Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-96-2013.pdf
PDF · 132.86 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-7C/96/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci žalobcu: P. S., N.. XX.XX.XXXX, A. N. B. XXX proti žalovaným: X. B. S., N.. XX.XX.XXXX, A. N. B. XX, X. V.. R. S., N.. XX.X.XXXX, A. N. B. XX, D. D. D. - V. B. S., N.. XX.XX.XXXX, A. N. B. XX, obe žalované právne zastúpené advokátom JUDr. Pavlom Vöröšvárym, so sídlom Škultétyho 1597/7, Topoľčany, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva Č.. XXX W. Y. C.P., Y. N. B., K. Ú. N. B. P. W.. T. „. Č.. XXX/X - D. W. P. N. Y. M. XXX V. P. C. v podiele 1/2.
II. Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.02.2013, v znení jej zmeny ako bola pripustená uznesením vyhláseným na pojednávaní tunajšieho súdu dňa 02.06.2015 za prítomnosti strán (č.l. 160) sa žalobca domáhal voči pôvodnému žalovanému M. S., N.. XX.XX.XXXX, L. M. W. K. N. M. K.. Ú.. N. B., D. P. W.. Č.. XXX/X M. M. XXX V. M. W. X/X. Podanú žalobu odôvodnil tým, že vlastnícke právo k nej nadobudol dedičským rozhodnutím č. F.-XX, a iba náhodou zistil, že uvedená nehnuteľnosť bola Osvedčením N. XXX/XX, N. XXX/XX zapísaná na meno M. S. (pôvodný žalovaný), N. B. Č.. XX, ktorý je jeho synovcom, avšak žalobcovi nie je zrejmé, ako bolo možné bez jeho vedomia a súčinnosti, mu toto vlastnícke právo odňať.
2. Tunajší súd vo veci meritórne rozhodol rozsudkom č.k. XC/XX/XXXX-XXX zo dňa 01.08.2013, ktorým podanú žalobu zamietol s odôvodnením, že pôvodný žalovaný nadobudol vlastnícke právo k nej vydržaním.
3. V dôsledku podaného odvolania žalobcu proti uvedenému rozsudku, Krajský súd v Nitre ako odvolací súd, napadnutý rozsudok uznesením č.k. XCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 30.04.2014 zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení odvolací súd uviedol, že záver súdu prvého stupňa o vydržaní vlastníckeho práva, sa z doposiaľ vykonaného dokazovania javí ako predčasný, N. B. B. N. B., W. K. D. J. W. č.l. 22 spisu bol v roku 1998 ako užívateľ spornej parcely vedený Q. N. B. P. P. M. Č.. Š. - R. Č..R.. XX, pričom podľa odvolacieho súdu nebolo zistené, ako prešla táto nehnuteľnosť na fyzické osoby a nie je ani zrejmé to, či sa jedná a tú istú parcelu, pretože strany ani vypočutá svedkyňa spornú parcelu nevedeli jednoznačne stotožniť. Zároveň podľa odvolacieho súdu nebolo nad všetky pochybnosti zistené, na základe akého titulu nadobudol podiel žalobcu (nadobudnutý dedením) pôvodný žalovaný M.. S. a či je možné u neho následne konštatovať dobromyseľnosť pri vydržaní spornej nehnuteľnosti.
4. Pôvodný žalovaný M. S. N.. XX.XX.XXXX, zomrel počas tohto konania dňa XX.XX.XXXX, a po skončení dedičského konania po ňom, boli ako podielové spoluvlastníčky predmetnej nehnuteľnosti zapísané súčasné žalované 1. a 2. Na základe uvedených skutočností, ako aj výsledku dedičského konania, tunajší súd uznesením č.k. XC/XX/XXXXXXX- zo dňa 23.11.2016 rozhodol, že v konaní pokračuje s dedičmi po pôvodnom žalovanom t.j. jeho manželkou a maloletou dcérou, ktoré v súčasnosti vystupujú na strane žalovaných. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 30.11.2016.
5. Žalované s podanou žalobou nesúhlasili a žiadali ju ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedli, že osvedčenie vlastníckeho práva pôvodného žalovaného, vydané notárkou spĺňalo ako formálne tak aj obsahové náležitosti a bolo potvrdené, že jeho obsah je pravdivý a správny. Je zrejmé, že V. S. neperfektnou darovacou zmluvou v T.. XXXX darovala predmetnú parcelu Z. S., ktorá ju následne v T..XXXX opäť neperfektnou zmluvou darovala pôvodnému žalovanému - M. S.. K týmto neperfektným darovaniam dochádzalo z toho dôvodu, že všetci účastníci týchto úkonov mali za to, že sa jedná o parcelu Č.. XXX/ X P. N. Č.. XXX/X. Ani samotný žalobca nemal vedomosť o aké číslo parcely sa jedná, nemal teda vedomosť, že parc. č. XXX/X Q. tá parcela, ktorú vlastnil a mal aj oplotenú pôvodný žalovaný M. S. a teraz jeho dedičia. Nikto z celej širšej i užšej rodiny nemal vedomosť, že W. Č.. XXX/X N. Q. Č.. XXX/X a že by mala patriť niekomu inému ako M. S. a to až do času, pokým ho žalobca neoslovil, aby mu ju vydal, k čomu však došlo až po uplynutí vydržacej doby. Žalované zároveň poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované pod T. XX/XX v zmysle ktorého aj neperfektná zmluva môže byť právnym titulom na oprávnenú držbu. Z vykonaného dokazovania zároveň podľa žalovaných vyplýva, že dnešná W.. Č.. XXX/X nie je ani identická s parcelou, ktorú mal v dedičskom konaní v 1 zdediť žalobca a preto žiadali podanú žalobu zamietnuť.
