Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/218/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobkyne: E. N., O.. P., L.. XX.XX.XXXX, J. T. - T. K. XXX, v konaní právne zastúpená I.. K. D., S. D. D. E. G., T. X, proti žalovaným: 1) I. V., L. L. C., 2) V. V., L. L. C., obaja žalovaní zastúpení D. G. V., J. XX, J., v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

rozhodol:

I. určuje, že žalobkyňa je vlastníčkou spoluvlastníckych podielov vedených na žalovanom v 1. rade pod J. v X/XX-inách a na žalovanom v 2. rade pod J. v X/XX-ine, a to pozemkov v katastrálnom území T., parcelné číslo R.-T. XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2 a R.-T. XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, ktoré sú evidované na LV č. XX v katastrálnom území T.,

II. náhradu trov konania nepriznáva žiadnej zo strán konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa svojou žalobou podanou na tunajšom súde XX.XX.XXXX žiadala, aby súd určil, že do jej vlastníctva patria v celosti spoluvlastnícke podiely vedené na mene žalovaného v 1. rade pod J. v X/ XX-inách a na mene žalovaného v 2. rade pod J. v X/XX-ine, a to pozemky v katastrálnom území T. parcelné číslo R.-T. XXX/X - orná pôda o výmere 2X4 m2 a R.-T. XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, evidované na LV č. XX v katastrálnom území T..

2. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že žalovaní sú len formálne zapísaní na liste vlastníctva. Žalovaní sa v obci nikdy nezdržiavali, svoje vlastnícke práva si nikdy neuplatňovali a ich právni predchodcovia odpredali celé nehnuteľnosti právnym predchodcom žalobkyne v roku XXXX.

3. Žalovaní ako neznámi vlastníci sa zdržiavajú na neznámom mieste a zo zákona ich zastupuje D. G. V. (ďalej v texte len D.), ktorý s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že žalobkyňa nepreukázala dobromyseľný vstup do držby, a teda nie sú splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Samotná držba, aj keď po dlhú dobu, na nadobudnutie vlastníckeho práva nestačí.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením s dedičským spisom XXD XXXX/ XXXX, oboznámením s výpisom z LV č. XX a č. XXXX v kat. úz. T., čestným vyhlásením z XX.XX.XXXX, PKV vložkou č. XXX a č. XXX, notárskou zápisnicou L. XXX/XX, rozhodnutím K. XXX/ XX, kúpnopredajnými zmluvami z roku XXXX, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

5. Žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou pozemkov parcely registra R.-T. Č.. XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2 a parcely registra R.-T. Č.. XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, v spoluvlastníckom podiele pod J. o veľkosti XX/XX-in k celku, spolu so svojimi deťmi I. N. v podiele pod J. o veľkosti XX/ XXX-in a X. E. pod J. o veľkosti XX/XXX-in k celku. Deti žalobkyne nadobudli svoje podiely od žalobkyne,

a to darovacou zmluvou vkladovanou pod E. XXXX/XX. Okrem žalobkyne a jej detí sú na LV č. XX ako spoluvlastníci týchto nehnuteľností vedení aj žalovaný v 1. rade v podiele X/XX-in a žalovaný v 2. rade v podiele X/XX-iny. Obaja žalovaní sú osoby neznáme a svoje spoluvlastnícke podiely nadobudli ako maloletí titulom dedenia v roku XXXX, každý po X/XX-ine a žalovaný v 1. rade nadobudol podiel XX/ XXX-in titulom dedenia v roku XXXX.

6. Nehnuteľnosti parcely registra R.-T. Č.. XXX/X a č. XXX/X, pôvodne zapísané v pozemnoknižnej vložke XXX v katastrálnom území T., patrili rodine V., pôvodne v celosti. Tieto nehnuteľnosti rodina vlastnila už v roku XXXX, kedy je zrejmé, že po E. G. dedila jeho manželka O. X/XX-in a deti I., T., O., V. a S. každý po X/XX-ine. O. V.Ľ. zomrela v roku XXXX. Dedičské rozhodnutie po nej je pod číslom K. XXXX/XX zapísané v PKV XXX pod čd. XXXX spolu s kúpnopredajnými zmluvami, ktoré uzatvorili v roku XXXX manželia V. G. a S. G. na podiely dedičov T. V., O. V. a S. V.. Predmetné nehnuteľnosti, a to rodinný dom so záhradou, obývala O. V. so synom T. a jeho rodinou. Rodina V. odpredala tieto nehnuteľnosti v celosti právnym predchodcom žalobkyne s tým, že v kúpnopredajných zmluvách bolo uvedené, že sa odpredávajú aj podiely žalovaných, ktoré nadobudli predávajúci titulom dedenia.

