Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13Co-11-2017.pdf
PDF · 135.92 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/11/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu: D. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XX, T. T., v konaní právne zastúpený: JUDr. Peter Fischer, advokát, so sídlom Horná 30, Banská Bystrica proti žalovanej: Národná diaľničná spoločnosť, a. s., so sídlom Dúbravská cesta 14, Bratislava, IČO: 35919001, o náhradu škody 3 636 € s prísl., na odvolanie žalovaného zo dňa 07. 11. 2016 proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14C/230/2011-261 zo dňa 20. 09. 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom procesný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi titulom náhrady škody sumu 3 636 € s úrokom z omeškania 9 % p. a. z priznanej sumy od 01. 09. 2010 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania.
2. V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol: „1. Žalobca navrhol, aby mu žalovaný zaplatil istinu vo výške 3636 Eur s úrokom z omeškania a trovami konania titulom náhrady škody.
2. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s žalobou žalobcu, výsluchom účastníkov konania, výpisom z katastra nehnuteľností LV č. XXXX, informatívnou kópiou z mapy kat. ú. T. T., geotechnickým posudkom zo dňa 16. 08. 2011, žiadosťou o ohliadku zo dňa 25. 11. 2009, listom zo dňa 10. 02. 2010, zo dňa 18. 05. 2010, rozpočtom - rekonštrukciou oporného múru zo dňa 22. 11. 2011, písomnými vyjadreniami účastníkov konania, snímkou (č. l. 48), denným záznamom o výkonoch vozidla (č. l. 77 až 84), výsluchom svedkov H. I., O.. R. P., nahrávkou s DVD, snímkami (č. l. spisu 122 až 127), výsluchom znalca.
4. Žalobca uviedol, že je vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX kat. ú. T. T., parcela č. CK-N XXXX záhrady o výmere 272 m2, o čom ako dôkaz predložil list vlastníctva. Parcela hraničí s cestnou komunikáciou R1 - I./59 v T. T.. Terén je veľmi svahovitý a pre možnosť uloženia cestného telesa bola pôvodnému vlastníkovi vyvlastnená časť záhrady, na ktorú bol situovaný oporný múr a na ňom vybudované teleso rýchlostnej komunikácie, tak ako vyplýva z kópie katastrálnej mapy. V dôsledku nedostatočného technického riešenia odvodu vôd z telesa komunikácie, ktorú má v správe žalovaný, respektíve z dôvodu zanedbania technickej údržby dochádzalo postupne k pohybu svahu, jeho parcely. Svahové posuny mu spôsobovali škodu a časovo ich možno ohraničiť do rokov 2008, 2009 a začiatok roka 2010. Na zistenie príčin zosuvu svahu si dal vyhotoviť geotechnický posudok, ktorý vypracoval S.. T. J. pod č. P11-28, z ktorého záveru je príčinnou vzniku svahových pohybov v predmetnej lokalite
sústredený prítok povrchovej vody pochádzajúci z telesa cesty R1 - I./59 v dôsledku čoho došlo k zníženiu stability a súdržnosti málo odolných dolomitických hornín vo svahu. K udalostiam došlo v rokoch 2008 až 2009, pričom od výstavby cesty v 70-tych rokoch minulého storočia k takýmto javom až do uvedených udalostí nedochádzalo. Pretekanie vody z telesa cesty do záhrady a následné zosuvy sa po sťažnostiach majiteľa nehnuteľnosti u správcu komunikácie neopakovalo z dôvodu, že správca vykonal na úseku cesty v susedstve poškodenej nehnuteľnosti údržbu a nápravné opatrenia, čo potvrdil listom zo dňa 10. 02. 2010. Posúdenie, či prívalové vody, ktoré nie je schopná zachytiť cestná komunikácia môžu voľne vytekať mimo komunikácie a poškodzovať susediace nehnuteľnosti, nie je predmetom posudku.
5. Žalobca uviedol, že spočiatku nevedel koho a akým spôsobom má kontaktovať na odstránenie závadného stavu, lebo mu bola spôsobovaná škoda. Telefonicky kontaktoval zamestnancov žalovaného, ktorý sa dostavili na miesto a vykonali zabezpečovacie opatrenia, aby zabránili vzniku ďalších škôd. Na činnosti žalovaného reagoval listom zo dňa 25. 11. 2009. Žalovaný odmietol obhliadku poškodenej záhrady a návrh odškodnenia, a to listom zo dňa 10. 02. 2010 sp. zn. 5335/10700/2010. Následne vyzval žalovaného listom zo dňa 18. 05. 2010 náhrade škody, na ktorý list nereagoval.
6. K zosuvu pôdy v dôsledku sústredeného prítoku povrchových vôd z telesa komunikácie dochádzalo do začiatku roka 2010 a žalovaný sa listom zo dňa 10. 02. 2010 vyjadril, že nie je zodpovedný za škody spôsobené v jeho záhrade. Na zabránenie zvyšovania škôd musel vykonať opatrenia, a to stavebné úpravy, aby sa zosunutý svah neprevalil aj na ďalšie vedľajšie stavby, ktoré na zvalený oporný múr bezprostredne nadväzujú. Tieto práce mohol vykonať až po zimnom období. Jednotlivé vykonané práce dal oceniť s materiálnymi vstupmi rozpočtom, od ktorého odvodzuje výšku náhrady škody. Rozpočet bol vypracovaný dňa 22. 11. 2011. Sanačné úpravy vykonával do konca augusta 2010 a od septembra 2010 si uplatňuje aj zákonný ročný úrok z omeškania z požadovanej sumy. V dôsledku stanoviska žalovaného mu nezostávalo iné ako uplatniť si nárok súdnou cestou, ktorý opiera o ustanovenia § 415, § 420, § 420a OZ. Úroky z omeškania si uplatňuje podľa § 517 ods. 2 OZ a žalobu procesne opiera o ustanovenie § 80 písm. b/ OSP.
7. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že nemôže súhlasiť s právnou kvalifikáciou žalobcu zodpovednosti za škodu žalovaného. Ako vyplýva z opisu škodovej udalosti svoj nárok odvíja od skutočnosti, že v dôsledku nedostatočného technického riešenia odvodu vôd z telesa komunikácie, ktorú má v správe žalovaný, respektíve z dôvodu zanedbania technickej údržby dochádzalo postupne k pohybu svahu, ako vyplýva z ním predloženého geotechnického posudku P11-28, od výstavby komunikácie v 70-tych rokoch k poruchám na svahu nedochádzalo. Sám žalobca potvrdil, že technické riešenie komunikácie je správne a ku škodovej udalosti nemohlo prísť vplyvom nesprávneho technického riešenia. Čo sa týka zanedbania povinnosti žalovaný vykonáva správu predmetnej komunikácie a v danom prípade by prípadná zodpovednosť žalobcu za škodu mala byť posudzovaná podľa ustanovení zákona č. 135/1961 Z. z. o pozemných komunikáciách. Žalovaný vykonal miestnu obhliadku, bola vykonaná funkčná skúška cestnej kanalizácie fekálnym vozom a bolo skonštatované, že je plne funkčná. Žalovaný má za to, že ako správca dodržal pri údržbe cesty príslušné ustanovenia cestného zákona a nie je zodpovedný za vzniknutú škodu. Žalobca sa domáha náhrady škody z titulu zosuvu pôdy. Poukázal na rozpornosť tvrdení žalobcu, kde prostredníctvom posudku tvrdí, že k udalostiam došlo v rokoch 2008 a 2009. Žalobca v žalobe uvádza, že dochádzalo ku škode do začiatku roka 2010. O tom, že mal vedomosť o škodovej udalosti pred začiatkom roka 2010 svedčí skutočnosť, že v súvislosti s udalosťou zaslal žalovanému list zo dňa 25. 11. 2009, kedy preukázateľne vedel, respektíve sa domnieval, kto za škodu zodpovedá a že dochádza ku škode. Žalovaný mal za to, že došlo k uplynutiu trojročnej premlčacej doby a nárok je premlčaný, vzniesol námietku premlčania nároku v celom rozsahu. V prípade, že by nedošlo k uplynutiu objektívnej premlčacej doby došlo k uplynutiu subjektívnej, keďže v čase 25. 11. 2009 o škode vedel aj o tom, kto za ňu zodpovedá, žalobu podal dňa 29. 11. 2011. Zároveň namietol úrok z omeškania s tým, že podania žaloby žalovaný nemal vedomosť o presnom rozsahu škody. Predmetná cesta bola daná do užívania v roku 1979, pričom žalobca a znalec uvádzajú, že do obdobia roku 2008 k takýmto klimatickým javom nedochádzalo. Z uvedeného vyplýva, že kanalizácia od spustenia do prevádzky až do decembra 2008 fungovala, t. j. bola naprojektovaná a postavená v zmysle príslušných technických noriem a plnila svoju funkciu. To znamená, že príčinou vzniku škody nemohlo byť nedostatočné technické riešenie odvodu vôd z cesty ako uvádza žalobca. Čo sa týka zanedbania technickej údržby, žalovaný ako správca cesty vykonával a vykonáva pravidelnú bežnú údržbu, zabezpečuje zametanie, čistenie, prečisťovanie odvodňovacích žľabov, drobné opravy, o čom existujú záznamy. Denné záznamy o výkonoch vozidla za určité vybrané obdobie dokladajú do spisu
ako dôkaz, že žiadne povinnosti pri správe a údržbe predmetného úseku cesty nezanedbali a teda vykonali dostatočné preventívne opatrenia na zabránenia vzniku škody. Zamestnanci žalovaného na základe sťažností žalobcu zo dňa 25. 11. 2009 prišli na miesto poškodenej záhrady, vykonali obhliadku a následne zabezpečili funkčnú skúšku cestnej kanalizácie fekálnym vozom ako aj jej prečistenie a bolo konštatované, že kanalizácia je plne funkčná a nie je upchatá. Uskutočnilo sa to za účelom preverenia, či nedošlo k upchatiu kanálov odvádzajúcich vodu, uskutočnilo sa to dňa 15. 01. 2010, o čom žalovaný predložil faktúru Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti, a. s. VEOLIA. Žalovaný mal za to, že škodu nezavinil, prívalové dažde je nutné považovať za náhodu, za ktorú sa nezodpovedá a škodu si poškodený znáša sám. Zároveň ak škoda bola spôsobená aj zavinením poškodeného znáša škodu pomerne, ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením znáša ju sám. Žalovaný mal za to, že žalobca svojimi svojpomocnými zásahmi, terénnymi úpravami a spevňovaním svahu mohlo narušiť jeho stabilitu a tým spôsobiť škodu, ktorá je predmetom tohto sporu. Poukázal na ustanovenie § 14 vyhlášky k cestnému zákonu. Navrhli vo veci vykonať znalecké dokazovanie.
8. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že rodinný dom, v ktorom býva bol postavený v roku 1958, ktorý kúpili v roku 1977. Časť záhrady bola zobratá na výstavbu cestnej komunikácie, ktorá bola zhotovovaná v rokoch 1974 až 1979. Terénne úpravy svahovitej záhrady boli uskutočnené v prírode, keď dom a záhradu kúpili. Od kúpy po rok 2008 sa priebežne robila oprava terénnych úprav. Oprava spevnenia svahu v roku 2005 bola z betónových kvadier, ktoré boli spevnené vo vnútri roxorovým železom a betónom. Takýto istý materiál použil znovu po zosuve svahu. Práce si zabezpečoval prostredníctvom kamarátov. Na fotografii, ktorá je na (č. l. 48) je začiarknutá časť, kde sa vykonávala oprava cesty, lebo tam došlo k úplnému prepadnutiu cestného telesa bola diera smerom do zeme, a to spôsobilo zosuv pôdy smerom dole do záhrady. Prvá oprava sa uskutočnila po jeho liste vo februári 2010 a druhá oprava koncom roka 2010 alebo začiatkom roka 2011. Koncom roka 2008 došlo k nadmernému dažďu, jarok nebol dostatočne spevnený, kanále nestačili brať povrchovú vodu a cestné teleso sa v časti jarku prepadlo. Myslí tým žľab odvádzajúci vodu ku kanálu. Záhrada má povrch trávu, sú tam nasadené stromy a kríky, v prednej časti je postavený na pozemku rodinný dom, za ním dvor, potom je oporný múr a za ním začína sporná záhrada, ktorá je situovaná šikmo hore do svahu a v hornej časti nad ňou je cestné teleso.
9. Svedok H. I. uviedol, že so žalobcom sú priatelia, pozná pozemok, ktorý vlastní. V roku 2008 bol na pozemku a videl, že v jeho zadnej časti pod cestou pozemok nie je spevnený, z cesty stekalo, preto sa žalobca rozhodol, že pozemok spevní pod cestou a vybuduje tam oporný betónový múr. Pri týchto prácach bol prítomný. Múr mal slúžiť na to, aby zemina sa nezosýpala smerom do záhrady. Múr sa robil tak, že sa vykopal základ na spodu, na to ukladali betónové duté tvárnice, do ktorých boli zapustené železné roxorové tyče a vnútro tvárnic bolo zaliate betónom. Asi po roku od jeho postavenia mu zavolal žalobca, že v dôsledku stekajúcej vody zo svahu aj so zeminou došlo k porušeniu tohto múru, ktorý sa zosunul a rozpadol. Celý priestor bol zamokrený, zemina zosunutá a žalobca mal dvor plný vody. Z dôvodu obavy, že sa zemina bude znovu zosúvať osadili kolíky, natiahli šnúru, aby videli posun zeminy. Zemina sa posúvala. Presné dátumy týchto udalostí uviesť nevedel. Pri opravách v roku 2010 nebol, ale pamätá si, že sa ho žalobca pýtal, či uvoľnený materiál sa dá použiť, vie, že mu povedal, že nie, že treba nový.
10. Svedok O.. R. P. uviedol, že vypracoval predmetný rozpočet, ktorý sa nachádza v spise na (č. l. 15). Je v ňom uvedená cena za použitý materiál a kalkuluje aj s cenou práce, ktorú treba vynaložiť na to, aby sa mohol pôvodný vybudovaný oporný múr dostať do pôvodného stavu. Bol na mieste samom, konštatoval, že pozemok žalobcu sa nachádza pod cestným telesom, v cestnom telese je kanál, na ktorý sa bol pozrieť, keďže konštatoval, že tam neustále zateká z cesty voda. Kanál je nedostatočne funkčný z dvoch dôvodov, buď je upchatý a preto nie je spôsobilý celé množstvo vody odviesť alebo je poddimenzovaný a teda nie je postavený na také množstvo vody ako sa na ceste nachádza. Voda nepreteká v celom rozsahu do kanála a teda nie je odvádzaná do šachty, hromadí sa a steká na pozemok žalobcu. Uviedol, že práve kvôli stekajúcej alebo pre stekajúcu vodu a podmočenú zeminu dochádza k zosuvu zeminy smerom až do dvora žalobcu. Žalobca má na svojom pozemku vybudovanú vlastnú šachtu, ktorá mu túto stekajúcu vodu sťahuje. V prípade, že by ju nemal alebo by bola zanesená zeminou a upchala by sa a mohla by podmočiť až dom žalobcu, určite by podmočila pivničné priestory, čo by mohlo mať vplyv na celú statiku stavby. Oporný múr stratil stabilitu práve v dôsledku zosuvu zeminy s vodou, stratil svoju stabilitu a funkciu tak, že sa zničila jeho celistvosť, rozbila sa na menšie kusy, ktoré sa už ako materiál pri oprave nedajú použiť, preto kalkuluje, že je potrebné použiť nové betónové duté tvárnice, nové železné tyče, výstuže a zaliatie betónom a vyčíslená cena 3636 Eur je cena primeraná,
iný materiál sa v rozpočte nenachádza a materiál je započítaný aj s prácou = osadenie. Uviedol, že obhliadku robil v mesiaci november 2011 a vychádzal z cenníka stavebných prác firmy Cenkros, ktorý sa aktualizuje podľa aktuálnych cien, vychádzal z cien pre rok 2011. Svedok zároveň uviedol, že v prípade, že by bol oslovený žalobcom tak by mu takto vyčíslil náklady a ponechal by si aj otvorenú možnosť, že sa takýto rozpočet mohol navýšiť, ak by sa zistilo, že základ by bol poškodený a vyžiadalo by si to ďalšie náklady. Uviedol, že sa nevyžaduje vydanie stavebného povolenia na opravu múru.
11. Vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie - statika stavieb. Úlohou znalca bolo po oboznámení sa so súdnym spisom a dôkazmi vykonať obhliadku miesta samého na parcele C-KN č. XXXX, LV č. XXXX, kat. ú. T. T., uviesť, či príčinou zosuvu zeminy v záhrade žalobcu k opornému múru bola stekajúca voda z cestného telesa, či to bola jediná príčina, ak nie, uviesť ďalšie príčiny, ak bolo príčin viac, ktorá bola dominantná. K rozpočtu zo dňa 22. 11. 2011 uviesť, či vyčíslená suma za materiál a cenu práce sú primerané vzhľadom na stav poškodenia oporného múru podľa fotografie z roku 2008. Ak výpočet v rozpočte nie je primeraný, vyčísliť primerané náklady na použitý materiál a cenu práce, a to z dôvodu uvedenia pôvodného stavu a zistiť, či stavebník na zhotovovaný oporný múr urobil ohlásenie na stavebnom úrade, v ktorom roku, či urobil aj nové ohlásenie za účelom opravy, v ktorom roku.
