Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3C/367/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci žalobcu GENERAL FACTORING, a.s. so sídlom na Košickej 56 v Bratislave, IČO: 35 838 825, zastúpeného splnomocnencom Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom na Michalskej 14 v Bratislave, IČO:47 255 706, proti žalovanej S. E., F. XX.X.XXXX, T. F. U. Č.. XXXX/X R. Ř., Č. S., o zaplatenie 2046,76 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd konanie o sumu 1 755,17 eur, v časti úroku 18,40 % z istiny 2 032,24 eur od 22.12.2010 do zaplatenia, v časti úroku z omeškania 9 % z istiny 1 914,52 eur od 22.12.2010 do 20.02.2012 a v časti úroku z omeškania 9 % z istiny 1 331,14 eur od 21.02.2012 do zaplatenia čiastočne zastavuje.

Súd žalobu o sumu 291,59 eur s 9 % úrokom z omeškania od 21.02.2012 do zaplatenia zamieta.

Žalovanej súd oproti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Skalica dňa 6.11.2013, domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 2046,76 eur, úrok vo výške 17,30% ročne z istiny 1725,47 eur od 22.12.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania 9% ročne z istiny 1725,47 eur od 22.12.2010 do zaplatenia, a náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 237,84 eur.

2. Žaloba je odôvodnená tým, že spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca na jednej strane a žalobca ako postupník na strane druhej uzavreli dňa 21.12.2010 zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila žalobcovi svoju pohľadávku voči žalovanej. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanej oznámené listom Oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka zo dňa 28.12.2010. Postupca a žalovaná uzavreli dňa 13.12.2005 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len zmluva o úvere), na základe ktorej Slovenská sporiteľňa, a .s. poskytla žalovanej úver vo výške 813,25 eur, pri úrokovej sadzbe 17,30% ročne, ktorý mal byť žalovanou splácaný v mesačných splátkach vždy k 20. dňu toho ktorého mesiaca. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na termín 20.1.2006 (čl. I - Základné podmienky Zmluvy o úvere) a konečná splatnosť úveru na termín 20.11.2010. Žalovaná svoj záväzok zo zmluvy o úvere neplnila a poskytnutý úver nesplatila ani do dňa dohodnutej konečnej splatnosti t.j. do 20.11.2010. Po postúpení pohľadávky nebola na úhradu záväzku zo zmluvy o úvere poukázaná žiadna platba. Pohľadávka žalobcu zo zmluvy o úvere bola ku dňu postúpenia t.j. 21.12.2010 vo výške celkom 2046,76 eur, z toho istina 1725,47 eur, riadny úrok 25,70 eur a úroky z omeškania 295,59 eur.

3. Súd vyzval žalobcu na doplnenia žaloby o tvrdenia, z čoho pozostáva istina 1725,47 eur, najmä či zahŕňa aj úroky z úveru a v akej časti, úrok z omeškania, zmluvnú pokutu, prípadne či žalovanej

boli účtované iné poplatky, sankcie, započítané na istinu, ak áno, bližšie špecifikovať, podľa akých ustanovení zmluvy alebo úverových podmienok a akým spôsobom boli jednotlivé úroky, úroky z omeškania, poplatky alebo zmluvné pokuty vypočítané, z akej sumy a za aké obdobie, ako boli vypočítané úroky 25,70 eur a úroky z omeškania 295,59 eur, aká sadzba sa pri výpočte použila, za aké obdobie a z akej sumy, koľko žalovaná celkom zaplatila pred a po postúpení pohľadávky, ako boli splátky žalovanej započítané. Žalobca v doplnení žaloby zo dňa 27.2.2015 predložil výpis z úveru a tvrdil, že žalovaná si vyčerpala úver 813,25 eur dňa 17.2.2004, prvú úhradu realizovala žalovaná 20.1.2006 vo výške 22,44 eur (6768 Sk), spolu uskutočnila úhrady v celkovej výške 246,83 eur, čo zodpovedá 11 splátkam a všetky úhrady boli realizované do postúpenia pohľadávky Suma vo výške 245,18 eur bola započítaná na úhradu istiny a suma o výške 1,65 eur na úhradu úrokov. Žalovaná sa po prvý raz dostala do omeškania s platením splátok úveru dňa 20.2.2006, čím už od tohto dátumu vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Úrok z omeškania ku dňu postúpenia pohľadávky 295,59 eur bol účtovaný od 20.2.2006 do 21.12.2010 (t.j. deň postúpenia pohľadávky) z nezaplatených splátok v stanovenej percentuálnej výške, ktorú žalobca oznámil žalovanej zverejnením na svojej webovej stránke, ako aj vo svojich obchodných priestoroch. Od začiatku zmluvného vzťahu do 14.1.2009 bol úrok z omeškania počítaný vo výške 26,40 % ročne, od 15.1.2009 vo výške 8% ročne. V rámci istiny po splatnosti vo výške 1725,47 eur sú obsiahnuté riadne úroky 965,23 eur (do dňa 20.11.2010) a poplatky v sume 192,17 eur. Čistá istina úveru (bez úrokov a poplatkov) je vo výške 568,07 eur. Riadne úroky 965,23 eur sú úrokmi od začiatku úverového vzťahu t.j. od decembra 2005 do 20.11.2010 (deň konečnej splatnosti úveru), počítané v zmluvne dohodnutej výške 17,3% ročne , boli účtované mesačne k poslednému dňu kalendárneho mesiaca. Poplatky 192,17 eur predstavujú a) poplatky za vedenie účtu resp. správu úveru - od januára 2006 do júna 2006 50Sk/mesačne t.j. 6 x 50 Sk = 300 Sk = 9,96 eur, od júla 2006 do decembra 2008 60 Sk/mesačne t.j. 31 x 60 Sk = 1.860 Sk = 61,74 eur, od januára 2009 do októbra 2010 vo výške 1,99 eur/mesačne t.j. 21 x 1,99 eur = 41,79 eur, od októbra 2010 do decembra 2010 vo výške 2,99 eur/mesačne t.j. 3 x 2,99 eur = 8,97 eur, spolu poplatky za vedenie účtu 122,46 eur, b) poplatky za zaslanie upomienky: I. upomienka 200 Sk/6,64 eur dňa 4.8.2006 a 10.1.2007, t.j. 2 x 200 Sk = 13,28 eur, II. upomienka 500 Sk/16,60 eur dňa 7.9.2006 a 26.1.2007, t.j. 2 x 500 Sk = 33,19 eur, III. upomienka 700 Sk/23,24 eur dňa 13.2.2007, spolu 69,71 eur. Nezaplatený riadny úrok vo výške 25,70 eur predstavuje zmluvne dohodnutý úrok od konečnej splatnosti úveru (20.11.2010) do dňa postúpenia pohľadávky (21.12.2010).

