Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Sa-20-2021.pdf
PDF · 117.1 KB
Case nature
Area
Subarea
10Sa/20/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach sudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci žalobcu T. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X/XX, XXX XX R., právne zastúpeného ČOLLÁK & PARTNERI advokátska kancelária s.r.o., IČO: 45 946 868, so sídlom Floriánska 19, 040 01 Košice, za ktorú koná advokát JUDr. Jaroslav Čollák, PhD. - konateľ, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 23422-2/2021-BA zo dňa 18.05.2021, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Správny orgán prvého stupňa - Sociálna poisťovňa, pobočka Trebišov (ďalej aj ako: „pobočka Sociálnej poisťovne“ alebo „pobočka“) rozhodnutím č. 200-002801-CA01/2021 zo dňa 09.03.2021 podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako: „ZoSP“, resp. „zákon o sociálnom poistení“) rozhodol, že žalobca nemá nárok na nemocenské v období od 01.02.2021 do skončenia dôvodu na jeho poskytnutie. Pobočka Sociálnej poisťovne svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že žalobcovi nevznikol nárok na dávku z dôvodu, že za obdobie od prvého vzniku povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby (v ďalšom texte aj: „SZČO“), najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, t.j. od 01.02.2016 do 31.01.2021, v termíne do 28.02.2021 neuhradil poistné na nemocenské poistenie za január 2021. Šetrením na oddelení poistného bolo zistené, že žalobca ku dňu vydania rozhodnutia nepodal čestné vyhlásenie za mesiac január 2021, preukazujúce pokles príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu o 40 %.
2. Žalobca voči rozhodnutiu pobočky Sociálnej poisťovne č. 200-002801-CA01/2021 zo dňa 09.03.2021 podal odvolanie, v ktorom uviedol, že dôvody uvádzané v predmetnom rozhodnutí sa nezakladajú na pravde, keďže poistné bolo zaplatené dňom 02.02.2021 vo výške 1.925,20 EUR, čo preukazuje potvrdenie o realizácii transakcie. Po doručení rozhodnutia dňa 12.03.2021 sa žalobca telefonicky informoval na pobočke o príčine odmietnutia nemocenskej dávky, kedy bol informovaný, že došlo k zvýšeniu vymeriavacieho základu a následne k zvýšeniu mesačnej odvodovej sumy. O tejto zmene nebol informovaný elektronicky, ani poštou a postupoval na základe oznámenia č. 700-3900389720-GC02/20 zo dňa 15.07.2020 a vzniknutý „nedoplatok“ vo výške 150,14 EUR uhradil ešte v ten deň, t.j. 12.03.2021 (viď. potvrdenie o realizácii transakcie).
3. O takto podanom odvolaní rozhodla žalovaná (ďalej aj ako: „Sociálna poisťovňa“) správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č. 23422-2/2021-BA zo dňa 18.05.2021, ktorým podľa § 218 ods. 2 ZoSP odvolanie v celom rozsahu zamietla a potvrdila rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne. Žalovaná v predmetnom rozhodnutí uviedla, že žalobca je povinne nemocensky poistený ako SZČO od 01.07.2003, poistenie trvá, žalobca bol od 01.02.2021 uznaný za dočasne práceneschopného (práceneschopnosť trvala ku dňu vydania predmetného rozhodnutia) a z uvedeného poistného vzťahu si žalobca uplatnil nárok na nemocenské. Žalovaná