Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3C/49/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom na Pajštúnskej č. 5 v Bratislave, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom Tomáš Kušnír, s.r.o. so sídlom na Pajštúnskej č. 5 v Bratislave, IČO: 36 613 843, proti žalovanej T. U., B. XX.XX.XXXX, X. P. L. Č.. XXX o zaplatenie 2 574,47 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalobcovi oproti žalovanej nárok na náhradu trov konania 20,42 %.

Súd nepriznáva spotrebiteľskému združeniu OSA nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou, podanou na tunajšom súde dňa 27.2.2012, domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 574,47 eur, úrok z omeškania 420,77 eur a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 116,60 eur od 15.2.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že nadobudol pohľadávku od veriteľa GE Money, a.s. (ďalej „pôvodný veriteľ“) na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.9.2009 (ďalej len „zmluva o postúpení pohľadávok“) a ďalej tvrdil, že pôvodný veriteľ s účinnosťou od 1.4.2006 nadobudol pohľadávku od spoločnosti GE Money Multiservis, k.s. na základe Zmluvy o predaji podniku. Spoločnosť GE Money, a.s. uzavrela so žalovanou dňa 27.5.2008 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnú súčasť tvoria Obchodné podmienky pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty a Sadzobník poplatkov. Žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 3 319,39 €, ktorý sa žalovaná zaviazala uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach. Podľa žalobcu zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a medzi stranami vznikol obchodný záväzkový vzťah. Splátky žalovanej boli započítavané najskôr na úrok z úveru a ďalej na poplatky, na istinu, úroky z omeškania a nakoniec na zmluvné pokuty. Úrok z omeškania bol počítaný sadzbou 0,1 % denne za každú splátku v omeškaní. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila svoj dlh riadne a včas, čím porušila zmluvu, dostala sa v zmysle Obchodných podmienok do omeškania s tromi splátkami zároveň, a preto bol pôvodný veriteľ oprávnený požadovať okamžité predčasné splatenie celého zostatku poskytnutého úveru. Žalovanej bola účtovaná zmluvná pokuta - sankčný poplatok podľa bodu 6.1 a nasl. Obchodných podmienok a v zmysle Sadzobníka poplatkov 20 % z každej omeškanej splátky, minimálne 3,32 €. Po postúpení pohľadávky žalovaná uhradila 1925,68 eur. Dlžná suma vo výške 2574,47 € pozostáva z istiny 1 116,60 € (rozdiel medzi poskytnutým úverom a súčtom všetkých platieb započítaných na istinu), z úroku 1324,91 € a zo zmluvnej pokuty a z poplatkov 132,96 € (sankčné poplatky, poplatky za službu, za výber v hotovosti a iné poplatky). Žalobca si uplatňoval 9 % ročný úrok z omeškania.

Súd pre neúplnosť odôvodnenia žaloby vyzval žalobcu na doplnenie žaloby. Žalobca vo svojej odpovedi zo dňa 8.5.2012 súdu oznámil, že žalovaná čerpala finančné prostriedky v sume 3 319,39 € (100 000 Sk). Úhradu žalovanej dňa 30.6.2008 v sume 81,42 € započítal na istinu v sume 16,56 € a na úroky v sume 57,92 €. Úhradu žalovanej dňa 29.7.2008 v sume 81,42 € započítal na istinu v sume 27,75 € a na úroky v sume 46,74 €. Všetky úhrady žalovanej boli započítané uvedeným spôsobom. Z úhrad žalovanej do postúpenia bola v zmysle bodu 5.8 OP na istinu započítaná suma 277,11 eur, po postúpení žalovaná uhradila žalobcovi sumu 1925,68 eur, čím na istine zostalo zaplatiť 1116,60 eur. Úrok 1324,91 eur predstavuje rozdiel medzi celkovou cenou úveru a celkovou výškou úveru (176.616,- Sk mínus 100.000 Sk mínus poplatky za vedenie účtu 5040,- Sk mínus poplatok za poistenie 10.008,- - 61.568,- Sk), v zmysle bodu 5.8 VOP bola z úhrad žalovanej na úrok započítaná suma 718,97 eur, čím na úroku zostal neuhradený rozdiel 1324,94 eur. Zmluvná pokuta v sume 132,96 eur vyplýva z bodu 6.1 a nasl. VOP a v zmysle sadzobníka poplatkov je to 20% z každej omeškanej splátky, 20% zo sumy 2453,- Sk, je vo výške 491,- Sk. , ku dňu 5.5.2009 je zmluvná pokuta 491,- Sk za omeškanú splátku zo dňa 26.4.2009, ku dňu 4.6.2009 je opäť 491,- Sk za omeškanú splátku zo dňa 26.5.209, ku dňu 5.7.2009 opäť 491,- Sk za omeškanú splátku zo dňa 26.6.2009 a ku dňu 4.8.2009 je znova 491,- Sk za omeškanú splátku zo dňa 26.7.2009, t.j. spolu je zmluvná pokuta 65,19 eur. Poplatky za vedenie účtu boli účtované vo výške 5040,- Sk (mesačne po 70,- Sk po dobu 72 splátok). Z úhrad žalovanej boli na poplatky započítané platby 20,88 eur a boli jej odpustené vo výške 134,80 eur, čím zostal neuhradený zostatok 11,62 eur. Poplatky za zaslané upomienky vo výške 250,- Sk boli účtované za 5 splátok t.j. v celkovej výške 41,49 eur, poplatky za poistné vo výške 10.008,- Sk. Z úhrad žalovanej bolo na tieto poplatky započítané 55,37 eur, bol jej stornovaný poplatok za poistné vo výške 262,77 eur, čím zostal neuhradený zostatok 14,06 €.