4. Na výzvu súdu z 3.3.2016, aby žalobca vzhľadom k tomu, že vo veci má ísť o postúpenú pohľadávku od SLSP a.s., teda od banky, predložil dôkaz, že v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách predtým, ako došlo k postúpeniu pohľadávky banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru, poskytnutého žalovanej alebo pred postúpením pohľadávky ukončila úverový vzťah so žalovanou odstúpením od zmluvy alebo výpoveďou zmluvy a vyzvala žalovanú v zmysle tohto ustanovenia, žalobca v podaní z 12.5.2016 a podobne aj v podaní z 10.5.2017 citoval ustanovenie § 1 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a ods. 8 ustanovenia, vyvodzujúc z nich, že tento zákon nijakým spôsobom neodkazuje na zákon o bankách v časti, ktorá by sa týkala rozhodnutia súdu. Ohľadom postúpenia pohľadávky citoval ustanovenie § 17 ods. 1 tohto zákona s tým, že pri postúpení sa postupuje podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, konkrétne podľa odkazu podľa § 524 OZ, tiež poukázal na časť dôvodovej správy k § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, na prevzatie ohľadom ustanovenia o bežnú transpozíciu a úplnú zhodu s tabuľkou zhody smernice ES/EÚ- Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008. Citoval ustanovenie §1 zákona č. 483/2001 Z. z. zákona o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov s poznámkou, že podľa ustanovenia zákona zákon upravuje niektoré, nie všetky vzťahy upravené v zákone, tiež poukázal na dôvodovú správu k § 92 ods. 7, terajšiemu ods. 8 zákona o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ktorej sa uvádza, že sa upravujú v ustanovení ďalšie prípady prelomenia bankového tajomstva. Podľa názoru žalobcu danom vo vyjadrení účelom § 92 zákona o bankách je úprava výnimiek z bankového tajomstva a ustanovenie nehovorí o podmienkach postúpenia platnosti postúpenia pohľadávok, hovorí iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Banka môže postúpiť pohľadávku aj na inú osobu ako je banka, teda na osobu, ktorá nie je viazaná bankovým tajomstvom. Ak by postúpila pohľadávku na inú osobu skôr, ako sú splnené stanovené podmienky, a zároveň by nemala na postúpenie súhlas, porušuje bankové tajomstva. Posledné spojil žalobca s dôvodovou správou k ustanoveniu § 92 s tým, že ide o ďalšie prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. O tom, žeby tieto podmienky podmieňovali platnosť právneho úkonu niet v zákone ani v dôvodovej správe zmienky. Zákon o spotrebiteľských úveroch výlučne definuje možnosť postúpenia práva vyplývajúceho zo zmluvy o

spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu, pričom tento zákon zároveň definuje, že týmto zákonom sú dotknuté ustanovenia zákona o bankách, týmto zákonom nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov, navrhovateľ k tomu uviedol poznámku zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a zákon č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Záver je vo vyjadrení, že nie je správny postup aplikácie ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách na spotrebiteľský úver spôsobom, že aplikáciou ustanovenia sa bude určovať neplatnosť postúpenia pohľadávky. Odcitovaná je časť Nálezu Ústavného súdu SR z 28.4.2014 sp. zn. IV. ÚS 15/2014 s dôrazom žalobcom daným na výklad právnych úkonov a výklad právnych predpisov všeobecnými súdmi v súvislosti so zmluvnými právnymi vzťahmi ich účastníkov. Žalobca odcitoval časť Nálezu Ústavného súdu SR z 1.4.2015 sp. zn. 640/2014 a časť nálezu Ústavného súdu ČR z 28.2.2013 sp. zn. III. ÚS 3900/12. V neskoršom podaní žalobca uviedol, že žalovaná okrem námietky premlčania podľa žalobcu neuvádza žiadne skutočnosti, ktorými by popierala nárok žalobcu alebo ktoré by boli sporné. Ďalej v neskoršom podaní sa zaoberá žalobca významom VOP, k vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom, bod 18.14, podľa ktorého má dať žalovaná výslovne súhlas s tým, že banka jej oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú. Žalobca tiež odkazuje pri tomto na § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001, na § 524 a oproti predchádzajúcemu podaniu poukazuje na značné množstvo rozsudkov súdov SR v súvislosti s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Ďalej cituje rozsudky NS SR týkajúce sa postúpenia pohľadávky a v neskoršom podaní berie žalobu čiastočne späť tak, že požaduje po žalovanej zaplatiť žalobcovi splátky splatné od 20.11.2009 do 20.11.2010, celkom 13 splátok po 22,43 eur a príslušenstvo, navrhuje žalovanú zaviazať zaplatiť 291,59 eur s 9 % úrokom z omeškania od 21.02.2012 do zaplatenia a konkr. berie žalobu späť o istinu 1 755,17 eur v časti úroku 18,40 % z istiny 2 032,24 eur od 22.12.2010 do zaplatenia, v časti úroku z omeškania 9 % z istiny 1 914,52 eur od 22.12.2010 do 20.02.2012, v časti úroku z omeškania 9 % z istiny 1 331,14 eur od 21.02.2012 do zaplatenia.

5. Žalobca podaním zo dňa 10.5.2017 zobral žalobu späť v časti o sumu 1 755,17 eur a v časti úroku 18,40 % z istiny 2 032,24 eur od 22.12.2010 do zaplatenia, v časti úroku z omeškania 9 % z istiny 1 914,52 eur od 22.12.2010 do 20.02.2012 a v časti úroku z omeškania 9 % z istiny 1 331,14 eur od 21.02.2012 do zaplatenia. Na základe späťvzatia žaloby v časti súd v zmysle § 145 ods. 2 C.s.p. rozhodol o zastavení konania v časti o sumu 1 755,17 eur v časti úroku 18,40 % z istiny 2 032,24 eur od 22.12.2010 do zaplatenia, v časti úroku z omeškania 9 % z istiny 1 914,52 eur od 22.12.2010 do 20.02.2012 a v časti úroku z omeškania 9 % z istiny 1 331,14 eur od 21.02.2012 do zaplatenia.

