Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-1C/34/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske v konaní pred samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. v právnej veci žalobkyne 1./ B. C., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, a žalobcu 2./ Q. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Ž. G. G. XXX, zastúpený Pavlom Trnkom, advokátom so sídlom v Bánovciach nad Bebravou, Novomeského 1322/16, proti žalovanému: M.. M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., Š. XXX/X, zastúpený Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom v Šali, Štúrova 42 a advokátskym združením Dudzík & Gerová, so sídlom v Topoľčanoch, Škultétyho 1597/7, o zaplatenie 20.598,79 € s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 20.598,79 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 07.05.2008 do zaplatenia do 12 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobcom v 1. a v 2. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

(1) Žalobcovia sa žalobou zo dňa 24.06.2013, doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.06.2013 domáhajú voči žalovanému zaplatenia sumy 20.598,79 € s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. Svoj nárok odvodzujú od rozsudku Okresného súdu Partizánske, vydaného v trestnej veci sp. zn. 2T/36/2011-2225 zo dňa 25.04.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 2To/117/2012-2283 zo dňa 14.02.2013. V zmysle týchto rozhodnutí spôsobil žalovaný svojim konaním žalobkyni v 1. rade a jej synovi L. C. škodu minimálne vo výške 689.000,00 Sk, keď podvodným konaním vylákal postupne od žalobcov tieto veci: domáce kino, PC zostavu s príslušenstvom, repliku pánskych náramkových hodiniek, web kameru, hliníkový rebrík, šperky zo žltého kovu, modranskú keramiku, pekáč, misky z brúseného skla, žehličku na vlasy, antikorový nožík, predlžovací kábel a finančnú hotovosť. Podľa odôvodnenia trestného rozsudku opierajúceho sa o odborné vyjadrenie spoločnosti JHS, s.r.o., bola súhrnná všeobecná hodnota hnuteľných vecí stanovená v hodnote 68.441,00 Sk, avšak žalobcovia si v konaní uplatňujú len škodu, ktorá im vznikla vylákaním a prevzatím finančnej hotovosti, ktorá predstavuje sumu 620.559,00 Sk (20.598,79 €). S týmto nárokom na náhradu škody ich tunajší súd vo vyššie označenom trestnom rozsudku odkázal na občianske súdne konanie, pričom tento nadobudol medzičasom právoplatnosť. S poukazom na to žalobcovia navrhujú, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť im sumu 20.598,79 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne od podania žaloby do zaplatenia a to do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ako aj nahradiť im trovy konania.

(2) Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 15.08.2013, č.k. 20Ro/306/2013-63, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 20.598,79 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 07.05.2008 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. Voči tomuto podal žalovaný včas odpor s vecným odôvodnením, ktorý bol tunajšiemu súdu doručený dňa 03.09.2013. V nadväznosti na to súd platobný rozkaz zo dňa 15.08.2013, č.k. 20Ro/306/2013-63 zrušil

v celom rozsahu. Žalovaný v odpore uviedol, že nárok žalobcov je nedôvodný - nezákonný spolu s podkladmi, o ktoré títo opierajú svoj nárok na zaplatenie škody. Nešpecifikujú pritom, kedy a kým im vymáhaná škoda vznikla; len stroho a nejasne sa odvolávajú na rozsudok Okresného súdu Partizánske, vydaného v trestnej veci sp. zn. 2T/36/2011-2225 zo dňa 25.04.2012 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne ako súdu odvolacieho, sp. zn. 2To/117/2012-2283 zo dňa 14.02.2013. V skoršom rozsudku je ako poškodený uvedený len žalobkyňa v 1. rade a žalobca v 2. rade v ňom nenesie postavenie poškodeného. Žalovaný tvrdí, že žalobkyňa v 1. rade účelovo zatajuje a zámerne neuvádza niektoré skutočnosti - súkromnoprávne listiny, ktoré preukazujú dobrovoľnosť a vážnosť slobodného prejavu vôle žalobkyne v 1. rade, čím označuje najmä Písomnú dohodu na uhradenie výdavkov skrytých závad a uplatnenie práva na zľavu z kúpnej ceny spolu s čestným prehlásením zo dňa 20.07.2007 s prílohami. Tvrdí, že svedok O. W. vypovedal so zištným motívom a naviedol ho k tomu jeho brat B.. Y. W., ktorý sa ocitol vo finančných problémoch a nutne potreboval veľkú finančnú hotovosť. Takisto namieta, že pôvodné procesné zápisnice vyhotovované pred príslušnými orgánmi PZ boli vedome a účelovo menené, čo svedčí o korupčnom správaní a nekalých praktikách príslušníkov PZ, o čom svedčí výpoveď P. Ď. a O. I.. Vo výpovediach žalobcov sú navyše markantné rozpory a v celku neexistuje právny dôvod a zákonný právny nárok vyplývajúci zo žaloby na zaplatenie škody v tam špecifikovanej výške, ako ani na zaplatenie príslušenstva nároku. Súhrnne navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

