Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozsudok_12C-79-2013.pdf
PDF · 107.43 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/79/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v sporovej veci žalobkyne: I. W., M.. XX.XX.XXXX, G. P., A. Q. F. XXX, zastúpenej JUDr. Evou Skačániovou, advokátkou, Dunajská Streda, Korzo B. Bartóka 789/3, proti žalovanej: F. F., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. A. XXX, o zaplatenie 28.479,16 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni istinu 28.479,16 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 24.479,16 eur od 01.09.2012 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.000 eur od 27.03.2012 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobkyni priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
(1) Žalobou zo dňa 29.01.2013 sa žalobkyňa domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy spolu 28.479,16 eur s úrokom z omeškania a k náhrade trov konania. Nárok odôvodnila tým, že so žalovanou dňa 09.09.2011 uzavrela zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ktorú vyhotovila realitná kancelária sprostredkujúca pre žalovanú predaj nehnuteľnosti. Obsahom zmluvy bolo, že budúca predávajúca a budúca kupujúca uzavrú do 6 mesiacov kúpnu zmluvu, predmetom predaja a kúpy boli nehnuteľnosti uvedené v zmluve o sprostredkovaní s výhradou, že ťarchy - záložné právo v prospech OTP banky Slovensko, a. s. a dve exekučné záložné práva, nebudú predmetom prevodu, za dohodnutú kúpnu cenu 117.000 eur a za splnenia podmienok v zmluve uvedených. Žalobkyňa začala nehnuteľnosti užívať 08.09.2011. Kúpnu cenu mala zaplatiť v piatich splátkach - I. 3.300 eur do depozitu realitnej kancelárie na úhradu provízie, 7.578 eur na účet súdneho exekútora v deň podpísania zmluvy, 5.115,21 eur na účet OTP banky v deň podpísania zmluvy, 4.006,79 eur na účet budúcej predávajúcej v deň podpísania zmluvy a 97.000 eur do 6 mesiacov od podpísania zmluvy, teda do 09.03.2012, ak bude uzatvorená riadna kúpna zmluva. V rozpore s tým bol článok 4 bod 3, podľa ktorého bolo podmienkou zaplatenie piatej splátky do 01.11.2011, inak bude žalobkyňa povinná platiť nájomné 600 eur mesačne. V zmysle článku 6 ods. 2 a 3 na nehnuteľnostiach neviazli žiadne iné dlhy, vecné bremená práva tretích osôb brániace prevodu nehnuteľnosti, podľa článku 5 malo byť však záložné právo naďalej zapísané na liste vlastníctva a ťarchy neboli predmetom prevodu. Nehnuteľnosti sú ešte aj v súčasnosti zaťažené vecným bremenom - záložným právom OTP banky. V zmysle zmluvy žalobkyňa zaplatila na kúpnej cene dňa 07.09.2011 sumu 3.300 eur do pokladne realitnej kancelárie, dňa 09.09.2011 sumu 4.006,79 eur na účet tretej osoby - I. W., dňa 09.09.2011 sumu 5.115,21 eur na účet do OTP banky, dňa 09.09.2011 sumu 7.578 eur na účet súdneho exekútora, dňa 10.01.2012 sumu 1.179,16 eur na rovnaký účet v OTP banke a dňa 10.01.2012 sumu 900 eur na účet vo VÚB, a. s. (spolu 22.079,16 eur). Listom zo dňa 19.03.2012, žalovanej doručeným 26.03.2012, žalobkyňa od predmetnej zmluvy odstúpila s poukazom na nepravdivé vyhlásenia žalovanej v článku 6 ods. 2 a 3, nesplnila povinnosť vyplývajúcu jej z článku 5 zmluvy o zabezpečení súhlasu záložného veriteľa - banky k predčasnému