6. Žalobca trval na svojej žalobe v sume 291,59 eur s úrokom z omeškania 9% ročne od 21.2.2012 do zaplatenia a trval na náhrade trov konania v celom rozsahu.

7. Žalovaná sa k veci písomne vyjadrila podaním zo dňa 6.6.2016, v ktorom poukázala ustanovenia § 387 až 400 českého Obchodného zákonníku č. 513/1991 Sb. a uviedla, že žalobca podal žalobu 6.11.2013, potom všetky jeho nároky pred dátumom 6.11.2009 sú premlčané a v tomto rozsahu žalovaná toto premlčanie namieta, rovnako tak došlo k premlčaniu príslušenstva. Ďalej opísala svoju zlú finančnú situáciu, keď poberá len rodičovský príspevok 7500 Kč, stará sa o mal. dcéru P. F.. X.X.XXXX a ťažko zdravotne postihnutého syna R., o ktorého sa stará spolu s manželom, nakoľko syn potrebuje nepretržitú starostlivosť 24 hodín denne, poberajú na neho príspevok v starostlivosti 12000,- Kč, manžel z tohto dôvodu nikde nepracuje. Žalovaná je teda v takej situácii, že nie je schopná zaplatiť nič, lebo je nemajetná. Z týchto dôvodov žiadala žalovaná žalobu zamietnuť.

8. Pred otvorením pojednávania žalovaná uviedla, že so žalobou ani po čiastočnom späťvzatí nesúhlasí, ona už jedno rozhodnutie má od tunajšieho súdu, k čomu predložila súdu uznesenie č.k. 5C/101/2014 - 134, z ktorého súd zistil, že stranami sporu boli GENERAL FACTORING, a.s. a žalovaná S. E. v konaní o zaplatenie 3 276,06 eur s príslušenstvom a vyššou súdnou úradníčkou bolo rozhodované o povinnosti žalobcu zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 0,-, Uznesenie je z 21.02.2017. Žalovaná predložila bez vyznačenej právoplatnosti rozsudok OS Skalica č.k. 5C/101/2014 - 115 z 25.10.2016 žalobcu GENERAL FACTORING, a.s. proti žalovanej S. E. o zaplatenie sumy totožnej v uznesení. Žaloba bola podľa rozsudku zamietnutá a žalovanej priznaná náhrada trov konania v celom rozsahu. Z odôvodnenia tohto rozsudku súd zistil, že žalobca žaloval na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 21.12.2010, kde postupcom bola Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorá uzatvorila 20.03.2006 so žalovanou

zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX a vo veci Okresného súdu Skalica sp. zn. 3C/367/2013 sa žalobca GENERAL FACTORING, a.s. proti žalovanej domáha síce zaplatenia tiež zo zmluvy uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanou, ale z inej zmluvy. Išlo o zmluvu z 13.12.2005 a čísla XXXXXXXXXX. Ďalej žalovaná uviedla, že za päť rokov ju žalobca žiadnym spôsobom neoslovil. Má dieťa postihnuté v štvrtom stupni a dvojročné dievčatko, manžel nepracuje, starajú sa spolu s manželom o syna, ktorý vyžaduje 24-hodinovú starostlivosť denne. Predložila preukaz ČR ZŤP/P na meno R. E., F.. XX.XX.XXXX, platný do 21.12.2012, vydané krajskou pobočkou úradu práce ČR v Příbramy. Žalovaná uviedla, že ona môže splácať po 500,- Kč mesačne.

9. Zmluvy o úvere neboli totožné. Žalobca žaloval žalovanú v konaní 5C a v konaní 3C titulom povinnosti plniť zo strany žalovanej z dvoch rôznych zmlúv. Pri týchto zistených skutočnostiach nič nebránilo po procesnej stránke žalobu žalobcu v konaní 3C/367/2013 vecne prejednať, lebo začatie dvoch konaní a rozhodnutie v skôr rozhodnutej veci 5C nezakladali prekážku začatej ani právoplatne rozhodnutej veci. Pokiaľ žalovaná uviedla, že v týchto súvislostiach so žalobou vo veci sp. zn. 3C/367/2013 nesúhlasí, nedá sa považovať za jej vyjadrenie k veci samej.

10. Na riadne a včasné predvolanie sa žalobca a jeho splnomocnenec na pojednávanie nedostavili, splnomocnenec ich neúčasť ospravedlnil.

11. Súd v zmysle § 180 C.s.p. konal v neprítomnosti žalobcu a jeho splnomocnenca.

12. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, časťou sadzobníka SLSP, a.s., výpisom z účtu žalovanej, zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1424/2010/CE zo dňa 21.12.2010 a k nej patriacou Prílohou, oznámením Slovenskej sporiteľne, a.s. o postúpení pohľadávky, fotokópiou doručenky na meno žalovanej, výsluchom žalovanej, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

13. Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX z 13.12.2005 bolo preukázané, že ju uzavreli Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalovaná, Slovenská sporiteľa a.s. bola veriteľom a žalovaná dlžníkom (ďalej v texte rozsudku Zmluva o úvere). Slovenská sporiteľňa, a.s. sa zaviazala poskytnúť žalovanej v hotovosti bezúčelový úver vo výške 24.500 Sk a žalovaná sa zaviazala splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 676,- Sk. Splátky boli podľa zmluvy o úvere splatné vždy k 20. dňu každého mesiaca, splatnosť prvej splátky dňa 20.1.2006 a konečná splatnosť úveru dňa 20.11.2010. Podľa Zmluvy o úvere bola dohodnutá výška úrokovej sadzby 17,30% ročne, poplatok za poskytnutie úveru nebol dohodnutý a poplatok za správu úveru 50 Sk mesačne. Podľa čl. III bodu 4. zmluvy v prípade omeškania so splácaním pohľadávky z úveru je dlžník povinný platiť úrok z omeškania vo výške určenej veriteľom Zverejnením. Podľa čl. IV bodu 2. bola dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov 10,30 %, v čl. V bodu 3. je ustanovené, že sa všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v Zmluve budú riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou Zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi.