(3) K odporu žalovaného sa vyjadrili žalobcovia podaním zo dňa 23.10.2013. V ňom zopakovali svoje tvrdenia uvedené v žalobe a odkázali na ne. K argumentácii žalovaného namietli, že skutočnosť, že žalobca v 2. rade v pôvodnom rozsudku nebol označený ako poškodený neznamená faktickú nemožnosť jeho postavenia ako poškodeného, nakoľko šlo o finančné prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov, ktorí sú manželmi - z toho dôvodu je možné uplatniť si nárok na náhradu škody aj súčasne, nakoľko ide v danom prípade o solidárnych veriteľov. Odpor žalovaného považujú za v celom rozsahu nedôvodný, pričom navrhujú, aby súd po vykonanom dokazovaní žalobe v celom rozsahu vyhovel.

(4) Na pojednávaní pred tunajším súdom dňa 13.06.2014 právny zástupca žalovaného uviedol, že škoda vo výške 22870,61 € je suma, ktorá pozostáva tak z finančnej hotovosti ako aj z hodnoty jednotlivých hnuteľných vecí uvedených vo výroku trestného rozsudku, a rovnako je zrejmé že túto škodu trestný súd priznal osobám L. C. a B. C., bez bližšej konkretizácie ich výšok k jednotlivým osobám. Vzhľadom na uvedené má za to, že žaloba nie je dostatočne presná a určitá, žalobcovia vo vzťahu k celej sume nie sú aktívne legitimovaní; preto žalobu v tomto štádiu v takomto rozsahu voči žalovanému považuje za nedôvodnú. Právny zástupca žalobcov reagoval, že tieto skutočnosti sú evidentné zo žaloby, pričom je jasné, že z tej výšky škody ktorá bola ustálená rozsudkami trestných súdov, sa neuplatňuje nárok za hnuteľné veci. Predmetnú finančnú hotovosť, ktorá predstavuje žalobou uplatňovaný nárok, ani len z časti nevlastnil syn žalobcov a preto logicky nemôže byť aktívne legitimovaný na uplatnenie nároku v rozsahu uplatňovanom žalobou. V žalobe, ako aj v oznámení zo dňa 07.07.2015 podrobnejšie špecifikovali uplatňovaný nárok vzniknutý vylákaním finančných prostriedkov žalovaným v tabuľke: 1./ na štúdium syna L. C. spolu vo výške 2.356,77 €, 2./ na zakúpenie rebríka v Baumax Nitra vo výške 331,94 €, 3./ na účely výmazu syna L. C. v evidencii firmy, kde pracoval brigádnicky, s cieľom vyhnúť sa pokute od Sociálnej poisťovne spolu vo výške 3.385,78 €, 4./ na vybavenie PN pre syna L. C. u M.. M. vo výške 165,97 €, 5./ na zakúpenie počítačovej zostavy vo výške 829,89 €, 6./ na blokovanie telefónov s cieľom zabrániť odpočúvaniu vo výške 298,74 €, 7./ na stráženie a ochranu bezpečnostnou službou vo výške 2.489,54 €, 8./ na úhradu nákladov za obstaranie kamier vo výške 59,75 €, 9./ na ošetrenie M. R. (matky žalobkyne v 1. rade) na onkológii v Bratislave a Banskej Bystrici vo výške 1.327,76 €, 10./ na zabezpečenie prekladu zdravotnej dokumentácie v súvislosti so zabezpečením ošetrenia matky v zahraničí vo výške 464,71 €, 11./ na zablokovanie účtov s cieľom zabrániť výberu z nich sestre žalobkyne v 1. rade T.. M. R. a M. Z. vo výške 663,88 €, 12./ na súdne konanie v dedičskej veci pre sudcu vo výške 497,91 €, 13./ na vybavenie plomby a predĺženie trvania plomby na katastrálnom úrade s cieľom zabrániť sestre žalobkyne v 1. rade T.. M. R. a M. Z. v nakladaní s nehnuteľnosťami vo výške 2.987,45 €, 14./ na zakúpenie zámkov vo výške 46,47 €, 15./ na náklady v súvislosti so zariadením trestného stíhania sestry žalobkyne v 1. rade T.. M. R. a M. Z. vo výške 2.987,45 €, 16./ odmena za ochotu pre žalovaného pri vybavovaní rôznych iných záležitostí vo výške 331,94 €, 17./ na náklady za exekútora v Topoľčanoch vo výške 331,94 €, 18./ na náklady za prijatie syna L. C. na policajnú školu vo výške 995,82 €, 19./ na vybavenie vrátenia údajne strateného vodičského preukazu vo výške 165,97 €, 20./ na vybavenie CT vyšetrenia pre matku M.P. R. vo výške 165,97 €, spolu teda vo výške 20.885,61 €. Žalobcovia sú si vedomí toho, že takto špecifikovaná výška síce prevyšuje o 618,77 € výšku pohľadávky, ktorú si z titulu