vyplateniu úveru. Po vyplatení úveru malo byť záložné právo vymazané. Zmluva neuvádzala, kde mala byť vyplatená posledná splátka kúpnej ceny, návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti mal byť podaný v deň zaplatenia poslednej splátky, ale to nebolo možné, nakoľko nehnuteľnosti by boli stále zaťažené záložným právom. V zmysle článku 8 bola žalobkyňa oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak sa niektoré vyhlásenia žalovanej preukážu ako nepravdivé alebo ak žalovaná nesplní svoju povinnosť podľa článku 5 ods. 3 a 4. Vyhlásenia žalovanej v článku 6 ods. 2 zmluvy obsahujú jej záruku za nespornosť vlastníctva a v odseku 3 je jej záväzok, že sa zdrží konania, ktoré by účel zmluvy zmaril. Povinnosťou žalovanej bolo zabezpečiť ku dňu podpisu kúpnej zmluvy súhlas záložného veriteľa - banky k predčasnému vyplateniu úveru a do 50 dní od splatenia pohľadávky pre súdneho exekútora zabezpečiť výmaz exekučného záložného práva. Dňa 12.12.2011 bola žalobkyni predložená riadna kúpna zmluva, v zmysle ktorej na dohodnutej kúpnej cene zaplatila už 20.000 eur, žalovaná vtedy nepredložila súhlas záložného veriteľa k predčasnému splateniu úveru a vyčíslenie zostatku úveru. K uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy nedošlo. V odstúpení od zmluvy si žalobkyňa uplatnila aj zmluvnú pokutu v zmysle článku 8 ods. 5 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve vo výške 4.000 eur, keďže tvrdí porušenie povinnosti zo strany žalovanej, ktoré jej z tejto zmluvy plynuli. Žalovaná prostredníctvom svojej právnej zástupkyne oznámila právnej zástupkyni žalobkyne dňa 22.06.2012, že zmluvný vzťah vyplývajúci zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve pokladá za ukončený a vyčíslila si náhradu škody - trovy právneho zastúpenia a nájomné za mesiace marec až máj 2012 v sume spolu 6.029,67 eur. Žalobkyňa nárok žalovanej neuznala. Suma 600 eur na nájomnom bola žalobkyňou podľa dohody so žalovanou a jej splnomocnencom I. W.M. (tieto peniaze boli určené na splátky úveru žalovanej v OTP banke ) poukazované na účet I. W.Á. (v novembri a decembri 2011), ktorý ich mal ďalej posúvať do banky, čo však neurobil, preto žalobkyňa zaplatila túto sumu v januári a februári 2012 banke, ktoré úhrady v sume spolu 2.400 eur si takisto započítava do úhrady na kúpnej cene. Žalovanej tak zaplatila celkom 24.479,16 eur. K tomu má právo, aby žalovaná zaplatila aj zmluvnú pokutu 4.000 eur. Žalobkyňa vyzvala žalovanú na zaplatenie 24.481,16 eur (správne 24.479,16 eur) do 31.08.2012, čo sa však nestalo, preto si uplatňuje s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania.
(2) Žalovanej bola žaloba doručená dňa 16.06.2016. K žalobe sa napriek výzve súdu písomne nevyjadrila. E-mailovým podaním z 19.09.2016 uviedla, že tvrdenia žalobkyne v žalobe nie sú pravdivé, čo možno preukázať svedkami J. R. a I. W.. Na pojednávaní dňa 03.11.2016 uviedla, že žaloba nie je oprávnená. Rokovania so žalobkyňou v čase, keď mala byť uzavretá riadna zmluva, boli ukončené dohodou o tom, že vyplatená záloha prepadá v prospech žalovanej. Podľa žalovanej práve žalobkyňa porušila povinnosti zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Do domu sa nasťahovala, zaplatila zálohu a v určenej lehote mala predať svoj byt, z čoho mala mať prostriedky na vyplatenie kúpnej ceny. V deň podpisu riadnej kúpnej zmluvy, keď žalovaná mala pripravené doklady z banky, na základe ktorých malo byť vymazané záložné právo, žalobkyňa na podpis zmluvy neprišla. Ako svedka navrhla žalovaná tiež vypočuť svoju advokátku.
