Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-2684-2016.pdf
PDF · 80.31 KB
Case nature
Area
Subarea
16Er/2684/2016
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti povinnému: V. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX A., o vymoženie 1.264,23 Eur s prísl. a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Peter Molnár, PhD., Exekútorský úrad Košice, Kupeckého 29, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX 1851/16, takto
rozhodol:
I. Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Molnárom dňa 29.04.2016 a poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX, vydaného Okresným súdom Košice I dňa 23.08.2016 upovedomil poverený súdny exekútor účastníkov konania o začatí exekúcie upovedomením č. EX 1851/16 zo dňa 06.12.2016. Exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie exekučné konanie, je rozsudok Okresného súdu Košice I, č. k. 13C/84/2012-84 zo dňa 17.04.2013, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 07.02.2014, č. k. 11Co/387/2013-109.
2. Dňa 07.04.2017 boli súdnemu exekútorovi doručené námietky povinného proti exekúcii. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 06.04.2017, čo má súd preukázané na základe poštovej doručenky, ktorú súdny exekútor predložil súdu spolu s upovedomením o začatí exekúcie. Na základe uvedeného má súd za preukázané, že predmetné námietky boli podané v zákonnej lehote.
3. Povinný odôvodnil svoje námietky tým, že si nie je vedomý akéhokoľvek záväzku voči oprávnenému, už niekoľko rokov sa trvale zdržuje v zahraničí a služby mobilného operátora na Slovensku nevyužíva. Povinný má za to, že jeho osobné údaje boli zneužité a popiera pravosť svojich podpisov na zmluve s oprávneným. Na základe uvedeného navrhuje aby súd jeho námietkam vyhovel a exekúciu zastavil.
4. Oprávnený sa k námietkam povinného vyjadril podaním zo dňa 11.04.2017, v ktorom uviedol, že pri vymáhaní pohľadávok voči zákazníkom postupuje v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a svoje nároky si uplatňuje v súdnom konaní. Konanie prebehlo aj v tomto prípade a povinný mal právo predložiť svoje námietky v predmetnom konaní. Oprávnený ďalej uvádza, že povinný nemá právo spochybňovať rozhodnutie súdu nakoľko toto nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Oprávnený trvá na podanom návrhu na vykonanie exekúcie v celom rozsahu.
5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa ust. § 36 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné konanie začína na návrh.
7. Podľa ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie.
8. Podľa ust. § 38 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
9. Podľa ust. § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
10. Podľa ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
11. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil, že exekučným titulom - podkladom pre exekučné konanie je rozsudok Okresného súdu Košice I, č. k. 13C/84/2012-84 zo dňa 17.04.2013, ktorého I., II. a III. výrok nadobudol právoplatnosť dňa 28.06.2013, IV. výrok nadobudol právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach, č. k. 11Co/387/2013-109 zo dňa 07.02.2014, dňa 11.03.2014. Vykonateľným sa stal predmetný rozsudok v II. výroku dňa 28.06.2013, v I. a III. výroku dňa 02.07.2013 a v IV. výroku v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach, č. k. 11Co/387/2013-109 zo dňa 07.02.2014, dňa 11.03.2014. Na základe uvedeného je preukázané, že predmetné rozhodnutie je spôsobilé byť podkladom k výkonu exekúcie a teda byť riadnym exekučným titulom. Nakoľko je predmetné rozhodnutie opatrené doložkou vykonateľnosti je preukázané, že do tohto dátumu si mal povinný splniť svoju povinnosť. Nakoľko tak povinný neurobil, oprávnený v zmysle ust. § 38 ods. 2 Exekučného poriadku. pristúpil k uplatneniu svojho práva priznaného exekučným titulom a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
12. Konanie o námietkach proti exekúcii je sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na základe námietky povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia oprávnene začala, preto okolnosť spôsobujúca zánik vymáhanej pohľadávky je dôvodom na vyhovenie námietok proti exekúcii iba za predpokladu, že nastala pred začatím exekučného konania.