7. Právni predchodcovia žalobkyne, po tom, čo zaplatili kúpnopredajnú cenu za celú nehnuteľnosť, túto začali užívať niekedy začiatkom tridsiatych rokov 20. storočia. Nehnuteľnosť užívali až do svojej smrti, resp. do doby, kým túto nehnuteľnosť nenadobudla žalobkyňa na základe darovacej zmluvy od S. G., spísanej vo forme notárskej zápisnice L. XXX/XX, L. XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobkyňa bola neterou jej právnych predchodcov, títo si ju v jej pätnástich rokoch vzali do pestúnskej starostlivosti a stala sa ich univerzálnou dedičkou.

8. Žalobkyňa darovacou zmluvou pod E. XXXX/XXXX previedla svoj vlastnícky podiel vo veľkosti XX/ XX-in na svoje deti I. N. a X. N., každému v polovici. Osvedčením o dedičstve č. k. XXD XXXX/XXXX po nebohej S. G., v dedičskom konaní na novoobjavený majetok poručiteľky, nadobudla žalobkyňa formálne aj ďalší podiel zapísaný na LV č. XX pod J. o veľkosti XX/XX-in.

9. Po odpredaji nehnuteľností rodina T. V. z obce T. odišla a nikdy si nerobila žiadny nárok na nehnuteľnosti alebo na ich časť. Rodina žalobkyne a ani jej právni predchodcovia nemali o rodine T. V. od predaja nehnuteľností žiadnu vedomosť. V obci žiadne spory ohľadom užívania nehnuteľnosti neboli.

10. Žalobkyňa vo svojej výpovedí uviedla, že v roku XXXX prišla z G. k jej ujovi a tete, ktorí si ju zobrali do pestúnskej starostlivosti. V tom čase po slovensky ešte veľa nevedela. V roku XXXX jej potom teta darovala všetky nehnuteľnosti, ktoré vlastnila, a to dom, lesy a pozemky. Žalobkyňa bola v tom, že je vlastníčkou všetkých nehnuteľností, ktoré užívali jej právni predchodcovia bez akýchkoľvek sporov. Uviedla, že v roku XXXX sa vydala a bližšie sa o darovaciu zmluvu nezaujímala, keďže sa starala o deti.

11. Podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len , predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

12. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

13. Podľa § 129 ods. 1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

14. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

15. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

16. Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

17. Podľa § 134 ods. 3 OZ, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

18. Podľa § 115 Stredného Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Sb. (ďalej len SOZ). vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

19. Podľa § 116 ods. 1 SOZ, vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/141/19510101.html>) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná. 20. Podľa § 116 ods. 2 SOZ, kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu.

21. Podľa § 145 ods. 1 SOZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

22. Podľa § 145 ods. 2 SOZ, v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

23. Podľa Uhorského obyčajového práva, platného na našom území do 31.12.1950, bola potrebná na nadobudnutie vlastníckeho práva intabulácia, teda zápis do pozemkovej knihy. Ak takýto zápis nenastal, bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, a to u nehnuteľnosti po dobu 32 rokov.

24. Podľa § 566 ods. 1 SOZ, lehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať.

25. Podľa § 566 ods. 2 SOZ, to isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.

26. V predmetom konaní súd skúmal, či žalobkyňa, ako univerzálna dedička po svojej právnej predchodkyni, je vlastníčkou aj zostávajúcich častí nehnuteľností, ktoré dlhodobo ona a jej právna predchodkyňa spolu s manželom bez akýchkoľvek sporov užívajú takmer XX rokov.