ďalej citovala ust. § 31 ods. 1 písm. b), § 128 ods. 1 písm. c), § 140 ods. 3, § 141 ods. 1, § 142 ods. 6, ods. 7 a § 143 ods. 1 ZoSP a uviedla, že SZČO je osobne zodpovedná za správnosť a včasnosť odvádzaných súm poistného a žalobcovi by vznikol nárok na nemocenské, ak by dlžné poistné na nemocenské poistenie za obdobie od 01.02.2016 do 31.01.2021 zaplatil najneskôr do 28.02.2021, resp. ak by suma dlžného poistného na nemocenské poistenie k tomuto dňu bola v úhrne nižšia ako 5,- EUR. Podľa žalovanej odvodová povinnosť žalobcu bola od júla 2020 vo výške 1.925,20 EUR a od 01.01.2021 vo výške 2.533,98 EUR a žalobca dňa 02.02.2021 uhradil poistné na sociálne poistenie za mesiac január 2021 iba v sume 1.925,20 EUR a dlžnú časť poistného na sociálne poistenie za mesiac január 2021 v sume 150,14 EUR (z toho nedoplatok na poistnom na nemocenské poistenie bol v sume 24,33 EUR) uhradil až 12.03.2021. V odvolacom konaní tak bolo podľa žalovanej potvrdené, že poistné na sociálne poistenie za mesiac január 2021 zaplatil žalobca oneskorene až dňa 12.03.2021 a dlžná suma poistného na nemocenské poistenie za sledované obdobie nebola k 28.02.2021 v úhrne nižšia ako 5,- EUR, čím neboli splnené podmienky nároku na nemocenské dávky povinne nemocensky poistenej SZČO ustanovené v § 31 ods. 1 písm. b) ZoSP, na základe čoho, aj s poukazom na to, že zákon v danom prípade nepripúšťa odchýlku, nebolo možné žalobcovi priznať nárok na nemocenské. K námietke žalobcu o ním tvrdenej povinnosti žalovanej informovať o zmene vymeriavacieho základu, žalovaná poukázala na ust. § 226 ods. 1 písm. m) ZoSP, v zmysle ktorého má mať žalovaná takúto povinnosť len v súvislosti so vznikom povinného poistenia. Zákon žalovanej podľa správnou žalobou napadnutého rozhodnutia neukladá povinnosť oznamovať SZČO, ktorej trvá povinné poistenie, zmenu vymeriavacieho základu, resp. zmenu výšky odvodovej povinnosti, túto službu žalovaná poskytuje nad rámec zákonných povinností, ak dochádza k zmene odvodovej povinnosti. V záverečnej časti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaná poukázala na novelizáciu ZoSP, v zmysle ktorej zákon umožňuje SZČO, odložiť splatnosť poistného na sociálne poistenie po predložení Čestného prehlásenia (preukázanie poklesu čistého obratu alebo poklesu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti o 40 % a viac) a v tejto súvislosti uviedla, že žalobca do vydania žalovanou vydaného rozhodnutia takéto Čestné prehlásenie žalovanej nepredložil. Zároveň žalovaná uviedla, že z jej strany v rámci určitej ústretovej služby ňou štandardne vykonávanej nebolo možné žalobcovi oznámiť dlh na poistnom za predchádzajúci kalendárny mesiac, keďže žalobca nemá v informačnom systéme žalovanej evidovaný žiadny telefonický, resp. e-mailový kontakt. Sledovať správnosť úhrady poistného na sociálne poistenie môže žalobca ako SZČO sledovať aj sám, a to zriadením individuálneho účtu - SALDOKONTO, o ktoré je potrebné požiadať a ktorý bezplatne poskytuje informácie o platbách poistného na sociálne poistenie, teda či SZČO uhrádza poistné v správnej výške a včas, prípadne či má nedoplatok alebo preplatok na poistnom.