13. Povinný môže uvádzať v námietkach proti exekúcii iba tvrdenia, ktoré pripúšťa ustanovenie § 50 ods.1 Exekučného poriadku, a to a) zánik vymáhaného nároku, b) okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti, c) dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, d) hmotno-právnu legitimáciu účastníka oprávneného alebo povinného. Okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti, možno namietať, iba ak nastali po vzniku exekučného titulu. Vznik exekučného titulu nastáva dňom, kedy bolo rozhodnutie vydané.
14. Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd, okrem iného, zaoberá tým, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).
15. Inštitút námietok v exekučnom konaní neslúži ako opravný prostriedok proti rozhodnutiam, na základe ktorých je vedené exekučné konanie, tieto bolo potrebné si uplatniť prostredníctvom opravného prostriedku v zmysle poučenia uvedeného v rozhodnutí v pôvodnom konaní. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované právne ustanovenia súd námietky povinného proti exekúcii musel ako neodôvodnené zamietnuť, pretože súd nezistil, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku, resp. brániace jeho vymáhateľnosti, či spôsobujúce neprípustnosť exekúcie.
16. Cieľom exekučného konania je vykonanie exekúcie a uspokojenie oprávneného. Na to, aby mohla byť exekúcia vedená voči povinnému musia byť naplnené zákonné predpoklady. Základnými predpokladmi zákonného vedenia exekúcie voči povinnému je existencia vykonateľného rozhodnutia, ktoré je podkladom k vykonaniu exekúcie a nesplnenie si povinnosti uloženej vykonateľným rozhodnutím. V danom prípade v konaní nebolo preukázané, aby do podania návrhu na vykonanie exekúcie došlo k splneniu uloženej povinnosti a taktiež neboli preukázané ani iné dôvody pre ktoré by mala byť exekúcia neprípustná.
17. Čo sa týka námietok povinného súd konštatuje, že po preskúmaní a oboznámení sa s listinnými dôkazmi dospel k záveru, že námietky povinného neboli podané dôvodne, nakoľko povinný vo svojich námietkach nepreukázal ani jednu z okolností, ktorá by po vzniku exekučného titulu spôsobovala zánik vymáhaného nároku, alebo by bránila jeho vymáhateľnosti alebo iné dôvody pre ktoré je exekúcia neprípustná. Povinný v námietkach proti exekúcii neuviedol žiaden dôvod, na základe ktorého by malo byť námietkam vyhovené, na základe uvedeného podané námietky súd vyhodnotil ako nepreskúmateľné.
18. Súd konštatuje, že inštitút námietok v exekučnom konaní neslúži ako opravný prostriedok proti rozhodnutiam, na základe ktorých je vedené exekučné konanie. Tento opravný prostriedok, resp. túto skutočnosť mal povinný uplatniť prostredníctvom odvolania v zmysle poučenia uvedeného v rozhodnutí v pôvodnom konaní.
19. Je nutné zdôrazniť, že nakoľko je exekučný titul v tomto štádiu právoplatný a vykonateľný a teda riadne spôsobilý byť podkladom na vykonanie exekúcie, exekučný súd, ktorý rieši samotný výkon práva ako takého, je v tomto štádiu viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a výrokom tohto exekučného titulu, a preto počas výkonu exekúcie nepreskúmava existenciu a obsah hmotnoprávneho vzťahu pred vydaním exekučného titulu medzi oprávneným, prípadne orgánom, ktorý vydal exekučný titul a povinným. Čo znamená, že v tomto štádiu exekučný súd neposudzuje postup pôvodného konania a nemôže tak prihliadať ani na okolnosti a hmotnú stránku konania, ktoré mali byť povinným namietané v pôvodnom konaní. Povinný vo svojom podaní nepreukázal žiadne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že tvrdenia povinného sú dôvodné. V exekučnom konaní spadá dôkazné bremeno výlučne na ťarchu povinného, čo znamená, že je povinnosťou povinného preukázať vo svojom podaní všetky dôkazy, na základe ktorých by bolo možné preskúmať jeho podanie a dospieť k záveru, že sú naplnené dôvody na vyhovenie námietkam. Nakoľko je však exekučný súd v danom štádiu viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, súd preto nemôže predmetné rozhodnutie, na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva, spochybniť bez priameho dôkazu, ktorý by preukázal nevykonateľnosť exekučného titulu, resp. neprípustnosť vykonania exekúcie.
