Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11Co-94-2017.pdf
PDF · 96.72 KB
Case nature
Subarea
11Co/94/2017
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcov: 1/ C. L., nar. XX.X.XXXX, 2/ I. L., nar. XX.XX.XXXX a 3/ R. L., rod. W., nar. XX.X.XXXX, všetci trvale bytom L. č. XXX, všetci zastúpení JUDr. Evou Mészárosovou, advokátkou, so sídlom Alžbetínske nám. 1203, Dunajská Streda, proti žalovanému: Platiť sa oplatí, s.r.o., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 45 684 618, o upustenie od výkonu záložného práva formou dražby, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 10. marca 2017, č.k. 12C/11/2017-96, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že zakazuje žalovanému alebo tretiemu subjektu ním poverenému uskutočniť výkon záložného práva na nehnuteľnostiach vedených Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom, pre obec G., k.ú. G., na LV č. XXX, a to rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parc. č. 1335/1, parc. č. 1335/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 601 m2 a zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by bránilo nerušenému užívaniu predmetných nehnuteľností žalobcami a vo zvyšnej zamietajúcej časti napadnuté uznesenie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby bolo žalovanému alebo tretiemu subjektu ním poverenému akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami vedenými Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom, pre obec G., k.ú. G., vedené na LV č. XXX, a to rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na parc. č. 1335/1, parc. č. 1335/1- zastavané plochy a nádvoria o výmere 601 m2, ktorých výlučnými vlastníkmi sú žalobcovia 2. a 3., a to v bezpodielovom spoluvlastníctve v pomere 1/1 k celku 1/1, a to najmä aby tieto odpredal, zamenil, dal do nájmu alebo do bezplatného užívania alebo iným spôsobom scudzil alebo zaťažil právom tretej osoby, najmä záložným právom, zabezpečením prevodu práva alebo zriadením vecného bremena, alebo akýmkoľvek iným spôsobom uskutočnil výkon vecného bremena, alebo akýmkoľvek iným spôsobom uskutočnil výkon záložného práva a zdržal sa akéhokoľvek konania, ktoré by bránilo nerušenému užívaniu nehnuteľností a to až do právoplatného ukončenia konania o zastavení dražby.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 324 ods. 1 a 2, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. c), d), § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, 2 a 3, § 329 ods. 1 a 2 CSP, ako aj § 12 ods. 1 Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, keď zo skutkového stavu tvrdeného žalobou a pripojených listín v danom prípade nemal za osvedčené, že je potrebné pomery bezodkladne upraviť. V súčasnosti prebieha dražba nehnuteľností založených žalobcami 2/ a 3/, ktorí sa voči nej bránia tým, že dotknutý dom je ich jedným obydlím a majú záujem na tom, aby ostal ich vlastníctvom, a že neboli poučení o následkoch zriadenia záložného práva, a že hodnota nehnuteľností určená znaleckým posudkom je v hrubom nepomere so skutočnou hodnotou nehnuteľností a nie je primeraná vymáhanej povinnosti. Podľa názoru súdu v tomto štádiu súd nemá tieto tvrdenia listinami pripojenými k žalobe osvedčené,
neboli preukázané pochybnosti o nezákonnosti prebiehajúcej dražby (ktorá sa pritom skúma postupom podľa § 21 Zákona o dobrovoľných dražbách) a nie je tu preto dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí navrhli napadnuté uznesenie zmeniť a ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, alternatívne napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnili tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Trvajú na tom, že v predmetnom konaní je riadne preukázaný naliehavý právny záujem práve už prebiehajúcim nezákonným vykonávaním záložného práva žalovaného, ktorým ohrozuje stratu jediného obydlia žalobcov, teda ohrozuje ich vlastnícke právo, pričom im znemožňuje akýmkoľvek spôsobom sa brániť pred takýmto výkonom záložného práva. Nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie, že v tomto štádiu konania súd nemal tieto tvrdenia listinami pripojenými k žalobe osvedčené. Trvali naďalej na podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby - strany sporu (§359 a § 362 ods.1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 CSP a § 357 písm. d) CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je čiastočne dôvodné.
5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 12C/11/2017 je upustenie od výkonu záložného práva formou dražby pod č. PSO 202/16, na základe úverovej zmluvy č. 001201794/13-001/000 zo dňa 31.10.2013 a zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti vedené Okresný úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom, pre obec G., k.ú. G., vedenej na LV č. XXX, a to rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. č. 1335/1, parc. č. 1335/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 601 m2, ktorých výlučnými vlastníkmi sú žalobcovia 2/ a 3/.