4. V zákonom stanovenej lehote dňa 15.07.2021 podal žalobca správnu žalobu o preskúmanie vyššie uvedeného rozhodnutiu žalovanej č. 23422-2/2021-BA zo dňa 18.05.2021. Žalobca úvodom poukázal na niekoľko skutočností, t.j. že od roku 2003 platil riadne a včas odvody do Sociálnej poisťovne, odvody platí z maximálneho vymeriavacieho základu, práceneschopným bol od 01.02.2021 do 21.05.2021, a počas tejto doby by mal nárok na nemocenské spolu vo výške 4.240,06 EUR. Tým, že nárok na nemocenské dávky nebol žalobcovi priznaný, mal povinnosť odvádzať Všeobecnej zdravotnej poisťovni mesačne sumu 2.220,16 EUR, čo je spolu za dobu práceneschopnosti 8.092,84 EUR, čo znamená, že podľa žalobcu nezákonné rozhodnutie žalovanej malo na neho negatívny finančný dopad spolu v sume 12.332,90 EUR. Napadnuté rozhodnutie považuje žalobca za nezákonné, vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia a spôsobujúce mu škodu. V časti správnej žaloby označenej ako Článok III. žalobca poukázal na povinnosť Sociálnej poisťovne oznámiť žalobcovi výšku vymeriavacieho základu, ktorý bol zmenený (na základe čoho došlo k existencii nedoplatku na poistnom, titulom čoho nebol následne žalobcovi priznaný nárok na nemocenské), ktorá má podľa žalobcu vyplývať z ust. § 226 ods. 1 písm. m) ZoSP. Výklad uvedeného ustanovenia ZoSP žalovanou v tom smere, že táto povinnosť jej vyplýva len pri vzniku sociálneho poistenia považuje žalobca za svojvoľný. Žalovaná v danom prípade dopĺňa znenie zákona o svoj subjektívny a právne ničím nepodložený výklad, ktorý sa v ZoSP nenachádza. V predmetnom ustanovení sa podľa žalobcu v žiadnom prípade nenachádza znenie, že vymeriavací základ je žalovaná povinná oznamovať len v súvislosti so vznikom povinného
poistenia. Ak by aj žalobca pripustil správnosť argumentácie žalovanej, potom je možné tvrdiť, že novým vymeriavacím základom vznikla nová povinnosť platenia nového poistného v novej výške, čo opäť vyvracia ratio úvahy a argumentácie žalovanej. Žalobca tiež uviedol, že žalovaná počas minulých rokov periodicky zasielala poistencom oznámenia, a to nie len o zmene vymeriavacieho základu, ale aj o ďalších pre poistenie relevantných skutočnostiach (napr. výška poistného). Tieto skutočnosti podľa žalobcu ZoSP uvádza ako explicitné súčasti povinnosti žalovanej oznamovať ich poistencom a keďže uvedené oznámenia doručované Sociálnou poisťovňou obsahujú poučenie o možnosti podať voči nim námietku do 8 dní, považuje ich žalobca za relevantné a právom predvídané a vyžadované podanie. Podľa žalobcu žalovaná zasielala žalobcovi - rešpektujúc zákonnú povinnosť oznámiť poistencovi vymeriavací základ - oznámenie aj v priebehu mesiaca január 2021, avšak ako vyplýva z vyjadrenia pracovníčky žalovanej, toto oznámenie sa žalobcovi nepodarilo zaslať do elektronickej schránky, teda žalobcovi nikdy nebolo doručené, čo považuje za porušenie zákonnej povinnosti zo strany žalovanej. V súvislosti s uvádzanými tvrdeniami žalobca poukázal na informácie zverejňované Sociálnou poisťovňou na jej internetovej stránke v minulosti, z ktorých časti citoval, a v ktorých Sociálna poisťovňa sama napr. dňa 17.01.2017 informuje o tom, že začala posielať živnostníkom a ostatným SZČO listy (celkovo malo ísť o 148 582 oznámení), v ktorých im v súvislosti s novým minimálnym a maximálnym vymeriavacím základom na platenie poistného oznamuje výšku sociálnych odvodov platných od 01.01.2017. Rovnako tomu tak malo byť aj v informácii zverejnenej dňa 14.01.2021, podľa ktorej mala Sociálna poisťovňa poistencom zaslať oznámenia o zmene vymeriavacieho základu od 01.01.2021, a to 156 870 oznámení poštou a 18 087 do e-schránok. Uvedené skutočnosti