Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/128/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v spore žalobcu: U.. A.. O. S., J. I. P. X, XXX XX P. proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 559.000,00 eur podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Súd žalovanej voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 11.08.2011 domáhal voči žalovanej náhrady škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v dôsledku trestného stíhania vedeného na PZ Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Trnave pod č. OUJP-139/95 ä na OÚV PZ Bratislava I vedenom ČVS:VP-130/95), ktoré bolo od počiatku zjavne nezákonné a v rámci, ktorého bol žalobca neprípustne šikanovaný. Žalobca sa za zjavnú nečinnosť a marenie jeho práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov v období od 23.06.2005 do zastavenia trestného stíhania do dňa 23.02.2010 domáhal náhrady nemajetkovej ujmy spolu v sume 559.000,- eur, keď sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 9.000,- eur za každý rok prieťahov a marenie spravodlivosti, vo výške 50.000,- eur titulom straty znaleckého posudku, ktorý obsahuje citlivé údaje o osobe a vo výške 500.000,- eur titulom ublíženia na zdraví v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom a nezákonným vymysleným trestným stíhaním. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaná Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky je zodpovedná za nemajetkovú ujmu, ktorá žalobcovi vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v trestnom konaní, za zjavnú nečinnosť, prieťahy a nekonanie o zastavení trestného stíhania v čase kedy i v prípade keby bolo trestné stíhanie dôvodné bolo by zo zákona premlčané. Trestné stíhanie bolo uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 03.02.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.02.2010 zastavené. Zastavenie trestného stíhania žalobcu potvrdilo, že sa nenaplnili predpoklady o spáchaní trestného činu a teda, že všetky úkony zo strany orgánov činných v trestnom konaní boli absolútne neúčinné a sú neplatné. žalobca listom zo dňa 23.06.2005 navrhol a žiadal predmetné vymyslené trestné stíhania voči jeho osobe zastaviť. Vymysleným a nezákonným trestným stíhaním došlo k flagrantnému porušeniu práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie a k porušeniu jeho práva na prerokovanie trestnej veci bez zbytočných prieťahov pričom žalobca, ktorý bol nezákonne trestne stíhaný neprispel k predlženiu doby trestného stíhania. Okresná prokuratúra opakovane upozorňovala vyšetrovateľa PZ a jeho nadriadených na prieťahy v danej trestnej veci a zastávala názor, že vyšetrovanie malo byť už dávno ukončené. Vyšetrovateľ PZ z Úradu justičnej a kriminálnej polície okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave v rozhodnom období od 23.06.2005 nevykonal žiaden relevantný úkon vo veci, ako to vyplýva

z uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava I o zastavení trestného stíhania č.k. 1 Pv 76/10-3 zo dňa 3. februára 2010. V predmetnom uznesení prokurátora je uvedené, že žalobca ako obvinený bol viackrát vypočutý od 28.03.1995 a naposledy dňa 25.09.1997, čo bol posledný úkon vyšetrovateľa Policajného zboru smerujúci k trestnému stíhaniu obvineného. Zjavná nečinnosť zo strany vyšetrovateľa PZ od 23.06.2005 mala za následok prieťahy v predmetnej trestnej veci, vyvolala u žalobcu stav právnej a osobnej neistoty, morálne utrpenie, udržiavalo navrhovateľa v napätí a psychickom utrpení v dôsledku marenia zákonného postupu vo vzťahu na zjavné nezákonné trestné stíhanie a tým aj zhoršenie zdravotného stavu žalobcu majúceho za následok stratu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobca si voči žalovanej uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy za 6 rokov prieťahov trestného stíhania od 23.06.2005 do 23.02.2010 vo výške 9.000,- eur vychádzajúc z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Apicelia vs Taliansko, podľa ktorého prináleží nemajetková ujma za každý rok prieťahov a marenie spravodlivosti v sume 1.500,- eur. Nemajetkovú ujmu za stratu znaleckého posudku z vyšetrovacieho spisu , ktorý obsahoval citlivé údaje k osobe žalobcu si žalobca uplatnil nemajetkovú ujmu vo výške 50.000,- eur. Znalecký posudok vypracovaný v rámci trestného konania znalcami MUDr. Mária Žuchová a MUDr. Eva Balážová, CSc. dňa 13.08.1996 na posúdenie duševného stavu žalobcu ako obvineného obsahoval citlivé údaje k osobe žalobcu, jeho podnikateľským aktivitám, k jeho rodinným príslušníkom a k jeho zdravotnému stavu, k výsledkom vyšetrenia, klinickej symptomatike žalobcu a k psychopatologickému rozboru zdravotného stavu žalobcu. Stratou originálu znaleckého posudku došlo k neoprávnenému zásahu do práva na súkromie žalobcu a k zásahu do práva na ochranu osobných údajov. Žalovaný nepreukázal existenciu originálu znaleckého posudku vo vyšetrovacom spise čím potvrdil, že originál znaleckého posudku obsahujúci citlivé údaje k osobe žalobcu sa stratil resp. dostal sa do neoprávnenej dispozície tretej osoby. Uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy titulom ublíženia na zdraví vo výške 500.000,- eur odôvodnil žalobca tým, že v dôsledku neprávneho úradného postupu a vedením nezákonného trestného stíhania došlo k intenzívnemu zásahu do práva žalobcu na ochranu osobnosti majúceho za následok zhoršenie zdravotného stavu z diagnózy F-60 na diagnózu F-33.1 v roku 2008. Odškodnenie z titulu náhrady škody na zdraví za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia nemôže byť pritom dostatočnou a ani len primeranou satisfakciou za vzniknutú ujmu na osobnostných právach zdravotne poškodeného žalobcu. nezákonné trestné stíhanie malo aj za dôsledok obmedzenie slobody pohybu a zasiahlo i do práva žalobcu vykonávať prácu v zahraničí. Konanie orgánu štátu v rozsahu zákona bez akejkoľvek výnimky a zákonom ustanoveným spôsobom napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty, čím je vylúčený stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. Podľa čl. 2 ods. 2,3 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