6. Súčasne s podanou žalobou žalobcovia podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bolo žalovanému alebo tretiemu subjektu ním poverenému uložené akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami vedenými Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálnym odborom, pre obec G., k.ú. G., vedené na LV č. XXX, a to rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na parc. č. 1335/1, parc. č. 1335/1- zastavané plochy a nádvoria o výmere 601 m2, ktorých výlučnými vlastníkmi sú žalobcovia 2. a 3., a to v bezpodielovom spoluvlastníctve v pomere 1/1 k celku 1/1, a to najmä aby tieto odpredal, zamenil, dal do nájmu alebo do bezplatného užívania alebo iným spôsobom scudzil alebo zaťažil právom tretej osoby, najmä záložným právom, zabezpečením prevodu práva alebo zriadením vecného bremena, alebo akýmkoľvek iným spôsobom uskutočnil výkon vecného bremena, alebo akýmkoľvek iným spôsobom uskutočnil výkon záložného práva a zdržal sa akéhokoľvek konania, ktoré by bránilo nerušenému užívaniu nehnuteľností, a to až do právoplatného ukončenia konania o zastavení dražby.
7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý s odôvodnením, že v danom štádiu konania súd nemal listinnými dôkazmi pripojenými k žalobe osvedčené tvrdenia žalobcov, že neboli poučení o následkoch zriadenia záložného práva, a že hodnota nehnuteľností určená znaleckým posudkom je v hrubom nepomere so skutočnou hodnotou nehnuteľností a nie je primeraná vymáhanej povinnosti. Vzhľadom na to, že súd nemal preukázané pochybnosti o nezákonnosti prebiehajúcej dražby, nevidel preto dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia.
8. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalobcovia žalobu vo veci samej odôvodnili tým, že predmetom záložného práva a predmetom dražby je ich jediné obydlie, pričom v súčasnosti obdržali oznámenie o výkone záložného práva formou dražby a v rámci tohto výkonu vyjadrili nesúhlas s vypracovaným znaleckým posudkom vzťahujúcim sa k založeným veciam. Poukázali tiež na to, že na súde prvej inštancie prebieha pod sp.zn. 11Csp/53/2017 konanie o určenie neplatnosti úverovej zmluvy, ako i neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva a mandátnej zmluvy. Uviedli tiež, že spôsob výkonu záložného práva musí byť vykonávaný tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti a namietli, že žalovaný, ako i veriteľ do dnešnej doby nepreukázali skutočnú výšku vymáhanej povinnosti žalobcu 1/. Naliehavý
právny záujem na veci, ako aj na nariadení neodkladného opatrenia žalobcovia odôvodnili predovšetkým vlastníckym právom k predmetnej nehnuteľnosti, jeho udržaním, nakoľko sú už vo vyššom veku, obaja sú dôchodcovia a predmetná nehnuteľnosť je ich jediným obydlím, pričom žalovaný svojím konaním, ktoré spočíva v zámere výkonu záložného práva formou dražby nezákonne zasahuje do ich vlastníckeho práva na nehnuteľnosť, ktorá je ich jediným obydlím.
9. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočnosti hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakter neodkladného opatrenia umožňuje, aby súd pred rozhodnutím o návrhu na jeho nariadenie nevykonal výsluch strán, ani si nevyžiadal ich vyjadrenie (§ 329 ods. 1 CSP). V návrhu však musia byť uvedené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súčasne musí byť z návrhu zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha a pripojené listiny, na ktoré sa odvoláva. Toto všetko je povinný osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia.
13. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
14. Podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.
15. Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.
16. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.
17. Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy SR, vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.
18. Podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy SR, obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.
19. Podľa čl. 21 ods. 3 veta prvá Ústavy SR, iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku.
20. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 13/2000 zo dňa 10.7.2001, Ústavou SR vytvorená ochrana práva na súkromie sa vnútorne diferencuje. Jednotlivými ustanoveniami sa zaručuje ochrana súkromia v rôznych životných situáciách. Do sféry ochrany súkromia patrí aj ochrana obydlia. Zásah do
obydlia znemožňujúci ho užívať je spôsobilý zároveň zasiahnuť aj do súkromného a rodinného života jednotlivca. Podľa okolností konkrétnej veci sa ten istý zásah teda môže dotknúť tak práva na ochranu súkromia, ako aj práva na ochranu obydlia.