podľa žalobcu potvrdzujú, že žalovaná ustálenou činnosťou oznamovala poistencom zmenu vymeriavacieho základu pre platenie nového poistného, avšak v individuálnom prípade žalobcu tak žalovaná neurobila. Výklad prezentovaný žalovanou je preto v priamom rozpore s gramatickým vyjadrením zákonnej normy a tiež so samotným faktickým konaním žalovanej v predošlom období, čo možno označiť ako nesprávne právne posúdenie veci samej. Ak by aj platil výklad žalovanej, a teda že žalovaná nemá povinnosť oznamovať zmenu vymeriavacieho základu poistenca, s čím žalobca nesúhlasí, v tomto konkrétnom prípade žalobcu by išlo o nedoplatok na poistnom vo výške 150,14 EUR a 24,33 EUR, na základe čoho mu neboli priznané jemu patriace nároky počas práceneschopnosti, hoci poistné v mesiaci január 2021 vo výške 1.925,20 EUR riadne a včas zaplatil. Takáto tvrdosť zákona, ktorú sa snaží žalovaná aplikovať na tento prípad protiprávnym výkladom relevantnej právnej normy, je neprimeranou - a pre žalobcu to mimo rámca sociálneho poistenia znamená, že musí uhrádzať aj platby zdravotnej poisťovni, čo v relevantnom období 5 mesiacov činí súhrnne sumu 8.092,84 EUR. Žalobca v záverečnej časti podanej správnej žaloby navrhol v prípade postupu podľa § 205 SSP konanie zastaviť, alternatívne zrušiť rozhodnutie žalovanej č. 23422-2/2021- BA zo dňa 18.05.2021, ako aj rozhodnutie Pobočky Sociálnej poisťovne č. 200-002801-CA01/2021 zo dňa 09.03.2021 a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.
5. Žalovaná v písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 23.08.2021 nad rámec skutočností uvedených v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí uviedla, že v rámci odvolacieho konania pristúpila aj k prevereniu odoslania oznámenia o zmene vymeriavacieho základu žalobcovi a zistila, že žalobca bol pobočkou informovaný, že program vyhodnotil neaktívnosť jeho e-Schránky s čím žalobca nesúhlasil, no pripustil, že s e-Schránkou má problém, kedy mu e-Schránka raz funguje, inokedy nefunguje a tento problém sa snaží riešiť. V tejto súvislosti žalovaná opätovne zdôraznila, že z ust. § 226 ods. 1 písm. m) ZoSP jej nevyplýva povinnosť oznámiť SZČO zmenu vymeriavacieho základu, resp. zmenu výšky odvodovej povinnosti, túto službu poskytuje nad rámec jej zákonných povinností, ak dochádza k zmenám odvodovej povinnosti. Samotné znenie ust. § 226 ods. 1 písm. m) ZoSP výslovne ustanovuje Sociálnej poisťovni lehotu na oznámenie výšky vymeriavacieho základu, a to 20 dní od vzniku povinného poistenia a nie od jeho zmeny. Žalovaná vyjadrila nesúhlas s tvrdením žalobcu, že v prípade nového vymeriavacieho základu vzniká nová povinnosť platenia poistného v novej výške. Žalobca je povinný uhrádzať poistné na sociálne poistenie od vzniku povinného nemocenského poistenia SZČO (v danom prípade od 01.07.2003), počas jeho trvania, až do zániku tohto poistenia. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade trvá poistenie žalobcu nepretržite od 01.07.2003, nikdy nezaniklo a znova nevzniklo, preto nie je možné tvrdiť, že žalobcovi vznikla nová povinnosť platenia poistného. Uvedené podľa žalovanej potvrdzuje po obsahovej stránke aj žalobcom predložené Oznámenie o zmene vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO a výšky odvodovej povinnosti č. 700-3900389720-GC02/20 zo dňa 15.07.2020, ktorým bola žalobcovi oznámená zmena výšky vymeriavacieho základu od 01.07.2020. Žalovaná tiež poukázala na viacero foriem, prostredníctvom ktorých sa žalobca mohol oboznámiť so zmenou vymeriavacieho základu, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že žalobca je SZČO od roku 2003, t.j. 18 rokov. Vzhľadom na zákonnú povinnosť
