Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Co-162-2017.pdf
PDF · 91.6 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/162/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci navrhovateľa Z. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P. O. E. XXX/XX, XXX XX I. H., t. č. E. X, XXX XX G., zast. Advokátskou kanceláriou Bugala - Ďurček, s. r. o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, IČO: 36 731 544, proti oprávnenej P. N., nar. XX. XX.XXXX, trvale bytom P. O. E. XXX/XX, XXX XX I. H., o zrušenie výživného, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 09.12.2016, č. k. 10C/595/2015-100, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti, p o t v r d z u j e za obdobie od 01.08.2015 do 31.10.2015 a od 01.05.2016 do budúcna; za obdobie od 01.11.2015 do 30.04.2016 m e n í tak, že za toto obdobie vyživovaciu povinnosť povinného Z. N. voči P. N. z r u š u j e .
II. Výrok rozsudku okresného súdu o uložení povinnosti navrhovateľovi zaplatiť dlžné výživné z r u š u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči oprávnenej, k jeho plnoletej dcére. Súd prvej inštancie rozhodol v poradí druhým rozsudkom po doplnení dokazovania, keď zistil, že v období, v ktorom požadoval navrhovateľ zrušiť vyživovaciu povinnosť, teda od 01.08.2015 (keď návrh bol podaný dňa 01.12.2015) do nástupu na vysokú školu (t. j. dňa 05.09.2016) bola oprávnená vedená v evidencii nezamestnaných, v období od novembra 2015 do apríla 2016 vykonávala absolventskú prax s príjmom 128,- Eur mesačne. Inak v tomto období oprávnená nemala žiaden príjem, teda žiadne prostriedky na obživu, zamestnanie si hľadala, avšak bezúspešne. Vzhľadom na túto objektívnu situáciu (vysokú nezamestnanosť pri aktívnom hľadaní si zamestnania a absencii príjmu) súd nedospel k záveru, že oprávnená je schopná samostatne sa živiť. Za tejto situácie podľa názoru súdu popri matke oprávnenej bol povinný plniť si vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej aj otec - navrhovateľ. Počas obdobia, kedy oprávnená vykonávala absolventskú prax, ona sama výživné nepožadovala, preto súd návrhu navrhovateľa so súhlasom oprávnenej vyhovel. Za ďalšie obdobie od nástupu na vysokú školu, kedy sa oprávnená preukázateľne pripravuje na budúce povolanie, je zrejmé, že nie je schopná samostatne sa živiť. Pri skúmaní výšky výživného súd vychádzal z naposledy určenej výšky 140,- Eur, kedy bola oprávnená študentkou strednej školy. Navrhovateľ je invalidný dôchodca s poklesom schopnosti 60%, v výškou dôchodku 191,50 Eur mesačne. Súd zistil, že napriek postihnutiu je navrhovateľ schopný nájsť si zamestnanie, toto si však nedokáže udržať. Súd dospel k záveru, že k tomu došlo vinou navrhovateľa, jeho nedostatočnou pracovnou disciplínou. Neobstojí odvolávanie sa navrhovateľa na zlý zdravotný stav. Súd výdavky navrhovateľa nespochybnil, s výnimkou pôžičky 3000,- Eur na úhradu dlhu u priateľky. Súd mal za to, že nebolo preukázané, že išlo o