21. Aj podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, ktorý zaručuje právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, v spojení s čl. 1 a čl. 13 ods. 4 Ústavy SR sa musia uplatniť obdobné zásady, ako v prípade čl. 21 ods. 3 Ústavy SR, pretože pod „neoprávneným zasahovaním“ treba rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje legitímny cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie legitímneho cieľa. V prípade oboch článkov výsledkom posúdenia vzťahu primeranosti medzi namietaným zásahom a sledovanými legitímnymi cieľmi bude závisieť od zistenia, či zásah spočíval na relevantných a dostatočných dôvodoch.
22. Ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí byť vykladané a uplatňované v súlade s Ústavou SR.
23. Článok 21 ods. 3 Ústavy dovoľuje zásahy do nedotknuteľnosti obydlia „iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné“ v záujme naplnenia tých cieľov, ktoré tento odsek ďalej taxatívne vymenováva, t.j. na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ústava vo viacerých článkoch používa termín „nevyhnutný v demokratickej spoločnosti“ a hoci ho používa v rôznych súvislostiach, nemožno mu pripisovať rôzny obsah.
24. Ústavný súd SR v súlade s medzinárodným štandardom sa už k tomuto ústavnému termínu „nevyhnutný v demokratickej spoločnosti“ vyjadril vo svojej doterajšej judikatúre (napr. I ÚS 33/1995, II ÚS 28/1996, PL.ÚS 15/1998) tak, že ho „možno vysvetliť ako naliehavú spoločenskú potrebu prijať obmedzenie základného práva alebo slobody. Obmedzenie práv a slobôd je nevyhnutné, keď možno konštatovať, že cieľ obmedzenia inak dosiahnuť nemožno. Predpokladom teda je, že obmedzenie je nutné aj v demokratickej spoločnosti.
25. Inými slovami, zásah musí zodpovedať naliehavej spoločenskej potrebe a musí byť primeraný sledovanému legitímnemu cieľu, pričom pri určovaní rozsahu obmedzenia je dôležitá aj podstata práva, ktoré sa má obmedziť. Obidva posudzované článku Ústavy majú síce inú štruktúru a formuláciu podmienok, ale s odvolaním sa na vyššie uvedené nemôže byť v prístupe ich výkladu a uplatňovaniu v konkrétnej veci podstatný rozdiel. Aj podľa čl. 19 ods. 2 v spojení s č.l. 1 a čl. 13 ods. 4 Ústavy sa musia uplatniť obdobné zásady ako v prípade čl. 21 ods. 3 Ústavy, pretože pod „neoprávneným zasahovaním“ treba rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje ustanovený cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie ustanoveného cieľa. V prípade oboch článkov výsledok posúdenia vzťahu primeranosti medzi namietaným zásahom a sledovanými legitímnymi cieľmi bude závisieť od zistenia, či zásah spočíval na relevantných a dostatočných dôvodoch.
26. V konaní bolo osvedčené, že žalobcovia majú v predmetnej nehnuteľnosti svoje obydlie. Podľa citovaného čl. 19 ods. 2 Ústavy každý má právo pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, pričom do sféry ochrany súkromia patrí aj ochrana obydlia, ktoré je nedotknuteľné. Každý zásah do obydlia znemožňujúci ho riadne užívať, je pritom spôsobilý zároveň zasiahnuť aj do súkromného a rodinného života.
27. Odvolací súd bol toho názoru, že v danom prípade a za daných okolností, keď nie je možné vylúčiť, že žaloba žalobcov vo veci samej (upustenie od výkonu záložného práva na základe úverovej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva formou dražby) bude úspešná, čím súd uzavrie, že predmetné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, bolo zákonom podloženým, dôvodným a vyváženým dočasne neodkladným opatrením obmedziť výkon záložného práva žalovaného, ako aj subjektu ním poverenému (dražobníkovi). Takýto zásah do práv žalovaného vzhľadom na okolnosti daného prípadu sleduje legitímny cieľ, dbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody a je nevyhnutným v demokratickej spoločnosti a súčasne primeraný sledovanému legitímnemu cieľu ochrany práv žalobcov.
28. V danom prípade zatiaľ predbežne v tomto štádiu konania bez vykonania riadneho dokazovania by bolo predčasné tvrdiť, že nároky, ktoré si žalobcovia uplatňujú vo veci samej, sú očividne vylúčené, a to i s prihliadnutím na prebiehajúce konanie o určenie neplatnosti úverovej zmluvy, ako i neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva.
29. Odvolací súd však nepovažoval za dôvodné vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu, keď s prihliadnutím na skutočnosť, že doposiaľ sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností žalobcovia 2/ a 3/, nemá možnosť žalobca s predmetnými nehnuteľnosťami nakladať iným spôsobom ako realizáciou - výkonom záložného práva.
30. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 388 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a vo zvyšnej zamietajúcej časti podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie potvrdil.
31. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).