nároku na náhrady škody v konaní uplatňujú, s cieľom vyhnúť sa čiastočnému zamietnutiu žaloby si voči žalovanému uplatňujú nárok na zaplatenie sumy 20.598,79 €, teda vo výške, v akej bola škoda ustálená z titulu vylákania finančných prostriedkov v trestnom konaní a v ňom vydaných rozsudkov citovaných vyššie.

(5) Na toto reagoval žalovaný podaním zo dňa 07.09.2015. Konštatoval, že v zmysle predmetných trestných rozsudkov nebol trestne stíhaný a odsúdený zo spáchania trestného činu podplácania a rovnako tak ani žalobcovia z tohto trestného činu obvinení ani odsúdení neboli. Napriek tomu si však uplatňujú ako časť škody úplatky, ktoré údajne oni poskytli prostredníctvom žalovaného v súvislosti s problémami ich syna, ich matky a ich samotných. Rovnako nemôžu žiadať tú časť potenciálnej škody, za ktorú považujú plnenie matky žalobkyne v 1. rade v súvislosti s odpredajom jej rodinného domu a s vrátením časti kúpnej ceny v dôsledku značných vád, ktoré odpredané nehnuteľnosti mali a za ktoré regulérne zodpovedala matka žalobkyne v 1. rade. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a ničím objektívne nepreukázali, že by žalovaný osobne komukoľvek poskytoval finančné prostriedky v súvislosti s vyššie uvedenými účelmi; uvádzajú náklady, ktoré tento nemohol ani vybavovať vzhľadom na ich povahu; realita je podľa žalovaného zrejme taká, že ak aj finančné plnenia a s tým súvisiace výbery boli realizované, žalobkyňa v 1. rade ich skrátka minula a keď na to jej manžel prišiel, zvalila svoje náklady na žalovaného. Vzhľadom na uvedené žiada žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