14. Výpis z účtu žalovanej vykazuje úver pre žalovanú poskytnutý vo výške 24.5000,- Sk dňa 13.12.2005, účtovanie poplatku za správu úveru žalovanej 50,- Sk (neskôr 60,- Sk, 1,99 eur a nakoniec 2,99 eur), poplatku za 1. upomienku 200 Sk, za 2. upomienku 500 Sk a za 3.upomienku 700 Sk. Žalovanej boli Slovenskou sporiteľňou a.s. účtované aj riadne úroky a úroky z omeškania.

15. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.12.2010 a z jej Prílohy bolo zistené, že spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., ako postupca postúpil na postupníka - žalobcu pohľadávku, ktorú mal postupca voči žalovanej a uplatňovanú v súdnom konaní.

16. Z oznámenia Slovenskej sporiteľne, a.s. o postúpení pohľadávky zo dňa 28.12.2010 adresovaného žalovanej súd zistil, že Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanej postúpenie pohľadávky vo výške 2046,76 eur na žalobcu. SLSP a.s. doručovala oznámenie cez poštový podnik Podľa súdu predloženej kópie prvej strany poštovej obálky oznámenie bolo doručované žalovanej do vlastných rúk, na doručenku, doporučene a pre adresáta C. S., W. XXX F. H. G.. Poštový podnik vrátil zásielku späť odosielateľovi. Dôvod, pre ktorý sa tak stalo súd nepozná, pretože druhá strana obálky súdu predložená nebola.

17. Z výsluchu žalovanej súd zistil, že keď podpísala 13.12.2005 so Slovenskou sporiteľnou zmluvu o úvere, bývala v J., aj keď bola prihlásená k trvalému pobytu v G., W. XXX. Posledných 9 alebo 10 rokov sa nezdržiava na území Slovenskej republiky z dôvodu, že jej rodičia predali byt v činžovnom dome na adrese W.U. XXX, G. a stali sa bezdomovcami. V roku 2012 alebo 2013 sa žalovaná odsťahovala do U. k svojej tete a po dvoch rokoch sa odsťahovala bývať do H.. Koľko splatila Slovenskej sporiteľni a.s. uviesť nevedela. Žalovaná bola čase uzavretia zmluvy o úvere v pracovnom pomere, nebola podnikateľkou. Nedohadovala žiadne podmienky zmluvy ako sú úrok, ani napríklad splatnosť splátky, nedohodovala žiadny úrok. Oznámenie o postúpení pohľadávky od Slovenskej sporiteľne a.s. jej nedošlo, došlo jej iba v úradnej zásielke od súdu. K rodinným, sociálnym pomerom z výsluchu žalovanej súd zistil, že poberá sociálne dávky od městského úřadu, a to na dvojročnú dcéru 7 500,- Kč, na syna jej je vyplácaných 16 000,- Kč ako príspevok na starostlivosť. Žalovaná je vydatá, nájom za 3-izbový byt platí rodina 12 000,- Kč. Manžel žalovanej v minulosti vykonával živnosť, teraz je nezamestnaný, dávky mu vyplácané nie sú, ale má podanú žiadosť o dôchodok, má zdravotné aj psychické problémy.

18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

20. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

21. Podľa § 273 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené, ods. 2 odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1, ods. 3 na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v obchodnom styku.

22. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov ( v znení účinnom do 30.6.2006) tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

23. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru.

24. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

25. Podľa § 39 Občianskeho zákonníku neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

27. Podľa § 524 ods. 1a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

28. Podľa § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia, ods. 2 nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

29. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

31. Z vykonaného dokazovania zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba nebola podaná dôvodne.

32. Súd k právnej kvalifikácii zmluvného vzťahu uvádza, že zmluva o úvere, uzatvorená so žalovanou, v čase uzavretia zmluvy o úvere bola síce absolútnym obchodom podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka ( je stále, ale podľa iného číselného označenia), ale súd má za to, že ide o zmluvu uzavretú s dlžníčkou, ktorá v nej vystupovala ako spotrebiteľ a na právny vzťah strán použil nielen ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, ale na právny vzťah inak aplikoval predpisy občianskoprávne. Aj keď je zmluva, uzavretá so spotrebiteľom, upravená ako typ zmluvy iba v Obchodnom zákonníku, aj táto podľa Občianskeho zákonníka spadá pod definíciu spotrebiteľskej zmluvy, pretože ide o zmluvu, ktorej charakteristickým znakom je, že sa uzatvárala vo viacerých prípadoch. Žalovaná nekonala pri uzatváraní zmluvy o úvere v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, požadovala úver pre iné ekonomické využitie. Žalovaná ako spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom nemohla neovplyvniť, zmluva je jednoznačne zmluvou typovou. V zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky je zmluva o úvere uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalovanou spotrebiteľskou zmluvou a všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 ods 1 ( v znení účinnom do 31.2.2007 a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy boli ako typy spotrebiteľských zmlúv vymenované iba kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, dodávateľom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, spotrebiteľom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti nasledujúcich ustanovení treba aplikovať aj na spotrebiteľské zmluvy ako typy definované aj v Obchodnom zákonníku, a to podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Pre o ochranu spotrebiteľa, keďže ide o zmluvu o úvere, ktorá je upravená v § 497 Obchodného zákonníka z dôvodu, že na strane veriteľa vystupovala banka, podnikateľ poskytujúci úvery a na strane dlžníka (v procesnom postavení v súdnom konaní žalovaná), nekonajúci v rámci podnikateľskej činnosti, nepožadujúci poskytnúť úver pre svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť, dopadá na zmluvu o úvere aj zákon č. 258/2001 Z. z. - zákon o spotrebiteľských úveroch podľa § 1 a § 2 tohto zákona. Zmluva o splátkovom úvere je formulárovou zmluvou, kde žalovaná podmienky zmluvy okrem výšky úveru individuálne nevyjednala, opak zo strany žalobcu preukázaný nebol. V zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky je spotrebiteľskou zmluvou. Je nepochybné, že veriteľom žalovanej pred postúpením pohľadávky bola podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských

úveroch právnická osoba, banka, ktorej predmetom podnikania je aj poskytovanie úverov, u žalovanej nevyplynulo zo žiadnych vykonaných dôkazov, žeby úver požadovala nie ako spotrebiteľ podľa § 3 ods. 2 a žeby jej banka neposkytla spotrebiteľský úver, ale na iný účel. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že medzi veriteľom (bankou) a žalovanou sa jednalo o právny vzťah, ktorý je právnym vzťahom spotrebiteľským.