SZČO platiť a odvádzať poistné a jej osobnú zodpovednosť za správnosť a včasnosť odvádzaných súm poistného, by malo byť podľa žalovanej v záujme žalobcu sledovať informácie zverejňované nielen Sociálnou poisťovňou, prípadne včas Sociálnu poisťovňu kontaktovať za účelom informovania sa o zmene výšky vymeriavacích základov. Záverom svojho vyjadrenia k správnej žalobe žalovaná poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ako: „NS SR“) č. 9Sžsk/70/2020 zo dňa 30.06.2021, v ktorom NS SR podľa žalovanej ustálil, že ust. § 31 ods. 3 ZoSP je formulované ako kogentné ustanovenie nepripúšťajúce žiadnu odchýlku a taxatívne stanovuje podmienky, za ktorých vzniká oprávnenej osobe nárok na nemocenskú dávku. Jednou z týchto podmienok je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň splatnosti poistného za kalendárny mesiac, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie. Na nesplnenie uvedenej podmienky žalovaná musela prihliadať ex offo, pričom na jej splnenie nemá žiaden vplyv následné zaplatenie poistného po lehote splatnosti. V tomto prípade sa NS SR stotožnil s právnym názorom žalovanej, že dodatočná úhrada dlžného poistného na nemocenské poistenie nezakladá nárok na nemocenské dávky odo dňa vzniku ich nároku, pretože uvedené zo žiadneho ustanovenia ZoSP nevyplýva. Záverom žalovaná s poukazom na vyššie uvedené navrhla správnu žalobu zamietnuť.
6. Žalobca v replike zo dňa 08.10.2021 zásadne poprel tvrdenia žalovanej o nefunkčnosti jeho e- Schránky a uviedol, že má zriadenú elektronickú schránku na portáli slovensko.sk, cez ktorú „roky“ riadne komunikuje so štátnymi orgánmi, ako aj s ostatnými orgánmi verejnej správy. Podľa žalobcu nesplnením povinnosti žalovanej oznámiť mu zmenu vymeriavacieho základu, napriek tomu, že mal zriadenú a riadne funkčnú elektronickú schránku, resp. na základe chyby v doručovaní systémom (programom) žalovanej nedošlo z jeho strany k riadnej a včasnej úhrade poistného, na základe čoho žalobca vyjadril svoj zásadný nesúhlas s tým, aby mal znášať následky uvedenej chyby na strane žalovanej. Žalobca ďalej uviedol, že zotrváva na celej svojej doterajšej argumentácii, ako aj na tom, že žalovaná má povinnosť oznamovať výšku vymeriavacieho základu v zmysle ust. § 226 ods. 1 písm. m) ZoSP. Záverom sa žalobca vyjadril k žalovanou spomenutému rozsudku NS SR a v tejto súvislosti uviedol, že uvedený rozsudok nie je aplikovateľný na daný prípad, keďže tento judikát sa ako rozhodnutie prípadu in concreto týkal situácie, kedy poistné nebolo zaplatené, čo ale nie je žalobcov prípad, ktorý poistné v dotknutom období zaplatil, ale na základe porušenia povinnosti žalovanou poistné nezaplatil v správnej výške. Žalobca má za to, že žalovaná svojim vyjadrením žiadnym právne relevantným spôsobom nevyvrátila argumentáciu žalobcu o povinnosti oznámiť výšku vymeriavacieho základu a výšky poistného poistencom zo strany žalovanej, o ktorej pojednáva vyššie citovaný zákon. Žalovaná sa snaží vytvoriť zdanie neexistencie jej povinnosti oznamovať výšku poistného poistencom, hoci tak sama robí a oznamuje tieto skutočnosti, pričom na podporu svojej argumentácie nie je v jej argumentácii dostupná žiadna informácia o existencii poistencov, ktorým neoznamuje výšku poistného. Špekulatívny výklad zákonných predpisov „zhojujúci“ pochybenia žalovanej nie je pri štátnom orgáne, akým je žalovaná, z pohľadu žalobcu akceptovateľný. Žalobca v neposlednom rade poukázal na judikatúru súdov v konaniach, ktoré majú právny základ v odstránení tvrdosti zákona (napr. NS SR, sp. zn. Sdo/17/98, Krajský súd Bratislava, sp. Zn. 1 So94/2002 publikovaný v Zbierke pod R96/2003, rovnako R 75/2003 a pod.).
