Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

58Cb/30/2021

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v sporovej veci žalobcu: D-PonukaByvania.sk, s. r. o., so sídlom Ružinovská 3, 821 02 Bratislava, IČO: 47 862 041, zast. advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Námestie Martina Benku 9, 811 07 Bratislava, IČO: 35 886 625, proti žalovanému: Carpathia Residence, s.r.o., so sídlom Hradská 1/a, 821 07 Bratislava, IČO: 51 287 129, zast. advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária ANDRAŠOVIČ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Lermontovova 14, 811 01 Bratislava, IČO: 36 860 018, o zaplatenie 52.414,20 EUR s príslušenstvom a o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na naradenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý žalobca doručil súdu dňa 27.05.2022, sa žalobca voči žalovanému domáha zriadenia záložného práva v prospech žalobcu, a to na nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalovaného v podiele 1/1, zapísaná na Z. Č.. XXXX, vedeného Okresným Ú. L., kat. odbor, pre kat. územie B. L., a to na byt č. XXX, na 1p. bytového domu so súp. č. XXXX, vchod S. P. XB a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXX/XXXXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu so súpisným číslom XXXX, stavba postavená na parcelách registra „C“, parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/ XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/ XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/ XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/ XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel XXXX/XXXXXXX na zastavaných pozemkoch parc. registra „C“, parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 603m2; XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 602m2, XXXX/XXX - zastavená plocha a nádvorie o výmere 603m2, XXXX/XXX

- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 604m2, XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 589m2, XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 489m2, XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 8m2 a XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4m2.

2. Podaný návrh žalobca odôvodnil tým, že návrh podáva na zabezpečenie svojej splatnej a neuhradenej pohľadávky, kedy z aktuálneho konania žalovaného sa javí vysoko pravdepodobné, že prípadná exekúcia žalobcu bude ohrozená. Žalobca sa dostal do právneho vzťahu so žalovaným na základe zmluvy, predmetom ktorej je činnosť žalobcu smerujúca k tomu, aby mal žalovaný príležitosť uzavrieť s tretími osobami zmluvy na rezerváciu a následnú kúpu častí predmetu predaja, ako je definovaný v čl. 1 bod. 1.1 zmluvy. Zmluvu uzavreli strany v novembri 2018 a až aktuálne je možné z údajov v katastri zistiť, že projekt „.M. K.“, je už v štádiu zapísania všetkých bytov na list vlastníctva č. XXXX, pre kat. územie B. L.. Za činnosť žalobcu prislúcha žalobcovi odmena v súlade s bodom 3.2. zmluvy vo výške 3,5% z celkovej minimálnej cieľovej predajnej ceny určenej podľa pravidla uvedeného v bode 4.2 zmluvy, čo žalovaný nespochybňuje. Predmetom konania je 70% tohto nároku, nakoľko žalovaný so žalobcom

nekomunikuje. Podľa aktuálneho množstva plomb na LV č. XXXX je možné dôvodiť, že v krátkom čase dôjde k zápisu vlastníckych práv aj k ostatným záujemcom, ktorých sprostredkoval žalobca, čím dôjde k navýšeniu nároku žalobcu voči žalovanému. Tým, že žalovaný prestal žalobcu informovať o podpisoch zmlúv sprostredkovaných žalobcom, účelovo zabránil žalobcovi, aby vystavil žalovanému ďalšiu faktúru, čo je zmluvnou podmienkou na úhradu odmeny. Týmto konaním žalovaný odsúva nárok žalovaného do času, kým nebude vlastniť žiadnu nehnuteľnosť a nebude mať z čoho platiť svoje záväzky. K dnešnému dňu navyše pohľadávka žalobcu vzrástla. Žalovaný začína zaťažovať jednotlivé byty záložnými právami, a to nad rámec existujúcich záložných práv na jediný majetok žalovaného - nehnuteľnosti - v prospech financujúcej banky. Žalobca eviduje už iba jeden nepredaný byt z celého projektu, čo znamená, že žalovaný nebude mať žiadne ďalšie príjmy a jediný jeho majetok sú aktuálne nehnuteľnosti. Žalovaný ku dňu podania návrhu dosiahol zapísanie nových vlastníkov minimálne k 14 bytom, čím sa zbavil majetku na úkor žalobcu. Aktuálne je podaných ďalších 23 návrhov na rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech tretích osôb, čím sa opäť zníži majetok žalovaného. Žalovaný porušil zmluvu a prestal komunikovať so žalobcom, napriek opakovaným výzvam neuhradil žalobcovi ani jeden cent. Pri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení, ktoré má dočasný charakter, prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Konanie žalovaného, ktoré celkom zjavne smeruje k scudzeniu v podstate všetkého nehnuteľného majetku v jeho vlastníctve, je konaním, ktoré osvedčuje potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko všetko nasvedčuje tomu, že žalovaný sa zbaví svojho majetku skôr ako súd rozhodne v tomto konaní.