12. Zo znaleckého posudku č. 3/2015 znalca O.. H. U., a to záveru znaleckého posudku bolo zistené, že hlavnou príčinou zosunu a poškodenia vybudovania oporného múru bola intenzívna infiltrácia povrchovej vody pritekajúcej z povrchu cestného telesa - cesty R1 - I/59 do strmých kvartérnych vrstiev, ktorá spôsobila vznik plošnej svahovej deformácie siahajúcej až ku konštrukcii oporného múru. Svahová deformácia priťažila konštrukciu múru, čo spôsobilo jeho deštrukciu a naklonenie zvyšných častí po stranách od poruchy. Konštrukcia múru nebola na takúto skutočnosť staticky dimenzovaná a v zrealizovanej podobe nemohla zabrániť tlaku zeminy od vzniknutého zosuvu. Príčinou stekajúcej vody bolo upchatie dažďového vpustu v odvodňovacom rigole komunikácie alebo kanalizácie vedenej od tohto vpustu. K rozpočtu zo dňa 22. 11. 2011 znalec uviedol, že výkaz výmer materiálu v rozpočte zo dňa 22. 11. 2011 zodpovedá stavu poškodenia oporného múru podľa fotografie z roku 2008 okrem množstva lepených kotiev, ktoré upravil na 40 kusov. Podľa kontrolného rozpočtu je výsledná suma bez DPH 3133,34 Eur. Znalec nezisťoval na stavebnom úrade, či boli urobené ohlásenia vzhľadom na vyjadrenie žalobcu, že na stavebnom úrade žiadne ohlásenie na vybudovanie zrúteného oporného múru a jeho opravu nepodal.
13. Žalobca nemal žiadne výhrady k znaleckému posudku.
14. Z vyjadrení žalovaného k znaleckému posudku žalovaný uviedol, že považuje za nedostatočne preukázané, že naozaj došlo k upchatiu dna dažďového vpustu, čo malo údajne spôsobiť, že si voda vytvorila novú cestu a začala vyvierať spod zeme. Znalec len skonštatoval a popísal hypotézu, ktorá sa predpokladá po vzhliadnutí nahrávky žalobcu nedisponoval žiadnym reálnym dôkazom, ktorý by si sám vyhotovil, že vyvierajúca voda spod zeme nemohla byť aj príčinou geologických pomerov vôbec nesúvisiacich s cestou. Môžu skonštatovať, že z videonahrávky sa dá posúdiť, že kanál v dôsledku dažďa odtekal pomalšie, ale nebol upchatý a voda spod zeme vytekala v dôsledku miestnych svahových pomerov bez zavinenia žalovaného a nepostačuje, že znalec stroho skonštatoval, že daný stav možno vyhodnotiť a postaviť posudok na dohadoch a nepodložených dôkazoch. Žalovaný mal za to, že samotným posúdením videa žalobcu na ktoré sa znalec odvoláva sa dá tiež skonštatovať, čo je na záberoch zreteľné, že v rigole do vpustu vteká kalná voda, ale z prameňov o meter vedľa vpustu vyteká čistá voda a teda je pravdepodobné, že zdrojom vytekajúcej čistej vody nebude upchatá kanalizácia, ktorá sa na dráhe jeden meter nestihne vyčistiť a pramene čistej vody majú vyšší prietok ako je prítok kalnej vody v žľabe. Vyšší prítok z prameňov je pravdepodobne dotovaný iným zdrojom vody ako upchatý vpust a žalovaný trvá na tom, že na zázname je zachytené, že zrážková voda z rozsiahleho strmého územia nad cestou vsiakla do podložia a prirodzenými cestami preteká nadol, čistí sa a vyviera v záhrade žalobcu. Zároveň poukázal, že k zrúteniu došlo koncom roku 2008 a znalec podložil svoje tvrdenia o príčine zrútenia na videonahrávke z októbra 2012 a videonahrávka by sa mohla zobrať do úvahy vtedy, keby žalobca žiadal náhradu škody za zrútenie oporného múru v danom období ako bola vyhotovená.
15. Zároveň nie je technicky správne tvrdenie znalca, že došlo k upchatiu dna dažďového vpustu, všetky typy vpustov majú prehĺbené dno vo funkcii kalníka a odtok vpustu je od všetkých typov v určitej výške nad dnom kalníka, čím sa vytvára pracovný objem kalníka a po technickej stránke sa môže
hovoriť, že sa upchá odtok z vpustu nie jeho dno. Ak by bol riešený cez dno, t. j. bez zachytávania kalov a nečistôt pri väčšom daždi by sa nečistotami upchala odtoková kanalizácia. Zároveň poukázali na tvrdenie znalca na (str. 4 - 5) znaleckého posudku a na skutočnosť, že z odpovede na otázku č. 6 vyplýva, že si žalobca nesplnil svoju zákonnú povinnosť v zmysle stavebného zákona. Žalobca nevie preukázať, či oporný múr vybudoval tak, aby spĺňal naozaj funkciu oporného múru, keďže sa záhrada nachádza v extrémne strmom svahu a akýkoľvek neodborný zásah spôsobený vybudovaním nelegálneho oporného múru mohlo viesť k ohrozeniu stability i cesty. Žalovaný mal za to, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi zrútením oporného múru ako na ním žalovaného a nepreukázal, že oporný múr spĺňal stavebnotechnické predpisy. Žalovaný neporušil žiadnu svoju povinnosť ako správca cestnej komunikácie naopak žalobca porušil stavebnotechnické predpisy a mohol svojim neodborným zásahom ohroziť stabilitu svahu.
