Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/159/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou H.. C. P. v spore žalobcu: V. recovery s.r.o., so sídlom v G. F., K. XXXX, A.: XX XXX XXX, právne zastúpený: E.. J. J., advokátom so sídlom vo B. XXX XX, R. XXX, proti žalovanej: E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., Y. XX o zaplatenie sumy XXX,XX eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

R. žalobu z a m i e t a .

B. súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

odôvodnenie:

B. sa podanou žalobou zo dňa XX.X.XXXX domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy XXX,XX eur istiny s príslušenstvom, ako aj k náhrade trov konania.

R. sporu sa na pojednávanie nedostavili, nakoľko súd vo veci rozhodoval bez nariadenia ústneho pojednávania.

X.Súd sa oboznámil s obsahom spisu: so žalobou, so B. o postúpení pohľadávok, so správami o zisťovaní pobytu žalovanej, so B. o nájme s právom kúpy prenajatej veci, s výpisom z obchodného registra a z takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav:

4.Dňa 17.5.2001 bola uzatvorená Zmluva o nájme s právom kúpy prenajatej veci medzi prenajímateľom Drukos a.s. a žalovanou ako nájomcom, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá suma 728,27 eur (21.940,-Sk) na nákup tovaru (TV J. v hodnote 13.990,-Sk + kolieskové korčule v hodnote 4.870,-Sk + strunová kosačka v hodnote 1.690,-Sk + epilačný strojček v hodnote 1.390,-Sk). B. sa zaviazala splácať predmet prenájmu v XX mesačných splátkach po XX,XX eur (1.492,-Sk) a zaplatila tiež akontáciu vo výške XXX,XX eur (4.476,-Sk). M. mala splatiť sumu XXX,XX eur (XX.XXX,-Sk). B. sa dostala do omeškania so splatením záväzku vo výške XX,XX eur, ktorá suma bola predmetom súdneho konania vedeného na OS V. pod sp.zn.XXRo/XX/XXXX. V tomto konaní si žalobca uplatňoval sumu XXX,XX eur titulom zmluvnej pokuty vo výške X,XX% denne zo sumy XX,XX eur od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX, teda za XXXX dní omeškania. B. o postúpení pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX bola pohľadávka postúpená na E. P., B. o postúpení pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX a G. zo dňa XX.X.XXXX bola pohľadávka z E. P. postúpená na H. F., s.r.o., B. o postúpení pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX bola pohľadávka postúpená na A. M. Z.. Dňa 17.5.2008 bola uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola pohľadávka postúpená na Akropolis estates, s.r.o., ktorý ku dňu 19.6.2008 zmenil obchodné meno na KFZ Sys, s.r.o. a Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.6.2012 bola pohľadávka postúpená na žalobcu.

5.Podľa § 177 ods. 2 pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2000 eur, strany s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania súhlasia, alebo to ustanovuje tento zákon.

6.Podľa § 219 ods. 3 vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

7.Podľa §297 súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť ak: a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.

8.Podľa § 517 ods. 1 a 2 dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, ktorý je Vyhl. č. 87/1995 Z.z.

9.Podľa § 52 ods. 2 účinného od 1.7.2016, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

10.Podľa § 5b/ zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

11.Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

12. Podľa § 100 ods. 2 veta prvá OZ, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

13.Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 14.Podľa § 51 účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona. 15.Podľa § 544 ods. 1 ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

16.Podľa § 544 ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

17.Podľa § 3 ods. 1 výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

18.Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19.Podľa čl.17 súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

20.Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Táto zmena (oslabenie) pôvodného práva, vzniknutá premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník môže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik vynutiteľnosti tohto subjektívneho práva tým, že sa s úspechom premlčania dovolá pred príslušným orgánom.

21.Zmluvná pokuta je akcesorickým záväzkom povinného, ktorým sa zabezpečuje plnenie povinnosti hlavného záväzkového vzťahu, jej vznik, trvanie a zánik sú závislé od existencie hlavného vzťahu. Zánikom hlavného vzťahu, zaniká aj záväzok zo zmluvnej pokuty a to aj pri premlčaní hlavného záväzku. Dlžník sa tak môže účinne námietkou premlčania brániť voči uplatnenému právu za zmluvnú pokutu za čas od uplynutia premlčacej doby na splnenie hlavného záväzku. Plynutie premlčacej doby nie je dané pre každý deň jednotlivo, nakoľko takto určená premlčacia doba by mala za následok nepremlčanie zmluvného zabezpečenia plnenia povinnosti, aj napriek existencii hlavného záväzku už iba ako naturálnej obligácie. Zmluvná pokuta je špeciálny zabezpečovací prostriedok, ktorý zákon pripúšťa za účelom zvýšenia istoty, že právo veriteľa bude uspokojené. Kým právne sankcie, ktoré postihujú dlžníka pre nesplnenie dlhu nastávajú zo zákona a sú všeobecnej povahy (úroky z omeškania, poplatky z omeškania), ku vzniku špeciálnych zabezpečovacích právnych prostriedkov je potrebný právny úkon. Všetky tieto zabezpečovacie prostriedky majú akcesorickú povahu, teda pri svojom vzniku predpokladajú existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého majú slúžiť. Ak ku vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať ani účinky akcesorického záväzku - plnenie zmluvnej pokuty. Obdobne potom platí, že pokiaľ dôjde k premlčaniu hlavného záväzku a tento sa dostáva do právnej roviny naturálnej obligácie (jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné plnenie zo strany povinného), aj zmluvná pokuta, ktorá má k hlavnému záväzku akcesorickú povahu, zdieľa osud hlavného záväzku. Po premlčaní hlavného záväzku už zmluvná pokuta neplní svoju donucovaciu - zabezpečovaciu - funkciu. Opačný výklad by viedol k absurdnej situácii, kedy by popri premlčanom práve (premlčaní hlavného záväzku) obžívala zmluvná pokuta ako zabezpečovací prostriedok (v danom prípade denne) a nútila by dlžníka splniť premlčaný dlh.

22.Súd s poukazom na § 5b/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ je povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Je potrebné zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

23.Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy. V danej veci sa súd zaoberal s poukazom na ust. § 5 b/ zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa tým, či nárok žalobcu nie je premlčaný. Súd v danej veci mal za to, že nárok žalobcu je premlčaný. Žalobca sa mohol domáhať svojho práva na zaplatenie sumy po prvý raz v deň, keď sa žalovaná dostala so splátkami do omeškania, teda v konaní ktoré inicioval žalobca dňa 22.3.2005 a ktoré sa viedlo na OS Trnava pod sp.zn. 29Ro/58/2005 sa mal žalobca domáhať nielen istiny, ale ja zmluvnej pokuty. Žalobca podal žalobu na súd až dňa 27.4.2011, teda po márnom uplynutí premlčacej lehoty a preto súd žalobu žalobcu zamietol.

24.O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods.1 a úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal aj s poukazom na Čl.17 CSP, keďže mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach. V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.