3. Súd sa oboznámil s podaným návrhom žalobcu a ním predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledujúci skutkový stav.

4. Z výpisu z LV č. XXXX, vedeného katastrom nehnuteľností pre okres L. A., obec L. - B. L., kat. územie B.Á. L., zo dňa 27.05.2022 súd zistil, že k uvedenému dátumu bol žalovaný vlastníkom viacerých nehnuteľností zapísaných na uvedenom liste vlastníctva a to ako výlučný vlastník v spoluvlastníckom podiele 1/1. Jedná sa o byty v bytovom dome na ul. S. P. XA, XB, XC, XD ako aj XE. Titulom nadobudnutia tam zapísaných nehnuteľností boli kolaudačné rozhodnutia č. XXXX/XXXX/L/X/KH zo dňa 03.12.2021, Oprava kolaudačného rozhodnutia č. XXXX/XXXX- X/H/XX/Ry zo dňa 22.12.2021 a kolaudačné rozhodnutie č. XXXX/XXXX/H-XX/Ry zo dňa 03.12.2021. Na jednotlivých bytoch sú zapísané záložné práva v prospech tuzemských bánk.

5. Zo žalobcom predloženého prehľadu bytov z bližšie neurčenej internetovej stránky z neznámeho dátumu vyplýva, že tam vypísané byty sú označené buď ako „predané“ prípadne „rezervované“.

6. Žalobca predložil tabuľkový dokument označený ako „cena za m2 analýza (bez DPH)“, z neznámeho dátumu, bez bližšej špecifikácie o analýzu akých bytov sa má jednať, v ktorej je spísaný zoznam bytov, počet izieb, plocha bytov a ceny bytov.

7. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:

8. Podľa , a , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

9. Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

10. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa , záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

14. Podľa d ods. 1 , záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.

15. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existencia reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, na zabezpečenie, ktorého má byť zriadené záložné právo. Zároveň musia byť splnené predpoklady na zriadenie záložného práva v zmysle a nasl. .

16. Žalobca sa zabezpečovacím opatrením domáha zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky ako veriteľ, teda potenciálny oprávnený v exekučnom konaní, nakoľko má za to že existuje dôvodná obava, že exekúcia rozhodnutia v danej veci bude ohrozená, keďže žalovaný sa zbavuje svojich nehnuteľností na úkor žalobcu, ich scudzovaním tretím osobám. Súd dôkladne preštudoval návrh žalobcu ako aj ním predložené listinné dôkazy a v danom prípade nevzhliadol dôvodnú obavu z ohrozenia možnej budúcej exekúcie vedenej žalobcom voči žalovanému, preto návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol.

17. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia je na mieste použiť s cieľom zabezpečenia peňažnej pohľadávky veriteľa, ak tento v návrhu preukáže, že je tu dôvodná hrozba zmarenia exekúcie. Podľa názoru súdu však žalobca uvedené žiadnym spôsobom nepreukázal. Hrozbu zmarenia exekúcie vidí v tom, že žalovaný predáva svoje nehnuteľnosti, čím sa zbavuje svojho nehnuteľného majetku a ohrozuje tak vymožiteľnosť žalobcovej pohľadávky. Žalobca navyše poukazuje, že na predávaných nehnuteľnostiach sú zriadené záložné práva v prospech bánk.