Okresný súd Skalica na základe čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom uznesením č.k. 3C/49/2012-172 zo dňa 30.4.2014, právoplatným 27.5.2014, zastavil konanie čiastočne o sumu 1250 eur, o úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 1116,60 eur od 14.3.2012 do zaplatenia a o úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 0,60 eur od 15.2.2012 do zaplatenia. Okresný súd Skalica na základe čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom uznesením č.k. 3C/49/2012-184 zo dňa 25.8.2014, právoplatným 15.10.2014, zastavil konanie čiastočne o sumu 50 eur. Okresný súd Skalica na základe čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom uznesením č.k. 3C/49/2012-194 zo dňa 16.12.2014, právoplatným 18.2.20154, zastavil konanie čiastočne o sumu 250 eur.

Predmetom konania zostala suma vo výške 1024,47 eur s úrokom z omeškania 420,77 eur, s úrokom z omeškania 9&% ročne zo sumy 1116,- eur od 15.2.2012 do 13.3.2012, zo sumy 1066,- eur od 14.3.2012 do 19.4.2012, zo sumy 1016,- eur od 20.4.2012 do 15.5.2012, zo sumy 966,- eur od 16.5.2012 do 12.6.2012, zo sumy 916,- eur od 13.6.2012 do 17.7.2012, zo sumy 866,- eur od 18.7.2012 do 14.8.2012, zo sumy 816,- eur od 15.8.2012 do 13.9.2012, zo sumy 766,- eur od 14.9.2012 do 11.10.2012, zo sumy 716,- eur od 12.10.2012 do 14.11.2012, zo sumy 666,- eur od 15.11.2012 do 10.12.2012, zo sumy 616,- eur od 11.12.2012 do 14.1.2013, zo sumy 566,- eur od 15.1.2013 do 12.2.2013, zo sumy 516,- eur od 13.2.2013 do 14.3.2013, zo sumy 466,- eur od 15.3.2013 do 15.4.2013, zo sumy 416,- eur od 16.4.2013 do 14.5.2013, zo sumy 366,- eur od 15.5.2013 do 13.6.2013, zo sumy 316,- eur od 14.6.2013 do 15.7.2013, zo sumy 266,- eur od 16.7.2013 do 13.8.2013, zo sumy 216,- eur od 14.8.2013 do 16.9.2013, zo sumy 166,- eur od 17.9.2013 do 11.10.2013, zo sumy 116,- eur od 12.10.2013 do 14.11.2013, zo sumy 66,- eur od 15.11.2013 do 13.12.2013, zo sumy 16,- eur od 13.12.2013 do 16.1.2014.

Žalovaná, predvolaná na pojednávanie riadne a včas, sa naň nedostavila, neúčasť neospravedlnila, súd v zmysle § 180 C.s.p. konal v jej neprítomnosti.

Žalovaná sa na výzvu súdu k žalobe nevyjadrila. Nevyjadrila sa ani k výzve súdu, aby uviedla, či obdržala písomnosť, a to vyhlásenie splatnosti pohľadávky datované 8.8.2009, týkajúce sa zmluvy o úvere, uzavretej medzi ňou a GE Money dňa 27.5.2008 (podľa zmluvy vzala úver/pôžičku 200.000,- Sk) a aby tiež uviedla, na akej adrese sa v auguste 2009 zdržiavala.