7. Na výzvu správneho súdu v súlade s ustanovením § 106 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ako: „SSP“) žalovaná nereagovala a k replike žalobcu sa duplikou nevyjadrila.
8. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako: „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný, rozhodujúc o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. SSP, posudzujúc správnu žalobu neformálne (§ 202 ods. 2 SSP), po oboznámení sa s obsahom súdneho, ako aj s obsahom úplného administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa a žalovanej dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby, preto postupom podľa § 137 ods. 4 SSP dňa 13.06.2022 bez nariadenia pojednávania vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
9. Predmetom súdneho prieskumu v predmetnej veci je rozhodnutie žalovanej č. 23422-2/2021- BA zo dňa 18.05.2021, ktorým Sociálna poisťovňa, ústredie, príslušná na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 ZoSP potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Trebišov č. 200-002801-CA01/2021 zo dňa 09.03.2021 a zamietla odvolanie žalobcu proti tomuto rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobca nemá nárok na nemocenské v období od 01.02.2021 do skončenia dôvodu na jeho poskytovanie, pretože nesplnil podmienky podľa § 31 ods. 1 písm. b) ZoSP, t.j. neuhradil poistné na nemocenské poistenie za január 2021 v termíne do 28.02.2021.
10. Podstata žalobných dôvodov žalobcu proti rozhodnutiu žalovanej spočívala vo výklade ust. § 226 ods. 1 písm. m) ZoSP, v rámci ktorého žalobca tvrdil, že žalovaná mala povinnosť žalobcovi oznámiť zmenu vymeriavacieho základu, k čomu však nedošlo, na základe čoho žalobca uhradil poistné síce včas, avšak v nesprávnej výške, čoho dôsledkom bol vznik nedoplatku na poistnom a z toho plynúci záver a rozhodnutie Pobočky Sociálnej poisťovne, že nemá nárok na nemocenské v období od 01.02.2021 do skončenia dôvodu na jeho poskytovanie. Žalovaná na rozdiel od žalobcu mala za to, že predmetné ust. § 226 ods. 1 písm. m) ZoSP jej neukladá povinnosť oznamovať hodnotu vymeriavacieho základu pri jeho zmene, ale len pri vzniku povinného poistenia.
11. Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky); ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide.
12. Podstatou konania v správnom súdnictve je preskúmať zákonnosť rozhodnutia postupov orgánov verejnej správy. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, a či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi aj inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu, súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
13. Podľa § 31 ods. 1 písm. b) ZoSP v znení neskorších predpisov, povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5,- EUR.
14. Podľa § 128 ods. 1 písm. c) ZoSP v znení účinnom do 28.02.2022, poistné na nemocenské poistenie platí povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba.
15. Podľa § 141 ods. 1 ZoSP v znení neskorších predpisov, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa § 142 ods. 1 ZoSP v znení neskorších predpisov, poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. Zaplatením odplaty za postúpenie pohľadávky na poistnom postúpenej podľa § 149 sa podmienka zaplatenia poistného považuje na účely nároku na dávku za splnenú.