(6) Žalobcovia sa s týmto tvrdením vysporiadali tak, že súčasťou už trestného spisu bola dokumentácia pohybov na účte vedených na žalobcu v 2. rade vo Všeobecnej úverovej banke na č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX a na účte matky žalobkyne v 1. rade. v ČSOB na č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX; doložený nebol len pohyb na účte žalobcu v 2. rade vedenom v Oesterreichische Postsparkasse na č. účtu XXXXXXX; na preukázanie príjmov menovaného z pracovnej činnosti boli predložené daňové priznania za roky 2005 až 2007. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovanému odovzdané finančné prostriedky a tým spôsobená škoda, ktorej náhradu si žalobcovia uplatňujú v tomto konaní a dátumy výberov z týchto účtov nie vždy korešpondovali s dátumom odovzdania žalovanému (na odovzdanie navyše boli použité aj financie vybraté už skôr a aj za iným účelom, nesúvisiacim s trestnou činnosťou žalovaného, pričom tieto výbery za iným účelom súviseli predovšetkým s prerábkou nehnuteľnosti) je logické, že nie je možné špecifikovať škodu priamo v súvislosti s jednotlivými výbermi. Pre účely rozhodnutia je však podstatné, že tieto finančné prostriedky patrili do bezpodielového spoluvlastníctva oboch žalobcov a prostriedky vyberané z účtu matky žalobkyne v 1. rade v čase ich odovzdania žalovanému rovnako patrili do ich podielového spoluvlastníctva z titulu ich darovania matkou žalobkyne v 1. rade. S poukazom na to platí, že nárok na náhradu škody z titulu vylákania finančných prostriedkov sú oprávnení uplatniť obaja žalobcovia spoločne a nerozdielne. Predmetom dokazovania môže byť vzhľadom na viazanosť súdu rozsudkom vydaného v trestnom konaní len výška škody v jednotlivých prípadoch vylákania finančných prostriedkov a nie to, či k ich vylákaniu vôbec došlo, nakoľko toto vylákania spoľahlivo preukázali súdy v predchádzajúcom trestnom konaní. Na pojednávaní dňa 15.05.2017 doplnil, že právoplatným odsúdením žalovaného v trestnom konaní je daný základ nároku; aj keď je síce pravdou, že civilný súd nie je v civilnom konaní viazaný výškou škody tak, ako ju ustálil súd rozhodujúci v trestnej veci, priestor na obranu žalovaného je zúžený len v rámci výšky a nie v rámci základu nároku na náhradu škody ako takého. Žalovaný predkladal, resp. navrhoval v priebehu konania pred tunajším súdom dôkazy, ktoré mali potvrdiť, že žalobcom žiadnu škodu nespôsobil, avšak v rámci civilného konania nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by v jednotlivých prípadoch preukazoval nedôvodnosť výšky nároku na náhradu škody a to tak z toho hľadiska, že táto je nižšia ako bola ustálená v trestnom konaní, alebo že by došlo k jej čiastočnej náhrade. Na podanej žalobe trvá v celom rozsahu.

(7) Žalovaný v podaní zo dňa 24.09.2015 prostredníctvom svojho právneho zástupcu opätovne uvádza, že žalobcovia v konaní nepreukázali výšku vymáhanej škody a s procesnou istotou neuniesli dôkazné bremeno k tejto výške. Predmetné výbery z banky, ktoré žalobcovia predkladajú, nepreukazujú príčinnú súvislosť s výškou vymáhanej škody, pričom pri jednotlivých výpisoch žalobcom napísaná suma nepreukazuje skutočne vylákanú výšku na nimi uvádzaný účel. K jednotlivým položkám uvádza žalovaný nasledovné: 1./ na štúdium syna L. C. spolu vo výške 2.356,77 € je podľa neho evidentné, že tieto výbery boli v skutočnosti za kúpu nehnuteľností (bytu a garáže) za energie na odpredanom dome za vodné, stočné, elektrinu a plyn vo výške 36.473,00 Sk, 2./ na zakúpenie rebríka v Baumax Nitra vo výške 331,94 € uvádzajú, že rebrík bol zakúpený dňa 18.07.2007 za sumu 4.850,00 Sk, 3./ na účely výmazu syna L. C. v evidencii firmy, kde pracoval brigádnicky, s cieľom vyhnúť sa pokute od Sociálnej poisťovne spolu vo výške 3.385,78 € uvádza, že vzhľadom na to, že žalovaný s L. C. v tom čase neudržiaval žiaden kontakt,