(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie svedkyňou, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
(4) Žalobkyňa ako budúca kupujúca a žalovaná ako budúca predávajúca uzavreli dňa 09.09.2011 zmluvu o budúcej kúpnej zmluve. Predmetom kúpnej zmluvy mala byť nehnuteľnosť - rodinný dom s pozemkami vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Na nehnuteľnostiach v tom čase viazli ťarchy - záložné právo v prospech banky (OTP banka Slovensko, a. s., Bratislava) a exekučné záložné právo, predmetom prevodu tieto ťarchy nemali byť. Kúpna cena bola medzi stranami dohodnutá vo výške 117.000 eur s tým, že mala byť vyplatená v piatich splátkach - prvá splátka 3.300 eur (už vyplatená kupujúcou realitnej kancelárii), druhá splátka 7.578 eur súdnemu exekútorovi na určené číslo účtu, tretia splátka 5.115,21 eur na určený účet záložného veriteľa - OTP banky, štvrtá splátka 4.006,79 eur na účet predávajúcej, všetko v deň podpísania zmluvy, piata splátka 97.000 eur mala byť vyplatená kupujúcou do 6 mesiacov pod podmienkou uzatvorenia kúpnej zmluvy. Z tejto časti kúpnej ceny mala byť vyplatená pohľadávka OTP banky a zvyšok vyplatený na účet predávajúcej, ako to bude uvedené v kúpnej zmluve. Podľa nasledujúceho dojednania mala žalobkyňa v prípade, že nevyplatí piatu splátku kúpnej ceny do 01.11.2011 od toho času platiť nájomné vo výške 600 eur mesačne na účet určený predávajúcou. Záložné právo zriadené exekútorom malo byť vysporiadané v zmysle článku 5 tak, že predávajúca mala povinnosť do 50 dní od splatenia pohľadávky zabezpečenej súdnym exekútorom zabezpečiť výmaz záložného práva ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy. Ďalej bola predávajúca povinná zabezpečiť ku dňu podpisu kúpnej zmluvy súhlas od záložného veriteľa - OTP banky s predčasným
vyplatením celého úveru a vyčíslený zostatok celého úveru s určeným dátumom splatnosti a číslom účtu a záväzkom záložného veriteľa na vykonanie výmazu záložného práva. Podľa zmluvy predávajúca odovzdala kupujúcej nehnuteľnosť do užívania dňa 08.09.2011, o čom bol spísaný protokol. V článku 8 zmluvné strany dohodli možnosť odstúpenia od zmluvy - v prípade kupujúcej, ak sa niektoré z vyhlásení predávajúcej uvedených článku 6 ods. 2 a 3 (predávajúca ručí za vlastníctvo a nespornosť prevádzanej nehnuteľnosti, s nehnuteľnosťou je oprávnená nakladať a okrem uvedených tiarch na nehnuteľnostiach neviaznu iné dlhy, vecné bremená, práva tretích osôb, ani iné právne povinnosti brániace predmetnému prevodu, v súvislosti s predmetom kúpy a vlastníckym právom predávajúcej nie je vedený žiadny súdny spor ani iné konanie, na majetok predávajúcej nezačalo iné exekučné konanie, predmet prevodu nie je získaný trestnou činnosťou; záväzok predávajúcej o zdržaní sa konania, ktoré by mohlo mať za následok zmarenie účelu zmluvy) ukážu ako nepravdivé, alebo ak predávajúca nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu z článku 5 ods. 3 a 4 (už uvedené povinnosti predávajúcej ohľadne záložných veriteľov). Odstúpenie od zmluvy je účinné dňom nasledujúcim po dni doručenia druhej zmluvnej strane, odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje a zmluvné strany sú si povinné vrátiť všetky navzájom poskytnuté plnenia, čím nie je dotknutý nárok zmluvných strán na zmluvné pokuty a náhrady škody. V zmysle článku 8 ods. 5 bola kupujúca v prípade, ak nastane niektorá z právnych skutočností podľa odseku 1c a 1d (dôvody odstúpenia od zmluvy zo strany kupujúcej) oprávnená požadovať zmluvnú pokutu 4.000 eur.
(5) Zo zápisnice o stretnutí zmluvných strán zo dňa 12.12.2011 vyplýva stretnutie žalobkyne a žalovanej za účelom podpisu kúpnej zmluvy s tým, že k dohode zatiaľ nedošlo, zmluvné strany sa dohodli na odstránení nedostatkov v súvislosti s užívaním nehnuteľností, nedoplatku na spotrebe plynu a nájomnom za december 2012. Žalobkyňa sa ďalej dostavila do realitnej kancelárie dňa 14.12.2011, o čom opäť bola spísaná zápisnica s tým, že žalobkyňa oznámila realitnej kancelárii dňa 13.12.2011 odstúpenie od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, pričom zaplatenú časť kúpnej ceny 20.000 eur žiada vrátiť, je ochotná znášať zmluvnú pokutu 4.000 eur a je ochotná rokovať o náhrade škody, investície do nehnuteľnosti žiadala započítať, prípadne dať nehnuteľnosť do pôvodného stavu a vysťahovať sa zaviazala do konca decembra. Podľa zápisnice zo dňa 29.12.2011 sa žalobkyňa opäť dostavila do realitnej kancelárie, v podstate bolo stretnutie ukončené s rovnakými podmienkami ako pri predchádzajúcom v stretnutí. Strany sporu sa v realitnej kancelárie opäť stretli podľa zápisnice dňa 10.01.2012 s tým, že opäť nedošlo k podpisu kúpnej zmluvy, žalobkyňa sa zaviazala vyplatiť kúpnu cenu nehnuteľností do 31.03.2012, platiť 600 eur na účely splácania úveru a preplatiť predávajúcej náklady spojené s vysporiadaním danej situácie - dlh do OTP banky 1.179,16 eur a náklady predávajúcej 900 eur. Zápisnice žalobkyňa vždy podpísala.