6. Súd vykonal a doplnil dokazovanie v zmysle intencií odvolacieho súdu, pričom vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkov, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi vrátane pripojeného spisom notárky JUDr. X. T., B.. D.. N. XXX/XX, N. XXX/XX , pripojeným spisom štátneho notárstva v Topoľčanoch sp. zn. F. XXX/XX, listinami vyžiadanými z Okresného úradu Topoľčany, katastrálny odbor a zistil nasledovný skutkový stav:
Z aktuálneho výpisu D. R. Č.. XXX W. Y. C., Y. N. B., K.. Ú.. N. B. B. D., Ž. P. W. B. W.. T.. „. Č.. XXX/ X B. D. Ž. X. M. W. X/X P. Ž. X. M. W. X/X, ako titul nadobudnutia VP je uvedené uznesenie XD/XXX/ XXXX - 40.
Z pripojeného spisu Štátneho notárstva v C. ako aj fotokópie rozhodnutia z tohto dedičského spisu (č.l. 3) v dedičskej veci po N.. V. S. D.. XX.XX.XXXX (Y. Ž.) súd zistil, že rozhodnutím štátneho notárstva č. F. XXX/XX-XX zo dňa 26.11.1974 bolo vyporiadané dedičstvo po uvedenom poručiteľovi v rámci ktorého žalobca nadobudol okrem iného aj poľnohospodársku pôdu v užívaní Q. - W.. Č.. XXX/X titulom vyporiadaného BSM, v podiele 1/2. Z uvedeného dedičského rozhodnutia zároveň jednoznačne vyplýva, že druhou podielovou spoluvlastníčkou predmetnej parcely po smrti V. S. (titulom vyporiadania BSM) zostala jeho manželka V. S. T.. X. a to tiež v 1.
Z elektronického výpisu z LV Č.. XXX W. K.. Ú.. N. B. ku dňu 07.01.2013 (č.l. 5) súd zistil, že ako výlučný vlastník predmetnej parcely bol zapísaný pôvodný žalovaný - M. S. N.. XX.XX.XXXX a ako titul nadobudnutia boli uvedené darovacia zmluva M. XXX/XX - XX/XX, K. D. M. XXX/XX-XX/XX, Y.Z. N. XXX/XX, N. XXX/XX.
Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Topoľčanoch XD XXX/XX-XX (č.l. 35) ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 03.08.1990 v dedičskej veci po poručiteľke V. S. T.. X. N.. XX.XX.XXXX, D. XX.XX.XXXX, súd zistil, že bola schválená dohoda dedičov, podľa ktorej Z. S. N.. XX.XX.XXXX nadobudla domový majetok a pozemok zapísané na R. Č.. XXX P. W.. Č.. XXX/X - D. W., B.. Č. XX M. XXX V., W.. Č.. XXX/X, Y. W. M. XXXX V. W. P. M. X/2 voči ustupujúcim spoludedičom bezodplatne.
Z darovacej zmluvy zo dňa 08.07.1996 uzavretej medzi darkyňou Z. S. N.. XX.XX.XXXX P. Y. M. S., N.. XX.XX.XXXX (č.l. 25) ktorej vklad bol B. K. C. povolený pod č. M. XXX/XX F. XX.XX.XXXX, súd zistil, že predmetom darovania bola W.. Č.. XXX/X - Y. W. Y. M. X XXX V., ktorej výlučnou vlastníčkou bola darkyňa a darovala ju obdarovanému v celosti.
Z fotokópie listu vlastníctva č. 1 zo dňa 01.04.1998 (č.l. 24) súd zistil, že pri W. XXX/X - D. W. Y. M. XXX V. je uvedený ako vlastník Č.. Š. - V. v podiele 1/1 a v rámci evidenčného listu je ako držiteľ, nájomca, alebo iná oprávnená osoba uvedené Q. C. N. B..