33. Zo Zmluvy o úvere súd vyvodil, že došlo medzi žalovanou a Slovenskou sporiteľňou a.s. k uzavretiu zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka a spotrebiteľský charakter úveru zodpovedá ustanoveniu § 2 ods. písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy. Zo Zmluvy vyplýva, že peňažné prostriedky uvedené v Zmluve sa poskytujú dočasne a spotrebiteľ (odporkyňa) sa ich zaväzuje podľa podmienok Zmluvy vrátiť ( splatiť) , podľa Zmluvy sa zaväzuje uhradiť aj úrok vo výške 17,30% ročne. Zmluva má podstatné náležitosti zmluvy o úvere, pretože je v nej uvedené kto je veriteľ, kto je dlžník, záväzok veriteľa poskytnúť finančné prostriedky a záväzok žalovanej vrátiť ich v dohodnutej dobe a zaplatiť úrok. Z transakcií bolo preukázané, že veriteľ poskytol žalovanej pre jej ekonomické využitie finančné prostriedky vo výške 24.500,-Sk ( v prepočte 813,25 eur) a žalovaná ich čerpala. Zmluva o splátkovom úvere je svojim charakterom spotrebiteľským úverom a po jej preskúmaní súd dospel k záveru, že má aj niektoré náležitosti, predpísané pre jej platnosť v ustanovení § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, má predpísanú písomnú formu, neobsahuje spôsob zániku záväzku zo zmluvy ( § 4 ods. 3 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, účinný do 30.6.2006). Podľa § 494 z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, v prejednávanej veci účastníkov žalobca tvrdil, že žalovaná je povinná splniť peňažný záväzok a žalobca, veriteľ je oprávnený plnenie požadovať.

34. Vzhľadom k tvrdeniu žalobcu, že nadobudol pohľadávku od Slovenskej sporiteľne a.s., to znamená od banky, skúmal súd, či pred postúpením pohľadávky bankou boli splnené predpoklady postúpenia podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a či sa stal žalobca novým veriteľom žalovanej.

35. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

36. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok na žalobcu je zrejmé, že postupca je banka a podľa čl. I zmluvy o postúpení pohľadávok postupník je obchodná spoločnosť, zaoberajúca sa správou a vymáhaním pohľadávok, išlo o nebankový subjekt. Postupca má záujem postúpiť postupníkovi pohľadávky uvedené a špecifikované v Prílohe č. 1 k zmluve, postupník má záujem o postúpenie pohľadávok za podmienok dohodnutých v zmluve. Podľa časti zmluvy o postúpení pohľadávok „Vymedzenie pojmov“ na účely výkladu zmluvy sa pohľadávkou rozumie každá jednotlivá pohľadávka postupcu voči dlžníkovi, vrátane jej príslušenstva, uvedená a špecifikovaná v Prílohe č. 1 k zmluve, ktorá vznikla z bankových činností vykonávaných postupcom alebo v súvislosti s nimi, najmä po a) pohľadávky postupcu zo zmlúv o úvere a po e) pohľadávky postupcu a ich príslušenstvo, ktoré vznikli v dôsledku alebo v súvislosti so zánikom úverovej zmluvy iným spôsobom ako splnením, odstúpením alebo vypovedaním. Na mysli sa majú všetky pohľadávky postupcu voči dlžníkovi, vrátane ich príslušenstva, uvedené a špecifikované v Prílohe č. 1 zmluvy o postúpení pohľadávok. Zmluva o postúpení pohľadávok je stranami podpísaná dňa 21.12.2010. V čl. V. 5.1. je vyjadrené, že sa pohľadávky s príslušenstvom postupujú postupníkovi odplatne vrátane všetkých súvisiacich práv a nárokov, ktoré sú s pohľadávkami spojené, ako aj práv plynúcich zo zabezpečenia pohľadávok. V prílohe č. 1 sú uvedené údaje o žalovanej, jej meno a priezvisko, adresa zo zmluvy o úvere, číslo úverovej zmluvy.

37. V zmysle ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách sa banke pred postúpením pohľadávky ukladá urobiť voči jej dlžníkom jednostranný právny úkon, urobiť výzvu dlžníkom, pokiaľ sú so splácaním úveru v omeškaní. Zmluva o úvere bola uzavretá tak, že bolo dohodnuté plnenie dlžníčky v splátkach a bolo určené, že splátka sa má podľa zmluvy o úvere uhradiť vždy v dohodnutej výške do 20. dňa v kalendárnom mesiaci, pričom žalovaná sa dostala so splácaním splátok úveru podľa § 517 ods. 2 do omeškania, pretože neplnila riadne a včas. Z výpisu z účtu žalovanej vyplýva, že poslednú úhradu vo výške 629,20 Sk urobila žalovaná dňa 20.11.2006 a po tomto dni zo žiadneho listinného dôkaz nevyplýva, žeby ešte veriteľovi plnila. Podľa zmluvy o úvere mala nastať konečná splatnosť zmluvy o úvere do 20.11.2010. V konaní nebolo žiadnym dôkazom preukázané, že banka, ktorá v čase omeškania žalovanej bola veriteľom žalovanej a ktorej sa ukladá urobiť výzvu voči dlžníčke, aby si usporiadala svoj záväzkový vzťah s dlžníčkou, urobila zákonom predpísaný právny úkon pred postúpením pohľadávky na žalobcu, ktorý nie je bankou. Nebol tak preukázaný žalobcom zákonom predpokladaný úkon banky pred postúpením pohľadávky.

38. Ďalej súd skúmal, či došlo k účinnému postúpeniu pohľadávky banky na žalobcu.