nevyhnutný výdavok, naviac výživné má prednosť pred inými výdavkami. Za podstatné pri preukazovaní možností, schopností a majetkových pomerov navrhovateľa súd považoval jeho spoluvlastníctvo k bytu s tým, že má možnosť výživné v stanovenej výške platiť. Súd po preskúmaní výdavkov oprávnenej dospel k tomu, že tieto sú minimálne oprávnené vo výške 300,- Eur, v čom nie je zahrnuté ani minimálne vreckové a chýbajú aj náklady na primerané záľuby. Výživné vo výške 140,- Eur potom považoval za nedostatočné, avšak s prihliadnutím na možnosti povinného ponechal výživné v takejto výške. V ďalšom súd rozhodoval o dlžnom výživnom za obdobie august 2015 až december 2016, keďže navrhovateľ nepreukázal, že by výživné počas tohto obdobia platil. Rozhodol preto, že s výnimkou obdobia november 2015 až apríl 2016 je povinný zaplatiť dlžné výživné k rukám oprávnenej v splátkach po 30,- Eur mesačne splatných s bežným výživným. Nevyhovel tak návrhu oprávnenej, aby navrhovateľ zaplatil dlžné výživné za 3 mesiace po nástupe na vysokú školu do 15. decembra a ostatné v splátkach z dôvodu, že podľa názoru súdu nie je momentálne v možnostiach navrhovateľa uhradiť sumu 140,- Eur spolu s bežným výživným do stanoveného termínu. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP a § 55 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Proti rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že praktickým následkom rozsudku okresného súdu je povinnosť navrhovateľa platiť oprávnenej výživné vo výške 140,- Eur mesačne, proti čomu podáva odvolanie. Poukázal na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliada súd aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Súd pritom osobitne posudzoval možnosti navrhovateľa s ohľadom na jeho šancu zamestnať sa a osobitne s ohľadom na jeho majetkové pomery. Takýto postup nepovažuje za správny a má za to, že z tohto dôvodu súd vec nesprávne právne posúdil. Zákonný pojem možnosti povinného treba vykladať v súvislosti s ostatnými posudzovanými skutočnosťami, teda v súvislosti s jeho schopnosťami aj v súvislosti s jeho majetkovými pomermi. Poukázal na spoluvlastníctvo k bytu vo I. H., ktorý je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa a jeho bývalej manželky s tým, že tento reálne užíva oprávnená spolu so svojou matkou. Pri určovaní výšky výživného nemožno toto spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti brať do úvahy. V čase podania odvolania pritom navrhovateľ požiadal oprávnenú a jej matku o možnosť odkúpenia polovice bytu a prípadne o možnosť započítať kúpnu cenu na výživné. Ďalej vytýka nedostatočné odôvodnenie záveru súdu, že navrhovateľ svojou vinou nie je schopný si udržať zamestnanie. Takýto záver z vykonaného dokazovania nevyplýva, súd teda nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovať jej procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Napokon vytýka súdu, že sa nezaoberal majetkovými pomermi druhého rodiča, matky. Aj keď si je navrhovateľ vedomý svojej povinnosti prispievať na výživu dcéry, je si vedomý toho, že táto povinnosť je závislá aj od jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pritom je potrebné posudzovať aj majetkové pomery druhého rodiča a len s ohľadom na tieto spravodlivo vyživovaciu povinnosť upraviť. Majetkovými pomermi druhého rodiča sa však súd vôbec nezaoberal, a preto je zrejmé, že nedostatočne zistil skutkový stav, čo malo dopad na výsledok celého konania. Domáha sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Alternatívne navrhuje, aby súd určil navrhovateľovi povinnosť platiť výživné vo výške 60,- Eur mesačne a dlžné výživné za obdobie august 2015 až december 2016, s výnimkou obdobia november 2015 až apríl 2016 k rukám oprávnenej v splátkach po 30,- Eur mesačne spolu s bežným výživným.