(6) Podľa listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. A. vyhotoveného cez katastrálny portál dňa 07.09.2011 bola žalovaná výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností, na ktorých viazli ťarchy - záložné právo v prospech OTP banky a exekučné záložné právo. Podľa tohto listu vlastníctva - vyhotoveného dňa 14.01.2013 je naďalej evidovaným výlučným vlastníkom nehnuteľnosti žalovaná, na nehnuteľnostiach viaznu ťarchy - záložné právo v prospech OTP banky a podľa zápisu Z 7473/2012 (nové) exekučné záložné právo.
(7) Listom zo dňa 19.03.2012 (doručeným žalovanej dňa 26.03.2012) žalobkyňa oznámila cestou svojej advokátky žalovanej s poukazom na článok 8 ods. 1 písmeno c, d zmluvy o budúcej kúpnej zmluve odstúpenie od tejto zmluvy, vzhľadom na preukázanie nepravdivosti vyhlásenia žalovanej a nesplnenie si povinnosti žalovanou vyplývajúcich zo zmluvy. Dôvodila, že nehnuteľnosti sú ešte aj toho času zaťažené záložným právom OTP banky, pričom predávané nehnuteľnosti mala nadobudnúť bez tiarch a bolo potrebné, aby žalovaná zabezpečila výmaz záložných práv, len potom mohlo dôjsť k prevodu. Ak mali byť dlhy žalovanej zaplatené z preddavkov na kúpnej cene, mala žalovaná hodnoverným dokladom osvedčiť výšku dlhov a súhlas veriteľa. Žalovaná doposiaľ nešpecifikovala dlh v OTP banke a neoprávnene si uplatnila takzvané nájomné z dôvodu, že piatu platbu na kúpnej cene nezaplatila. Ďalej v liste uviedla, že od 15.12.2011 nehnuteľnosť neužíva a vyzvala žalovanú na prevzatie nehnuteľnosti a kľúčov. Vyzvala ďalej žalovanú na zaplatenie 24.481,16 eur na účet žalobkyne a zmluvnej pokuty vo výške 4.000 eur.
(8) Listom zo dňa 13.06.2012 žalovaná cestou svojej advokátky oznámila advokátke žalobkyne, že vzhľadom na to, že nedošlo k naplneniu dohôd z osobných stretnutí žalobkyne a žalovanej, žalovaná odstupuje od zmluvy s poukazom na článok 8 bod 1b, 4 a zároveň si uplatňuje zaplatenie zmluvnej pokuty. Poukázala na ostatnú písomnosť žalovanej voči žalobkyni zo dňa 10.05.2012, v ktorej boli
vyčíslené náklady žalovanej s neuzavretím kúpnej zmluvy vo výške 6.029,67 eur (pozostávajúcej z trov advokáta a náhrady cestovného 2.701,74 eur, nájomného marec až máj 2012 vo výške 1.800 eur a nákladov žalovanej na úrokoch z omeškania v banke 1.202,93 eur a na cestovnom 260 eur). Ďalej uviedla, že uvedené náklady započíta na sume na vrátenie krátenej kúpnej ceny v čase, keď dôjde k odpredaju nehnuteľnosti.
(9) Listom zo dňa 26.07.2012 žalobkyňa oznámila advokátke žalovanej, že žiada zaplatenie sumy 24.481,16 eur do 31.08.2012 s poukazom na to, že listom zo dňa 19.03.2012 odstúpila od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, k prevzatia nehnuteľností a k odovzdaniu kľúčov došlo podľa písomného potvrdenia dňa 26.06.2012, ukončenie zmluvného vzťahu bolo žalovanou potvrdené aj listom zo dňa 13.06.2012.