18. Súdu nie je zrejmé, akým spôsobom by malo žalobcom opísané konanie žalovaného ohroziť vymožiteľnosť jeho pohľadávky v prípadnom exekučnom konaní. Lustráciou verejne dostupných zdrojov (vlastná webová stránka žalovaného, obchodný register, finstat) súd zistil, že účelom a predmetom podnikania žalovaného je výstavba bytových a nebytových priestorov (najmä rezidenčných projektov) a ich následný predaj konečným užívateľom. Pokiaľ žalovaný postavil rezidenčný projekt pozostávajúci z bytov a nebytových priestorov a tieto nehnuteľnosti teraz následne predáva, jeho činnosť je len výkonom jeho podnikateľskej činnosti a v žiadnom prípade nemôže mať charakter zbavovania sa majetku. Za zbavovanie sa majetku takisto nemožno považovať, ak žalovaný majetok scudzuje za primeranú protihodnotu, čím nijakým spôsobom neohrozuje vymožiteľnosť žalobcovej pohľadávky, nakoľko predajom dochádza len k zmene formy vlastníctva z vlastníctva nehnuteľnosti na vlastníctvo peňažných prostriedkov v hodnote zodpovedajúcej predanej nehnuteľnosti. V tejto súvislosti žalobca nijako neosvedčil a ani len netvrdil, že by žalovaný nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve scudzoval pod cenu, prípadne za neprimerané protiplnenie či darovaním, kedy by bolo možné hovoriť o zbavovaní sa majetku. Neobstojí tak tvrdenie žalobcu, že keď žalovaný nebude vlastniť žiadnu nehnuteľnosť, nebude mať z čoho plniť svoje záväzky, nakoľko za predané nehnuteľnosti žalovaný získava peňažné prostriedky, ktoré sú rovnako efektívne postihnuteľné výkonom rozhodnutia ako nehnuteľnosti.

19. Žalobca svojim návrhom rovnako neosvedčil a ani len netvrdil, že by sa žalovaný v dôsledku svojej činnosti (ktorá je len výkonom jeho podnikateľskej činnosti - pozn. súdu) dostal do takej závažnej ekonomickej situácie, ktorá by dôvodne ohrozovala nielen vymožiteľnosť žalobcovej pohľadávky ale aj ďalšiu existenciu žalovaného ako podnikateľského subjektu ako takého, a teda aj postavenie žalobcu ako oprávneného v prípadnej exekúcii. Žalobca ako navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí súdu osvedčiť okamžitú a momentálnu natoľko závažnú situáciu žalovaného, na majetok ktorého navrhuje zriadiť sudcovské záložné právo, ktorá bude pre súd zrejmá natoľko, že v prípade, ak by súd jeho návrhu nevyhovel, mohlo by to pre žalobcu ako navrhovateľa znamenať nezvrátiteľný stav, ktorý by spôsobil podstatné sťaženie vymožiteľnosti jeho pohľadávky v budúcej exekúcii, čo však žalobca žiadnym spôsobom neuviedol. Žalobca len poukázal, že na jednotlivých bytoch a nebytových priestoroch vo vlastníctve žalobcu sú zriadené záložné práva v prospech tuzemských bánk, čo samo o sebe nemôže byť dôvodom pre vzhliadnutie dôvodnej obavy z vymožiteľnosti pohľadávky. Súd z vlastnej činnosti lustráciou verejne dostupných registrov preskúmal ekonomickú situáciu žalovaného a túto posúdil ako stabilnú. Z finančných ukazovateľov v priebehu obdobia od r. 2018 do 2020 (štatistiky za rok 2021 doposiaľ nie sú k verejne k dispozícii), súd zistil, že žalovaný hospodári so ziskom a má porovnateľný pomer aktív a pasív. Ani v ekonomickej situácii žalovaného tak súd nevzhliadol dôvod pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

20. Nakoniec sa neukázalo ako pravdivé ani tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaný je vlastníkom už len jediného bytu v rezidenčnom bytovom dome, čo jasne vyplýva z predloženého listu vlastníctva. Je síce pravdou, že žalobca predložil súdu aj výpis z webovej stránky (zrejme stránky žalovaného), kde sú všetky bytové jednotky označené ako predané alebo rezervované, táto stránka však nie je identifikovateľná, nie je z nej zrejmé z akého dátumu výpis pochádza a navyše jej nemožno priznávať rovnakú dôkaznú silu ako aktuálnym zápisom v LV (zo dňa 27.05.2022), ktoré majú charakter verejnej listiny a teda sa prezumuje ich správnosť.

21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd konštatuje, že žalobca vo svojom návrhu neosvedčil, že by v danom prípade medzi stranami sporu jestvovala taká situácia, ktorá by odôvodňovala objektívnu obavu z ohrozenia vymožiteľnosti žalobcovho nároku v potenciálnej exekúcii, ktorú by bolo možné odvrátiť jedine okamžitým zásahom zo strany súdu do vzájomných pomerov strán sporu. Súd preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

22. Nakoľko návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bol podaný v rámci prebiehajúceho konania o veci samej, o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.