Súd vo veci vykonal dokazovanie Zmluvou o predaji podniku GE Money Multiservis, k.s. spoločnosti GE Money, a.s. z 29.3.2006, oznámením o postúpení pohľadávky, Zmluvou o úvere zo dňa 27.5.2008, Obchodnými podmienkami pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty, platobnou históriou žalovanej, pokusom o zmier zo dňa 4.7.2011, Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok z 23.9.2009 spolu s prílohou, Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 27.4.2010, podaním žalobcu zo dňa 8.5.2012 a z 16.11.2013, a zistil tento skutkový stav veci:

Zmluvou o predaji podniku zo dňa 29.3.2006 previedla spoločnosť GE Money Multiservis, a.s. ako predávajúci na spoločnosť GE Money, a.s. ako kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia k prevádzkovaniu podniku.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 23.9.2009 oznamovala spoločnosť GE Money, a.s. spolu so žalobcom žalovanej postúpenie pohľadávky na žalobcu. Podľa pripojeného podacieho hárku žalobca zasielal 5.10.2009 prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. žalovanej zásielku na adresu L..

Z Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.9.2009 súd zistil, že bola uzatvorená medzi GE Money, a.s., Bottova 7, 811 09 Bratislava, IČO: 17 324 220 a žalobcom, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávok spoločnosti GE Money, a.s. na žalobcu. Podľa prílohy k tejto zmluve sa táto týka záväzku XXXXXXXXXX, takmer všetky názvy v tabuľke sú v angličtine, v slovenčine je len č. balíka 85 a odkupná cena nahratá v Kollecte 545,21 eur.

Podľa Zmluvy o úvere zo dňa 27.5.2008 (ďalej v texte iba „zmluva“), ktorá bola uzavretá medzi žalovanou a spoločnosťou GE Money, a.s., pôvodný veriteľ poskytol žalovanej úver vo výške 3 319,39 € (100 000 Sk), ktorý sa zaviazala splácať v 72 mesačných splátkach po 81,42 € (2453 Sk). Ročná percentuálna miera nákladov na úver bola uvedená 20,25 %. Podľa tejto zmluvy sa GE Money, a.s. zaväzuje, že na požiadanie zákazníka a po splnení podmienok stanovených GE Money, a.s. poskytne v prospech zákazníka peňažné prostriedky do výšky poskytnutého úveru a zákazník sa zaväzuje takto poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky a splniť ostatné podmienky podľa zmluvy. V ostatnom určujú obsah zmluvy obchodné podmienky a sadzobník poplatkov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

Obchodnými podmienkami pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty súd zistil, že podľa čl. 2.3 OP, ZK (zákazník) je povinný platiť za služby poskytované MTS (GE Money Multiservis, k.s.) úroky, poplatky a ostatné náklady podľa aktuálneho Sadzobníka poplatkov, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou ZÚ (zmluvy o úvere), obsahuje poplatky, pokuty a úrokové sadzby MTS s vyznačením, ktoré z položiek v ňom sú zahrnuté do výpočtov ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa čl. 2.4 OP, MTS je oprávnený upravovať RPMN, ako aj úrokové sadzby, poplatky a ostatné náklady nezahrnuté do RPMN, najmä v závislosti na zmenách objektívnych skutočností, ako sú najmä zmeny diskontnej sadzby vyhlasovanej NBS či iné zmeny podmienok na peňažnom trhu SR. Podľa čl. 5.8 OP, platby od ZK sa započítajú voči pohľadávke MTS bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: úrok z úveru, na poplatky, na pravidelné splátky istiny úveru, na úrok z omeškania, na úrok z pokút za porušenie povinnosti, na zmluvné pokuty. Podľa čl. 6.1 OP, porušenie povinností ZK vyplývajúcich zo ZÚ zakladá právo MTS na zmluvnú pokutu a tam, kde je to ustanovené, tiež na dohodnutý úrok z omeškania, nezávisle od toho, či ide o zavinené alebo nezavinené porušenie povinnosti. Podľa čl. 6.2 OP, pre prípad porušenia povinnosti ZK poskytnúť riadne a včas peňažné plnenie v dohodnutej výške sa dojednáva úrok z omeškania vo výške podľa Sadzobníka pričom je MTS tiež oprávnený domáhať sa zmluvnej pokuty podľa Sadzobníka. Podľa čl. 7.3 OP MTS je oprávnený požadovať okamžité predčasné splatenie všetkých čiastok dlžných ZK podľa podľa ZÚ v prípade, že nastane ktorákoľvek z nasledujúcich skutočností: ZK porušuje ZÚ, najmä ak bol v omeškaní s platením viac ako troch splátok zároveň, ZK uviedol v predložených dokladoch, žiadosti o úver, ZÚ alebo v oznámení podľa bodu 2.7 nepravdivé údaje, ak bolo zahájené konkurzné, vyrovnávacie alebo exekučné konanie týkajúce sa majetku ZK.