39. V ustanovení § 524 Občianskeho zákonníka sa dáva tomu, kto má pohľadávku, právo postúpiť ju písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ, zo zmluvy o postúpení postupník. Postupca stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom a právami s ňou spojenými, nie je oprávnený vymáhať ju po postúpení a nie je oprávnený ani prijať plnenie od dlžníka. Keďže postúpením pohľadávky postupca prestáva byť veriteľom, je povinný postupníkovi vydať alebo na neho previesť všetky prostriedky právnej ochrany a zabezpečovacie prostriedky, ktoré sa viažu k pohľadávke a má povinnosť podľa § 526 ods. 1 oznámiť postúpenie dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Právne účinky postúpenia voči dlžníkovi nastanú až okamihom, keď bol dlžník upovedomený o postúpení pohľadávky. Zákon neupravuje ani formu ani obsah tohto oznámenia. Postupca zvolil podľa Oznámenia, predloženého žalobcom na dôkaz písomnú formu a doručoval oznámenie žalovanej poštovým stykom. Z kópie doručenky na meno žalovanej je zrejmé, že sa oznámenie vrátilo späť odosielateľovi a zostali pochybnosti, či sa vôbec dostalo do sféry dispozície dlžníka a či nastali účinky doručenia. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že jej nebolo oznámené postúpenie pohľadávky postupcom (bankou). Žalovaná sa od postupcu nedozvedela o postúpení pohľadávky, o tom, kto má byť jej novým veriteľom a o jej povinnosti plniť postupníkovi. Kým postupca dlžníkovi neoznámil postúpenie pohľadávky alebo mu to postupník nepreukázal, dlžník môže svoj dlh splniť postupcovi a dosiahnuť tak zánik záväzku. Žalobca sa pre nedostatok účinku právneho úkonu postupcu zo zmluvy o postúpení pohľadávky nemohol stať veriteľom žalovanej namiesto postupcu. Zmluva o postúpení pohľadávky medzi bankou a žalobcom síce môže byť právnym úkonom platným, súd jej platnosť neskúmal, ale zaväzuje iba jej strany, to je postupcu a postupníka, nie žalovanú, voči nej ako dlžníčke je neúčinná. Súd preto vyvodil vo veci strán, že veriteľom žalovanej zostala banka a žalobcovi v konaní chýba aktívna vecná legitimácia na podanie žaloby.

40. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje ani to, aby dlžník poznal jej obsah, pokiaľ mu jej oznámené postúpenie postupcom, pokiaľ nejde o zmluvu, kde jednou stranou je spotrebiteľ. Napriek tomu, že v zmluve o úvere ( súd zdôrazňuje v zmluve), nie je vyjadrený súhlas spotrebiteľa k právu budúceho postupcu previesť práva a povinnosti z úverovej zmluvy na iný subjekt, došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky a malo dôjsť k zmene v osobe veriteľa žalovanej. Občiansky zákonník v § 525 ods. 2 stanovuje pod sankciou neplatnosti právneho úkonu taký prevod práv a povinností, ktorý je v rozpore so zákonom alebo s dohodou dlžníka. V konaní nebola preukázaná žiadna dohoda dodávateľa a spotrebiteľa, z ktorej by vyplývalo, že dal dlžník súhlas k postúpeniu pohľadávky. Zmena v osobe veriteľa zo zmluvy o úvere uzavretej so žalovanou je v rozpore s týmto ustanovením, pretože prevodom na subjekt, ktorý bankou nie je, došlo k zhoršeniu postavenia spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby banka postupovala pohľadávku na tretí subjekt, ktorý napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu Národnej banky Slovenska podľa zákona o bankách a nie je povinný dodržiavať na rozdiel od banky bankové tajomstvo voči klientovi. Správanie banky, dôsledkom ktorého je postúpenie pohľadávky

zo spotrebiteľskej zmluvy nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva z ustanovení Občianskeho zákonníka a zákonov, týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa.

41. V zmluve o úvere súd nenašiel žiadne spôsoby ukončenia zmluvy o úvere, tieto sú uvedené iba vo VOP. Súd VOP nepovažuje za platnú súčasť zmluvy o úvere, pretože tieto majú byť používané iba medzi podnikateľmi. V časti V zmluvy o úvere v bode 2 dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil s VOP, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Pre účely zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané Bankou, účinné od 1.8.2002. Podľa bodov 3 a 4 časti V Zmluvy všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v zmluve sa príslušnými ustanoveniami VOP, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, v tomto poradí, strany sa dohodli, že všetky že ich vzájomné právne vzťahy vyslovene neupravené v úverovej zmluve, sa budú podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Všeobecné obchodné podmienky sú určitým dokumentom banky, podnikateľa, do ktorého sa premietajú určité podmienky, ktoré sa opakovane používajú pri kontraktácii, čo uľahčuje, urýchľuje, ale aj skvalitňuje proces kontraktácie. Ide o ustálené pravidlá, ktorých sformulovanie má dlhodobejší charakter a podnikatelia ich bežne využívajú vo vzájomných vzťahoch. s využívaním osobitných zmluvných dojednaní počíta v ustanovení § 273 a umožňuje využiť ich pri formovaní obsahu zmluvy, t.j. vzájomných práv a povinností zmluvných strán. Pritom obsah obchodných podmienok nemusí byť obsahom zmluvy, ale stačí, že zmluvné strany na ne v zmluve odkážu. Odsek 1 ustanovenia § 273 Obchodného zákonníka rozlišuje všeobecné obchodné podmienky a iné obchodné podmienky. Pri všeobecných obchodných podmienkach sa predpokladá, že každému, kto podniká v oblasti, ktorej sa dotýkajú, sú všeobecne známe. Preto odsek 1 ako predpoklad ich záväznosti požaduje odkaz na všeobecné obchodné podmienky v zmluve, ustanovenie je v zmysle § 263 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka kogentným ustanovením. Spravidla ide o odkaz na názov VOP, prípadne organizáciu, ktorá ich vydala. Tým sa všeobecné obchodné podmienky stávajú súčasťou obsahu zmluvy. Strany tým dajú najavo, že ich vôľa smeruje k tomu, aby sa stali obsahom zmluvy, a tým pre obe strany záväznými. Nie je potrebné, aby všeobecné obchodné podmienky boli fakticky zahrnuté do samého textu zmluvy alebo priložené k zmluve. V obchodných vzťahoch, vzniknutých medzi podnikateľmi sa nevyžaduje ani žiadne vyhlásenie zmluvných strán v zmluve, že všeobecné podmienky, na ktoré odkazujú, sú im známe, predpokladá sa to, pretože strany ich poznajú z ich podnikateľskej činnosti. Iné obchodné podmienky, prípustné podľa § 273 Obchodného zákonníka hoci majú ten istý cieľ ako všeobecné obchodné podmienky, t.j. určiť časť obsahu zmluvy, majú iný charakter, a preto aj iný režim záväznosti. Žalovaná pri uzatváraní zmluvy o úvere so Slovenskou sporiteľňou, a.s. nevystupovala ako podnikateľ v tej obchodnej oblasti, v ktorej vystupuje ako podnikateľ banka a nie je splnené, že ak sa majú žalovanej VOP dotýkať a zaväzovať ju v právach a povinnostiach z úverovej zmluvy, v konaní vzhľadom k tomu, že ide o spotrebiteľský právny vzťah a nie vzniknutý z podnikania žalovanej, súd vyvodil, že právny úkon daný bankou do Zmluvy o úvere uzavretej so žalovanou, podľa ktorého sú VOP súčasťou zmluvy o úvere a právne vzťahy sa majú spravovať Obchodným zákonníkom, vrátane jeho ustanovenia § 273 je podľa § 39 Občianskeho zákonníka právnym úkonom absolútne neplatným, ktorý svojím obsahom odporuje zákonu. Zmluva o úvere uzatvorená so žalovanou je formulárovou predtlačou so zmluvnými podmienkami vopred pripravenými veriteľom a takto predloženou žalovanej na prijatie. Úmysel žalovanej nesmeroval k prijatiu podmienky, že sa vzťah bude spravovať VOP a Obchodným zákonníkom a je vyvodené súdom, že sa dá usudzovať na nedostatok vôle konajúceho spotrebiteľa, nedostatok úmyslu konajúcej osoby, nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalovanej uzatvoriť zmluvu s touto podmienkou a nedostatok nemôže zhojiť ani jej podpis na zmluve o úvere. Z formulácie podmienky v časti V bodoch 2, 3 a 4 Zmluvy jednoznačne vyplýva, že žalovaná iba vyhlasuje, že sa oboznámila so súčasťami Úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, v zmluvnom vzťahu vystupovala ako spotrebiteľ na rozdiel od veriteľa - banky, ktorý podniká v oblasti bankovníctva a poskytovania úverov. Ako je uvedené, pri všeobecných obchodných podmienkach sa predpokladá, že každému, kto podniká v oblasti, ktorej sa dotýkajú, sú všeobecne známe a pre spotrebiteľa, konkrétne v zmluvnom vzťahu žalovanej, nepodnikajúcej v tej oblasti ako banka, sa nedá ani nepredpokladať, že by jej VOP boli známe. Z týchto dôvodov sa VOP, na ktoré ako na súčasť Zmluvy poukazoval žalobca, nemohli stať súčasťou zmluvy, t.j. nahradiť obsah zmluvy, upravujúcej práva a povinnosti účastníkov zmluvy o úvere. VOP, ktoré mali byť podľa zmluvy a žalobcu platnou súčasťou zmluvy o úvere navyše neboli na dôkaz súdu ani predložené. Súd poukazuje na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, platného v čase uzavretia zmluvy medzi bankou a žalovanou, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech spotrebiteľa. Popísané ustanovenia Zmluvy sú odlišnými zmluvnými dojednaniami a