Z právoplatného rozhodnutia Okresného úradu Topoľčany, katastrálny odbor č. U.-X/XXXX D. F. XX.XX.XXXX (č.l. 54) súd zistil, že ním uvedený úrad podľa § 51 ods. 1 písmeno a) zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností na R. Č.. XXX M. K.. Ú.. N. B., vedený na meno M. S. M. X/X opravil výmeru parcely Č.. XXX/X N. XXX V.. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že predmetná chyba v katastrálnom operáte vznikla pri zápise záznamovej listiny D. XXXX/XX zo dňa 12.06.1996, kde sa v prídelovej listine cituje výmera W.. Č.. XXX S. A. XXX V., W.. Č.. XXX/X bola zapísaná do katastra na základe záznamovej listiny D. XXXX/XX zo dňa 06.10.1998 podľa identifikácie parciel o výmere XXX V. ale podľa prídelovej listiny má mať výmeru XXX V..
Z pripojeného spisu Notárskeho úradu Q.. X. T. zo sídlom M. N. vyplýva, že menovaná notárka notárskou zápisnicou N. XXX/XX, N. XXX/XX zo dňa 02.10.1998 osvedčila v zmysle § 134 OZ že M. S., N.. XX.XX.XXXX ( pôvodný žalovaný) je výlučným vlastníkom W.. Č.. XXX/X zastavaná plocha o výmere XXX V. v celosti. V osvedčení sa konštatuje, že táto nehnuteľnosť bola pôvodne zapísaná v pozemkovej knihe vo M.. Č.. XX W.. Č.. XXX F. Y. M. XXXX V. X na menách viacerých spoluvlastníkov. Z tejto pôvodnej parcely, ktorá je v operáte KN vedená ako W.. Č.. XX8 zastavaná plocha o výmere XXXX V., boli užívaním vytvorené parcely Č.. XXX/X, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X. Na tieto parcely sú založené evidenčné listy Č.. XXX, XXX, X, XX, XXX, XXX, XXX. Užívací stav tejto konkrétnej parcely XXX/X Q. taký, že uvedenú nehnuteľnosť nadobudol žiadateľ od svojej matky Z. S., ktorá túto nehnuteľnosť užívala najmenej Y. T.. XXXX. Nakoľko matka žiadateľa doopatrovala svoju matku , pripadla jej táto nehnuteľnosť po dohode s ostatnými príbuznými. Žiadateľ má založený R. N. W.. Č.. XXX/X na ktorej má postavený vlastný rodinný dom a ktorú parcelu nadobudol darovacou zmluvou v roku XXXX a zvyšok kúpnou zmluvou v roku XXXX. Už v čase prevodu W..Č.. XXX/X mu matka spolu s touto parcelou darovala aj dvor W.. Č.. XXX/X . Keďže táto parcela nebola pozemnoknižne dosiaľ usporiadaná nedošlo k jej prevodu riadnou zmluvou ale len neperfektnou darovacou zmluvou medzi žiadateľom a jeho matkou. Táto už pred ním nehnuteľnosť užívala po dobu viac ako 10 rokov a navrhovateľ vstúpil do zavedeného užívacieho stavu, preto je možné v jeho prospech započítať vydržaciu dobu právnej predchodkyne, čím splnil podmienky pre nadobudnutie VP vydržaním v zmysle § 134 OZ.
Z predmetného notárskeho spisu ako aj obsahu tejto zápisnice vyplýva, že k žiadosti o vydanie osvedčenia M. S. pripojil výpis z M.. Č.. XX, J. W., R. XXX, M. Y. N. B. D. XX.XX.XXXX P. M. B. Q. S. P. Z. S. D. F. XX.XX.XXXX. V uvedených čestných vyhláseniach obe menované potvrdili, že M. S. je držiteľom a užívateľom nehnuteľností v K.. Ú.. N. B., Y. W. W. M.. Č.. XX P. W.. Č.. XXX - F. Y. M. XXXX V. P. W.Ľ. B. M. E. P. W.. Č.. XXX/X - D.. W.. M. M. XXX V.. Predmetnú nehnuteľnosť menovaný užíval nerušene a dobromyseľne, nikto mu nebránil na roveň postavených vlastníckych práv. Z pripojeného vyjadrenia obce N. B. D. XX.XX.XXXX (ohľadom vydania predmetného osvedčenia) vyplýva, že obec oznámila, že nemá námietky k majetko-právnemu usporiadaniu nehnuteľností označenej ako W.. Č.. XXX/X - D.. W.. Y. M. XXX m2. Obec zároveň potvrdila, že túto nehnuteľnosť nadobudol M. S. v celosti od svojich právnych predchodcov, ktorí ju nadobudli prídelovou listinou, ktorá sa však doposiaľ nezachovala. Pôvodný prídeloví vlastníci túto nehnuteľnosť nerušene, bez akýchkoľvek zásahov do ich vlastníckych práv užívali a nakladali s ňou ako skutoční vlastníci nehnuteľností.