Podľa platobnej histórie žalovanej bol žalovanej dňa 29.5.2008 poskytnutý úver vo výške 3 319,39 € (100 000 Sk), žalovaná do dňa postúpenia pohľadávky zaplatila pôvodnému veriteľovi celkom 1058,46 €. Platby boli započítavané na istinu, úroky, sankčné poplatky a poplatky. Žalovanej boli účtované poplatky za zaslanie upomienky, sankčné poplatky.

Pokusom o zmier zo dňa 4.7.2011 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 4375,99 €, z ktorej výška 1 516,60 € predstavuje neuhradený úver, výška 1401,52 € zmluvný/zákonný úrok, výška 1324,91 € úrok z omeškania, výška 65,11 € sankčné poplatky, a výška 67,85 € poplatky. Súdu nebola doručená doručenka, ktorou žalobca zasielal žalovanej pokus o zmier a preto nemá súd jeho doručenie preukázané.

Podľa bodu 2.1 Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 27.4.2010 žalovaná uznala čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol zo zmluvy uzatvorenej

medzi žalovanou a veriteľom GE Money, a.s. č. zmluvy XXXXXXXXXX zo dňa 29.5.2008, pričom dlžná suma pozostáva z istiny 2398,02 eur a z nákladov na inkasné konanie 150 eur. V časti 3. dohody označenej ako forma splatenia záväzku je uvedená výška splátky 130 eur, dátum prvej splátky 16.5.2010 a termín splátok 16 deň v mesiaci.

Žalobca na výzvu súdu podaním z 13.2.2017 uviedol, že žalobca si nárok uplatnil žalobou na súde zo dňa 20.2.2012, pričom pôvodný veriteľ vyhlásil splatnosť pohľadávky ku dňu 8.8.2009. Vzhľadom k tomu, že podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, žalobca má za to, že nárok nie je premlčaný.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení do 31.12.2008 zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

Podľa § 503 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 52 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka v znení do 31.10.2008 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení od 1.4.2015 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 2 písm. a) a b) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení do 31.7.2008 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy, e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení v čase uzavretia zmluvy, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

Podľa § 273 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené, ods. 2 odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1, ods. 3 na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v obchodnom styku.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému, ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 526 ods. 1 a 2 postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi, ods. 2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Súd sa v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu uplatnenej pohľadávky v tomto konaní a právneho vzťahu vzniknutého medzi stranami a dospel k záveru, že predmetná zmluva je bez pochybností spotrebiteľskou zmluvou. Veriteľ, uvedený v zmluve poskytol žalovanej úver v rámci vykonávania svojej obchodnej činnosti a žalovaná prijala finančnú službu ako spotrebiteľ. Základná právna úprava právneho vzťahu zo zmluvy o úvere je daná v § 497 Obchodného zákonníka, ktorý bol v čase uzavretia zmluvy o úvere podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka absolútnym obchodom a postavenie žalovanej v zmluve ako spotrebiteľa zodpovedá charakteristike spotrebiteľa, danej v § 52 OZ, v § 2 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa a v § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a postavenie pôvodného veriteľa, ktorý poskytol podľa predmetu svojho podnikania finančnú službu žalovanej podľa zmluvy, vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa a § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľský charakter zmluvy je zrejmý z postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o tom, že pôvodný veriteľ je dodávateľom finančnej služby a zo žiadneho z údajov zistených v konaní nevyplynulo, žeby žalovaná požadovala poskytnúť úver nie ako spotrebiteľ. Súd posudzoval vzťah strán nielen podľa Obchodného zákonníka, ale pri právnom posúdení veci aplikoval aj ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zákona o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia Občianskeho zákonníka a to aj s odkazom na § 52 ods. 2 , podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2015 a právny predpis, ktorého súčasťou je, nemá prechodné ustanovenia, to znamená, že toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred

jeho účinnosťou. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014). Charakter spotrebiteľskej zmluvy zostáva zachovaný aj po postúpení pohľadávky na žalobcu a nestráca sa zmenou žalobcu, pretože tento sa stal zo zmluvy o postúpení pohľadávky iba novým veriteľom žalovanej pričom nebolo pochýb ani o tom, že s postúpenou pohľadávkou prešlo aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Pri týchto záveroch sa súd zaoberal platnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere po stránke formálnej a vyhodnotil zmluvu ako platnú, uzavretú podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase jej uzavretia v písomnej forme a obsahujúcej niektoré náležitosti podľa ustanovenia § 4 zákona č. 258/2001 Z. z.