súd ich hodnotí ako absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, ktorý sa obsahom prieči v Občianskom zákonníku požadovanej ochrane spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany vo vyjednávacej sile zmluvných podmienok oproti veriteľovi, banke, k svojej podnikateľskej činnosti pri poskytovaní úverov využívajúcej odborný aparát, znalý právnych predpisov a tým v práve zdatnejšiemu veriteľovi. Občiansky zákonník v ustanoveniach § 53 ods. 1, 2 a 3 poskytuje spotrebiteľovi ochranu pred takými podmienkami, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a žalovaná si podpisom aj tej časti Zmluvy, podľa ktorej majú byť súčasťou aj VOP alebo iné dokumenty, majúce nahrádzať obsah zmluvy, t.j. práva a povinnosti zmluvných strán, zhoršila svoje zmluvné postavenie spotrebiteľa, pretože iba pre veriteľa, znalého obchodného práva je výhodnejšie riadiť sa v zmluvnom vzťahu Obchodným zákonníkom a VOP. Ustanovenia Zmluvy, v ktorých sa uvádzajú za súčasť Zmluvy VOP, sa nestali jej platnou súčasťou. v ustanovení § 273 okrem VOP rozoznáva aj iné úverové podmienky, s odlišným významom pre zmluvné strany ako VOP a s inou záväznosťou pre účastníkov. V konaní na dôkaz žiadne predložené neboli a pre absenciu dôkazu ich význam pre súdenú vec strán súd nehodnotí.

42. Pokiaľ by sa žalobca nestotožňoval s názorom súdu ohľadom neplatnej súčasti zmluvy o úvere, uzavretej so spotrebiteľom, argumentuje súd aj tým, že od 1.4.2015 už zákonodarca výslovne stanovil do § 52 ods. 2 v tretej vete Občianskeho zákonníka, čo predtým vyplývalo z ustanovenia § 52 ods.2 ohľadom posudzovania práv a povinností strán vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Už len z toho, že ustanovenie § 273 ods. 1 je uvedené iba v Obchodnom zákonníku, t.j. predpise obchodnoprávnom je vylúčené, aby boli VOP alebo iné obchodné podmienky platnou súčasťou zmluvy uzavretej so spotrebiteľom, navyše u zmluvy, u ktorej sa vyžaduje podľa zákona o spotrebiteľskom úvere písomná forma s následkom neplatnosti pri jej nedodržaní, ak by neboli podpísané ani jednou konajúcou stranou, ako to vyžaduje pre platnosť právneho úkonu v § 40 ods. 1 a 3 Občiansky zákonník. Súd sa pri posudzovaní práv a povinností strán záväzkového právneho vzťahu, aj keď vzniknutého pred účinnosťou § 52 ods. 2 účinného od 1.4.2015, riadil a posudzoval ich podľa tohto predpisu, keď Občiansky zákonník (právny predpis) nemá prechodné ustanovenia a znamená to, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom, súd tu poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014.