logicky nemohol žiadnu škodu ani spôsobiť, 4./ na zakúpenie počítačovej zostavy vo výške 829,89 € uvádza, že toto žalobcovia žiadnym hodnoverným dôkazom nepreukázali, 5./ na blokovanie telefónov s cieľom zabrániť odpočúvaniu vo výške 298,74 € uvádza, že toto žalobcovia žiadnym hodnoverným dôkazom nepreukázali, 6./ na stráženie a ochranu bezpečnostnou službou vo výške 2.489,54 € a na úhradu nákladov za obstaranie kamier vo výške 59,75 € uvádza, že žalobcovia uvedenú časť žalobou uplatňovaného nároku preukazujú iba výpisom z účtu vedenom v ČSOB dňa 16.07.2007 v čase o 10:59 hod. na sumu 49.750,00 Sk s nápisom ,,komando v TO" a iné dôkazy nepredložili, pričom vo vzťahu k obstaraniu kamier 7./ toto nijak nepreukázali, 8./ na ošetrenie M. R. (matky žalobcu v 1. rade) na onkológii v Bratislave a Banskej Bystrici vo výške 1.327,76 € uvádza, že toto žalobcovia žiadnym hodnoverným dôkazom nepreukázali, 9./ na súdne konanie v dedičskej veci pre sudcu vo výške 497,91 € uvádza, že toto žalobcovia žiadnym hodnoverným dôkazom nepreukázali, 10./ na náklady za exekútora v Topoľčanoch vo výške 331,94 € uvádza, že súdny exekútor B.. Ľ. O. so sídlom exekútorského úradu v Šali mu jemu adresovaným písomným podaním zo dňa 14.10.2008 potvrdil, že od neho neprevzal akúkoľvek hotovosť, 11./ na náklady za prijatie syna L. C. na policajnú školu vo výške 995,82 € uvádza, že menovaný získal v teste len 42 bodov a nebol preto na štúdium prijatý; bolo to v čase, keď nikoho z jeho rodiny vrátane žalobcov nepoznal a neudržiaval s nimi žiaden kontakt. Súhrnne uvádza, že jediným dôkazným rámcom, ktorí žalobcovia dôvodia opakovane sú výbery z banky, na ktorých je žalobcom v prvom rade napísaný účel, pričom v určitom rozsahu sa ani tieto účely nezhodujú s účelom, ktorý by mal byť podľa žalobcov dôvodom vylákania vyššie uvedených finančných prostriedkov žalovaným. Na pojednávaní dňa 15.05.2017 sa vyjadril, že žalobcovia nepreukázali, že by v rozhodnom čase disponovali finančnými prostriedkami v takej výške, v akej mali byť od nich údajne vylákané žalovaným. V druhom rade navyše nebola preukázaná časová a skutková rovina tohto údajného vylákania. Nakoľko podľa tvrdení žalovaného je sporové konanie založené na princípe, podľa ktorého dôkazné bremeno zaťažuje tú stranu sporu, ktorá si v súvislosti s ňou tvrdenými skutočnosťami vyvodzuje pre ňu priaznivé právne dôsledky, žalobcovia toto dôkazné bremeno s procesnou istotou vo vzťahu k výške nároku na náhradu škody neuniesli.

