Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozhodnutie_7C-219-2015.pdf
PDF · 80.45 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/219/2015
Rozhodnutie
Okresný súd v Námestove sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcu: Stredoslovenská energetika, a.s., Žilina, Pri Rajčianke 8591/4B, IČO: 36 403 008, zastúpený splnomocneným zástupcom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ť. XXX, v konaní o zaplatenie 2048,56 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I/ Súd konanie v časti o zaplatenie 3 EUR ako poplatku za upomienku z a s t a v u - j e.
II/ Vo zvyšnej časti súdu žalobu z a m i e t a .
III/ Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške, vyčíslené v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou , doručenou súdu 24. 7. 2015 žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu 2048,56 EUR s úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 2045,56 EUR od 7. 11. 2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 8,25% ročne zo sumy 3 EUR od 18. 3. 2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný bol v zúčtovacom období od 16. 10. 2012 do 10. 10. 2013 užívateľom nehnuteľnosti na adrese Ť. XXX, ktorá je odberným miestom č. XXXXXXX. Na základe zmluvy o dodávke elektrickej energie zo dňa 5. 5. 2004 poskytoval žalobca neb. U. K., nar. XX. X. XXXX, naposledy bytom Ť. XXX, ktorý zomrel dňa X. X. XXXX dodávky elektriny. Po jeho smrti nedošlo k odhláseniu odberu elektriny ani k zmene odberateľa, preto žalobca ďalej poskytoval dodávky elektriny na odberné miesto, za čo vyúčtoval cenu za poskytnuté dodávky v súlade s platným cenníkom. K ukončeniu zmluvy na dodávku elektrickej energie zo dňa 5. 5. 2004 došlo až na základe žiadosti žalovaného zo dňa 22. 12. 2013. Žalobca vystavil k odbernému miestu vyúčtovaciu faktúru na sumu 2045,56 EUR, splatnú dňa 6. 11. 2013 a upomienku spoplatnenú sumou 3 EUR. Žalovaný doteraz dlžnú sumu nezaplatil ani čiastočne. Na základe oznámenia obce Ťapešovo bol žalovaný po smrti pôvodného odberateľa užívateľom nehnuteľnosti na odbernom mieste. Žalobca si voči žalovanému uplatňuje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže dodávky elektriny možno považovať za majetkový prospech, ktorý žalovaný získal bez právneho dôvodu. Vzhľadom na to, že obohatenie spočíva v dodávkach elektriny, na ktoré žalovaný nemal právny nárok a naturálna reštitúcia nie je dobre možná, žalobcovi patrí peňažná náhrada za dodávky elektriny podľa vystavených faktúr.
2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 7C/219/2015-25 zo dňa 28. 10. 2015, proti ktorému podal žalovaný odpor. Uviedol v ňom, že nesúhlasí s tým, že na základe jeho žiadosti zo dňa 22. 12. 2013 došlo k ukončeniu zmluvy na dodávku elektrickej energie. V tom čase už bola nehnuteľnosť v užívaní súčasných vlastníkov, ktorí, predpokladá, použili jeho osobné údaje z kúpnej zmluvy . To, čo uviedla obec Ť., že bol užívateľom nehnuteľnosti na adrese odberného miesta XXXXXXX v zúčtovacom období 16. 10. 2012 - 16. 10. 2013 nie je pravda, pretože v tom čase už bola predmetná nehnuteľnosť odovzdaná do užívania súčasným vlastníkom. Považuje za nepochopiteľné, že musí opätovne riešiť vzniknutú
situáciu sám, aj keď bol iba spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v podiele 1/3. Tiež žiada, aby súd preskúmal, kedy bol vykonaný fyzický odpis stavu odberu elektrickej energie na odbernom mieste od smrti zosnulého Q. K., teda od 8. 5. 2008 do 10. 10. 2013.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise a vyjadreniami strán a dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.
4. Podľa § 21 ods. 1 písm. zákona č. 70/1998 Z.z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov ( ďalej len „ zákon „ ) neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny bez uzavretej zmluvy o dodávke elektriny alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o dodávke elektriny.
Podľa § 21 ods. 2 zákona spôsob výpočtu škody spôsobenej dodávateľovi elektriny neoprávneným odberom elektriny ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.
Podľa § 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny:
(1) Škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.
(2) Cena neoprávnene odobratej elektriny sa vypočíta ako súčet týchto hodnôt:
a) jedenapolnásobku ceny elektriny na straty určenej ako aritmetický priemer cien elektriny na účely pokrytia strát všetkých prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav bez nákladov na odchýlku, platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny; jedenapolnásobkom ceny elektriny na straty sa rozumejú tie ceny, ktoré sú platné pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,
b) najvyššej hodnoty variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny schválenej Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej počas trvania neoprávneného odberu elektriny pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny; v prípade neoprávneného odberu elektriny odberateľom elektriny v domácnosti sa použije hodnota variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny pre odberateľov elektriny v domácnosti; najvyššou hodnotou variabilnej zložky tarify za distribúciu elektriny sa rozumie hodnota tarify za odobratú elektrinu platná pre obdobie neoprávneného odberu elektriny,
c) ostatných taríf, poplatkov a odvodov určených úradom príslušnému prevádzkovateľovi sústavy cenovým rozhodnutím platných počas trvania neoprávneného odberu elektriny vrátane odvodu do jadrového fondu podľa osobitného predpisu.