Žalobca tvrdil, že má voči žalovanej peňažnú pohľadávku, nadobudnutú titulom jej postúpenia od iného veriteľa. Odvodzoval svoje právo na peňažné plnenie od žalovanej a splnenie jej záväzku zo zmluvy o úvere, uzavretej medzi subjektom uvedeným v tejto zmluve a súčasne uvedeným za postupcu v zmluve o postúpení pohľadávok. úvere. V zmysle § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone a v zmysle § 479 Obchodného zákonníka a ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka je aj zmluva uzavretá so žalovanou záväzkovým právnym vzťahom, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok za podmienky, že vznikol záväzok platný a z takého je povinný dlžník niečo dať a veriteľ požadovať (§ 494 . Žalobca žalobou uplatnil po žalovanej peňažné plnenia uvedené v bode 1. rozsudku tvrdiac, že sa stal novým veriteľom žalovanej titulom nadobudnutia pohľadávky zo záväzkovo právneho vzťahu vzniknutého zo zmluvy. Tvrdil, že nadobudol voči žalovanej pohľadávku postúpením od spoločnosti postupcu. O vzniku zmluvy o úvere a o existencii zmluvy o postúpení súd nemal pochybnosti, svedčia o tom na dôkaz predložené zmluvy, k zmluve o postúpení pohľadávok tiež jej príloha. Súd mal týmito listinnými dôkazmi preukázané, že veriteľ žalovanej zo zmluvy o úvere právo veriteľa na postúpenie veriteľa využil v zmysle § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, pohľadávku postúpil vo forme požadovanej zákonom písomnou zmluvou. Zmluva o postúpení pohľadávky má ten účinok, že na jej základe namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). Súd sa preto zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich dlžníkovi z jeho záväzku, ale zanikajú práva postupcu ako veriteľa z pohľadávky a mení sa osoba veriteľa. Preto bolo rozhodným v zmysle ustanovenia § 526 Občianskeho zákonníka zistiť, či sa stal žalobca novým veriteľom žalovanej a tým, či podľa ustanovenia splnil veriteľ (postupca) tu uloženú povinnosť zákonom bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi, že došlo k postúpeniu pohľadávky a či nastali právne účinky postúpenia aj voči dlžníkovi, teda či má dlžník povinnosť plniť ďalšiemu veriteľovi, žalobcovi. Právne účinky toho, že sa niekto stane novým veriteľom na základe postúpenej pohľadávky a povinnosť dlžníka plniť novému veriteľovi nastanú okamihom, keď bol dlžník upovedomený o postúpení pohľadávky. Zákon neupravuje ani formu ani obsah tohto oznámenia. Žalobca, ktorý vystupuje v súdnych konania opakovane a domáha sa po žalovaných (dlžníkoch) peňažného plnenia z odkúpených pohľadávok, súd tu myslí postúpených pohľadávok spoločnosti postupcu ako v prejednávanej veci, tvrdil, že postupca splnil povinnosť uloženú mu v ustanovení § 526 ods. 1 tým, že zaslal žalovanej Oznámenie o postúpení pohľadávky. Žalobca však nepreukázal súdu, že sa toto oznámenie dostalo do dispozičnej sféry žalovanej. Žalovaná nereagovala na výzvu súdu, aby oznámila, či sa v čase doručovania oznámenia zdržiavala na adrese L. XXX, na ktorú bolo toto oznámenie žalovanej zasielané. Na druhej strane z Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 27.4.2010, uzavretej medzi žalobcom a žalovanou, mal súd preukázané, že najneskôr dňom podpísania tejto dohody sa žalovaná dozvedela, že jej veriteľom sa stal žalobca. Na základe uvedeného mal súd preukázané, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný v konaní o žalobe voči žalovanej. Žalobca v podaní z 13.2.2017 tvrdil, že pôvodný veriteľ vyhlásil splatnosť pohľadávky ku dňu 8.8.2009. K tvrdenej skutočnosti však nepredložil žiadne dôkazy. Zmluvné strany si právo veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru v zmluve o úvere nedojednali. Toto oprávnenie je upravené len v bode 7.3 VOP. Súd VOP nepovažuje za platnú súčasť zmluvy o úvere, pretože tieto majú byť používané iba medzi podnikateľmi. V poslednej časti zmluvy o úvere dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil s OP, nemá k nim výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Všeobecné obchodné podmienky sú určitým dokumentom pôvodného veriteľa, podnikateľa, do ktorého sa premietajú určité podmienky, ktoré sa opakovane používajú pri kontraktácii, čo uľahčuje, urýchľuje, ale aj skvalitňuje proces kontraktácie. Ide o ustálené pravidlá, ktorých sformulovanie má dlhodobejší charakter a podnikatelia ich bežne využívajú vo vzájomných vzťahoch. s využívaním osobitných zmluvných dojednaní počíta v ustanovení § 273