Z kúpnopredajnej zmluvy uzavretej medzi M. S. ako predávajúcim a Obcou N. B. ako kupujúcim zo dňa 03.03.1997 (č.l. 83) vyplýva, že jej predmetom bola časť nehnuteľností v K.. Ú.. N. B. D. N. R. Č.. XXX Y. N. X. XXXXXXXX - XXX/XX P. F. X. Y. M. XXX V., K. Q. D. W.. Č.. XXX/X P. Q. B. N.Y. W.. Č.. XXX/ X. Z toho vyplýva, že už tu bol vypracovaný geometrický plán a účastníkom tejto zmluvy museli byť teda zrejmé ako výmery tak aj čísla jednotlivých parciel na tomto pláne zaznačených, vrátane W.. Č.. XXX/X. Z oznámenia W. C. N. B. zo dňa XX.XX.XXXX (Č..R.. XXX) súd zistil, že uvedená organizácia ako nástupca bývalého Q. N. B. na parcelách E. Č.. XXX/X , XXX/XX, XXX/XX P. XXX M. K.. Ú.. N. B. nehospodárilo ani sa neužívali od roku XXXX. Bývalé Q. užívalo stavby, ktoré sa na pozemku nachádzali a to do roku XXXX na uskladnenie priemyselných hnojív. PD nevedie vo svojej evidencii nájomných vzťahov uvedené parcely, nakoľko tieto sa nachádzajú v intraviláne obce , družstvo taktiež neplatí a ani neplatilo dane za uvedené pozemky.
Z oznámenia Okresného úradu C., katastrálny odbor ako aj zo zaslaných listín a to najmä identifikácie parciel (č.l. 205) a prídelového plánu ( č.l. 232) vyplýva, že W.. E. Č.. XXX/X- D. W. Č. Y. M.V. XXX V. A. M. D. W. XXX D. M. M.. Č.. XXX - F. P. X.. B. Y. M. XXXX V. . W. W.. Č.. XXX bola rozdelená prídelovým plánom .
Žalobca argumentoval tým, že na strane pôvodného žalovaného, ani jeho právnych predchodcov nemohlo dôjsť k dobromyseľnému a oprávnenému užívaniu predmetnej parcely a preto ani k vydržaniu vlastníckeho práva v podiele 1/1. Na túto skutočnosť totiž neexistoval žiaden právny titul (nadobúdací titul) dobromyseľnej držby nehnuteľností ako celku a preto nemohlo ani existovať výlučné vlastníctvo pôvodného žalovaného v podiele 1/1. Na preukázanie svojho tvrdenia žalovaný pripojil aj W. Y. N. B. (Č..R.. XXX) z ktorého vyplýva, že daň z nehnuteľností za W.. Č.. XXX/X sa začala daňovníkom M. S. uhrádzať v roku XXXX P. F. T. XXXX sa daň z nehnuteľností za predmetnú parcelu neplatila. Podľa žalobcu tak pôvodný žalovaný mohol byť ako dobromyseľný držiteľ a užívateľ iba vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu 1/2 ktorý patril jeho B. V. V. S., K. A. V. Z.R. S. (V. W. Ž.) P. W. Q. K. C. spoluvlastníckemu podielu mohlo vzniknúť vydržaním jeho vlastníctvo. V. S. teda mohla za života previesť vlastníctvo iba k spoluvlastníckemu podielu vo výške 1/2, ktorý nadobudla v rovnakom čase ako žalobca na základe rovnakého titulu t.j. rozhodnutím Štátneho notárstva F. XXX/XXXX D. F. XX.XX.XXXX, K. N. W. XX.XX.XXXX. V. S. teda tak ako aj Z. S. vedeli a museli vedieť, že môžu disponovať len svojím spoluvlastníckym podielom v 1/2 a nie parcelou ako celkom . Zostávajúci spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 bol, aj v súčasnosti je, vlastníctvom žalobcu, na základe príslušného dedičského rozhodnutia, nakoľko nebola preukázaná žiadna skutočnosť či titul, na základe ktorého by tento spoluvlastnícky podiel previedol. Žalobca uviedol, že videl, že to tam pôvodný žalovaný buduje (P., Y.), ale tiež nevedel, ktorá časť alebo kde je vlastne umiestnená parcela XXX/X. Rovnako sa nevie vyjadriť k tomu, akým spôsobom sa tento pozemok mohol dostať do vlastníctva štátu, nakoľko potom ako nadobudol dedením z roku XXXX svoj spoluvlastnícky podiel na predmetnej parcele, nikdy svoje vlastnícke právo nepreviedol, ani neuzatvoril žiadnu zmluvu, ani so štátom, ani s roľníckym družstvom. Nemal žiadnu vedomosť o tom, že by to nadobudol Československý štát.