(3) Ak odberateľ nemá uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny alebo zmluvu o distribúcii a prístupe do distribučnej sústavy, ku škode určenej podľa odseku 1 sa pripočíta škoda, ktorá sa určí ako súčin výkonu určeného podľa odseku 5 alebo podľa menovitej hodnoty hlavného ističa alebo praktickej zaťažiteľnosti elektrického vodiča podľa odseku 6 a najvyššej hodnoty tarify za výkon schválenej úradom pre príslušného prevádzkovateľa sústavy cenovým rozhodnutím platnej v čase neoprávneného odberu pre napäťovú úroveň, z ktorej došlo k neoprávnenému odberu elektriny.
(4) Celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny2) (ďalej len "denná spotreba") zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.
(5) Denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu s napätím medzi fázami nad 52 kV, a pri neoprávnenom
odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, že a) menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia,
b) na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej,
c) za odber elektrického výkonu sa považuje rezervovaný výkon; ak výkon nebol dohodnutý, považuje sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov všetkých transformátorov.
(6) Denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta tak, že ak a) je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, na výpočet sa použije menovitá hodnota hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom podľa istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej alebo z viacerých fáz,
b) nie je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, vychádza sa z praktickej zaťažiteľnosti všetkých elektrických vodičov, prostredníctvom ktorých je uskutočňovaný neoprávnený odber elektriny, alebo z menovitého príkonu pripojených spotrebičov zistených v čase zistenia neoprávneného odberu alebo z prevádzkovateľom sústavy nameraných a zdokumentovaných hodnôt prúdu na neoprávnene pripojených elektrických vodičoch a časového využitia 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia.
(7) K škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.
5. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca sa voči žalovanému domáha zaplatenia 2048,45 EUR s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že bez zmluvy o odbere elektrickej energie odoberal od žalobcu elektrickú energiu na odbernom mieste Ť. XXX, v období od 16. 10. 2012 do 10. 10. 2013. Žalovaný nepopieral, že v období od 16. 10. 2012 do 26. 8. 2013 bol užívateľom rodinného domu č. XXX v Ť., kde sa nachádza odberné miesto. Poprel, že by bol užívateľom rodinného domu č. XXX v Ť. aj v čase od 27. 8. 2013 do 10. 10. 2013. Najmä však poprel, že by v čase od smrti jeho otca U. K., ktorý zomrel 8. 5. 2008, bol vykonaný odpočet odberu elektriny. Uviedol, že meradlo sa nachádza vnútri rodinného domu, nie je voľne prístupné a žalobca ho nikdy nekontaktoval za účelom odpočtu meradla. Žalobca tvrdil, že vo vyúčtovacej faktúre, ktorej zaplatenie si voči žalovanému uplatňuje, vyúčtoval spotrebu elektriny za jej reálne odobraté množstvo, ale vzhľadom na to, že skutočnosť, či bol vykonaný odpočet odberu elektriny, ostala medzi stranami sporná, bolo na ňom, aby preukázal, že účtoval skutočne odobraté množstvo elektriny, teda, že odpočet odberu elektriny bol aj skutočne vykonaný. Žalobca túto skutočnosť nepreukázal žiadnym dôkazom. Súd konštatuje, že žalobe nemožno vyhovieť predovšetkým preto, že žalobca si voči žalovanému uplatnil platbu za neoprávnený odber elektriny, z dôvodu, že v období , za ktoré si uplatňuje voči žalovanému právo na zaplatenie uplatnenej sumy, žalovaný nemal so žalobcom uzatvorenú zmluvu o dodávke elektriny, čo napokon žalobca sám uvádza v žalobe. Pokiaľ si teda žalobca voči nemu uplatnil škodu za neoprávnený odber elektriny, podľa § 21 ods. 2 zákona mal pri jej výpočte postupovať podľa ustanovení vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z.z., teda nie ju vypočítať tak, ako by išlo o odber elektriny na základe zmluvy, čo uskutočnil žalobca. Žalobca súdu nevysvetlil ( a to ani po výslovnej výzve súdu, ako vyplýva z prednesu zástupcu žalobcu na pojednávaní 29. 3. 2017 ), akým spôsobom dospel k výpočtu fakturovanej sumy, keď mal postupovať v zmysle ustanovení uvedenej vyhlášky. Keďže žalobca nepreukázal, že by bol oprávnený žiadať od žalobcu vyúčtovanú sumu podľa vyúčtovacej faktúry za obdobie neoprávneného odberu, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol .
6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich priznal žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.