43. Banka, veriteľ žalovanej, zo zmluvy o úvere nemala právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, pretože toto právo veriteľa, dané mu v ustanovení § 565 nie je v zmluve upravené, je upravené pravdepodobne iba vo VOP (alebo v inom dokumente vydanom bankou), ktoré sa nestali platnou súčasťou zmluvy o úvere. Iná dohoda medzi veriteľom a žalovanou preukázaná nebola. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka vymedzuje právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru veriteľovi, ktorým v čase omeškania bola banka a tej právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru neprináležalo. Pokiaľ banka nemala dohodnuté právo veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, zostalo žalovanej (dlžníčke) právo plniť naďalej dlh v splátkach a splatnými sa mohli stať ňou nezaplatené jednotlivé splátky a veriteľ mal právo ich žalovať za podmienok podľa § 565 do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Výzva banky je právnym úkonom v zmysle § 34 určovaný prejavom vôle, zameraním tohto prejavu vôle, vznikom, zmenou alebo zánikom (zrušením) práv a povinností alebo smeruje k vyvolaniu iných právnych následkov, ktoré právne predpisy s takým prejavom vôle spájajú. V konaní nebolo preukázané, že na to oprávnený subjekt podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách bol oprávnený úkon urobiť a nemohlo dôjsť ani k právnemu následku zosplatnenia celého úveru veriteľom s následkom podľa § 565 Občianskeho zákonníka splatnosti celého úveru a ani jeho časti bankou. Pokiaľ sa týka skončenia zmluvného vzťahu banky so žalovanou, v konaní nebolo tvrdené skončenie výpoveďou a ani zistené, tak isto nebolo tvrdené ani ukončenie zmluvného vzťahu odstúpením od zmluvy o úvere.

44. Podľa § 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov tento zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením, podnikaním a so zánikom bánk so sídlom na území Slovenskej republiky a niektoré vzťahy súvisiace s pôsobením zahraničných bánk na území Slovenskej republiky na účel regulácie a kontroly bánk, pobočiek zahraničných bánk a iných subjektov s cieľom bezpečného fungovania bankového systému.

45. Žalobca sa v konaní po žalovanej domáhal splnenia záväzku, tvrdiac, že sa stal zo zmluvy o postúpení bankovej pohľadávky novým veriteľom žalovanej. Žalovať na súde možno iba splatnú pohľadávku a postúpenú v súlade so zákonom.

46. Účelom právneho úkonu sa rozumie jeho hospodárske určenie, ktoré je, alebo nie je v súlade s účelom dovoleným zákonom. V zmysle § 1 zákona o bankách zákon upravuje niektoré vzťahy súvisiace so vznikom, s organizáciou, riadením ale aj podnikaním a zákon o bankách upravuje právo banky poskytovať úvery ako podnikateľovi. V záväzkovoprávnom vzťahu má práve banka ako veriteľ právo požadovať plnenie od dlžníka, jej právo je platnou právnou úpravou chránené a predpokladá sa aj u banky vôľa a úsilie urobiť všetko pre to, aby dlžník splnil to, na čo sa banke zaviazal. Požiadavky a povinnosti banky nevyplývajú pre banku zo zmluvy s druhým účastníkom zmluvy o úvere, ale priamo zo zákona o bankách, banke sa dovoľuje podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách postúpiť pohľadávku iba za splnenia určitých zákonným stanovených predpokladov , ak je klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak žalobca nepreukázal, že boli splnené tieto predpoklady, pohľadávka banky nebola postupiteľná, bránilo tomu aj ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka a „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka a voči dlžníkovi (žalovanej) neúčinné.

47. Pokiaľ žalobca uvádza, že v ustanovení § 92 ods. 8 Zákona o bankách je iba úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k jeho porušeniu a dáva do pozornosti dôvodovú správu k § 92 ods. 8 zákona o bankách, k tomu súd uvádza, že súd vychádzal pri závere o splnení predpokladov postúpenia pohľadávky banky na nebankový subjekt banky pred postúpením pohľadávky ustanovených v § 92 ods. 8 zákona o bankách tiež z dôvodovej správy k ustanoveniu, v čase jej dania išlo o § 92 ods. 7, kde sa doslova uvádzalo: „ V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou“. Súd je toho názoru, že v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách mal zákonodarca na mysli oprávnenie postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky žalovanej (dlžníkovi). Ustanovenie by malo viesť banku k tomu, aby ako veriteľ dlžníka urobila úkon, smerujúci k ukončeniu záväzkového vzťahu s dlžníkom pri nesplácaní úveru. Z ustanovenia vyplýva, že banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru po doručení výzvy dlžníkovi za podmienok stanovených v zákone o bankách alebo zmluvu vypovedať alebo od zmluvy odstúpiť. V zmysle uvedeného mal súd za to, že banka by mohla v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru zo zmluvy o úvere uzavretej so žalovanou po doručení jej výzvy, za podmienok stanovených v zákone o bankách, alebo zmluvu vypovedať alebo od nej odstúpiť, pokiaľ by ale bolo v zmluve o úvere dohodnuté so žalovanou, že má veriteľ právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť, vypovedať zmluvu o úvere pokiaľ to zákon pripúšťa alebo odstúpiť od zmluvy opäť za zákonom stanovených podmienok alebo za podmienok, dohodnutých so žalovanou. Preto súd aj vyzýval žalobcu, aby predložil dôkazy preukazujúce, že boli splnené predpoklady k postúpeniu pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, t.j. predchádzajúca písomná výzva banky po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady súd považoval za zákonný predpoklad pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré majú byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

48. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide.

49. Žalobca nepreukázal, že v čase, kedy mala byť pohľadávka banky voči žalovanej postúpená, boli podmienky postúpenia splnené. Možno vyvodiť, že došlo k omeškaniu dlžníčky ohľadom dĺžky jej omeškania 90 dní, nebolo dokázané, žeby bola žalovaná aj písomne vyzvaná podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. V zmysle § 150 ods. 1 C.s.p. bol žalobca (postupník) v súdnom konaní

povinný tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, aj splnenie podmienok platného postúpenia postupcom pred „postúpením“ pohľadávky. Žalobca nepreukázal súdu, že oznámenie veriteľa o postúpení pohľadávky na žalobcu bolo doručené žalovanej. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Žalobca nedokázal, že pohľadávka voči žalovanej bola v čase postúpenia spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, nepreukázal, že sa žalovaná dozvedela o postúpení pohľadávky z banky na žalobcu, a tým nepreukázal, že sa stal platne a účinne veriteľom uplatňovanej pohľadávky, preto súd žalobu žalobcu zamietol, keď ešte dôvodom zamietnutia bola aj skutočnosť, že pohľadávka banky na nebankový subjekt nebola postupiteľná.

50. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

52. Žalovaná bola v konaní stranou úspešnou. O náhrade trov konania súd preto rozhodol s použitím ust. § 255 ods. 1 C.s.p.. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že súd priznal žalovanej oproti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

53. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).

54. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Skalica, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie na príslušný súd, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.) .