8. Pôvodný žalovaný (M. S.) L., Ž. M. T.. XXXX si chcel dať oplotiť dom s dvorom, ktorý užíval a zisťoval, kto je vlastníkom parcely XXX/X. Na K. mu povedali, že to patrí štátu, bývalému JRD. Pred ním (pôvodným žalovaným) túto parcelu vždy užívala a obrábala jeho matka, pamätal si na to, odkedy bol malý, že tam vždy sadili a nikto voči tomu nemal námietky, ani Q. ani štát. Jeho matka sa vždy vyjadrovala, že je to všetko ich, a teda aj on bol o tom vždy presvedčený. Na základe toho si potom osvedčením dal vydržať túto parcelu. Neskôr so starostom vymenili tieto parcely, nakoľko chcel mať celú časť za domom ako dvor, aby to nebolo do „. ako to vyplýva z nákresu zameraných parciel. Jeho dom je na W. XXX/X, za ním pozdĺžne je XXX/X a patrí mu aj parcela XXX/XX. Tie budovy sú vlastne bývalé JRD, bola to zrúcanina, ktorú dal potom zhodiť a vyčistiť pozemok. V darovacej zmluve, ktorú uzavrel so svojou matkou je uvedená W. Č.. XXX/X, touto zmluvou mu matka darovala roľu, pričom pôvodný žalovaný sa na pojednávaní XX.XX.XXXX (Č..R.. XX) nevedel s určitosťou vyjadriť k tomu, či mu jeho matka pri uzavretí predmetnej darovacej zmluvy ukazovala čo mu vlastne daruje. Pri darovaní sa nebavili o číslach parciel, uviedol, že on doteraz nevie, na akej parcele má postavený dom, číslo tej parcely zistil až teraz, keď sa okolo toho začalo robiť. Ani jeho matka nevedela, o akú parcelu ide.
9. Žalované uviedli, že za právnu skutočnosť resp. titul od ktorého odvádzajú plynutie vydržacej doby ich právnych predchodcov považujú ústnu darovaciu zmluvu, ktorou v roku XXXX N. M. M. T.. XXXX V.T. S. t.j. právna predchodkyňa Z. S. oznámila Z., že jej daruje všetky parcely pri starom dome. Toto považujú žalované za moment od ktorého začala plynúť vydržacia doba. Ako vyplýva aj z notárskej zápisnice, ktorou bolo osvedčené vlastnícke právo pôvodného žalovaného (č.l. 17), jednalo sa o neperfektnú darovaciu zmluvu. Zároveň žalované poukázali na to, že preukázali jasnú nevedomosť všetkých príbuzných o tom, že vôbec existuje parcela Č.. XXX/X, N. M. Q. W. D. W.. Č.. XXX/X, M. Z. S. a táto aj preto bola v domnení, že vlastní všetky priľahlé pozemky k tzv. starému domu po jej rodičoch. Preto aj neskôr keď táto Z. S. už písomnou darovacou zmluvou prevádzala na pôvodného žalovaného (M. S.) W.. Č.. XXX/X Y. M. XXXX V. bola v domnení, že prevádza všetky ucelené pozemky, aby sa dali riadne užívať a mohol sa na nich postaviť aj dom. Pokiaľ ide o dedičské rozhodnutie z roku XXXX P. v ňom uvedenú W. XXX/X, tiež nikto z účastníkov resp. príbuzenstva netušil, že by sa malo jednať o parcelu pri tomto starom dome, v ktorom Z. S. doposiaľ aj býva. Je pravda, Ž. W. V. S. sa ten druhý spoluvlastnícky podiel neprededil, čo tiež podporuje ich tvrdenie o tom, že o tejto parcele nemal nikto
vedomosť, preto poukazovali na dobromyseľnosť Z. S. aj pôvodného žalovaného. Táto parcela teda nebola vedená na nikoho, preto sa ani nededila, inak si totiž nevedia vysvetliť, prečo by ju notár nepojal do dedičstva , keď všetky ostatné parcely sa prededili.