3. Oprávnená v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že neplnenie si vyživovacej povinnosti navrhovateľa je prejavom nezodpovednosti, ukracuje ju o výživné a ohrozuje tým je zdravý vývoj a bráni jej v štúdiu, ktoré smeruje k nadobudnutiu nevyhnutnej spôsobilosti k výkonu budúceho povolania. Výživné vo výške 140,- Eur je objektívne v silách a možnostiach navrhovateľa ho platiť, pokiaľ by sa nevyhýbal zamestnaniu, ale snažil sa toto si udržať. Na výdavkoch spojených so štúdiom sa podieľa len matka oprávnenej. Ďalej sa vyjadrila k nadobudnutiu uvádzaného bytu tak, že tento bol nadobudnutý počas trvania ich manželstva, avšak za peniaze patriace do vlastníctva matky, ušetrené ešte pred vstupom do manželstva. K vyporiadaniu BSM dohodou nedošlo a nebol podaný ani návrh na jeho vyporiadanie súdom, hoci matka k vyporiadaniu mimosúdnou cestou ešte v roku 2011 navrhovateľa vyzvala. Pritom všetky náklady spojené s užívaním tohto bytu hradí matka. Platiť výživné je povinnosťou navrhovateľa, je jeho dlhom, a preto do BSM nepatrí.
4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“), preskúmal vec v medziach daných ust. § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej „CMP“) a bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 388 CSP rozsudok okresného súdu zmenil.
5. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie po zrušení prvého rozsudku v tejto veci doplnil dokazovanie, skutkový stav zistil v dostatočnom rozsahu a v tomto smere možno konštatovať, že skutkové zistenia boli a sú pre rozhodnutie vo veci dostatočné. Odvolací súd však považuje za nesprávny výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý nie je v súlade so skutkovými zisteniami a vo svojej druhej výrokovej vete nezodpovedá predmetu konania.
6. Odvolací súd upozorňuje, že predmetom konania je zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči jeho plnoletej dcére ako oprávnenej. K zmene návrhu počas konania nedošlo. Aj keď právny zástupca navrhovateľa v rámci pojednávaní pred súdom prvej inštancie po zrušení prvého rozsudku navrhoval, „aby navrhovateľ platil výživné v minimálnej miere“ (s poukazom na jeho zdravotné postihnutie a v tej súvislosti s problémom nájsť si prácu), k zmene návrhu však počas konania pred súdom prvej inštancie nedošlo (a túto nenavrhol navrhovateľ ani v odvolaní). Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade výživného u plnoletých osôb ide o návrhové konanie (§ 155 CMP), zmena návrhu je možná a vzhľadom na skutočnosť, že ide o mimosporové konanie, je táto možná aj v odvolacom konaní. Preto, aby súd mohol konať a rozhodovať o zmenenom návrhu, je však potrebné predovšetkým riadny návrh na zmenu zo strany navrhovateľa a musí byť zrejmé, že súd koná o zmenenom návrhu (§ 28 CMP). Súd prvej inštancie potom výrokom rozhodol o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti tak, že tento zamietol v celom rozsahu, druhým výrokom však zohľadnil obdobie, počas ktorého oprávnená nepožadovala výživné (pretože mala príjem z absolventskej praxe) a zároveň rozhodol o dlžnom výživnom za obdobie, za ktoré navrhovateľ požadoval zrušenie výživného vyjmúc z uvedeného obdobia absolventskej praxe oprávnenej.