a umožňuje využiť ich pri formovaní obsahu zmluvy, t.j. vzájomných práv a povinností zmluvných strán. Pritom obsah obchodných podmienok nemusí byť obsahom zmluvy, ale stačí, že zmluvné strany na ne v zmluve odkážu. Odsek 1 ustanovenia § 273 Obchodného zákonníka rozlišuje všeobecné obchodné podmienky a iné obchodné podmienky. Pri všeobecných obchodných podmienkach sa predpokladá, že každému, kto podniká v oblasti, ktorej sa dotýkajú, sú všeobecne známe. Preto odsek 1 ako predpoklad ich záväznosti požaduje odkaz na všeobecné obchodné podmienky v zmluve, ustanovenie je v zmysle § 263 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka kogentným ustanovením. Spravidla ide o odkaz na názov VOP, prípadne organizáciu, ktorá ich vydala. Tým sa všeobecné obchodné podmienky stávajú súčasťou obsahu zmluvy. Strany tým dajú najavo, že ich vôľa smeruje k tomu, aby sa stali obsahom zmluvy, a tým pre obe strany záväznými. Nie je potrebné, aby všeobecné obchodné podmienky boli fakticky zahrnuté do samého textu zmluvy alebo priložené k zmluve. V obchodných vzťahoch, vzniknutých medzi podnikateľmi sa nevyžaduje ani žiadne vyhlásenie zmluvných strán v zmluve, že všeobecné podmienky, na ktoré odkazujú, sú im známe, predpokladá sa to, pretože strany ich poznajú z ich podnikateľskej činnosti. Iné obchodné podmienky, prípustné podľa § 273 Obchodného zákonníka hoci majú ten istý cieľ ako všeobecné obchodné podmienky, t.j. určiť časť obsahu zmluvy, majú iný charakter, a preto aj iný režim záväznosti. Žalovaná pri uzatváraní zmluvy o úvere s pôvodným veriteľom nevystupovala ako podnikateľ v tej obchodnej oblasti, v ktorej vystupuje ako podnikateľ banka a nie je splnené, že ak sa majú žalovanej VOP dotýkať a zaväzovať ju v právach a povinnostiach z úverovej zmluvy, v konaní vzhľadom k tomu, že ide o spotrebiteľský právny vzťah a nie vzniknutý z podnikania žalovanej, súd vyvodil, že právny úkon daný pôvodným veriteľom do Zmluvy o úvere uzavretej so žalovanou, podľa ktorého sú VOP súčasťou zmluvy o úvere a právne vzťahy sa majú spravovať Obchodným zákonníkom, vrátane jeho ustanovenia § 273 je podľa § 39 Občianskeho zákonníka právnym úkonom absolútne neplatným, ktorý svojím obsahom odporuje zákonu. Zmluva o úvere uzatvorená so žalovanou je formulárovou predtlačou so zmluvnými podmienkami vopred pripravenými veriteľom a takto predloženou žalovanej na prijatie. Úmysel žalovanej nesmeroval k prijatiu podmienky, že sa vzťah bude spravovať VOP a je vyvodené súdom, že sa dá usudzovať na nedostatok vôle konajúceho spotrebiteľa, nedostatok úmyslu konajúcej osoby, nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalovanej uzatvoriť zmluvu s touto podmienkou a nedostatok nemôže zhojiť ani jej podpis na zmluve o úvere. Z formulácie podmienky v poslednej časti zmluvy o úvere jednoznačne vyplýva, že žalovaná iba vyhlasuje, že sa oboznámila s OP, v zmluvnom vzťahu vystupovala ako spotrebiteľ na rozdiel od pôvodného veriteľa, ktorý podniká v oblasti poskytovania úverov. Ako je uvedené, pri všeobecných obchodných podmienkach sa predpokladá, že každému, kto podniká v oblasti, ktorej sa dotýkajú, sú všeobecne známe a pre spotrebiteľa, konkrétne v zmluvnom vzťahu žalovanej, nepodnikajúcej v tej oblasti ako pôvodný veriteľ, sa nedá ani nepredpokladať, že by jej VOP boli známe. Z týchto dôvodov sa VOP, na ktoré ako na súčasť Zmluvy poukazoval žalobca, nemohli stať súčasťou zmluvy, t.j. nahradiť obsah zmluvy, upravujúcej práva a povinnosti účastníkov zmluvy o úvere. Súd poukazuje na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech spotrebiteľa. Popísané ustanovenia Zmluvy sú odlišnými zmluvnými dojednaniami a súd ich hodnotí ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, ktorý sa obsahom prieči v Občianskom zákonníku požadovanej ochrane spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany vo vyjednávacej sile zmluvných podmienok oproti veriteľovi, banke, k svojej podnikateľskej činnosti pri poskytovaní úverov využívajúcej odborný aparát, znalý právnych predpisov a tým v práve zdatnejšiemu veriteľovi. Občiansky zákonník v ustanoveniach § 53 ods. 1, 2 a 3 poskytuje spotrebiteľovi ochranu pred takými podmienkami, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a žalovaná si podpisom aj tej časti Zmluvy, podľa ktorej majú byť súčasťou aj VOP majúce nahrádzať obsah zmluvy, t.j. práva a povinnosti zmluvných strán, zhoršila svoje zmluvné postavenie spotrebiteľa, pretože iba pre veriteľa, znalého obchodného práva je výhodnejšie riadiť sa v zmluvnom vzťahu VOP. Ustanovenia Zmluvy, v ktorých sa uvádzajú za súčasť Zmluvy VOP, sa nestali jej platnou súčasťou. v ustanovení § 273 okrem VOP rozoznáva aj iné úverové podmienky, s odlišným významom pre zmluvné strany ako VOP a s inou záväznosťou pre účastníkov. V konaní na dôkaz žiadne predložené neboli a pre absenciu dôkazu ich význam pre súdenú vec strán súd nehodnotí.