16. Z dôvodu námietok zo strany žalovaného súd vypočul znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok. Znalec uviedol, že na podanom posudku zotrváva ako aj na jeho záveroch v celom rozsahu. Uviedol, že pokiaľ bola vyhotovená videonahrávka musel z niečoho vychádzať, výron vody tam bol v roku 2012 a k námietkam ohľadne vtekania kalnej a vytekania čírej vody uviedol, že nezaregistroval, že by to bola kalná voda, nie je číra, ale je to voda z cestného telesa po daždi, čiže taká voda ako vteká aj vyteká. Znalec poukázal na fotografiu č. 9 znaleckého posudku. Uviedol, že sa najobjektívnejšie snažil zistiť príčinu porušenia oporného múru a vzhľadom na prítok vody z komunikácie (veľký prítok) musel mať vplyv na poruchu múru a porušený bol práve v časti, kde je najväčší prítok vody, čiže z cesty, múr má desať metrov, zrútilo sa asi päť - šesť metrov, v časti, kde bol prítok vody najväčší z komunikácie, ktorá má šírku 20 metrov, tam kde prítok nezasahoval múr zostal neporušený. Na otázku, či na porušenie múru môžu mať vplyv aj iné vedľajšie príčiny znalec uviedol, že pokiaľ popisuje všeobecné geologické pomery poukázal na odpoveď v časti 3 strana 5 znaleckého posudku a zotrval na skutočnosti, že zosuv múru bol vplyvom prítoku vody, čím sa zmenili fyzikálne vlastnosti zeminy za oporným múrom, zvýšil sa tlak na múr a múr tomu neodolal. Oporný múr bol vybudovaný svojpomocne a vychádzal z toho, že časť múru sa nezrútila tam, kde nepôsobil prítok vody a bol vyhotovený po celej svojej dĺžke rovnakým spôsobom. Uviedol, že nevie posúdiť, či spĺňal parametre zo stavebno-technického hľadiska. Taký prítok vody ako tam bol musel mať vplyv na jeho poškodenie a pokiaľ došlo k oprave odvodnenia v časti nad pozemkom žalobcu na ceste nedochádza už k výronu vody.
17. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
18. Podľa § 420 ods. 3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
19. Podľa § 415 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, v niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, kde sa vyžaduje zavinenie škodcu ide o subjektívnu zodpovednosť. V prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 OZ spočíva zavinenie škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá.
22. V konaní nebolo sporné, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX kat. ú. T. T., parcela C-KN č. XXXX záhrady o výmere 272 m2. Nebolo sporné, že predmetná parcela hraničí s cestnou komunikáciou R1 - I/59, terén je svahovitý a v časti nad záhradou žalobcu sa na cestnom telese nachádza dažďový vpust s tým, že krajnica cesty má zrealizovaný rigol a po určitých úsekoch dažďový vpust.
23. Žalobca domáhal sa od žalovaného náhrady škody, ktorá mu vznikla tým, že dochádzalo k značnému prítoku povrchovej vody do jeho záhrady, a to z rýchlostnej cesty, ktorá pritekala po opornom múre, a to v mieste dažďového vpustu na rýchlostnej ceste s tým, že prítok vody do záhrady bol na juhovýchodnej
strane záhrady nad miestom zosuvu a zrútenia časti oporného múru. Voda pritekajúca do vpustu nestačila odtekať a pod vpustom vyvierala zo zeme a stekala po opornom múre do záhrady žalobcu až do dvora za rodinným domom, kde vtekala do dažďového vpustu žalobcu.
24. Súd pri rozhodovaní vychádzal z dôkazu, a to znaleckého posudku, na ktorom znalec zotrval i napriek námietkam zo strany žalovaného a uviedol, že príčinou poškodenia oporného múru a jeho zrútenia bola skutočnosť, že pritekajúca voda do vpustu nestačila odtekať a vyvierala zo zeme formou prameňa a stekala po opornom múre. Daný stav vyhodnotil tak, že došlo k upchatiu dažďového vpustu odvodnenia cesty alebo kanalizácie, kde pritekajúca voda si vytvorila novú cestu a vyvierala pod cestou smerom do záhrady. Videonahrávky, ktoré predložil žalobca boli zdokumentované po zosuve a zrútení oporného múru a terénnych úpravách. Vzhľadom na to, že k oprave rigolu a dažďového vpustu došlo až po zrútení oporného múru upchatý vpust alebo kanalizácia bol aj pred zosuvom a zrútením múru a pritekajúca dažďová voda z cesty stekala do záhrady žalobcu, podmáčala zeminu a pôvodný rigol bol vyskladaný z betónových žľabových tvárnic, po generálnej oprave úseku cesty bol zrealizovaný zo žľabových tvárnic väčšej šírky a zo strany od záhrady žalobcu boli vydvihnuté až poza zvodidlá a dažďový vpust bol opravený.