(8) Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou s prílohami, platobný rozkaz č.k. 20Ro/306/2013 zo dňa 15.08.2013, odpor proti platobnému rozkazu zo dňa 03.09.2013, vyjadrenie PZ žalobcov k odporu zo dňa 23.10.2013 č.l. 85, rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 08.03.2006 č.l. 93, listiny z č.l. 124-126, Potvrdenie o podaní daňového priznania žalobcom v 2. rade z č.l. 127-129, Výpis z účtu z č.l. 130, 9 x krát výber z účtu z ČSOB z č.l. 131-139, Doklady z VÚB banka z č.l. 144-147, Výpis z účtu VÚB na žalobcu v 2. rade z č.l. 148-151, Vyjadrenie PZ žalobcu č.l. 182-184, návrh žalovaného na vykonanie dôkazov z č.l. 202-203, Dôkazný návrh zaslaný PZ žalovaného JUDr. Dudzíkom k vyjadreniam predloženým písomnostiam žalobcu z č.l. 216, Zaslanie spisového materiálu Okresného úradu PE, katastrálneho odboru z č.l. 223, Prílohová obálka z č.l. 224

- 2x kúpna zmluva, Oznámenie PZ žalobcov z č.l. 225-227, Záverečné stanovisko žalovaného z č.l. 251-252, Vyjadrenie žalovaného prostredníctvom PZ z č.l. 259-263 + prílohy z č.l. 264-296, vypočul žalobcov a žalovaného na pojednávaniach dňa 13.06.2014, 22.05.2015, 09.06.2016 a 15.05.2017, oboznámením sa s ostatným obsahom spisového materiálu, doplnil dokazovanie pripojením spisu tunajšieho súdu č. 20Ro/306/2013, oboznámil sa s obsahom rozsudku Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/36/2011-2225 zo dňa 25.04.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/117/2012-2283 zo dňa 14.02.2013 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č.k. 3Tdo 45/2013 zo dňa 20.11.2013 a zistil nasledovný skutkový stav:

(9) Žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 25.04.2012, sp. zn. 2T/36/2011-2225 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/117/2012-2283 zo dňa 14.02.2013 uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 zák. č. 300/2005 Z.z. (ďalej len ,,TZ") v súbehu s prečinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 TZ. Podľa § 288 ods. 1 zák. č. 301/2005 Z.z. (ďalej len ,,TP") boli poškodení, medzi ktorými bola uvedená i žalobkyňa v 1. rade a jej syn L. C. odkázaní s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Hoci na žalovaného bola vzhľadom na výšku spôsobenej škody podaná obžaloba pre spáchanie pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 sčasti dokonaný, sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 TZ, súd na základe zisteného skutkového stavu a dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní upravil skutkovú vetu v bode 1/ rozsudku týkajúcu sa výšky škody spôsobenej obžalovaným tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, čím ustálil, že žalovaný spôsobil poškodeným B. C. - žalobkyni v 1. rade a jej synovi L.U. C. škodu minimálne vo výške 22.870,61 €.

(10) Podľa predmetného trestného rozsudku Okresného súdu Partizánske v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne ako súdu odvolacieho, žalovaný spôsobil žalovanej v 1. rade a jej synovi L. C.Č. škodu minimálne vo výške 689.000,00 Sk, keď podvodným konaním od oboch vylákal hnuteľné veci a finančnú hotovosť. Podľa odborného vyjadrenia spoločnosti JHS, s.r.o. podrobne citovaného v odôvodnení vyššie uvedeného trestného rozsudku Okresného súdu Partizánske, bola všeobecná hodnota predmetných hnuteľných vecí stanovená vo výške 68.441,00 Sk; predmetom žaloby je však nie táto škoda, ale škoda, ktorú žalovaný spôsobil poškodeným vylákaním a prevzatím finančnej hotovosti vo výške 620.559,00 Sk (689.000,00 Sk - 68.441,00 Sk), po prerátaní na menu EUR 20.598,79 €. Tento nárok spočíva z finančnej hotovosti patriacej žalobcom - manželom, pričom z časti išlo o finančné prostriedky uložené na vkladnej knižke patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva oboch manželov a zo zvyšnej časti o peniaze, ktoré im boli darované matkou žalobkyne v 1. rade.