Súd preskúmal úverovú zmluvu z pohľadu náležitostí, ktoré má zmluva obsahovať podľa § 4 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a zistil, že úverová zmluva bola uzavretá v písomnej forme, neobsahuje však všetky náležitosti, ktoré by mala mať a to konkrétne sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako náležitosť zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských

úveroch, tiež konečnú splatnosť úveru podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, ročnú úrokovú sadzbu podľa § 4 ods. 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch a priemernú hodnotu RPMN podľa § 4 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch. Absencia uvedených náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi potom zákon upiera právo na zaplatenie úrokov z úveru a poplatkov od dlžníka (žalovanej). Pokiaľ ide o uplatnenú zmluvnú pokutu, označenú ako sankčný poplatok, súd s poukazom na ustanovenie § 544 zistil, že zmluva o úvere neobsahuje dojednanie zmluvných strán o zmluvnej pokute. Zmluvná pokuta je upravená jednostranne len v bode 6.1 VOP, ktoré však neobsahuje výšku zmluvnej pokuty a VOP nie sú podpísané pôvodným veriteľom ani žalovanou. Bod 6,1 VOP preto vzhľadom na ustanovenie § 544 ods. 2 (podľa ktorého zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia), nemožno považovať za písomné dojednanie zmluvných strán obsahujúce výšku zmluvnej pokuty, z tohto dôvodu ide o neplatný právny úkon podľa § 40 ods. 1 a z neplatného právneho úkonu nemožno žalobcovi priznať plnenie. Žalovaná získala úver 3319,39 eur, do postúpenia pohľadávky dňa 23.9.2009 uhradila sumu 1058,46 eur, po postúpení pohľadávky do podania žaloby uhradila 1925,68 eur, po podaní žaloby uhradila 1250,- eur, 50,- eur a 250,- eur, spolu uhradila 4534,14 eur. Nakoľko bola istina žalovanou uhradená, splnením dlh v tejto časti zanikol, pričom úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a žalobca nemá nárok ani na zmluvnú pokutu, súd žalobu zamietol. Žalobca síce v konaní predložil Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uzavretú dňa 27.4.2010 medzi žalobcom a žalovanou, avšak aj pre platnosť dohody o uznaní záväzku sa vyžaduje, aby nebola v rozpore so zákonom. Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody, súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, keď dospel k záveru, že pri podpísaní dohody boli naplnené zákonné znaky inštitútu o nekalej obchodnej praktike a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane žalobcu a využitie takej obchodnej praktiky zo strany žalobcu, ktoré podstatne narušilo ekonomické správanie sa žalovanej ako priemerného spotrebiteľa. Samotná dohoda je vopred žalobcom vypracovaný štandardizovaný formulár, v ktorom je ním zakomponovaná aj formulácia o uznaní premlčaného dlhu. V tlačive sú strojom doplnené údaje, dohoda je celá formulovaná jej predkladateľom. Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť určitá a zrozumiteľná. Chýba tak prejav vôle druhej strany k vzniku právneho úkonu, ktorý zamýšľal žalobca vyvolať ohľadom časti dohody, nazvanej Forma splatenia záväzku. Takto naformulovaný právny úkon ako prejav vôle, smerujúci k vzniku uznania záväzku je pre použitú nekalú obchodnú praktiku zo strany žalobcu neplatný. Uznanie dlhu žalovanou súd hodnotí tiež ako neplatný právny úkon, nadiktovaný dodávateľom spotrebiteľovi do „Dohody“, ktorý sa podľa § 39 prieči dobrým mravom. Súd dohodu vyhodnotil ako neplatnú a uznanie záväzku za neúčinné a v konaní na „dohodu“ neprihliadal. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd rozhodol o trovách konania s použitím ustanovenia § 255 C.s.p., pričom žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Súd nepriznal Spotrebiteľskému združeniu OSA, so sídlom na Fedinovej 9 v Bratislave zastúpenému splnomocnencom HKP Legal, s.r.o., so sídlom na Sasinkova 6 v Bratislave, IČO: 36 727 334 nárok na náhradu trov konania z nasledovných dôvodov:

Podaním zo dňa 23.4.2012 splnomocnenec oznámil vstup tohto združenia ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, vyjadril sa k žalobe a súčasne si uplatnil náhradu trov konania vedľajšieho účastníka, konkrétne trovy právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, a za dva úkony právnej služby, ktoré špecifikuje na konci konania resp. na výzvu súdu. Súd zastáva názor, že Spotrebiteľskému združeniu OSA môže byť priznaný nárok na náhradu trov konania, vrátane náhrady trov právneho zastúpenia len v tom prípade, ak nárok na náhradu trov konania vznikne tej strane, na strane ktorej toto združenie v konaní vystupovalo, a len v tom prípade, ak trovy právneho zastúpenia sa poskytujú za úkony, ktoré boli v konaní vykonané účelne.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. .

Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj to, že strana konania, ktorá v konaní uspela, má podľa § 255 ods. 1 C.s.p. zásadne právo na to, aby sa jej nahradili všetky trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením svojho práva. Ak sa chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku náležite odôvodniť. Základným predpokladom, za splnenia ktorého vznikne nárok na náhradu trov konania je podľa § 255 ods. 1 C.s.p. i účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť sa dá v zásade stotožniť s nevyhnutnosťou vynaloženia trov, pričom trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo obranu práva, sa pritom neposudzujú ako celok, ale každé plnenie trov je potrebné posudzovať samostatne.

Aj keď v zásade je vo veci naplnený stav, že žalobca bol v konaní neúspešný, čo sa týka náhrady škody, v súdenej veci strán dospel súd k záveru, že trovy vynaložené Spotrebiteľským združením OSA, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia, nie je možné považovať za účelne vynaložené. Súd je povinný ex offo skúmať neprijateľné podmienky v zmluvách, tiež zákonom stanovené náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, premlčanie. Súd zastáva názor, že konanie Spotrebiteľského združenia OSA nemohlo prispieť k nepriznaniu nároku uplatneného žalobcom. Združenie v súdnom spore malo právo na zastúpenie advokátom, ale ako už bolo uvedené vyššie, vzhľadom k tomu, že konanie Spotrebiteľského združenia OSA nebolo účelným bránením práva žalovanej, na podporu ktorej Spotrebiteľské združenie OSA vstúpilo do konania, trovy, ktoré Spotrebiteľskému združeniu OSA v tejto súvislosti z dôvodu právneho zastúpenia vznikli, neboli vynaložené účelne, a preto žalobcovi nevznikla povinnosť nahradiť trovy konania Spotrebiteľskému združeniu OSA. Súdu je tiež z rozhodovacej činnosti známe, že Spotrebiteľské združenie OSA si uplatňuje nárok na náhradu trov konania za opakujúce sa, takmer identické podania, bez hlbšieho oboznámenia sa s predmetom konania, do ktorého vstupuje a bez kontaktovania sa s žalovanými, z čoho tiež vyplýva neúčelnosť takto vynaložených trov, o ktorý prípad ide aj v konaní o danej veci.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, trojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.) .