27. Zástupca žalovaných namietal, že už žalobkyne absentuje podstatná náležitosť pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, a to titul nadobudnutia a dobromyseľnosť. Súd však vychádzal z toho, že rodina V., ktorá bola vlastníkom nehnuteľností pred tým, než ich odpredala právnym predchodcom žalobkyne, mala vedomosť o tom, že ich dvaja súrodenci, žalovaný v 1. a 2. rade, sú zomrelí. Vzhľadom však na skutočnosť, že tieto osoby zomreli pravdepodobne v A., nebolo možné v danom čase zabezpečiť úmrtné listy a následne vykonať dedičské konanie. Napriek tomu sa dá predpokladať, že o úmrtí v rodine mala rodina V. vedomosť. Táto úvaha súdu vychádza z toho, že v kúpnopredajných zmluvách z roku XXXX sú jednotliví súrodenci vedení ako vlastníci ich podielov, a to titulom dedenia. Na základe týchto zmlúv teda rodina V.M. kompletne odpredala celý svoj nehnuteľný majetok manželom G. - právnym predchodcom žalobkyne. Títo bezdetní manželia užívali rodinný dom, dvor, záhradu, polia a lesy, ktoré kúpou nadobudli a za ktoré zaplatili kúpnu cenu ako za celok, bez akýchkoľvek sporov od roku XXXX. Súd teda vychádzal z toho, že práve konštatovanie v kúpnopredajných zmluvách, že aj podiely I. V. a V. V. prechádzajú na manželov G., bolo práve tým titulom, ktorý u nich založil dobrú vieru, že nehnuteľnosti nadobudli legálne v celosti a sú ich vlastníkmi bez akýchkoľvek pochybností. Podľa Uhorského obyčajového práva bola vydržacia doba 32 rokov. Táto by teda uplynula v roku XXXX. Od 01.01.1951 začal platiť nový Stredný občiansky zákonník, kde bola 10-ročná vydržacia lehota. Vydržacia lehota právnych predchodcov žalobkyne teda uplynula aj podľa tohto právneho predpisu.

28. Právni predchodcovia žalobkyne, resp. jej teta, v D. rokoch darovala žalobkyni ako svojej univerzálnej dedičke všetky nehnuteľnosti. Ako bolo preukázané, v tom čase bola žalobkyňa čerstvo vydatá, mala malé deti a len niekoľko rokov predtým prišla z G. a ešte úplne neovládala slovenský jazyk. Za tejto situácie teda bola v tom, že darovacia zmluva spísaná na notárskom úrade znamená, že sa stala výlučnou vlastníčkou všetkých nehnuteľností, ktoré vlastnila v tom čase jej teta. Teda aj táto situácia podľa súdu v prípade akýchkoľvek pochybností založila u žalobkyne dobrú vieru, že je vlastníčkou celých nehnuteľností, tak ako ich užívali jej právni predchodcovia.

29. Žalobkyňa bola jedinou a univerzálnou dedičkou po svojej tete S. G., ktorá predtým nadobudla celý majetok po svojom nebohom manželovi V. G..

30. Súd mal za to, že u žalobkyne sú splnené všetky podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním aj v zostávajúcich častiach nehnuteľností, ktoré neboli na nej zapísané. Predovšetkým ale súd poukazuje na to, že už právni predchodcovia žalobkyne nadobudli v zostávajúcich častiach nehnuteľnosti do svojho vlastníctva, keďže u nich boli splnené všetky predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, a to dobromyseľná oprávnená držba, po dobu či už 32 rokov, alebo 10 rokov, pričom predmetom vydržania bola vec spôsobilá k vydržaniu. Vôľou právnej predchodkyne žalobkyne bolo, aby žalobkyňa nadobudla všetky nehnuteľnosti, ktoré vlastnila jej právna predchodkyňa. Vychádzajúc z tohto sa potom žalobkyňa stala vlastníčkou aj tých častí nehnuteľností, ktoré síce neboli formálne zapísané na jej právnej predchodkyni, avšak ktorých bola reálnou vlastníčkou.

31. Súd si je vedomý zákonnej povinnosti D. G. V. ako správcu majetku neznámych vlastníkov. V danom prípade však podľa súdu nie je nutné, aby štát, prostredníctvom D. G. V., zasahoval do tohto bezproblémového vlastníckeho vzťahu, ktorý trvá už viac ako XX rokov, viac ako je potrebné. Súd nevidel dôvod, aby žalobkyňa musela podávať žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a platila za podiely neznámych vlastníkov, a to za situácie, kedy bolo zrejmé, že v roku XXXX jej právni predchodcovia za celú nehnuteľnosť, teda aj za tieto podiely, zaplatili. Taktiež sa súdu javilo zbytočné trvať na inom type žaloby. Je nanajvýš zrejmé, že daný bezproblémový vzťah je potrebné vysporiadať len formálne, pričom toto sa uskutoční bez toho, aby bol ktokoľvek ukrátený na svojich právach, alebo že by niekoho práva boli porušené.

32. S poukazom na tieto skutočnosti teda súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a určil, že žalobkyňa je vlastníčkou tých podielov nehnuteľností, ktoré boli doteraz zapísané na žalovaných, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

33. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Vzhľadom na charakter veci si žalobkyňa trovy konania neuplatňovala. Žalovaným trovy konania nepatria. Súd teda nepriznal náhradu trov konania ani jednej zo strán konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.