17. Podľa § 143 ods. 1 prvá veta ZoSP v znení neskorších predpisov, poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné.
18. Podľa § 143 ods. 4 ZoSP v znení neskorších predpisov, ak platba poistného sa na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici poukázala v nesprávnej sume, Sociálna poisťovňa poukázanú sumu rozdelí pomerne podľa jednotlivých sadzieb.
19. Podľa § 226 ods. 1 písm. m) ZoSP v znení účinnom do 31.05.2022, Sociálna poisťovňa je povinná písomne oznámiť samostatne zárobkovo činnej osobe vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, vymeriavací základ na platenie poistného, výšku poistného na nemocenské poistenie, výšku poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, výšku poistného na invalidné poistenie a výšku poistného do rezervného fondu solidarity, dátum splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a údaje týkajúce sa úhrady poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, určených na základe údajov vedených v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, a to do 20 dní od vzniku povinného poistenia.
20. Správny súd vo vzťahu k žalobným dôvodom vyplývajúcim zo správnej žaloby uvádza, že sa stotožňuje so záverom žalovanej, že žalobca v súvislosti s uplatnením nároku na nemocenskú dávku za dočasnú práceneschopnosť v období od 01.02.2021 do 20.05.2021 z poistného vzťahu povinne nemocensky poistenej SZČO nesplnil všetky zákonom stanovené podmienky vyplývajúce z ust. § 31 ZoSP, čím mu nevznikol nárok na vyplatenie nemocenskej dávky za uvedené obdobie. V tej súvislosti je potrebné zdôrazniť, že jednou zo základných kogentných podmienok takéhoto nároku je včasné zaplatenie poistného na nemocenské poistenie, pričom priamo zo zákona o sociálnom poistení vyplýva plná zodpovednosť SZČO za správnosť a včasnosť odvádzaných súm poisteného. Medzi účastníkmi tohto súdneho preskúmavacieho konania nebolo sporným, kedy a v akej sume žalobca uhradil jednotlivé poistné, avšak podstata argumentácie žalobcu spočívala v tvrdení, že k nedoplatku na poistnom došlo iba z dôvodu porušenia povinností správneho orgánu, ktoré mu vyplývajú z ust. § 226 ods. 1 písm. m/ ZoSP (v príslušnom znení), keď príslušná pobočka sociálnej poisťovne mu nezaslala relevantným spôsobom oznámenie o zmene výšky vymeriavacieho základu, preto za obdobie mesiaca január 2021 si splnil svoju povinnosť iba do výšky úhrady poistného v sume 1.925,20 EUR (namiesto správnej výšky 2.075,34 EUR), čím vznikol nedoplatok na poistnom na sociálne poistenie v sume 150,14 EUR, z toho na nemocenské poistenie v sume 24,33 EUR. Aj uvedenú povinnosť (t.j. povinnosť zaplatiť nedoplatok na poistnom) splnil dňa 12.03.2021 zaplatením sumy 150,14 EUR, čím bolo poistné v správnej výške zaplatené. Žalobca tak tvrdil, že všetky svoje zákonné povinnosti si splnil, preto rozhodnutie administratívneho orgánu o nepriznaní jeho nemocenskej dávky je nezákonné.
21. V súvislosti s povinnosťou Sociálnej poisťovne zasielať SZČO oznámenie o zmene vymeriavacieho základu, resp. o výške poistného na nemocenské poistenie, správny súd uvádza, že v zmysle ust. § 226 ods. 1 písm. m/ ZoSP v znení účinnom do 31.05.2022, takáto povinnosť správnemu orgánu vyplýva iba v súvislosti so vznikom poistenia, od ktorého začína správcovi poistenia plynúť lehota 20 dní na písomné oznámenie uvedených skutočností (ako aj ďalších, vyplývajúcich z uvedeného ustanovenia zákona). Zákon tak neukladá povinnosť Sociálnej poisťovni počas trvania poistenia oznamovať SZČO zmenu vymeriavacieho základu pre jeho poistenie, resp. oznamovať aktuálnu výšku poistenia, ale takúto činnosť administratívny orgán vykonáva nad rámec zákonných povinností. V prípade žalobcu (s poukazom na vyjadrenie žalovanej) oznámenie o zmene vymeriavacieho základu bolo odoslané žalobcovi v mesiaci január 2021, a to do jeho elektronickej schránky, pričom žalobca pri následnom oznámení ústredia pobočkám dňa 18.01.2021 nebol uvedený medzi adresátmi, ktorým bolo potrebné oznámenie zasielať poštou. Vzhľadom na nedoplatok na poistnom (žalobca kontaktoval pobočku sociálnej poisťovne dňa 05.03.2021) bolo žalobcovi Oznámenie o zmene vymeriavacieho základu č. 700-3900313521-GC02/21 zo dňa 05.03.2021 uvedeného dňa písomne odoslané aj poštou. Z uvedeného vyplýva, že správca poistenia aj vo vzťahu k žalobcovi postupoval spôsobom ako pri iných poistencoch (vrátane ostatných SZČO) keď v „balíku“ 18 087 oznámení „SZČO VZ-MI/VZ-MA“ zaslaných do e-schránok (z celkového počtu 174 724 oznámení) bolo aj oznámenie odoslané žalobcovi, u ktorého ale systém vyhodnotil neaktívnosť jeho e-schránky (uvedené vyplýva z vyjadrenia oddelenia poistného pobočky zo dňa 20.08.2021). Podľa žalovanej žalobca vedel o probléme s jeho e-schránkou, ktorá nie vždy fungovala korektne, a preto tento problém riešil. Uvedené však podľa názoru súdu nemení nič na závere, že žalovaná zaslaním tohto oznámenia o zmene vymeriavacieho základu, resp. o zmene výšky poistného u žalobcu ako SZČO konala nad rámec zákonnej povinnosti, pretože tak, ako to je vyššie uvedené, takáto povinnosť jej vyplýva zo zákona o sociálnom poistení iba v súvislosti so vznikom povinného poistenia SZČO, nie počas jeho trvania. U žalobcu nebolo sporným, že povinne nemocensky poisteným SZČO sa stal od 01.07.2013 a toto poistenie nepretržite trvalo aj v roku 2021. Sporným v konaní nebolo ani to, že žalobcom úplne zaplatené poistné na sociálne poistenie za mesiac január 2021 nastalo až doplatením sumy 150,14 EUR dňa 12.03.2021. Z uvedeného preto vyplýva, že žalobcom nebolo zaplatené poistné na sociálne poistenie za mesiac január 2021 v úplnej výške v lehote splatnosti
do 08.02.2021 (podľa § 143 ods. 1 prvej vety ZoSP), a ani vo zvýhodnenej lehote podľa § 31 ods. 1 písm. b/ ZoSP, t.j. do 28.02.2021, ktorá skutočnosť mala za následok rozhodnutie administratívneho orgánu o nepriznaní nároku na nemocenskú dávku v období od 01.02.2021 do skončenia dôvodu na jeho poskytovanie. Uvedené závery správneho orgánu, ako aj žalovaného, vyplývajúce z ich rozhodnutí, správny súd hodnotí ako vecne správne a zákonné a v konaní administratívneho orgánu správny súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia takého charakteru, resp. závažnosti, ktoré by mohli eventuálne mať za následok zrušenie administratívneho rozhodnutia. Z vyššie uvedených dôvodov preto správny súd žalobu žalobcu procesným postupom podľa § 199 ods. 3 v spojení s ust. § 190 SSP zamietol.
22. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že účastníkom konania právo na ich náhradu nepriznal, pretože žalobca v konaní úspešný nebol a žalovanej nevznikli žiadne preukázateľné trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).