20. Exekučný súd v rámci konania o námietkach proti exekúcii skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, príp. inej skutočnosti spôsobujúcej nedôvodnosť začatia a vedenia exekúcie. V exekučnom konaní prieskumná právomoc exekučného súdu je obmedzená v tom smere, že sa môže zaoberať iba okolnosťami, ktoré nastali odo dňa vydania exekučného titulu, t. j. od 17.04.2013, nakoľko sa má za to, že orgán, ktorý vydal exekučný titul, rozhodol podľa práva platného v čase jeho vydania a právo priznané exekučným titulom v čase jeho vydania existovalo. Obmedzenie prieskumnej právomoci exekučného súdu vyplýva zo samotnej povahy exekučného konania, v ktorom sa uskutočňuje nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí, resp. práva priznaného vykonateľným rozhodnutím.
21. Napokon, námietky proti exekúcii sú inštitútom, ktorým povinný iniciuje spor o to, či exekúcia začala dôvodne. Je taktiež potrebné uviesť pre pochopenie zmyslu a účelu exekučného konania, že občianske súdne konanie sa podľa etáp procesnoprávnych vzťahov, prostredníctvom ktorých je zabezpečovaná procesná ochrana hmotnoprávnych vzťahov, delí na základné (pôvodné, vyhľadávacie), v ktorom
sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne.
22. Samotný výkon exekúcie spadá výlučne do pôsobnosti súdneho exekútora, ktorý po preskúmaní majetkových, ako aj finančných možností povinného sám rozhodne o spôsobe vykonania exekúcie. Súdny exekútor v súčinnosti s povinným môže vykonať exekúciu niektorým zo spôsobov vykonania exekúcie. Z daného vyplýva, že v priebehu výkonu exekúcie je možné, aby súdny exekútor vykonal exekúciu aj iným spôsobom než len napr. zrážkami zo mzdy, či prikázaním pohľadávky z účtu v banke, a preto súdny exekútor po preskúmaní majetkovej podstaty povinného môže pristúpiť k exekvovaniu hnuteľných či nehnuteľných vecí povinného. Samotný priebeh výkonu exekúcie je ovplyvnený aj súčinnosťou povinného, a preto by malo byť v záujme povinného poskytnúť súdnemu exekútorovi pri výkone exekúcie dostatočnú súčinnosť, tak aby výkonom exekúcie došlo k čo najmenšiemu zásahu do životných potrieb povinného. Súčasná zákonná úprava nebráni povinnému so súdnym exekútorom spísať dohodu o splátkovom kalendári, avšak k tejto dohode musí udeliť súhlas oprávnený.
23. Na základe uvedeného je preto preukázané, že skutočnosti, ktoré povinný uvádza vo svojich námietkach nie sú skutočnosťami, ktoré súd preskúmava v štádiu rozhodovania o námietkach, nakoľko tieto nevyplývajú z ust. § 50 Exekučného poriadku. Všetky skutočnosti, ktoré povinný uviedol vo svojich námietkach spadajú do pôvodného konania a mali byť povinným uplatnené v pôvodnom konaní a to prostredníctvom opravného prostriedku.
24. Súd posúdil námietku povinného proti exekúcii a dospel k záveru, že nebola podaná dôvodne. Povinný neuviedol vo svojich námietkach ani jednu z okolností, ktorá by spôsobovala po vzniku exekučného titulu zánik vymáhaného nároku, alebo by bránila jeho vymáhateľnosti alebo pre ktoré je exekúcia neprípustná.
25. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a teda námietky povinného proti exekúcii zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V zmysle ust. § 243 Civilného sporového poriadku v sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.
Rozsah, v akom sa uznesenie napáda môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. (§ 244 C.s.p.)