10. B. Z. S., ktorá je sestrou žalobcu a matkou pôvodného žalovaného uviedla, že ona tieto pozemky dostala ešte po otcovi, jednalo sa o dom, T. P. B. W. a potom, jej to dala aj mama, nakoľko ju doopatrovala, a povedala jej to tak 5 rokov pred smrťou. Nikto nevedel presne odkade - pokade sú tieto pozemky, Y. J. M. obrábali a starali sa o to. Bola to jedna veľká roľa, dom bol postavený dolu v majeri. Kým žila jej mama, starali sa o túto roľu všetci, po smrti matky to pripadlo jej (B.) a od r. XXXX tento pozemok užívala obrábala svedkyňa s jej rodinou, a keď sa jej B. (M. S.) oženil, tak mu to všetko darovala. Bola spísaná riadna darovacia zmluva, kto však mohol vedieť, čo je pokade. Žalobca sa o tieto pozemky, odkedy sa oženil, nestaral, až teraz sa o to začal zaujímať. Ona W. XXX/X, ktorá jej patrila darovala synovi na základe písomnej darovacej zmluvy, a tá parcela XXX/X to ani nevedeli, že tam patrí. Rodičia tento sporný pozemok nadobudli prídelom asi v roku XXXX po bývalom vlastníkovi ktorému patril kaštieľ aj pozemky. Rodičia pozemky užívali až do otcovej smrti a ona po jeho smrti dostala pozemok so starým rodičovským domom a žalobca dostal nový dom ako aj záhradu pri dome. Po smrti otca v tomto starom dome zostala bývať ona, ich matka, B. Q. a aj žalobca, pokým sa prvýkrát neoženil. V dedičskom konaní po N.. Y. im bolo na štátnom notárstve povedané, aby dali role iba na jedného s tým, že sa to potom bude ľahšie predávať. Aj to tak urobili, avšak napriek tomu spornú rolu užívala naďalej ona a žalobca nemal voči tomu námietky. Družstvo tento pozemok neužívalo, pozemok sa nachádza medzi starým rodičovským domom a veľkou pajtou vzadu, pričom bol v tvare W. R. a neskôr sa k tomuto pozemku ešte prikupovalo, aby to mali až po cestu. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť k tomu, či bol niekedy tento pozemok vedený na Čsl. štát ani prečo v dedičskom konaní po jej neb. matke nebola prejednaná časť tejto role. Z uvedenej výpovede svedkyne tak jednoznačne vyplýva, že mala vedomosť, o tom, že v dedičskom konaní po jej otcovi boli všetky pozemky prevedené na jej brata t.j. žalobcu resp. spoluvlastnícky podiel na nich.
11. Svedkyňa Q. S. uviedla že žalobca je jej brat a pôvodný žalovaný bol jej synovec. K predmetu sporu uviedla, že toto sa medzi nimi ako súrodencami nikdy neriešilo a predmetná parcela patrila rodičom V. P. V. S., ktorí to celý život obrábali. Ich matka to ešte pred smrťou sľúbila sestre Z. S. za to, že ju doopatruje, to mohlo byť tak 5 rokov pred matkinou smrťou. Sľúbila jej starý dom aj celé tieto pozemky. Odvtedy sa to už tak bralo medzi súrodencami že je to Z., nikto nemal k tomu pripomienky. Nevie či o tom mal vedomosť aj žalobca - asi. Od roku XXXX C. L. Z. obrábala až pokým tam nezačal M. stavať. Rodičia tam normále sadili, pestovali zemiaky, zeleninu. Nevie o tom, že by tieto pozemky, alebo nejakú ich časť obrábalo - užívalo družstvo. Po smrti ich matky to Z. darovala svojmu B. M. S., pretože si tam chcel postaviť dom.
12. Žalovaná 1. uviedla, že s neb. manželom (W. Ž.) E. Y. T.. XXXX, a v tom čase tie pozemky obhospodarovala Z. S., aj so sestrou tam sadili, chodili tam polievať a potom im B. (Z. S.Á.) povedala, že im to s manželom dá, aby si tam postavili dom. Na túto predmetnú parcelu sa však prišlo až potom, ako si chceli s N.. V. pozemok oplotiť, bolo to už potom, čo začali dom stavať, ale nebol ešte dokončený. Do domu sa sťahovali M. T.. XXXX, čiže muselo to byť ešte predtým.
13. Podľa § 137 písm. c) zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) CSP je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Nie je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v spore domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná vo vzťahu k nehnuteľnostiam z dôvodu, že rozsudok vyhovujúci žalobe môže byť jedným z predpokladov na vykonanie zápisu resp. obnovy vlastníckeho práva .
14. V prejednávanom prípade, dospel súd k záveru, že žalobca má naliehavý právny záujem na podanej žalobe, nakoľko iba týmto určením, môže byť zapísaný ako (podielový) vlastník
predmetných nehnuteľností v katastri nehnuteľností, preto súd následne pristúpil k dokazovaniu v merite prejednávanej veci, a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná.
15. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 134 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka v platnom znení, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Podľa § 135a ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 v znení platnom do 31.12.1991, vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe ( § 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 132a ods. 2).
Podľa § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.
