Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Csp-107-2020.pdf
PDF · 84.13 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/107/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: Sladovňa Košice, s.r.o., Štúrova 33, 040 01 Košice, IČO: 47 191 112, zastúpeného JUDr. Matúšom Hríbom, advokátom, Na hradbách 5, 080 01 Bardejov, proti žalovanému: R. W., M.. X.XX.XXXX, M. A. Q. U. XXXX/XX, XXX XX U., o zaplatenie 100,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 100,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne z tejto sumy od 16.11.2017 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou pôvodne na Okresný súd Banská Bystrica 22.9.2019 (v rámci upomínacieho konania o návrhu na vydanie platobného rozkazu) sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým by rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť mu sumu 100,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 100,- Eur od 16.11.2017 do zaplatenia a náhradou trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že ako nájomca uzavrel so žalovaným ako podnájomcom Zmluvu o podnájme nebytových priestorov č. X/XXXX, zo dňa 13.06.2017(ďalej len „zmluva“) na základe ktorej užíval žalovaný tri miestnosti - predmet podnájmu, ako priestory ateliéru. Ďalej žalobca poukázal na bod 3.1 a 3.3 zmluvy a uviedol, že vyplýva, že výška nájmu bola stanovená na základe vzájomnej dohody zmluvných strán na sumu vo výške 100,- € mesačne bez DPH a zmluvné strany sa dohodli na platení nájomného mesačne vopred a to do 15teho dňa toho-ktorého mesiaca, a že žalovaný listom označeným ako Ukončenie zmluvy o podnájme dohodou zo dňa 04.12.2017 oznámil nájomcovi, že vypovedá zmluvu ku dňu 31.12.2017. Dodal, že žalovaný ale predmet podnájmu užíval aj v priebehu mesiaca december 2017, na základe čoho mu žalobca vystavil faktúru č. XXXXXXXX, zo dňa 02.11.2017 a dátumom splatnosti 15.11.2017, ktorú žalovaný neuhradil a tým sa dostal v zmysle zmluvy do omeškania dňom 16.11.2017.
3. Na záver žalobca poukázal na to, že podľa bodu 7.1 zmluvy: „Zmluvné strany sa dohodli pre prípad omeškania s plnením nájomného a služieb spojených s nájmom nebytových priestorov na 0,05% dennom úroku z omeškania z dlžnej sumy, ktorý nájomca môže vyúčtovať podnájomcovi prvý deň po lehote splatnosti doručenej faktúry.“, a uviedol, že v zmysle uvedeného si voči žalovanému uplatňuje úrok z omeškania osobitne dohodnutý a to vo výške 0,05% denne od dňa 16.11.2017 do zaplatenia.
4. Na základe výzvy upomínacieho súdu zo dňa 9.10.2019 adresovanej žalobcovi (aby uviedol, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v súdom špecifikovanej časti, ktorej sa rozpor s právnymi predpismi
netýka - s tým, že úroky z omeškania budú v súlade s § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. vo výška 14% ročne) žalobca uviedol, že vyslovuje súhlas s vydaním platobného rozkazu v časti úrokov z omeškania v zákonom prípustnom rozsahu, t.j. 14%, čím v zmysle ust. § 8 ods. 1 zák. č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní vo zvyšnej časti zobral návrh späť a konanie sa v tejto časti zastavilo. V zostávajúce časti súd jeho návrhu vyhovel a vydal platobný rozkaz.
5. Platobný rozkaz sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, o čom upomínací súd žalobcu upovedomil a vyzval aby navrhol pokračovanie v konaní, a keďže žalobca v stanovenej lehote navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku, platobný rozkaz sa tým podľa § 10 ods. 3 zák. č. 307/2016 Z.z. zrušil a upomínací súd túto vec postúpil na prejednanie tunajšiemu súdu.
6. Žalovaný sa na adrese trvalého pobytu nezdržiava, a keďže sa súdu napriek viacnásobnému šetreniu nepodarilo zistiť adresu skutočného pobytu žalovaného a na takto zistenú adresu mu žalobu doručiť, súd podľa § 116 ods. 2 CSP následne zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu, a podľa § 116 ods. 3 CSP po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia sa žaloba považovala za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Ďalšie písomnosti súd žalovanému doručoval v zmysle § 116 ods. 3 CSP na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP.
7. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci ho na to súd uznesením doručeným mu vyššie uvedeným postupom vyzval.
8. Keďže v danom prípade hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje sumu 1000,- Eur (tzv. „drobný spor“), súd vec v súlade s ust. § 297 CSP prejednal bez nariadenia pojednávania.
9. Podľa § 215 ods. 1 a 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
10. Súd sa vo veci oboznámil so žalobou a vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinami, ktorých odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený (§ 204 CSP), a na základe zhodných (resp. nepopretých) tvrdení rozhodujúcich skutočností (§ 132 ods. 1, § 151 a § 186 ods. 2 CSP) a vykonaných dôkazov zistil podstatný skutkový stav v zhode s tým, ako ho v rozhodných okolnostiach vo svojej žalobe popísal žalobca.
11. Okrem toho zo zmluvy o podnájme nebytových priestorov súd zistil, že nebytové priestory boli žalovanému prenechané za účelom prevádzkovania ateliéru, a že v bode 7.4 tejto zmluvy sa strany dohodli, že vzťahy nájomcu a podnájomcu, ktoré zmluva výslovne neupravuje, sa v zmysle ust. § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka spravujú príslušnými ustanoveniami zákona č. 116/1990 Zb., Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve (§ 663 a nasl.) a v ostatných otázkach Obchodným zákonníkom.
12. Podľa § 123 zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej len „OZ“) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
13. Podľa § 663 OZ - nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
14. Podľa § 720 OZ nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.
15. Podľa § 3 ods. zák. č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len „ZoNP“) prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému zmluvou o nájme.
16. V zmysle ust. § 6 ods. 1 ZoNP so súhlasom prenajímateľa je nájomca oprávnený prenechať nebytový priestor alebo jeho časť na určitý čas do podnájmu.
17. Podľa § 7 ZoNP ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
18. Podľa § 365 ods. 1 z=ak. c. 513/1991 Zb. (ďalej len „OBZ“) dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
19. Podľa § 369 ods. 1 OBZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
20. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
21. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania
22. V danom prípade mal súd na základe zisteného skutkového stavu za preukázané, že žalobca ako nájomca na základe zmluvy o podnájme nebytových priestorov prenechal žalovanému ako podnájomcovi do podnájmu nebytové priestory za účelom prevádzkovania ateliéru, za čo mu mal žalovaný platiť dohodnuté nájomné, a keďže žalovaný mu dohodnuté nájomné vyúčtované faktúrou nezaplatil a je v omeškaní s plnením svojho peňažného dlhu, súd posúdil návrh žalobcu ako dôvodný a žalovanému uložil povinnosť uhradiť žalobcovi dlžné nájomné spolu s úrokmi z omeškania uplatnenými v súlade so zákonom tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
23. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné úspešnému žalobcovi jemu vzniknuté trovy tohto konania (preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré mu vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva) v zmysle ust. § 257 CSP celkom výnimočne nepriznať a žiadať, aby ich znášal sám, strany do skončenia konania netvrdili a ani súd nezistil. V súvislosti s eventuálnymi úvahami o aplikácii výnimočného ust. § 257 CSP súd prvého stupňa napokon poukazuje aj na výklad obsahovo obdobného ust. § 150 O.s.p. v rozhodnutí Ústavného súdu ČR pod sp. zn. IV. ÚS 3678/12, podľa ktorého „Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa aplikácie ustanovenia § 150 O.s.p., je nutné konštatovať, že sa jedná o procesné ustanovenie, ktorého použitie je výslovne na uvážení všeobecného súdu. Pokiaľ sa teda, či už obvodný alebo mestský súd rozhodol dané ustanovenie neaplikovať, nie je jeho povinnosťou toto akokoľvek zdôvodňovať. Dôvodom je tu predovšetkým tá skutočnosť, že ustanovenie § 150 O.s.p. je výnimkou zo všeobecného pravidla, a pokiaľ nedôjde k aplikácii tejto výnimky, platí pravidlo všeobecné. Inými slovami povedané, povinnosť odôvodnenia nákladového výroku z uhla pohľadu ustanovenia § 150 O.s.p. by nastala až v prípade, že by došlo k jeho aplikácii.“
25. Žalobca bol v konaní o svojej žalobe proti žalovanému úspešný v celom rozsahu, preto mu súd voči žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva v rozsahu 100 %.
26. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.