25. Súd mal za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal predpoklady vzniku zodpovednosti na strane žalovaného s poukazom na § 420 OZ, a to vznik škody, ktorá predstavuje vynaložené náklady na opravu poškodeného oporného múru, protiprávny úkon, a to skutočnosť, že k svahovým pohybom v predmetnej lokalite došlo sústredeným prítokom povrchovej vody, ktorá pochádzala z telesa cesty R1 v dôsledku čoho došlo k zníženiu stability a súdržnosti málo odolných hornín vo svahu. Uvedené pretekanie vody z cesty do záhrady žalobcu a zosuvy sa po jeho sťažnostiach u správcu komunikácie od uvedených udalostí neopakovali, pretože správca komunikácie vykonal na úseku cesty v susedstve poškodenej nehnuteľnosti údržbu a nápravné opatrenia, čo potvrdil aj listom zo dňa 10. 02. 2010. Pokiaľ sa žalovaný bránil a uvádzal, že v konaní nebolo preukázané, že zosuv oporného múru bol spôsobený tým, že kanalizácia bola upchatá a že si žalovaný neplnil svoje povinnosti súvisiace s údržbou kanalizácie. Do konania žalovaný nepredložil dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že predmetný vpust bol riadne udržiavaný a že pokiaľ dochádzalo k prívalovým dažďom voda nepretekala cez rigol, ktorý tak ako vyplýva z predloženej fotodokumentácie bol postupne opravovaný a vyvýšený až do výšky cestného zábradlia, čiže voda už následne nemohla pretekať do záhrady žalobcu. Z fotodokumentácie predloženej vyplýva, že rigol bol popraskaný, nebol udržiavaný a pokiaľ žalovaný poukazoval, že voda mohla vytekať ako podzemná voda, túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal, išlo iba o účelové tvrdenie. V prípade, že by išlo o podzemnú vodu, táto by vytekala do záhrady žalobcu nepretržite. Táto skutočnosť vyplynula z geotechnického posudku vypracovaného dňa 16. 08. 2011, zároveň aj zo znaleckého posudku vyššie uvádzaného. Zároveň i z výsluchu znalca bolo zistené, že prítok vody tam musel byť, mal vplyv a musel spôsobiť poškodenie oporného múru, keďže pokiaľ došlo k oprave odvodnenia na cestnom telese v časti nad pozemkom žalobcu nedochádzalo ani v súčasnosti po dažďoch nedochádza k výronu vody. Súd mal potom za to, že medzi vznikom škody a protiprávnym úkonom je príčinná súvislosť, ktorá bola zo strany žalobcu preukázaná a teda žalovaný predmetnú škodu zavinil. Žalovaný nepredložil do spisu žiadne dôkazy ani nenavrhol dôkazy na skutočnosti, ktoré iba tvrdil a ktoré nemajú podklad vo vykonanom dokazovaní.
26. Súd potom žalobe žalobcu vyhovel a priznal mu škodu vo výške ako bola uplatnená žalobou s poukazom na znalecký posudok a na predložený rozpočet rekonštrukcie oporného múru, kde náklady, ktoré bolo potrebné vynaložiť súd považoval za primerané s tým, že bolo ustálené, že výkaz výmeru materiálu v rozpočte zodpovedá stavu poškodenia múru podľa fotografie z roku 2008 upravené bolo množstvo lepených kotiev s tým, že výsledná suma bez DPH je 3133,34 Eur pokiaľ žalobca požadoval sumu uvedenú v žalobnom petite je aj s DPH, ktorú ako fyzická osoba musel zaplatiť.
27. Súd mal za to, že podľa § 441 OZ nebolo v konaní preukázané, že predmetná škoda bola spôsobená aj zavinením poškodeného, t. j. žalobcu a preto by mal škodu znášať pomerne alebo výlučne len jeho zavinením pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že stavbu oporného múru neoznámil príslušnému stavebnému úradu a poukazoval na to, že nezodpovedala stavebnotechnickým hľadiskám, čo však žiadnym spôsobom v konaní zo strany žalovaného nebolo preukázané len tvrdené, čo súd bral ako obranu žalovaného. Súd poukazuje na to, že znalec uviedol, že v prípade, že by múr nezodpovedal stavebnotechnickým hľadiskám bol by poškodený ako celok, avšak zrútila sa len časť múru, a to tá časť, kde pôsobil prítok vody tam, kde nepôsobil a múr bol vyhotovený rovnakým spôsobom zostal zachovaný.
28. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného súd s poukazom na ustanovenie § 106 ods. 1, 2 OZ mal za to, že nárok žalobcu nie je premlčaný pokiaľ k postupnému pádu múru došlo na konci roka 2008 na Vianoce, kedy bolo daždivé obdobie a žaloba bola podaná dňa 29. 11. 2011, bola podaná v trojročnej objektívnej lehote a subjektívna lehota začína plynúť vtedy, keď poškodený získa vedomosti o škode, nie o protiprávnom úkone, či škodnej udalosti, ale o určitej majetkovej ujme a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť tak, aby mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť na súde a o vedomosti, kto za škodu zodpovedá.
29. Súd priznal podľa § 517 ods. 2 OZ žalobcovi zákonný úrok z omeškania, t. j. odo dňa, ktorý si žalobca uplatnil, keďže sanačné úpravy vykonával do konca augusta 2010 ako sankciu zo zákona za neplnenie povinnosti plniť včas a riadne s poukazom na ustanovenie § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení.
30. Súd podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania, ktorú priznal žalobcovi ako úspešnému účastníkovi v konaní v plnej výške.
31. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd o výške trov konania rozhodne samostatným uznesením“.
3. Proti rozsudku odvolanie podal žalovaný. Poukázal, že procesný súd pri rozhodovaní vychádzal zo znaleckého posudku a uviedol, že z jeho obsahu vyplýva, že nárok žalobcu je dôvodný. V znaleckom posudku okrem iného konštatuje „príčinou stekajúcej vody bolo upchatie dažďového vpustu po odvodňovacom rigole komunikácie alebo kanalizácie vedenej od tohto vpustu“. V konaní však nebolo preukázané, že naozaj došlo k upchatiu dažďového vpustu. Znalec skonštatoval a popísal hypotézu, ktorá sa „predpokladá“. Znalec nedisponoval žiadnym reálnym dôkazom, ktorý by sám vyhotovil napr. na mieste ohliadky, že vyvierajúca voda spod zeme nemohla byť aj príčinou geologických pomerov. Ak okresný súd opiera svoje tvrdenie a rozhodnutie o dôkaz, akým je ZP, musí byť z obsahu ZP jednoznačne preukázané samostatnou činnosťou znalca, že kanalizácia bola upchatá, ako aj súvislosť medzi kanalizáciou žalovaného a vyvierajúcou vodou spod zeme v záhrade žalobcu. Na zázname žalobcu zo dňa 27. 10. 2012 je zachytená skutočnosť, že zrážková voda z rozsiahleho strmého územia nad cestou vsiakla do podložia a prirodzenými cestami preteká nadol.
4. Pri rozhodovaní okresný súd nezobral vôbec do úvahy, že k zrúteniu oporného múru došlo koncom roku 2008, pričom znalec podložil svoje tvrdenia o príčine zrútenia oporného múru na základe posúdení videonahrávky žalobcu zo dňa 27. 10. 2012. V konaní však nebolo nijako preukázané čo bolo príčinou zrútenia oporného múru v roku jeho zrútenia, t. j. v roku 2008. Žalovaný naďalej zastáva názor, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi zrútením „oporného múru“ a konaním žalovaného. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím a následkom, pričom príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí byť preukázaná. Povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese zaťažuje toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Súd však v rozsudku vo vzťahu k dôkaznej povinnosti uvádza: „Do konania žalovaný nepredložil dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že predmetný vstup bol riadne udržiavaný a že pokiaľ dochádzalo k prívalovým dažďom, voda nepretekala cez rigol, ktorý tak ako vyplýva z predloženej fotodokumentácie, bol postupne opravovaný a vyvýšený až do výšky cestného zábradlia, čiže voda už následne nemohla pretekať do záhrady žalobcu“. „Súd mal potom za to, že medzi vznikom škody a protiprávnym úkonom je príčinná súvislosť, ktorá bola zo strany žalobcu preukázaná. a teda žalovaný predmetnú škodu zavinil. Žalovaný nepredložil do spisu žiadne dôkazy, ani nenavrhol dôkazy na skutočnosti, ktoré iba tvrdil a ktoré nemajú podklad vo vykonanom dokazovaní“. Žalovaný však predložil do konania dôkazy, ktorými preukazoval, že ako správca cestnej komunikácie nachádzajúcej sa nad záhradou žalobcu, neporušil žiadnu svoju povinnosť (vyjadrenie žalovaného zo dňa 18. 01. 2013 - dôkaz -č. 1 Denné záznamy o výkonoch vozidla - mechanizmu, č. 2 Faktúra č. 107210026 - nachádzajúca sa v spise na č. l. 72 až 84).
5. Žalovaný neakceptuje tvrdenie procesného súdu, že podľa § 441 OZ nebolo preukázané, že predmetná škoda bola spôsobená aj zavinením poškodeného, t. j. žalobcu. Žalobca požadoval náhradu škody za poškodený „oporný múr“, ku ktorému malo dôjsť ku koncu roku 2008. Okresný súd sa nevysporiadal s otázkou, že žalobca nepreukázal, že oporný múr, ktorý neuniesol vplyv vonkajšieho
prostredia a tým sa mal zrútiť, spĺňal v čase jeho zrútenia stavebnotechnické predpisy, resp. parametre oporného múru. Oporný múr bol vybudovaný svojpomocne a tým bez kontroly. Či oporný múr spĺňal parametre oporného múru je otázkou zhodnotenia zavineného konania žalobcu. Samotné konanie žalobcu tak mohlo byť príčinou vzniku škody.
6. V ďalšej časti odvolania žalovaný opäť poukazuje na skutočnosť, že nárok je premlčaný, a teda náhrada bola žalobcovi priznaná za premlčaný nárok.
7. Žalobca nepreukázal splnenie všetkých predpokladov zodpovednostného vzťahu. Poukaz na znalecký posudok neobstojí, pretože aj z tohto vyplýva, že príčinou vzniku škody na majetku žalobcu boli prívalové vody, ktoré nie je schopná zachytiť cestná kanalizácia. Predmetná cesta bola daná do užívania v roku 1979, pričom žalobca ako aj znalec uvádzajú, že od obdobia spustenia komunikácie do prevádzky až do decembra 2008 nedochádzalo k extrémnym klimatickým javom. To znamená, že komunikácia fungovala a bola naprojektovaná v zmysle príslušných technických noriem a plnila svoju funkciu. Príčinou vzniku škody teda nemohlo byť nedostatočné technické riešenie odvodu vôd z cesty. Škoda však mohla byť spôsobená prívalovým dažďom, čo je nutné považovať za náhodu v pravom slova zmysle. Náhodne vzniknutú škodu však znáša poškodený sám.
8. Záverom žalovaný zdôraznil, že odmieta, že nesie zodpovednosť za škodu spôsobenú žalobcovi, ale z opatrnosti namietal aj výšku škody priznanú okresným súdom. Suma 3 636 € predstavuje v plnom rozsahu náklady žalobcu vynaložené na vybudovanie nového oporného múru. Okresný súd však nezobral do úvahy, že žalobca v konaní nepreukázal hodnotu a stav pôvodného poškodeného múru.
9. Žalovaný preto navrhol rozsudok prvoinštančného súdu zmeniť a žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietnuť. Uplatnil si náhradu trov konania.
10. K podanému odvolaniu sa žalobca vyjadril. Z jeho vyjadrenia vyplýva: a) že dôkazné bremeno uniesol v dostatočnej miere a odbornú otázku zodpovedali znalci RNDr. X J. ako aj znalec O.. U., b) nedopustil sa žiadneho protiprávneho konania pri vybudovaní terasy na záhrade, nič neopomenul, c) jeho nároky premlčané nie sú, d) uplatňovanú škodu vyčíslil na základe rozpočtu, nie je stavbár, aby si tieto skutočnosti mohol zabezpečiť vo vlastnej réžii. K výške uplatňovanej škody sa vyjadril aj znalec O.. U., ktorý potvrdil jej reálnosť. On uplatňoval iba základnú škodu, neuplatňoval si škodu na porastoch.
11. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1 CSP a následne rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP.