(10) K tvrdeným zaplateným sumám na kúpnej cene žalobkyňa predložila príjmový pokladničný doklad vystavený realitnou kanceláriou zo dňa 07.09.2011 na sumu 3.300 eur, doklad o vklade hotovosti na účet súdneho exekútora zo dňa 09.09.2011 v sume 7.578 eur, doklad o vklade hotovosti na účet I. W. (štvrtá splátka) zo dňa 09.09.2011 v sume 4.006,79 eur, príkaz na úhradu vystavený bankou na sumu 900 eur zo dňa 10.01.2012 s doplňujúcimi údajmi (náklady pani F. 400 eur, právne zastúpenie 500 eur) spolu s výpisom z účtu žalobkyne, doklad o vklade hotovosti zo dňa 09.09.2011 na zmluvou určený účet (tretia splátka) v sume 5.115,21 eur, doklad o vklade hotovosti (na účet ako pri tretej splátke) zo dňa 10.01.2012 v sume 1.179,16 eur spolu s potvrdením OTP banky o vyčíslení záväzku na úvere, doklady o vkladoch v hotovosti na účet I. W. (2x 600 eur) zo dňa 10.11.2011 - nájom november, zo dňa 30.12.2011 - nájom december, doklady o vkladoch hotovosti (na účet ako pri tretej splátke) 2x 601 eur zo dňa 11.01.2012 a 14.02.2012.
(11) Svedkyňa J. R. vo svojej výpovedi uviedla, že jej realitná kancelária všeobecne nehnuteľnosť odprezentuje maklérom, tu podnet na sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti ich realitnou kanceláriou dostali od predávajúcej (žalovanej), v danom prípade išlo o opakovanú obhliadku nehnuteľnosti zo strany žalobkyne. Prenechali jej určitý čas na rozhodnutie a následne ich žalobkyňa kontaktovala s tým, že sa rozhodla nehnuteľnosť kúpiť. Vyhotovili právne dokumenty smerujúce k prevodu nehnuteľnosti. Dokumenty v danej veci už spoločnosť (po uplynutí troch rokov) nearchivuje. V takých prípadoch vždy zabezpečia aj list vlastníctva, v danom prípade vyplývali z neho aj ťarchy predávajúcej - nevysporiadané záväzky - exekúcia a záväzok voči banke. Banka bola vyzvaná vyčíslenie zostatku úveru. Následne v rodine žalobkyne došlo k nejakým nezhodám, na základe čoho rodina rozhodla, že nehnuteľnosť nechcú. Dôvodom tohto rozhodnutia určite nebolo, že žalobkyňa nebola oboznámená so stavom nehnuteľnosti. Zo strany banky bolo vyčíslenie úveru opakované. Kúpna zmluva vždy zahŕňa aj vysporiadanie záväzkov z nehnuteľnosti, klient vždy nadobudne nehnuteľnosť bez záväzkov. Vysporiadanie malo prebehnúť tak, že záväzky sa vyplatia z kúpnej ceny priamo veriteľovi. V zmluve o budúcej kúpnej zmluve bolo vyčíslenie kúpnej ceny iba predbežné. Dlh zo záväzkov však určite nebol vyšší, tieto (dlhy) určujú podľa ústnej informácie veriteľa, s ktorým vec predbežne komunikujú (telefonicky, e-mailom). V riadnej kúpnej zmluve je už uvedené presné vyčíslenie kúpnej ceny, toto presné vyčíslenie bolo ukázané aj kupujúcej. Kúpna cena obsahuje cenu presne na eurocenty, aj číslo účtu a variabilný symbol, všetko podľa písomného oznámenia veriteľa, sama by si tieto údaje nemohla (svedkyňa) vymyslieť. Dohoda určite nepadla na skutočnosti, že nemali vyčíslenie dlhu zo strany banky. K článku 5 bodu 3 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve bol určite predložený predmetný dokument, súhlas od záložného veriteľa a vyčíslenie zostatku úveru. V kúpnej zmluve bol zostatok úveru žalovanej v OTP banke vyčíslený sumou 83.687,55 eur a tento mal byť vyplatený z kúpnej ceny, následne mala banka vystaviť kvitanciu k výmazu ťarchy, až po vystavení kvitancie má byť bežne uhradený zvyšok kúpnej ceny, tu ide o ochranu kupujúceho, aby naozaj prevzal nehnuteľnosť bez záväzkov.
(12) Žalobkyňa označila tvrdenia svedkyne za nepravdivé s tým, že v ani jednom prípade sa pri stretnutí nedozvedela zostatok sumy na záväzkoch žalovanej. Platila všetko, čo mala - exekútorovi, banke, pánovi W., aj svedkyni s tým, že všetko bude odrátané z kúpnej ceny. Nie je pravdou, že tieto platby mali prepadnúť v prospech žalovanej. Zmluvu neporušila. Zaplatila aj dlh na splátkach úveru.
