovom úrade a požiadať na štatistickom úrade o pridelenie IČO.

31. Žalovaná ďalej konštatovala, že žalobkyňa požiadala SLK o zrušenie predmetnej licencie až dňa 23.09.2015. Na základe tejto žiadosti SLK rozhodnutím zo dňa 24.09.2015 rozhodnutím č. N./T./XXXX/ XX rozhodla, že v súlade s § 74 ods. 1 písm. a/ zákona č. 578/2004 Z.z. zrušila licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe N k dňu 23.11.2015, avšak najskôr ku dňu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zrušení licencie na čas od 06.11.2014, avšak najskôr odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia č. N./T./XXXX/XX zo dňa 11.11.2014 do 05.11.2015 a na čas od 06.11.2015, avšak najskôr odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia č. N./T.XXXX/XX zo dňa 24.09.2015 do 05.11.2016 mala žalobkyňa výkon samostatnej zdravotníckej praxe dočasne pozastavený.

32. V súvislosti s procesnými pochybeniami, ktorých sa podľa názoru žalobkyne dopustila sociálna poisťovňa tým, že žalobkyňu vopred neinformovala o začatí nedávkového konania, žalovaná poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24. februára 2011, na ktorý sa odvolal aj odvolací orgán v napadnutom rozhodnutí, a v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil právny názor, že konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka Sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon (§ 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.). Zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov však nekonkretizuje, o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia, pokiaľ sociálna poisťovňa disponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov ani povinnosť, aby o začatí konania upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (). Taktiež zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov neukladá povinnosť sociálnej poisťovni pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Vzhľadom na námietku žalobkyne, že predmetom označeného konania sp. zn. 7Sžso/20/2010, je posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného pri predpise dlžného poistného žalovaná uviedla, že to, čo je predmetom nedávkového konania, presne vymedzuje ustanovenie § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.. V súlade s uvedeným ustanovením citovaného zákona je predmetom nedávkového konania nielen rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, ale aj rozhodovanie o poistnom a príspevku na starobné dôchodkové sporenie. Zotrváva na právnom názore, že zákon č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov vo svojej tretej časti, ktorá upravuje konanie vo veciach sociálneho poistenia (ide o osobitný druh konania) neukladá sociálnej poisťovni povinnosť oznámiť účastníkovi konania začiatok nedávkového konania a taktiež neukladá pobočke sociálnej poisťovne povinnosť uviesť dátum začatia nedávkového konania v rozhodnutí vo veci samej, keďže konanie sa de facto začína práve doručením tohto rozhodnutia.

33. Žalobkyňa mala možnosť „obhájiť svoje práva, prípadne povinnosti a záujmy" v rámci odvolacieho konania. Uvedenú možnosť využila a dňa 15. júla 2016 podala voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu odvolanie. Ak by sa v rámci odvolacieho konania preukázala nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, prvostupňový orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, by na základe § 217 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vyhovel odvolaniu v plnom rozsahu a v rámci autoremedúry by napadnuté rozhodnutie zrušil, resp. nahradil novým rozhodnutím vydaným v súlade s právnymi predpismi. Žalobkyňa však v odvolaní voči rozhodnutiu pobočky sociálnej poisťovne nezákonnosť rozhodnutia vo veci vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňom 01. júla 2014 nepreukázala. Na uvedené nemá vplyv ani tá skutočnosť, že sociálna poisťovňa, ústredie, v napadnutom rozhodnutí omylom uviedla odvolacie námietky účastníčky konania (žalobkyne) smerujúce voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka U. nad M., číslo: XXXXX-XX/XXXX-U., ktorým prvostupňový orgán rozhodol vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne dňom 12. decembra 2013. Poukazuje na to, že z obsahu napadnutého rozhodnutia sociálnej poisťovne ústredia č. XXXXX-X/XXXX-F. vyplývajú všetky skutkové zistenia a právne závery, ktoré odôvodňujú výrok rozhodnutia, čím zároveň odvolací orgán reagoval na námietky žalobkyne uvedené na 2. a 3. strane, bod 1. až 8. odvolania proti rozhodnutiu pobočky sociálnej poisťovne, číslo: XXXXX- XX/XXXX-U.. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, na základe akých právnych skutočností sa žalobkyňa považuje v spornom období za samostatne zárobkovo činnú osobu, taktiež je v rozhodnutí uvedená zákonom ustanovená suma príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorá zakladá samostatne zárobkovo činnej osobe povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v spornom období, ako aj suma príjmov z podnikania, ktoré žalobkyňa dosiahla v rozhodujúcom období. V odôvodnení rozhodnutia sú uvedené aj právne skutočnosti, ktoré oprávňovali sociálnu poisťovňu rozhodnúť o vzniku sociálneho poistenia, ako o spornom prípade.

34. V napadnutom rozhodnutí sociálna poisťovňa ústredie zároveň reagovala na všetky procesné námietky žalobkyne, ktorými namietala nesprávny postup pobočky pri začatí konania vo veci vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby a súčasne zdôvodnila procesný postup pri vydávaní rozhodnutia. Žalovaná konštatovala, že sociálna poisťovňa ústredie, ako odvolací orgán, na základe odvolania účastníkov konania vždy preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu. V prípade, ak zistí, že napadnuté rozhodnutie je vydané v rozpore so zákonom č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, resp.

skutkový stav veci nie je dostatočne preukázaný, napadnuté rozhodnutie zmení, zruší, resp. zruší a vec vráti prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie za účelom došetrenia relevantných skutočností. Námietky žalobkyne uvedené v odvolaní proti rozhodnutiu pobočky sociálnej poisťovne č. XXXXX-XX/XXXX-U. nezakladali dôvod na zmenu rozhodnutia, na jeho zrušenie, resp. na zrušenie a vrátenie veci na nové prejednanie a rozhodnutie. Podklady, ktorými pobočka sociálnej poisťovne disponovala v čase vydania rozhodnutia, preukazovali, že skutkový stav veci bol dostatočne preukázaný a riadne právne posúdený. Z uvedeného dôvodu odvolací orgán napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. Sociálna poisťovňa zastáva právny názor, že rozhodnutie pobočky sociálnej poisťovne, ako prvostupňového orgánu, spolu s rozhodnutím sociálnej poisťovne ústredia ako odvolacieho orgánu, je potrebné považovať za jeden celok. Uvedený právny názor vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Sžso/57/2013 z 18. novembra 2014, v ktorom je uvedené: „...sociálne nedávkové konanie sa prísne nerozdeľuje do dvoch navzájom oddelených konaní, ale tak konanie pred prvostupňovým ako aj odvolacím orgánom tvorí jeden celok navzájom prepojených konaní.“ Skutkové zistenia a právne závery vyplývajúce z napadnutého rozhodnutia sociálnej poisťovne ústredia v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu odôvodňujú výrok napadnutého rozhodnutia.

35. V súvislosti s nesprávne uvedenými odvolacími námietkami žalobkyne v napadnutom rozhodnutí poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: 4 Sž 98-102/02, zverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí Slovenskej republiky k postupu správnych orgánov pri vydávať rozhodnutí č. 6/2003. Podľa právneho názoru súdu vyjadreného v predmetnom rozsudku môže byť dôvodom zrušenia rozhodnutia správneho orgánu v zmysle § 250i Občianskeho súdneho poriadku len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka konania. Opätovne vydané rozhodnutie na základe rozsudku krajského súdu v spornej veci po zrušení napadnutého rozhodnutia z procesných dôvodov a vrátenia veci na ďalšie konanie, by nemalo vplyv na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, keďže v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, je nepochybne preukázané, že žalobkyni od 01. júla 2014 vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby.

36. Vo vzťahu k nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 87/2014 zo dňa 10. septembra 2014, na ktorý sa žalobkyňa odvoláva, žalovaná uviedla, že sociálna poisťovňa nerozhodovala napadnutým rozhodnutím o predbežnej otázke a nevydala rozhodnutie vo veci vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia na základe úsudku prijatého v rámci predbežnej otázky. V právnej teórii predbežnou otázkou (prejudiciálnou) je treba rozumieť takú otázku, zodpovedanie ktorej podmieňuje rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom konania. Súčasne je to taká otázka, ktorá nepatrí do kompetencii správneho orgánu, ktorý vo veci rozhoduje. Odpoveď na ňu môže byť predmetom iného samostatného konania. Vychádzajúc z ustanovenia § 120 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sociálne poistenie vykonáva Sociálna poisťovňa. Podľa § 177 citovaného zákona sú na konanie vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom vecne príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne. Konanie vo veciach sociálneho poistenia je podľa § 172 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia a iné konanie, pod ktorým sa rozumie nedávkové konanie. Predmetom nedávkového konania je podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. aj konanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch. Z uvedeného je zrejmé, že na rozhodovanie o vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, je výlučne v kompetencii sociálnej poisťovne.