(11) Podľa § 193 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP"), súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

(12) Podľa § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

(13) Podľa § 420 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,OZ"), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. V danom prípade sú normami ustanovujúce subjektom konania povinnosť konať určitým spôsobom, resp. tohto konania sa zdržať v zmysle ochrany tam definovaných práv a právom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu, normy Trestného zákona.

(14) Podľa § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

(15) Podľa § 145 ods. 2 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.

(16) Podľa 139 ods. 1 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

(17) Rozsah viazanosti všeobecného súdu rozsudkom vydaným v trestnom konaní pri rozhodovaní v civilnom sporom konaní v prípadoch, v ktorých sa zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu zhodujú s okolnosťami relevantnými, resp. podstatnými pre rozhodnutie v civilnom konaní, nemožno obmedziť len na závery o protiprávnom konaní, t. j. o spáchaní trestného činu, a o tom, kto ho spáchal (nález Ústavného súdu SR z 23. 11. 2011, sp. zn. I. ÚS 269/2011-55), ale v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17.05.2012, sp. zn. 1Obdo/41/2011, pokiaľ je znakom skutkovej podstaty trestného činu, za ktorý bol žalovaný účastník právoplatne odsúdený "spôsobenie škody na cudzom majetku", potom si súd rozhodujúci o žalobe poškodeného, ktorý bol so svojím nárokom na náhradu škody spôsobenej takýmto trestným činom odkázaný na občianskoprávne konanie (civilné sporové konanie), nemôže vytvoriť vlastný názor na to, či žalobcovi bola trestným činom spôsobená škoda a kto ju spôsobil. Z toho dôvodu aj tunajší súd pri vysporiadaní sa s otázkou, či bola žalobcom v 1. a 2. rade spôsobená škoda oprel svoj záver, že žalovaný spôsobil žalobcom v 1. a 2. rade škodu o vyššie citované právne názory a tvrdenia žalobcu, ktorými podsúva tunajšiemu súdu predpoklad, že jeho konanie, ktorým došlo k vzniku škody nenesie znaky protiprávnosti a rovnako poukazuje na

absenciu príčinnej súvislosti medzi jeho konaním a vznikom škody, odmietol práve s poukazom na vyššie uvedené ako nedôvodné.

(18) Tunajší súd má za to, že ustanovenie § 193 je potrebné vykladať tak, že pokiaľ súd rozhodujúci v trestnom konaní vo výroku odsudzujúceho rozsudku ustáli, že následkom spáchania trestného činu je vznik škody v určitej minimálnej výške, je civilný súd povinný takto zistené závery trestného súdu v celom rozsahu rešpektovať. Zároveň je viazaný minimálnou výškou škody zistenou v trestnom konaní, pričom v civilnom konaní je možné zistiť len škodu v hodnote vyššej ako bola ustálená vo výroku odsudzujúceho rozsudku. Uvedené potvrdzuje aj nález Ústavného súdu SR zo dňa 29.05.2014, sp. zn. III. ÚS 507/2013, podľa ktorého: ,, V civilnom konaní si konajúci súd nemôže urobiť úsudok o tom, či boli naplnené znaky skutkovej podstaty určitého trestného činu ... Následkom protiprávneho konania musí byť vznik škody ... ak teda okresný súd v trestnej veci právoplatne rozhodol o tom, že sťažovateľka spáchala trestný čin sprenevery, potom záväznosť jeho rozsudku pre súdy v civilnom konaní podľa § 135 ods. 1 OSP (pozn.: ustanovenie ekvivalentné so v súčasnosti platným a účinným ust. § 193 znamená aj záväznosť v otázke existencie zavineného protiprávneho konania sťažovateľky, vzniku škodlivého následku a príčinnej súvislosti medzi nimi. ... Ak za daných okolností krajský súd a najvyšší súd v konaní o náhradu škody vychádzali zo skutkových a právnych záverov plynúcich zo súvisiacej trestnej veci, nemožno podľa názoru ústavného súdu ich postoju nič vyčítať, pretože podľa § 135 ods. 1 OSP závery trestného konania boli civilné súdy povinné rešpektovať. Uvedený záver by platil aj v prípade, že by sa v civilnom sporovom konaní krajský súd a najvyšší súd so závermi z trestnej veci nestotožňovali."