(13) Žalovaná ďalej navrhovala vypočuť v konaní svedka I. W., ktorý však na adrese označenej žalovanou poštu nepreberá, preto súd upustil od jeho výpovede. Ďalej navrhovala vypočuť svoju advokátku, ktorá poukázala na to, že nebola klientkou zbavená mlčanlivosti, žalovaná k postupu súdu podľa § 196 ods. 3 CSP („súd môže výnimočne z dôvodov hospodárnosti svedkovi uložiť, aby na otázky
odpovedal písomne ...“ ) na výzvu súdu neposkytla súčinnosť. Z tohto dôvodu súd upustil aj po tejto výpovede.
(14) Žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 28.03.2017 poukázala na to, že skutočnosť, že žalovaná si neplnila záväzky z úveru voči OTP banke potvrdzujú potvrdenia banky o neuhradených sumách - 5.115,21 eur a 1.179,16 eur, ktoré zaplatila žalobkyňa. Žalobkyni nikdy nebola predložená a ani nebola oboznámená s potvrdením banky o zostatku dlho na hypotekárnom úvere. V tomto smere svedkyňa nehovorila pravdu, potvrdenie od nej žiadala aj v rámci rokovaní pred podaním žaloby a napriek prísľubu sa tak nestalo. Dôvodom odstúpenia od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve neboli nezhody v rodine, ale to, že žalobkyňa stratila dôveru. K riadnej kúpnej zmluve vyhotovenej svedkyňou nebol predložený ani súhlas veriteľa o splatení úveru naraz s následkom výmazu ťarchy. Išlo o značne vysokú sumu, ktorú mala žalobkyňa zaplatiť bez istoty, že touto platbou bude úver žalovanej vyrovnaný a ťarcha bude s vymazaná.
(15) Podľa § 48 ods.1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v platnom znení - OZ) od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Podľa ods. 2 odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
(16) Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
(17) Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. (18) Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
(19) Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. (v znení do 31.01.2013) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
(20) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalovaná v spore namietala dôvod odstúpenia žalobkyne od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve iba všeobecne, že zmluvu (žalovaná) neporušila a žaloba nie je oprávnená. Žalovaná si však povinnosť uloženú jej zmluvou o budúcej kúpnej zmluve v čl. 5 bode 3 nesplnila, k tomu nepredložila ani nenavrhla (okrem svedeckej výpovede) relevantný dôkaz (žiaduca by tu bola písomnosť vystavená v tom čase bankou), nakoľko údaje o zostatku na úvere poukazované svedkyňou mohla získať aj bežnou komunikáciou s bankou (napr. e-mailom), ktorú svedkyňa využívala. To však nemožno považovať za záväzné údaje a súhlas banky so splatením celého zostatku úveru. Súd tak uzavrel, že odstúpenie od zmluvy zo strany žalobkyne z dôvodu porušenia povinností zo strany žalovanej bolo dôvodné (odstúpenie od zmluvy zo strany žalovanej listom zo dňa 13.06.2012 nebolo účinné). Tým bol daný dôvod na strane žalobkyne na úspešné uplatnenie zmluvnej pokuty, dojedanej v zmluve. Následne tiež vznikla stranám povinnosť vrátiť si vzájomné plnenia zo zmluvy. Žalobkyňa nehnuteľnosť opustila v decembri 2011. Žalovaná v tomto smere nijako toto tvrdenie nesporovala, nenamietala ani jednotlivé platby tvrdené a vykonané žalobkyňou v prospech kúpnej ceny, tu žalovaná uviedla, že platby zo strany žalobkyne mali na základe dohody prepadnúť v prospech žalovanej. Žiadnu dohodu v tomto znení však žalovaná nepreukázala a preto súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu, keď priznal žalobkyni nárok na vrátenie 24.479,16 eur a zmluvnej pokuty 4.000 eur, zároveň s úrokom z omeškania (uplatneným v súlade so zákonom) z priznanej čiastky, odo dňa navrhovaného žalobcom, keďže žalovaná sa s vrátením peňažných plnení preukázateľne dostala do omeškania.
(21) Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(22) Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
(23) Súd priznal nárok na náhradu trov konania žalobkyni, nakoľko bola v spore úspešná v plnom rozsahu.
(24) Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)