37. Na podanie žalovanej reagovala replikou žalobkyňa písomným podaním zo dňa 24.03.2017 poukazujúc na článok 2 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Dôvodila uznesením Ústavného súdu SR sp. zn.: I. ÚS 105/06, podľa ktorého ústavné požiadavky demokratického a právneho štátu vytvárajú predpoklady a medze výkonu verejnej (štátnej) moci. Jednou z požiadaviek demokratického právneho štátu je, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a v užšom význame v súvislosti s konaním súdov zahŕňa aj právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 46 ústavy a právo na prerokovanie veci v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť k vykonávaným dôkazom zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy. Dôvodila, že nález

Ústavného súdu SR sp. zn.: I. ÚS 26/94 uvádza, že rámec povinnosti štátnych orgánov, voči ktorým smeruje právo na súdnu a inú právnu ochranu, upravuje čl. 2 ods. 2 Ústavy, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Každé konanie štátneho orgánu, ktoré nie je v súlade so zákonom, protirečí príkazu ústavnej normy. Ak súd alebo iný orgán koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 Ústavy inak, ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu a inú právnu ochranu.

38. V ďalšej časti podania citovala ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a to § 209 odsek 1, 2, 4 s tým, že s odkazom na vyššie uvedené rozhodnutie sociálnej poisťovne pobočky a žalovanej nie je možné považovať za zákonné a to najmä z dôvodov, že Sociálna poisťovňa, pobočka U. napríklad vôbec neuviedla vo svojom rozhodnutí zo dňa 08.06.2016, na podklade akej skutočnosti považuje žalobkyňu za samostatne zárobkovo činnú osobu pre čas vzniku ňou tvrdeného poistenia dňom 01.07.2014, pričom opísaná absencia, inak tvrdenej skutočnosti, už pred orgánom prvého stupňa nemôže nahradiť ani žalovaná ako odvolací orgán druhého stupňa, pretože potom by bez opory v zákone pretvárala dvojinštančné konanie na konanie jednoinštančné s následkom priameho a podstatného zásahu do ústavného práva žalobkyne, t.j. do práva na vydanie zrozumiteľného, určitého a zákonného rozhodnutia.

39. Žalobkyňa akcentovala, že žalovaná v rozhodnutí zo dňa 18.10.2016 nielenže sa s odvolacími dôvodmi žalobkyne nezaoberala, ale ich ani len riadne neopísala a neuviedla, t.j. žalovaná uviedla v rozhodnutí zo dňa 18.10.2016 odvolacie dôvody, ktoré neboli predmetom odvolania žalobkyne zo dňa 15.07.2016. Zdôrazňovala, že žalovaná nemôže legitímne napraviť chýbajúce odôvodnenie s odkazom na svoj omyl pri vyhotovovaní rozhodnutia zo dňa 18.10.2016. Ďalej žalovanej vytýkala, že nemôže nahradiť chýbajúce odôvodnenie jeho uvedením vo vyjadrení zo dňa 15.02.2017 obzvlášť, ak žalovanej musí by zjavné z jej praxe, že Zákon o sociálnom poistení vychádza z princípu zachovania dvojinštančnosti konania, ktorú žalovaná v danej veci nielenže nezachovala, ale ju najmä v rozpore so zákonom mieni nahradiť prostredníctvom svojho vyjadrenia zo dňa 15.02.2017, ktoré je však nástrojom konania pred súdom a nie v rámci hierarchie verejnej správy.

40. Žalobkyňa ďalej konštatovala, že žalovaná má konať na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, t.j. žalovaná nemôže pri vydávaní akéhokoľvek svojho rozhodnutia oprieť sa o články, webové stránky, stanoviská, podklady, vyjadrenia, metodické usmernenia, interné predpisy, či o normy, ktoré nie sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky a pod.. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala dôkazom časti za celok (pars pro toto) za súčasného použitia pravidiel právnej analógie, napr. na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 2Sžo/69/2008 zo dňa 11.02.2009, v ktorom sa uvádza (citácia): „Najvyšší súd Slovenskej republiky k metodickému usmerneniu žalovaného č. XXX-XXXX/XXXX zo dňa 01.marca 2007, na ktoré sa žalobca odvoláva, uvádza, že ide o vnútorný akt verejnej správy, ktorý smeruje dovnútra určitého systému orgánov verejnej správy. Zaväzuje len podriadené útvary, prípadne adresátov (normatívne inštrukcie, usmernenia, služobné pokyny). Tieto akty nie sú všeobecne záväzné, nie sú prameňom správneho práva, a preto nemôžu by pre súd záväzné.“ Poukázala na to, že žalovaná vo vyjadrení nezaujala stanovisko k dôvodom žalobkyne uvedeným v bode 7., časti A.6..

41. Z uvedeného je teda zrejmé, že v predmetnej veci ide o správnu žalobu v sociálnych veciach, pretože podľa § 199 ods. 1 písm. a/ Správneho súdneho poriadku sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

42. Podľa § 202 ods. 2 SSP - správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.

43. Podľa § 203 ods. 1, 2 SSP - rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

44. Podľa § 199 ods. 3 SSP - ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

45. Správny súdny poriadok v § 2 ods. 1, 2 upravuje, že v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

46. Z obsahu citovanej žaloby je zrejmé, že žalobnými námietkami je neurčitosť výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, postup správneho orgánu, keď žalobkyni ako účastníčke konania nebolo oznámené začatie konania, aby sa pred správnym orgánom prvého stupňa mohla adekvátnym spôsobom brániť, porušenie zásady dvojinštančnosti konania a nepreskúmateľnosť rozhodnutí správnych orgánov.

47. Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v ustanovení § 172 ods. 1 upravuje, že na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - konanie vo veciach podľa odseku 1 je a/ konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len „dávkové konanie“), b/ iné konanie (ďalej len „nedávkové konanie“).

48. Podľa § 172 ods. 4 - predmetom dávkového konania je rozhodovanie o dávkach a podľa ods. 5 tohto ustanovenia - predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále, a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy.

49. Zákon č. 461/2003 Z.z. v § 209 ods. 1 upravuje, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. Podľa § 209 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení - výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia - v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

50. Podľa § 218 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení - odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí a podľa ods. 3 tohto ustanovenia - odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala, na nové prejednanie a rozhodnutie, ak je to vhodnejšie najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je viazaná právnym názorom odvolacieho orgánu.

51. Z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je aj podľa názoru súdu, že výrok rozhodnutia sociálnej poisťovne pobočky napadnutý žalobou, nezodpovedá citovanému ustanoveniu § 209 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení, pretože v ňom absentuje uvedenie ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Prvostupňový správny orgán v úvodnej časti rozhodnutia uviedol ustanovenie § 178 ods. 1 písm. a/ bod 1, ktorý však upravuje vecnú príslušnosť pobočky, avšak vo výroku rozhodnutia podľa

názoru súdu malo byť uvedené ustanovenie príslušného právneho predpisu, podľa ktorého sociálna poisťovňa pobočka dospela k záveru, že žalobkyňa spĺňa status samostatne zárobkovo činnej osoby. Tak, ako žalobkyňa, aj súd je toho názoru, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nie je zákonným spôsobom odôvodnené, pretože v ňom chýba úvaha, na základe ktorých došlo k aplikovaniu v odôvodnení rozhodnutia citovaných ustanovení Zákona o sociálnom poistení, a teda jednoznačné zdôvodnenie, prečo žalobkyňa naďalej je považovaná za povinne nemocensky a dôchodkovo poistenú ako samostatne zárobkovo činná osoba napriek rozhodnutiam Slovenskej lekárskej komory vo vzťahu k licenciám a rozhodnutiu Prešovského samosprávneho kraja.

52. Žalovaná ako odvolací orgán pochybenie sociálnej poisťovne pobočky vo vzťahu k neurčitosti výroku prvostupňového rozhodnutia prehliadla a v odvolacom konaní nezaoberala sa dôsledne odvolacími námietkami, ktoré žalobkyňa uviedla vo svojom odvolaní zo dňa 15.07.2016 voči rozhodnutiu zo dňa 08.06.2016 č. XXXXX-XX/XXXX-U., ktoré sú identické so žalobnými námietkami.

53. Ani z odôvodnenia rozhodnutia žalovanej nemožno zistiť, na základe ktorých ustanovení Zákona o sociálnom poistení v spojení s ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov žalovaná dospela k záveru, že žalobkyni dňom 01.07.2014 vzniklo povinné nemocenské poistenia a povinné dôchodkové poistenie ako samostatne zárobkovo činnej osobe. Rovnako aj v tomto rozhodnutí chýba úvaha správneho orgánu o aplikácii príslušných ustanovení Zákona o sociálnom poistení. Z uvedených dôvodov súd považuje žalobnú námietku, že výrok prvostupňového rozhodnutia je neurčitý, nezrozumiteľný a že rozhodnutia správnych orgánov sú nedostatočné a nepresvedčivo odôvodnené, za opodstatnené.

54. Vo vzťahu k námietkam žalobkyne, že prvostupňový správny orgán tejto neoznámil začatie nedávkového konania je treba poukázať na to, že žiadne ustanovenie zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov neukladá sociálnej poisťovni takýto procesný úkon vykonať, je však potrebné uviesť, že je na zvážení sociálnej poisťovne pobočky, či takýto úkon vo vzťahu k účastníkovi konania vykoná a to iba za predpokladu, že má dostatok podkladov, aby bolo možné konštatovať, že presne a úplne zistila skutočný stav veci tak, ako upravuje § 195 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Napriek neexistencii výslovnej právnej úpravy súd je toho názoru, že na rýchlosť a efektívnosť konania organizačnej zložky sociálnej poisťovne by oznámenie úmyslu začať nedávkové konanie z vlastného podnetu účastníka konania nemal vplyv. Práve naopak, sociálna poisťovňa pobočka by sa už v rámci konania mohla vyrovnať s námietkami účastníka administratívneho konania, čím by sa v mnohých prípadoch predišlo odvolaciemu konaniu. Z citovaných rozhodnutí napadnutých rozhodnutí je zrejmé, že výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky U. W. M. nezodpovedá § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a odôvodnenie rozhodnutí sú nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnené a sú arbitrárne.

55. Je neprípustné, aby žalovaná dopĺňala chýbajúce odôvodnenie v napadnutom rozhodnutí vo vyjadrení k žalobe, a aby súd takýto postup správneho orgánu akceptoval a to aj s odkazom na nálezy Ústavného súdu SR, ktoré v podaniach cituje žalobkyňa, preto ich súd duplicitne nebude opakovať. Súd sa nestotožňuje ani s názorom žalovanej uvedenej v jej vyjadrení k žalobe s odkazom na rozsudok NS SR sp. zn.: 4Sž 98-102/02, pretože nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu nemožno považovať za vadu konania. Účastník konania má Ústavou SR v čl. 2 ods. 2 zaručené právo na doručenie takého rozhodnutia, ktoré bude jasne, presvedčivo odôvodnené, aby bolo zrozumiteľné jemu ako účastníkovi konania.

56. Namietaný postup Sociálnej poisťovne, pobočky vo U. W. M. vzhľadom na príslušnú právnu úpravu v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov súd však nepovažuje za vadu konania.

57. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe spolu s postupom správnych orgánov, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, preto podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a ods. 4 Správneho súdneho poriadku zrušil rozhodnutie sociálnej poisťovne ústredia a rozhodnutie sociálnej poisťovne pobočky a vracia vec sociálnej poisťovne pobočke na ďalšie konanie.

58. Sociálna poisťovňa pobočka v ďalšom konaní je povinná vo veci vzniku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby od 01.07.2014 opätovne rozhodnúť a vydať rozhodnutie v súlade s citovanými ustanoveniami § 209 ods. 1 až 4 Zákona o sociálnom poistení.

59. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku a žalobkyni, ktorá mala v konaní úspech, priznal nárok na náhradu trov konania.

60. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným rozhodnutím vyšším súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.