(19) Súd pri ustálení výšky nároku žalobcov na náhradu škody opiera svoju argumentáciu o skutočnosť, že napriek tomu, že Ústavný súd a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v zmysle vyššie uvedených nálezov vyslovene nezaoberajú otázkou viazanosti civilného súdu pri určovaní výšky škody, avšak všetky vyplývajú z nutnosti rešpektovania princípu právnej istoty, ktorému zodpovedá v rámci viazanosti civilného súdu znakmi skutkovej podstaty trestného činu nielen otázka, kto je škodcom, ale aj výška škody. Opačný názor by bol v rozpore práve s princípom právnej istoty, že poškodenému trestným činom bola spôsobená minimálne takáto škoda.

(20) Zo zásady, že predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo bolo nadobudnuté za trvania manželstva, robí zákon výnimky; podľa jednej takejto výnimky do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatria veci získané darom. Ak však za trvania manželstva sú obdarovaní spoločne obaja manželia, ide o spoločne nadobudnutú vec, ktorá je predmetom ich podielového spoluvlastníctva (pozri R 42/1972, s. 248). Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobný nárok predstavuje finančné prostriedky poskytnuté žalovanému, ktoré boli pred týmto vylákaním vedené na účte žalobcu v 2. rade vo Všeobecnej úverovej banke na č. účtu XXXXXXXXXX/ XXXX a na účte matky žalobkyne v 1. rade. v ČSOB na č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, pričom vo vzťahu k finančným prostriedkom vedených na účte matky žalobkyne v 1. rade platí, že v čase ich odovzdania žalovanému rovnako patrili do ich podielového spoluvlastníctva z titulu ich darovania matkou žalobkyne v 1. rade. S poukazom na vyššie citované právne predpisy súd dospel k názoru, že jednak sú nárok na náhradu škody z titulu vylákania finančných prostriedkov oprávnení uplatniť obaja žalobcovia spoločne a nerozdielne, ako aj to, že tento je založený sčasti na finančných prostriedkoch pochádzajúcich tak z ich bezpodielového, ako aj podielového spoluvlastníctva. Je teda jednoznačné, že došlo k splneniu podmienky aktívnej vecnej legitimácie ako procesnej podmienky konania u oboch žalobcov.

(21) Po aplikácii relevantných právnych ustanovení a rešpektujúc ustálenú súdnu rozhodovaciu prax tunajší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a žalovaného zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom 1/ a 2/ z titulu nároku na náhradu škody sumu vo výške 20.598,79 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 07.05.2008 do zaplatenia do 12 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, pričom ide o sumu, ktorá žalobcom 1/ a 2/ v zmysle vyššie uvedených trestných rozsudkov vznikla vylákaním finančných prostriedkov. Žalobcovia 1/ a 2/ majú právo požadovať úroky z omeškania vo výške 8,5% z dlžnej sumy od 07.05.2008 do zaplatenia, pri výpočte ktorých súd vychádzal z ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. S poukazom na obsah § 232 ods. 3 pritom určil súd žalovanému na zaplatenie predmetnej sumy lehotu na plnenie v dĺžke 12 mesiacov s poukazom tak na jeho majetkovú situáciu, ako aj na výšku žalobou priznanej sumy.

(22) Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, v zmysle ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

(23) Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko boli žalobcovia 1/ a 2/ v konaní úspešní v rozsahu 100 %, súd im priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tohto nároku rozhodne súd v zmysle ust. § 262 ods. 2 samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie je podané včas, ak bolo podané na príslušnom odvolacom súde.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 125 ods. 1 až 3 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 . Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. (§ 125 ods. 1 až 3 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .