Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Er/270/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen vo veci exekúcie oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti povinnému O. G., E.. XX.XX.XXXX, I. K. Y., P. T. XXXX/XX, zast. JUDr. Stelou Chovanovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom vo Zvolene, J. Kozáčeka 13, vedenej pod značkou EX 294/16 súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad so sídlom v Rimavskej Sobote, Kálmana Mikszatha 268, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 1.069,59 Eur s príslušenstvom a trovami exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcii zo dňa 24.03.2017, návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 24.03.2017 a návrhu povinného na odklad exekúcie zo dňa 24.03.2017, takto

rozhodol:

Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

Súd p o v o ľ u j e o d k l a d exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD. pod sp. zn. EX 294/16 a na tunajšom súde pod sp. zn. 13Er/270/2016, a to do času právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 6Csp/64/2017.

.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Zvolen poverením zo dňa 24.01.2017 poveril súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. vykonaním exekúcie proti povinnému na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 1.069,59 Eur s príslušenstvom a trovami exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter rozhodcovský súd v Žiline č.k. RK-PC-503/15-MK zo dňa 05.01.2016.

2. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 15.03.2017.

3. Dňa 03.04.2017 bolo Exekútorskému úradu JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD. doručené podanie povinného označené ako „ VEC: Námietky proti exekúcii vedenej pod spis. zn. EX 294/2016, žiadosť o odklad exekúcie vedenej pod spis. zn. EX 294/2014“, v ktorom tento uviedol, že oprávnený sa v rozhodcovskom konaní domáhal vydania rozhodcovského rozsudku na základe rozhodcovskej zmluvy č. 8500036387 zo dňa 10.12.2013 uzatvorenej medzi oprávneným a povinným, pričom podľa bodu 5. rozhodcovskej zmluvy, akékoľvek spory, nezrovnalosti, alebo nároky medzi zmluvnými stranami, vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov, podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: • Rozhodcovský súd v Bratislave, so sídlom Ventúrska 14, Bratislava, zriadený spoločnosťou Sdružení rozdhoců, a.s., so sídlom v Českej

republike, • Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava, •Victoria rozhodcovský súd v Žiline, zriadený spoločnosťou Victoria Legal arbiter, s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21 Žilina, • Rozhodcovský súdny dvor zriadený pri spoločnosti Arbitration Tribunal, s. r.o., so sídlom Pribinova 30, Bratislava. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Povinný považuje rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú, pretože núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa napriek tomu, že bola uzavretá na samostatnej listine. Nebola individuálne dojednaná, bola uzavretá v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa, ktorého motiváciou bolo uzavretie úverovej zmluvy. Bod 5. rozhodcovskej zmluvy obsahuje neprijateľné dojednanie, pretože vylučuje právo zmluvnej strany podať žalobu na všeobecný súd po tom, čo jedna zo zmluvných strán podá žalobu na rozhodcovský súd. Z toho dôvodu je takéto dojednanie neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Podľa rozhodcovskej zmluvy, spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní, avšak výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Ak jedna z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi, spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ je nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami. Ustanovenie § 53 ods. 4 je svojim obsahom najbližšie problémovej rozhodcovskej zmluve. Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany a nie z pohľadu dodávateľa. Ak by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo odsunul. Spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva - štátny súd. Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach je treba zvoliť osobitným vyjednaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi. Na individuálne dojednanie je však potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý, súdy by nemali prijímať a mali by odsudzovať ho ako konanie hraničiace so zlým úmyslom v zmluvných vzťahoch. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšieho a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd, resp. rozhodcovský súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu. Je možné konštatovať, že ide o vopred dodávateľom naformulované zmluvné klauzuly a je zrejmé, že spotrebiteľ nemôže takúto formulárovú zmluvu meniť. Na strane dodávateľa - veriteľa, je dôkazné bremeno v súdnom, resp. rozhodcovskom konaní preukázať, že spotrebiteľ - dlžník si individuálne vyjednal rozhodcovské konanie. Nie spotrebiteľ - dlžník má dokázať v súdnom, resp. v rozhodcovskom konaní, že nedošlo k individuálnemu vyjednaniu, ale dodávateľa - veriteľa zaťažuje dôkazné bremeno túto situáciu preukázať. Ak by si spotrebiteľ - dlžník individuálne vyjednal rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo platiť, že si individuálne vyjednal aj podmienky arbitráže. Ak spotrebiteľ mal vyjednať na základe rozhodcovskej zmluvy súkromný proces, mal by nepochybne tieto pravidlá poznať. Čo sa však v danom prípade nestalo. Dodávateľ - veriteľ s odbornou starostlivosťou musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Ustanovenie § 48 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkovi konania odstúpiť od zmluvy, ak je to v zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje. Základnou podmienkou odstúpenia od zmluvy je platnosť uzavretej zmluvy. V spotrebiteľských sporoch je súd povinný ex offo skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ dospeje k záveru, že rozhodcovská zmluva je v rozpore so zákonom a spĺňa podmienky neprijateľnej zmluvnej podmienky (§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka), vyvoláva v zmysle odseku 5 citovaného ustanovenia neplatnosť zmluvy a to neplatnosť absolútnu. Preto spotrebiteľ - dodávateľ ani nemohol odstúpiť od neplatného právneho úkonu, ktorý nikdy nenastal. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená v deň podpisu zmluvy o úvere,

teda 10.12.2013. Oprávnený ju v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa povinného je dojednanie rozhodcovskej zmluvy neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva totiž bola predložená oprávneným na vopred pripravenom formulári. Rozhodcovské konanie sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo stany zmluvných strán a takýto rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na výkon exekúcie. Neplatná rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, a preto rozhodcovský rozsudok je nulitný a ako exekučný titul je neúčinný. Rozhodcovský rozsudok bol totiž vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, keďže absentuje platná rozhodcovská zmluva. Povinný namietal, že zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 10.12.2013, ako aj rozhodcovská zmluva zo dňa 10.12.2013, svojím rozsahom, štruktúrou, ako voľbou písma sú štandardnými adhéznymi zmluvami, pre ktoré je typický dlhý neprehľadný text napísaný miniatúrnym, ťažko čitateľným písmom s odkazom na obchodné podmienky pre úver. Obchodné podmienky sú pripojené k zmluve o revolvingovom úvere sú obdobne napísané slabo čitateľným písmom, pričom pre spotrebiteľa sú ustanovenia obchodných podmienok neprehľadné a nezrozumiteľné. Povinný pri uzatváraní zmluvy o úvere s oprávneným nemal reálnu možnosť individuálne vyjednať žiadne podmienky zmluvy o úvere ani obchodných podmienok. Ak povinný chcel získať požadovaný úver, bol nútený pristúpiť k vopred naformulovaným zmluvným podmienkam, a to bez možnosti ich prípadnej zmeny, a taktiež pristúpiť k rozhodcovskej zmluve zo dňa 10.12.2013. Zmluva o revolvingovom úvere, podľa názoru povinného, obsahuje celý rad neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného - spotrebiteľa a spôsobujú neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere ako celku, ako aj všetkých ostatných zmlúv, ktoré sú závislé od existencie a platnosti zmluvy o revolvingovom úvere. Povinný namietal výšku úroku z úveru zo zmluvy o revolvingovom úvere v sadzbe 70,01%. Na internetovej stránke NBS možno zistiť úrokové sadzby podobných úverov, poskytovaných obchodnými bankami v rovnakom období. Podľa týchto informácií boli úroky spotrebiteľských úverov poskytovaných na obdobie od 1 do 5 rokov v decembri 2013 vo výške 12,83%, čo znamená, že úroková sadzba dojednaná medzi zmluvnými stranami v zmluve o revolvingovom úvere je viac ako päť násobne vyššia. Povinný má zato, že takáto úroková sadzba úveru vo výške 70,01% Eur je neprimeraná až úžerná. Dohoda o výške úrokov sa nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1 M Cdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009). Vo veciach tzv. nebankových subjektov sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky. Rozhodne nie však viac ako 100 % oproti priemeru bánk a musia sa zohľadniť aj osobitosti prípadu, avšak v konkrétnom prípade dohodnutý úrok viac ako päťnásobne prekračuje úrokovú mieru dohodnutú pri úveroch, ktoré poskytovali banky, nie je akceptovateľný. Preto vzhľadom na dohodnutú úrokovú sadzbu sa jedná o neplatné zmluvné dojednanie pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 OZ. Vzhľadom na vyššie uvedené, možno považovať výšku úrokov nad hranicu cca. 14% až 20% ročne za absolútne neplatnú. Úrok z úveru je jedným z definičných znakov zmluvy o úvere. Ak teda, zákonu alebo dobrým mravom odporuje zmluva v časti odplaty (úrokov),je nutné tento dôvod neplatnosti vztiahnuť na celú zmluvu a neplatnou je v tomto prípade zmluva o úvere ako celok. Z rozhodcovského rozsudku nevyplýva, aká časť istiny úveru prestavuje nesplatený úver a aká úrok. Zo zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 810,00 Eur s tým, že povinný mu mal vrátiť v 42-ich mesačných splátkach celkovo sumu 1.822,80 eura (úver a úroky za celú dobu čerpania úveru), t. j. o 1.012,80 eura viac, ako mu oprávnený poskytol. Podľa čl. 5 zmluvných dojednaní ide o úročenie úveru a úrok je špecifikovaný v bode 6 zmluvy o revolvingovom úvere - úrok z úveru bol v tomto prípade 70,01 % ročne. Oprávnený tak od povinného žiadal pri 3,5 ročnej splatnosti úveru úrok vo výške 202 % poskytnutých peňažných prostriedkov, čo je 57,70 % úrok ročne. Takto dojednaný úrok podstatne prevyšuje úroky, ktoré žiadajú za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľom banky. V zmysle údajov o schválenom revolvingovom úvere, ročná percentuálna miera nákladov bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 69,82 % a predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu vo výške 70,01 %. Výška RPMN o 70,01 % nepochybne svedčí o neprimeraných nákladoch na poskytnutie spotrebiteľského úveru. Účastníkmi dohodnutú ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorá prestavuje 69,82 % treba považovať, s prihliadnutím na výšku pohľadávky veriteľa a okolnosti prípadu

za jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi, a preto takéto ujednanie medzi zmluvnými stranami treba považovať za absolútne neplatné, spôsobujúce absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o revolvingovom úvere ako celku. Zmluva o úvere neobsahuje zákonom požadované náležitosti v časti ročný úrok a RPMN (§ 9 ods. 2 písm. i) j) zákona o spotrebiteľských úveroch). Povinný poukázal aj na skutočnosť, že v zmluve o revolvingovom úvere je medzi bodom 5 a 6 rozdiel v uvedení výšky RPMN (v bode 5. sa uvádza ,,predpokladaná RMPN za úver 70,01 %, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,32 %, pričom v bode 6. sa uvádza „RPMN za úver 69,82%, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 70,01%“). Zmluva o úvere neobsahuje všetky údaje, ktoré má takáto zmluva, podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch obsahovať. Neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f/ cit. zák., a to údaj o konečnej splatnosti úveru. V zmluve je uvedený len počet a výška splátok, pričom neobsahuje určenie dátumu prvej splátky ani dátumu konečnej splatnosti úveru. Zákonodarca požiadavku na uvádzanie konečnej splatnosti úveru zaviedol už novelou predchádzajúceho z. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch - zákonom č. 568/2007 Z. z., pričom podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu bolo cieľom novely zákona najmä zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov. Zákonodarca v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zaviedol obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých nedostatok v niektorých prípadoch má za tak závažný nedostatok zmluvy, že takto postihnutú zmluvu sankcionuje následkom bezúročnosti a bezpoplatnosti úveru. Takto závažným údajom je v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch okrem iného i údaj o konečnej splatnosti úveru. Podľa povinného, nie je možné prihliadnuť na dátum prvej splátky a dátum poslednej splátky úveru uvedeného v oznámení veriteľa zo dňa 10.12.2013, nakoľko predmetné oznámenie má len charakter informácie veriteľa o schválenom spotrebiteľskom úvere adresovanej dlžníkoví a nie je súčasťou návrhu alebo akceptácie návrhu zo strany navrhovateľa, teda nie je súčasťou predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere. Povinnému teda nie je zrejmé, z akej sumy oprávnený určil, resp. počítal výšku RPMN za poskytnutý úver. Táto skutočnosť, podľa názoru povinného spôsobuje neurčitosť a neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere. Pre dôvod rozporu s dobrými mravmi má povinný za to, že zmluva o revolvingovom úvere, je neplatná aj v bode 8. v časti dohody o poskytovaní služieb. Túto zmluvnú podmienku nemožno považovať za individuálne dojednanú nakoľko bola súčasťou vopred pripraveného formulára. K takto koncipovanej zmluve pristupuje dlžník v prvom rade s tým, že má záujem získať úver, musí akceptovať vopred pripravené zmluvné podmienky a obvykle nemá dosť času dôkladne si zmluvu prečítať a dostatok odborných znalostí k tomu, aby odborné a cielene náročne formulované body zmluvy mohol vôbec z pohľadu ich obsahu a dosahu na jeho osobu posúdiť. Takto môže dôjsť k tomu, že sa zaviaže zaplatiť za službu, ktorú nedostal a ktorú vôbec dostať nemusí, čo spôsobuje v tejto časti jeho zjavne nevýhodné postavenie. Takéto zmluvné podmienky sú neprimerané, v neprospech spotrebiteľa, a teda neplatné. Navyše oprávnený už zaplatenú službu podmieňuje splnením ďalších podmienok (dlhodobá pracovná neschopnosť, atď.). Zo zmluvy o revolvingovom úvere je potom možné ustáliť, že účastníci konania uzatvorili individuálne špecifikovanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému revolvingový úver. Touto zmluvou však v ďalšom oprávnený vopred vnútil povinnému aj iný úkon, než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu, a to získanie úveru. Ako vyplýva z predtlače zmluvy, povinný sa súčasne podpísal aj pod tú časť predtlače listiny, ktorá sa týka absolútne iného právneho úkonu a to dohody o poskytnutí služby a následne pod časť týkajúcu sa samotnej zmluvy. Úprimnosť tohto úmyslu zo strany oprávneného by mohla doložiť samostatná zmluva a nie jedna zmluvná podmienka, ktorú musí budúci dlžník osobitne podpísať. Teda, ak chcel povinný získať úver nemal na výber a musel podpísať predloženú predtlač listiny obsahujúce v sebe tiež náležitosti iného právneho úkonu. V tomto prípade sa dá usudzovať na nedostatok vôle konajúcej osoby spotrebiteľa vstúpiť do iného zmluvného vzťahu so oprávneným ako bolo primárne vo sfére jeho záujmu. V čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere povinný inú vôľu, než tú ako poskytnutie revolvingového úveru nemal. Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje neprimerané podmienky - dojednania o zmluvných sankciách (zmluvných pokutách). Tieto dojednania neboli dohodnuté individuálne v úverovej zmluve, ale sú súčasťou zmluvných dojednaní, ktoré sú na predtlačenom tlačive. Povinný poukázal na ustanovenia 14.1. a 14.2. zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere. V danom prípade ide nepochybne o hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach veriteľa a dlžníka. Zmluvné pokuty za omeškanie so splnením toho istého záväzku a súčasne úrok z omeškania predstavujú pre spotrebiteľa neprimerané vysokú sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, najmä ak je popri nich spotrebiteľ povinný zaplatiť aj ďalšiu zákonnú sankciu (úrok z omeškania). V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale výlučne súčasťou listiny obsahujúcej spotrebiteľskú zmluvu samotnú, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013) V predmetnej veci bola zmluvná pokuta dojednaná

len vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, pričom priamo v zmluve o revolvingovom úvere o zmluvnej pokute nie je ani zmienka. Povinný v tejto súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že zaplatenie zmluvnej pokuty je viazané na porušenie konkrétnej zmluvnej povinnosti, pričom v tomto prípade bola zmluvná pokuta dojednaná všeobecne ,,v prípade porušenia zmluvných povinností“ dlžníkov. Povinný má zato, že dojednanie o zmluvnej pokute, obsiahnuté v bode 14 Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., je nutné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko táto zmluvná podmienka nebola individuálne dohodnutá, t. j. bola vopred navrhnutá a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, a toto zmluvné dojednanie spôsobuje podľa názoru povinného značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, povinný považuje zmluvu o revolvingovom úvere za absolútne neplatnú. Keďže rozhodcovská zmluva mala byť dojednaná na riešenie sporov, nezrovnalostí, alebo nárokov medzi zmluvnými stranami, vyplývajúcimi alebo súvisiacimi s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá je priamo závislá na existencii a platnosti zmluvy o revolvingovom úvere, je absolútne neplatná aj z tohto dôvodu. Rozhodcovská zmluva, ako absolútne neplatný právny úkon, nemohol založiť právomoc Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter konať a rozhodnúť spotrebiteľský spor medzi zmluvnými stranami. V prípade, ak by exekučný súd aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam a po vykonanom dokazovaní, dospel k záveru o platnosti zmluvy o revolvingovom úvere, o platnosti rozhodcovskej zmluvy a o existencii právomoci Stáleho rozhodcovského súdu Victoria arbiter konať a rozhodnúť Spotrebiteľský spor medzi zmluvnými stranami a vydať rozhodcovský rozsudok, povinný poukazuje na skutočnosť, že stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (výška úroku z úveru, ročná percentuálna miera nákladov, zmluvná pokuta, sankcie za porušenia zmluvných povinností, absencia zákonných náležitostí zmluvy o revolvingovom úvere a ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky), v dôsledku čoho by bol výkon rozhodcovského rozsudku v rozpore s verejným poriadkom. Na základe uvedeného povinný navrhol, aby súd vyhovel námietkam povinného proti exekúcii, a zároveň vyhlásil exekúciu za neprípustnú v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať a následne exekúciu zastavil.

4. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 13Er/270/2016 súd zistil že účastníci konania dňa 10.12.2016 uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere (čl. 11 - 12), na základe ktorej oprávnený ako veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi úver vo výške 810,- Eur.

5. Ďalej súd z obsahu spisu zistil, že účastníci exekučného konania uzavreli dňa 10.12.2013 rozhodcovskú zmluvu (čl. 13), z ktorej čl. 2 vyplýva, že „Veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný.“ Z čl. 3 rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že „Veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil Dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia a nasledovne: Dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy (ďalej len Zmluva o RÚ), ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.“ Podľa čl. 7 predmetnej rozhodcovskej zmluvy „ Dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzavretia zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenie od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.“

6. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len „ Exekučný poriadok“), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť

odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

7. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len ako „OZ“), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

8. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) v znení účinnom do 31.12.2014, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

9. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica 93/13/EHS“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

10. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len ako „zákon o rozhodcovskom konaní“), rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

11. Podľa § 5 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy.

12. Súd pri svojom rozhodovaní o námietkach povinného proti exekúcii vychádzal z citovaných ustanovení právnych predpisov. Predmetom námietok proti exekúcii môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.

13. Ak teda v podaných námietkach povinný poukazuje na výšku úrokovej sadzby úveru, výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, absenciu zákonných náležitostí zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá má spôsobovať jej bezúročnosť a bezodplatnosť a tak isto spochybňuje platnosť dohody o poskytnutí služby obsiahnutej v bode 8. zmluvy o revolvingovom úvere, ako aj neplatnosť dojednaní o zmluvných sankciách obsiahnutých vo v zmluvných dojedaniach zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré majú povahu všeobecných obchodných podmienok, tak vo vzťahu ku všetkým týmto okolnostiam platí, že ide o okolnosti, ktoré nastali ešte pred vznikom exekučného titulu a v rámci námietok proti exekúcii na ne nemožno prihliadnuť.

14. Exekučné konanie je vo vzťahu k základnému konaniu, ktorým bolo v tomto prípade rozhodcovské konanie, len konaním vykonávacím, nemožno preto v rámci exekučného konania naprávať prípadné pochybenia orgánu - v danom prípade rozhodcovského súdu konajúceho v základnom konaní. Námietky proti exekúcii predstavujú procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie, ktorý smeruje proti exekúcii, nie však proti exekučnému titulu, a v žiadnom prípade teda nepredstavujú opravný prostriedok proti exekučnému titulu. Preto ak povinný v podaných námietkach poukazuje na hmotnoprávne námietky voči zmluve o revolvingovom úvere, tieto mal uplatniť v rámci konania pred rozhodcovským súdom, resp. postupom v zmysle § 45 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, t.j. podaním žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd je v exekučnom konaní viazaný právnymi a skutkovými závermi orgánu rozhodujúceho v základnom konaní, v ktorého výsledkom bolo vydanie exekučného titulu, ktorá je podkladom pre vykonanie exekúcie. Exekučné konanie nie je ďalším stupňom základného konania, a ani nie vo vzťahu k základnému konaniu konaním o opravnom prostriedku. Na všetky uvedené námietky, ktoré smerujú k okolnostiam pred vznikom exekučného titulu teda v rámci konania o námietkach v zmysle § 50 ods. 1 Exekučného poriadku nemožno prihliadnuť.

15. Na základe uvedeného súd námietky povinného v tejto časti vyhodnotil ako nedôvodné.

16. Pre úplnosť súd dodáva, že výnimkou z uvedeného je okolnosť, ak v základnom konaní nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Táto výnimka materiálneho prieskumu exekučného titulu sa však uplatní len v prípade exekučného titulu vydaného v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou (porovnaj § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.). V uvedenej exekučnej veci však o tento prípad nejedná.

17. Ďalším podstatným obsahom námietok povinného sú tvrdenia, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je v predmetnej veci podkladom pre vykonanie exekúcie je nulitný právny akt, nakoľko rozhodcovské konanie podľa povinného prebiehalo na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy. Táto má byť v rozpore s ustanovením § 53 ods. 1 OZ, resp. § 53 ods. 4 písm. r) OZ, pretože ide o zmluvnú podmienku v štandardnej formulárovej zmluve, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu týkajúceho sa sporu z uzavretej spotrebiteľskej zmluvy.

18. K uvedenej časti námietok povinného súd uvádza, že z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 13Er/270/2016 mal bez pochybností preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere, ktorá napĺňa definičné znaky spotrebiteľskej zmluvy, pričom spor z tejto zmluvy bol riešený v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.

19. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom; nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu určitú vec prejednať a rozhodnúť. Túto okolnosť je exekučný súd povinný skúmať v každom štádiu exekučného konania.

20. V danej súvislosti súd prihliadol na tvrdenia povinného v podaných námietkach proti exekúcii a vykonal dokazovanie v tom smere, či rozhodcovský súd mal v danej veci právomoc konať a rozhodnúť, odvodenú z platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Súd vykonal dokazovanie rozhodcovskou zmluvou zo dňa 10.12.2013 (č.l. 13), z ktorej zistil, že táto zmluva bola z hľadiska formy uzavretá na samostatnej listine, a nie je ani súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere a ani všeobecných obchodných podmienok k nej prislúchajúcich. Zároveň z obsahu predmetnej rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že oprávnený povinného o dôsledkoch uzavretia tejto zmluvy poučil, pričom z obsahu zmluvy vyplýva, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere, o čom mal podľa obsahu rozhodcovskej zmluvy veriteľ povinného taktiež informovať. Zároveň mal súd z obsahu rozhodcovskej zmluvy preukázané, že povinný mohol po jej uzavretí od nej do 14 dní odstúpiť. Tu neobstojí argumentácia povinného, že od rozhodcovskej zmluvy nemal možnosť odstúpiť nakoľko táto je neplatným právnym úkonom. Ak by totiž aj bola predmetná rozhodcovská zmluva neplatná, platí pri nej prezumpcia platnosti právneho úkonu, teda kým nebola orgánom na to oprávneným konštatovaná jej neplatnosť, považuje sa platný právny úkon. Argumentácia povinného, že táto okolnosť mu zabraňovala od zmluvy odstúpiť bola preto súdom vyhodnotená ako nesprávna a účelová.

21. V predmetnej veci rozhodcovský súd neodvodzoval svoju právomoc rozhodnúť od rozhodcovskej zmluvy vo forme doložky, ale odvodil ju od samostatne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Takto uzavretú rozhodcovskú zmluvu nemožno vyhodnotiť ako neplatnú v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) v znení účinnom do 31.12.2014, nakoľko predmetné zákonné ustanovenie sa týka len rozhodcovskej zmluvy uzavretej vo forme rozhodcovskej doložky, nie však samostatnej rozhodcovskej zmluvy, od ktorej odvodzoval svoju právomoc rozhodcovský súd v predmetnej veci.

22. Ďalej pokiaľ povinný v podaných námietkach argumentoval tým, že rozhodcovská zmluva je neplatná z dôvodu, že neplatná je zmluva o revolvingovom úvere, nakoľko obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. K tomu je potrebné uviesť, že obsahová kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v zásade nemá a nevedie k tomu, aby bola konštatovaná neplatnosť zmluvy ako celku, ale k tomu, aby sa štandardná zmluva „očistila“ od neprijateľných zmluvných podmienok a medzi zmluvnými stranami sa tak opäť nastolila rovnováha. Pričom neplatné sú len neprijateľné zmluvné podmienky a zmluva, pokiaľ nie sú neplatnosťou postihnuté jej podstatné obsahové náležitosti, v zásade trvá ďalej, a s výnimkou neprijateľných zmluvných podmienok je pre zmluvné strany naďalej záväzná (k uvedenému pozri rozsudok Súdneho dvora zo dňa 15.03.2012 Jana Pereničová, Vladislav Perenič proti SOS

financ, spol. s r. o., body 28 - 32). Navyše s poukazom na § 5 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní platí, že ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy. Čo v zásade znamená, že neplatnosť zmluvy nespôsobuje neplatnosť rozhodcovskej doložky, ak nejde o situácie, že zmluva a rozhodcovská doložka v nej obsiahnutá sú neplatné z toho istého dôvodu napr. ak zmluvu uzavrela osoba, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony. V danom prípade však ide o samostatnú rozhodcovskú zmluvu, ktorej neplatnosť by nespôsobovala neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere, aj keby táto zmluva bola neplatná z dôvodu absencie jej podstatných náležitostí, nakoľko nejde o dôvod neplatnosti, ktorý je možné súčasne vztiahnuť aj na rozhodcovskú zmluvu.

23. K uvedenému súd považuje za potrebné uviesť, že tak v zmysle § 53 OZ, ako aj v zmysle čl. 3 ods. 1 smernice 93/13/EHS nie je neprijateľnou, resp. nekalou podmienkou podmienka, ktorá bola individuálne dojednaná. Nakoľko v predmetnej veci bola rozhodcovská zmluva uzavretá vo forme osobitnej zmluvy a spotrebiteľ mal od nej možnosť odstúpiť, nemožno ju vyhodnotiť ako neprijateľnú podmienku. Exekučný súd poukazuje aj na to, že obdobný názor na rozhodcovskú zmluvu uzavretú spotrebiteľom na samostatnej listine zaujal aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutiach sp. zn. 16CoE/35/2014 zo dňa 23.10.2014 a sp. zn. 14CoE/37/2014 zo dňa 30.04.2014.

24. Súd nemal z podania povinného zo dňa 24.03.2017 preukázanú žiadnu skutočnosť, resp. skutočnosť, ktorá by spôsobila zánik vymáhaného nároku alebo by bránila jeho vymáhateľnosti, a nezistil iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Súd teda o námietkach povinného proti exekúcii rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a tieto ako v celom rozsahu nedôvodné zamietol.

25. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, 6b) e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l) je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

26. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

27. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

28. Podľa § 53b ods. 1 OZ, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.

29. Podľa § 3a ods.1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len ako „nariadenie vlády“), ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu 2a) pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.

30. Podľa § 3a ods. 2 nariadenia vlády, za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov.

31. Podľa § 3a ods. 3 nariadenia vlády, ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.

32. Povinný vo svojom podaní zo dňa 24.03.2017 tiež navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že výkon exekučného titulu by mal byť v rozpore s verejným poriadkom, a to najmä s poukazom na priznané sankcie spojené s neplnením záväzkov zo strany spotrebiteľa.

33. Rozhodcovský rozsudok, ktorý je podkladom pre vykonanie exekúcie ukladá povinnému povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1.202,10 Eur so zmluvnou pokutou 0,04 % denne a úrokom z omeškania vo výške 0,55 % ročne, a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s týmto úrokom z omeškania dosiahne celkovo sumu 810,- Eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je žalovaný povinný platiť žalobcovi iba úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1202,10 Eur do zaplatenia. Priznaná výška sankcií za omeškanie, ktorá dosahuje ročnú sadzbu 15,15% ročne, teda nie je v rozpore s citovanými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

34. Výhrada verejného poriadku je kategória, ktorá sa uplatňuje predovšetkým pri rozhodovaní o právnych vzťahoch s medzinárodným prvkom, pričom jej úlohou je chrániť právny poriadok štátu konajúceho súdu a významné záujmy ním chránené. Z tohto pohľadu je verejný poriadok definovaný v ust. § 34 zákona č. 97/1963 Zb. ako také zásady spoločenského a štátneho zriadenia Slovenskej republiky a jej právneho poriadku, na ktorých je potrebné bez výhrady trvať. V širšom poňatí možno za súčasť verejného poriadku považovať také právne normy a princípy, ktorých dodržiavanie pokladá štát za rozhodujúce pre ochranu svojich verejných záujmov, ako je politické, sociálne alebo hospodárske zriadenie, až do takej miery, že vyžaduje ich uplatnenie v každej situácii. Môžu sem patriť normy verejnoprávne, slúžiace podstatným a odôvodneným záujmom spoločnosti, ale môžu byť aj normami súkromnoprávnymi, ktorých cieľom je ochrana určitého podstatného záujmu. Definovanie obsahu verejného poriadku a prípadnej rozpornosti určitej situácie s ním je úlohou súdu s prihliadnutím na okolnosti konkrétnej veci. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku je potrebné vykladať v tom zmysle, že v ňom uvedený dôvod na zastavenie exekúcie je daný len za splnenia celkom výnimočných okolností, kedy v zásade nemožno nájsť žiadny iný dôvod na jej zastavenie, ktorý by vyplýval z platného právneho poriadku, a súčasne by ďalšie trvanie exekúcie bolo nutné objektívne pokladať za neprijateľné z hľadiska hodnôt, morálnych a právnych noriem, ktoré sú ustálené v spoločnosti v rámci Slovenskej republiky a ktorých zachovanie a presadzovanie je nevyhnutné pre ďalšie trvanie a zdravý vývoj tejto spoločnosti.

35. Exekučný súd pripúšťa, že za súčasť verejného poriadku Slovenskej republiky ako členskej krajiny Európskej únie je možné v zásade považovať aj princíp ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany pred nekalým konaním dodávateľov, vrátane poskytovateľov finančných služieb, ako napr. poskytovanie úverov, resp. pôžičiek za odplatu hraničiacu s úžerou, neprimerane vysoké kumulované sankcie spojené s omeškaním ich splácania a pod. Ako však už súd uviedol vyššie, sankcie, na platenie ktorých zaviazal povinného rozhodcovský súd, nepresahujú najvyššie prípustné hodnoty stanovené predpismi občianskeho práva. Rovnako s odkazom na predchádzajúce časti odôvodnenia tohto uznesenia exekučný súd vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu, uzavretú medzi účastníkmi konania, za platnú. Povinný vo svojom podaní neuviedol ďalšie okolnosti, ktoré by boli spôsobilé založiť neprípustnosť prebiehajúcej exekúcie, resp. ktoré by dokonca dosahovali takú intenzitu, že by bolo potrebné ďalší výkon exekučného titulu považovať za rozporný s verejným poriadkom, a to navyše za situácie, keď povinný v priebehu exekúcie má zákonný prostriedok nápravy prípadných ním tvrdených pochybení rozhodcovského súdu prostredníctvom žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, a to v zmysle § 48 ods. 2 Exekučného poriadku v lehote na podanie námietok proti exekúcii. Na základe uvedené súd vyhodnotil návrh na zastavenie predmetnej exekúcie s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku za nedôvodný.

36. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných zákonných ustanovení. Posudzoval, či v predmetnej veci nie je daný niektorý z dôvodov zastavenia exekúcie, či už na návrh alebo bez návrhu. Na základe podania povinného zo dňa 24.03.2017 súd nemal však preukázanú žiadnu skutočnosť, resp. okolnosť, ktorú by bolo možné považovať za právny dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle citovaných zákonných ustanovení.

37. Na základe uvedeného súd o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ktorý vyhodnotil ako v celom rozsahu nedôvodný, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a tento zamietol.

38. Ďalej povinný vo svojom podaní zo dňa 24.03.2017 uviedol, že v lehote na podanie námietok proti exekúcii súčasne podal na Okresný súd Zvolen žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, sp. zn. RK-PC-503/15-MK zo dňa 05.01.2016, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 12.04.2016 a vykonateľnosť dňa 16.04.2016, vydaného Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter, zriadeného záujmovým združením právnických osôb Združenie zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, záujmové združenie právnických osôb, so sídlom v Žiline. Navrhuje teda, aby súd v súlade s § 56 ods. 5 Exekučného poriadku povolil odklad predmetnej exekúcie.

39. Podľa § 56 ods. 5 Exekučného poriadku, súd povolí odklad exekúcie, ak povinný v lehote na podanie námietok proti exekúcii podá žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia zamietne, po právoplatnosti rozhodnutia sa v exekúcii pokračuje. Ak súd žalobe vyhovie a rozhodcovské rozhodnutie zruší, súd exekúciu podľa tohto zákona zastaví.

40. Súd mal zo svojej úradnej činnosti preukázané, že povinný podal dňa 28.03.2017 žalobu, ktorá bola súdu doručená dňa 29.03.2017, konanie o ktorej je na tunajšom súde vedené pod sp. zn. 6Csp/64/2017. V predmetnom konaní sa povinný ako žalobca sa voči oprávnenému ako žalovanému domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK-PC-503/15-MK zo dňa 05.01.2016, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 12.04.2016 a vykonateľnosť dňa 16.04.2016, vydaného Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter, zriadeného záujmovým združením právnických osôb Združenie zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, záujmové združenie právnických osôb, so sídlom v Žiline, ktorý je podkladom pre vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci.

41. Na základe uvedenej skutočnosti, súd postupoval v súlade s ustanovením § 56 ods. 5 Exekučného poriadku, ktoré mu obligatórne ukladá v takomto prípade odklad exekúcie povoliť. Súd teda rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a v predmetnej veci povolil odklad exekúcie až do času právoplatného skončenia konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 6Csp/64/2017. .

Poučenie:

Proti výroku tohto rozhodnutia o námietkach proti exekúcii odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 a § 357 v spojení s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku).

Proti výroku tohto rozhodnutia o odklade exekúcie (§ 56 ods. 8 Exekučného poriadku) a o návrhu povinného na zastavenie exekúcie (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku) možno podať odvolanie do 15- tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.