7. Odvolací súd vzhľadom na zistený skutkový stav konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že nie sú splnené podmienky pre zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči jeho plnoletej dcére, pretože táto po skončení stredoškolského štúdia z objektívnych dôvodov nezískala zamestnanie napriek preukázanej snahe zamestnať sa a nebola teda schopná samostatne sa živiť. Následne v ďalšom období bola prijatá na vysokoškolské štúdium, ktoré správne hodnotil súd prvej inštancie ako prípravu na budúce zamestnanie, čo sa akceptuje v súdnej praxi ako dôvod pre trvanie vyživovacej povinnosti rodiča k plnoletému dieťaťu. Tieto závery však nemožno uplatniť na čas, kedy oprávnená vykonávala absolventskú prax, za ktorú dostávala pravidelne mesačnú sumu 128,- Eur, v porovnaní s mesačným príjmom navrhovateľa by bolo nemorálne, pokiaľ by aj za toto obdobie trvala na dovtedy určenom výživnom v sume 140,- Eur mesačne. Samotná oprávnená však súhlasila s tým, aby za toto obdobie navrhovateľ výživné neplnil. V takomto prípade bolo preto potrebné rozhodnúť tak, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči oprávnenej bude zrušená za obdobie od 01.11.2015 do 30.04.2016, v ktorom vykonávala absolventskú prax a v ktorom mala vlastný príjem. V ostatnom období správne konštatoval súd prvej inštancie, že neboli splnené podmienky pre zrušenie vyživovacej povinnosti z dôvodov, ktoré súd uviedol. Správne potom v zostávajúcej časti zamietol návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Odvolací súd preto rozhodol tak, že potvrdil rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti za obdobie od 01.08.2015 do 31.10.2015 a od 01.05.2016 do budúcna; zároveň za obdobie od 01.11.2015 do 30.04.2016 zmenil rozsudok tak, že za toto obdobie vyživovaciu povinnosť povinného voči oprávnenej zrušil. Pokiaľ ide o druhú výrokovú vetu, v ktorej súd prvej inštancie uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť dlžné výživné za obdobie august 2015 až december 2016, s výnimkou obdobia november 2015 až apríl 2016 k rukám oprávnenej v splátkach po 30,- Eur mesačne splatných s bežným výživným, odvolací súd zrušil tento výrok, pretože takýto výrok je zmätočný. Výživné za uvedené obdobie bolo totiž určené právoplatným rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 22.04.2010, č. k. 2C/38/2010, tento rozsudok nebol menený, bola v ňom určená aj povinnosť, akým spôsobom (tzn. v akých splátkach a k akému dátumu) má povinný otec túto vyživovaciu povinnosť plniť. V tomto smere k žiadnej zmene nedošlo, a preto nemohol súd prvej inštancie opätovne rozhodovať o tomto výživnom ako o dlžnom výživnom a ukladať mu povinnosť plniť dlh v splátkach. Pokiaľ si totiž povinný neplnil vyživovaciu povinnosť v určených splátkach a k určenému dátumu, táto skutočnosť môže byť riešená už len v rámci výkonu rozhodnutia, prípadne dohodou medzi povinným
- navrhovateľom a oprávnenou - jeho dcérou. Z tohto dôvodu odvolací súd druhú výrokovú vetu v napadnutom rozsudku zrušil, pretože neexistovali dôvody pre vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 389 ods. 1, písm. d/ CSP).
8. K odvolacím dôvodom navrhovateľa odvolací súd uvádza, že už aj s odkazom na vyššie uvedené treba tieto považovať za neodôvodnené. Navrhovateľ totiž reaguje na výšku výživného a dôvodí nedostatočným zistením skutkového stavu ohľadne schopností, možností a majetkových pomerov povinného a v tomto smere aj nesprávne právne posúdenie. Ako však už bolo uvedené vyššie, zo strany navrhovateľa nebol podaný návrh na zmenu: z návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti na zníženie vyživovacej povinnosti, hoci už v prvom rozsudku okresný súd správne na túto okolnosť poukázal, keď uviedol: „Navrhovateľ žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť a nie zmeniť (znížiť výživné). Súd preto v konaní neposudzoval majetkové pomery navrhovateľa, pretože z vykonaného dokazovania mal preukázané, že dôvod vyživovacej povinnosti trvá - odporkyňa nie je schopná samostatne sa živiť.“
9. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda potvrdil rozsudok okresného súdu, ktorým zamietol návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti v uvedenom období od 01.08.2015 do 31.10.2015 a od 01.05.2016 do budúcna ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, za obdobie od 01.11.2015 do 30.04.2016 rozsudok zmenil tak, že za toto obdobie vyživovaciu povinnosť povinného voči oprávnenej zrušil (§ 388 CSP). Výrok o uložení povinnosti navrhovateľovi zaplatiť dlžné výživné s poukazom na ust. § 389 ods. 1, písm. d) CSP zrušil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, a to s poukazom na ust. § 57 CMP.
10. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).