16. Vydržanie patrí k všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. Predmetom vydržania môže byť ako hnuteľná tak aj nehnuteľná vec, ktorá je individuálne určená. K zákonným predpokladom vydržania patrí, že nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, ako i nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby, ktorá je pri nehnuteľnostiach 10 rokov. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou. Za držiteľa sa pokladá osoba, ktorá fakticky ovláda vec a nakladá s ňou ako s vlastnou. Oprávneným držiteľom je táto osoba potom vtedy, ak so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľná v tom, že jej vec alebo právo patrí. Nadobudnutie vlastníctva titulom vydržania vyžaduje splnenie kogentných a prísnych podmienok a dôkazné bremeno ich preukázania je na strane sporu, ktorá tento titul uplatňuje. Prvou takouto podmienkou je právny titul vstupu do oprávnenej držby (t.j. takej držby, ktorá privodí vydržanie). Tento titul musí byť preukázaný jednoznačne a nemôže byť pochybný. Podľa ustálenej súdnej praxe len v pochybnostiach, či je držba oprávnená, platí, že je oprávnená, čo však neplatí o právnom titule vstupu do držby. Dobrá viera ako predpoklad oprávnenej držby, je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Oprávnená držba sa musí opierať o právny titul (formálne správny, neplatný či domnelý) a súčasne musí byť poctivá v zmysle existencie dobrej viery držiteľa (7MCdo 4/2013). Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri posudzovaní oprávnenosti držby tak treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie,
ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. (NS SR 5Cdo 260/2008). Len výnimočne sa môže zakladať na ospravedlniteľnom právnom omyle. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Okolnosti, ktoré môžu svedčiť o existencii dobrej viery držiteľa sa spravidla spájajú s okolnosťami, ktoré sa týkajú právneho titulu uchopenia sa držby (napr. Cpj 69/83 z 30. marca 1982), i keď sa pripúšťa tzv. domnelý právny dôvod (titulus putativus).
17. Samotné dlhodobé užívanie nehnuteľnosti automaticky nezakladá vznik vlastníckeho práva. Aj v prípade preukázania nerušeného užívania nehnuteľnosti počas vydržacej doby (podľa zákonného znenia účinného v tom - ktorom období), nemožno si úspešne uplatniť vznik vlastníckeho práva vydržaním, ak žalobca neunesie dôkazné bremeno v časti preukázania existencie titulu začatia užívania, t.j. držby. S preukázaním titulu vzniku držby priamo súvisí aj preukázanie dobromyseľnosti držby, ako ďalšieho zákonného predpokladu nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, nakoľko navrhovateľ len s ťažkosťami (ak vôbec) jednoznačne preukáže svoju dobromyseľnosť (teda že s ohľadom na všetky okolnosti sa mohol dôvodne domnievať, že nehnuteľnosť mu patrí), ak nevie preukázať, prečo, t.j. na základe čoho dospel k takémuto presvedčeniu. Hoci by aj v konaní bolo preukázané faktické ovládanie veci žalovanými resp. ich právnymi predchodcami, ako aj výkon práva a vôľa nakladať s vecou ako so svojou, v predmetnej veci nebol preukázaný poctivý (hodnoverný) titul, od ktorého sa odvíja dobromyseľnosť držby vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu 1/2 , ktorý nadobudol v roku 1974 dedičským rozhodnutím žalobca. Pokiaľ teda žalované nemajú žiaden relevantný titul, od ktorého by mohli odvodzovať dobromyseľnosť svojej držby resp. držby ich právnych predchodcov vo vzťahu k druhému spoluvlastníckemu podielu (1/2) na predmetnej parcele, je už nadbytočným skúmať plynutie vydržacej doby vrátane započítanie vydržacej doby právnych predchodcov, a to práve pre základnú absenciu právneho titulu pre vydržanie vlastníckeho práva.
18. Žalované neuniesli dôkazné bremeno, keď za takýto nadobúdací titul označili neformálnu, zrejme ústnu dohodu, ktorou mala asi 5 rokov pred svojou smrťou V.T. S. T.. X. (K. D. XX.XX.XXXX - M. Č..R.. XX) pre prípad smrti ponechať všetky pozemky F. Z. za to že ju doopatruje. Takáto dohoda s konkrétnym obsahom a časom jej uzavretia nebola jednak jednoznačne preukázaná, a vo forme a obsahu ako ju uvádzali B. Z. S. P. Q. S. by ani nemohla byť dostatočne určitým titulom, od ktorého by vôbec mohla začať kvalifikovane plynúť vydržacia doba. A to už vonkoncom nie v podiele X/X M. M. K. W. Č.. XXX/X, nakoľko z predloženého právoplatného rozhodnutia štátneho notárstva F. XXX/XX-XX zo dňa 26.11.1974 (č.l. 3) jednoznačne vyplýva, že spoluvlastnícky podiel 1 k tejto W. Č.. XXX/X nadobudol dedením žalobca, a jeho matka (ktorá bola zároveň matkou svedkýň Z. P. Q. S.) k nej rovnako nadobudla spoluvlastnícky podiel iba v 1 titulom vyporiadania BSM po jej manželovi V. S., D.. F.P. XX.XX.XXXX (č.l. 3). V konaní nebolo preukázané, že by žalobca takto nadobudnutý spoluvlastnícky podiel následne previedol na svoju matku, a teda ho táto ani nemohla 5 rokov pred svojou smrťou darovať neformálnou - ústnou darovacou zmluvou F. Z.. Preto ak by aj došlo k nejakej neformálnej dohode o tom, že V. S. T.. X. ústnou darovacou zmluvou darovala vlastnícke právo aj k W. Č.. XXX/X F. Z., mohla tak urobiť maximálne v podiele 1 spoluvlastníckeho podielu. Žalovanými uvádzanú ústnu darovaciu zmluvu tak nemožno považovať za relevantný právny titul oprávnenej držby, ktorý by mohol smerovať k vydržaniu vlastníckeho práva žalovaných resp. ich právnych predchodcov k predmetnej parcele v podiele 1/1, naviac keď z výpovede B. Z. S. jednoznačne vyplýva, že mala vedomosť o tom, že pozemky boli na základe dedičskej dohody v tom T. XXXX D. N. A. C..Q.. Ž., (nakoľko im to tak odporučil notár), hoci ich ďalej užívali ona. V dedičskom konaní po V. S. T.. X. nadobudla Z. S. vlastnícke právo k W.. Č.. XXX/X (Č..R.. XX) čiže ani toto dedičské rozhodnutie by nemohlo byť titulom od ktorého by bolo možné odvádzať plynutie vydržacej doby vo vzťahu K. W.. Č.. XXX/X. 19. S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia súd podanej žalobe vyhovel, nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalobca sa stal vlastníkom predmetnej W. Č.. XXX/X M. K..Ú..