12. Procesný súd nesprávnym procesným postupom (neakceptovaním a nezaoberaním sa dôkaznými tvrdeniami žalovaného) znemožnil žalovanému uplatňovať svoje procesné práva a tým porušil právo na spravodlivý proces. Súd tiež nesprávne právne posúdil (v dôsledku neúplného hodnotenia) vec a nevykonal potrebné dôkazy.
13. V priebehu ďalšieho konania bude procesný súd nútený: a) zaoberať sa otázkou, či v prípade „prívalového dažďa“ nejde o náhodu, za ktorú žalovaný samozrejme nezodpovedá, bude nútený zistiť, či predmetná cestná komunikácia pri projektovaní a stavby mala v konečnom dôsledku eliminovať aj prívalové dažde. b) bude potrebné, aby súd prvej inštancie aspoň pravdepodobne ustálil skutočnú škodu (teda škodu spôsobenú zrútením „oporného múru“), pretože bez dôkazu nemožno akceptovať, že hodnota novo vybudovaného „oporného múrika“ je skutočnou škodou. Samozrejme žalobcom vo vyjadrení tvrdené poškodenia ovocných stromov, prípadne trvalých porastov, nemožno do tejto škody zahrňovať, pretože nebola uplatnená. c) procesný sú bude nútený ujasniť si ako je rozvrhnuté dôkazné bremeno a čo ktorá strana je nútená v konaní dokazovať. V tejto súvislosti treba uviesť, že teória procesného práva podmieňuje prospech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu potvrdiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Iniciatíva pri zhromaždení dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné
na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Pokiaľ ide o vyhodnotenie dôkazného bremena súdom prvej inštancie, odvolací súd dodáva, že samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy svojho tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalovaného právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce, sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať aj k jeho prerozdeľovaniu. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka, treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. d) procesný súd vo vzťahu k dôkaznej povinnosti uviedol: „Do konania žalovaný nepredložil dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že predmetný vpust bol riadne udržiavaný, a že pokiaľ dochádzalo k prívalovým dažďom, voda nepretekala cez rigol, ktorý tak ako vyplýva z predloženej fotodokumentácie, bol postupne opravovaný a vyvýšený až do výšky cestného zábradlia, čiže voda už následne nemohla pretekať do záhrady žalobcu“; „Súd mal potom za to, že medzi vznikom škody a protiprávnym úkonom je príčinná súvislosť, ktorá bola zo strany žalobcu preukázaná...“. Toto tvrdenie procesného súdu však nezodpovedá celkom skutočnosti, pretože dôkazy o údržbe cestného telesa, a teda aj predmetného vpustu, boli zo strany žalovaného produkované, naviac ale dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu, ktorý mal preukázať, že vpust bol neudržiavaný, zanedbaný, nepriepustný, prípadne upchatý. Dôkazy však musia byť produkované k momentu škodovej udalosti, pričom zdokumentovanie okolností niekoľko rokov po škodovej udalosti môže slúžiť iba ako podporný dôkaz. e) procesný súd zatiaľ nevenoval pozornosť ani tvrdeniu žalovaného, ktoré požadovalo skúmanie „kvality“ „oporného múru“. Sám žalobca tvrdí, že termín „oporný múr“ používa opisne a podľa neho sa jedná o záhradnú kaskádu. Bolo teda potrebné zistiť, či predmetný múr bez ohľadu na to, či bol stavebne projektovaný alebo postavený iba svojpomocne, bol vybudovaný tak, aby zvládal záťaž obvyklú danú charakterom miestnych pomerov, a teda aj pokiaľ ide o vodné zrážky. Táto skutočnosť však má význam iba v prípade, že najprv bude preukázané zavinené konanie (opomenutie) zo strany žalovaného. f) pri zodpovedaní otázky, či prípadne nejde o premlčaný nárok, bude procesný súd musieť vychádzať z nasledujúcich skutočností. Sám žalobca tvrdí, že múriky mali byť pováľané už dňa 24. 12. 2008, pričom v návrhu hovorí o svahových posunoch od rokov 2008, 2009 a začiatok roku 2010. Žalobca tvrdí, že o zodpovednostnom subjekte sa dozvedel až posudkom, ktorý mu bol odovzdaný dňa 16. 08. 2011. Krajský súd však poukazuje napr. na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 35/2008, z ktorého vyplýva: „O tom, kto za škodu zodpovedá, sa poškodený dozvie vtedy, ak obdrží informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok o osobe konkrétneho škodcu, teda akonáhle získa vedomosť o takých skutkových okolnostiach, ktoré sú rozhodné pre určenie zodpovedného subjektu. Pritom stačí, aby skutkové okolnosti, ktorými poškodený disponuje, boli spôsobilé urobiť záver o tom, kto zodpovedá za škodu, ktorá mu vznikla. Rozhodujúcim teda je, kedy sa poškodený o skutkových okolnostiach preukázateľne dozvedel, a nie či a kedy si mohol na ich základe vytvoriť právny záver o zodpovednosti určitej osoby či si overiť jej identitu. Začiatok behu subjektívnej premlčacej doby nie je závislý na tom, či a kedy si poškodený zabezpečí dostatok dôkazov alebo kedy si vytvorí pre neho priaznivejšiu procesnú situáciu k tomu, aby skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť, mohol v súdnom konaní preukázať. Subjektívna vedomosť poškodeného o osobe, ktorá je zodpovedná za škodu, teda nepredpokladá nespochybniteľnú istotu v určení osoby zodpovednej za vznik škody, ale vychádza sa z predpokladu, že od osoby, ktorá vie o vzniku škody, možno požadovať, aby nárok uplatnila na súde, ak má k dispozícii také informácie o okolnostiach vzniku škody, za ktorých sa javí zodpovednosť určitej konkrétnej osoby dostatočne pravdepodobná“. V spornom prípade je nespochybniteľným faktom, že žaloba bola podaná dňa 29. 11. 2011.
14. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).