N. B. v W. 1. na základe rozhodnutia štátneho notárstva M. C.P. Č.. F. XXX/XX-XX, po jeho otcovi, a naopak nebola preukázaná žiadna skutočnosť či dôvod, ktorým by následne toto svoje vlastnícke právo previedol na iného resp. že by toto jeho vlastnícke právo prešlo na iný subjekt na základe inej skutočnosti. Žalované v konaní neuniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení, keď nepreukázali nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním, nakoľko v konaní nebol preukázaný titul svedčiaci nadobudnutiu ich vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti v podiele 1/1, vrátane ich právnych predchodcov. Súd je zároveň toho názoru, že u žalovaných resp. ich právnych predchodcov nemožno hovoriť ani o dodržaní primeranej opatrnosti resp. ospravedlniteľnom omyle, nakoľko predmetná W. XXX/X bola vedená resp. zapísaná v evidencii nehnuteľnosti, bolo teda v možnostiach žalovaných resp. ich právnych predchodcov si overiť skutočnosti (umiestnenie, číslo, zameranie konkrétneho pozemku - parcely) pred uskutočnením akéhokoľvek právneho úkonu.
20. Pokiaľ ide o zápis vlastníckeho práva k predmetnej parcele ako vyplýva z fotokópie výpisu D. R. (Č..R.. XX) D. F. XX.XX.XXXX, v konaní nebola preukázaná žiadna relevantná skutočnosť či právny dôvod, ktorým by žalobca svoj spoluvlastnícky podiel na predmetnej parcele previedol na Čsl. štát, preto súd tento zápis nepovažoval za právne relevantný a to aj s ohľadom na skutočnosť, že vo vzťahu k tomuto zápisu vlastníckeho práva štátu, súdu neboli doručené žiadne listiny ani z katastrálneho odboru, hoci súd vo svojej žiadosti adresovanej tomuto úradu (č.l. 218) žiadal o zaslanie všetkých listín, na základe ktorých bol menený zápis vlastníckeho práva k predmetnej parcele. Ak žalované tvrdili vlastníctvo štátu k tejto parcele, bolo ich dôkaznou povinnosťou takúto skutočnosť v konaní jednoznačne preukázať, vrátane právneho titulu nadobudnutia vlastníctva štátom.
21. Súd nemal za preukázané ani tvrdenia žalovaných o tom, že sa nejedná o identickú parcelu ako bola tá, ktorú nadobudol v podiele 1 žalobca na základe dedičského rozhodnutia F. XXX/XX-XXzo F. XX.XX.XXXX (Č..R.. X). Z odpisu výmeru povereníctva PaPR (č.l. 4), ktorý je súčasťou predmetného dedičského spisu D. T. XXXX (W. Y. Ž.) vyplýva, že sa jednalo o W.. Č.. XXX/X F. Y. M. XXXXX S. M. M.. Č.. XX. Z identifikácie parciel na č.l. 22 zo dňa 26.05.1998 vyplýva, že W.. Č.. XXX/X podľa údajov T. E. K. Q. Y. M. XXX a ako druh parcely je uvedené zast. plocha. Následne rozhodnutím katastrálneho odboru Okresného úradu C. Č.. U.-X/XXXX D. F. XX.XX.XXXX (Č..R.. XXX) bola opravená výmera W. Č.. XXX/X N. XXX V. (C..Q.. N. M. P. B. L. P. M. W. Č.. XX). Z uvedených listín tak nevyplýva, že by sa malo jednať o rozdielne parcely, než bola tá ku ktorej nadobudol spoluvlastnícky podiel 1 v rámci dedenia po otcovi, žalobca.
S poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie súd podanej žalobe vyhovel.
22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.