2. Žalovaná žalobu žalobcu žiadala ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaná uviedla, že pokiaľ si žalobca uplatňuje náhradu škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa spočívajúceho v prieťahoch v trestnom konaní od roku 1997 je nutné posúdiť vec podľa vtedy účinného Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Tvrdenie žalobcu, že náhradu škody si uplatňuje za prieťahy v konaní v ním uvedenom období t.j. od 06/2005 do 02/2010 považovala v tejto súvislosti žalovaná za účelové. K tvrdeniam žalobcu, že žalobca nezapríčinil prieťahy v konaní žalovaná poukázala na skutočnosť, že z vyšetrovacieho spisu je zrejmé, že vyšetrovateľ opakovane predvolával žalobcu ako obvineného na výsluch pričom žalobca sa na výsluch opakovane nedostavil. Žalobca bol predvolaný na výsluch v dňoch 13.01.1998, 25.11.1998, 10.12.1998, 18.02.1999. Vo vzťahu k nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej umy za stratu znaleckého posudku žalovaná uviedla, že žalobca nepreukázal jeho stratu a poukázala na vyjadrenie JUDr. Daniely Sučanskej, predsedníčky senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.03.2015, podľa ktorého v spise Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 10C 167/2010, ktorý sa nachádzal na Najvyššom súde Slovenskej republiky v dôsledku dovolania vedenom pod sp. zn. 3 Cdo 349/2014 sa nachádza koncept vyšetrovacieho spisu Obvodného úradu vyšetrovania Bratislava I číslo ČVS: OUV-139/1995, ktorého súčasťou je znalecký posudok z odboru psychiatrie vypracovaný 13. augusta 1996 znalkyňami MUDr. Máriou Žuchovou a MUDr. Evou Balážovou ohľadne vyšetrenia duševného stavu žalobcu, ktorý je zviazaný, zošitý šnúrou a opatrený odtlačkami úradnej pečiatky oboch uvedených znalkýň ako aj znaleckými doložkami oboch znalkýň. Žalovaná mala tiež za to, že náhrada i za prípadnú stratu znaleckého posudku uplatnená v sume 50.000,- eur je neprimeraná a tvrdenie o šírení znaleckého posudku medzi nepovolanými osobami považovala za ničím nepreukázanú hypotézu. K nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 500.000,- eur titulom náhrady za škodu na zdraví uviedla, že uplatnená náhrada je uplatnená v sume vysoko prevyšujúcej zákonom stanoveného

limitu výšky nemajetkovej ujmy. Poukázala tiež na to, že žalobca vedie so žalovanou zastúpenou Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky ďalších 7 sporov kde poukazuje na rôzne trestné konania a v nich sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy v súvislosti s prieťahmi, poškodením dobrého mena, morálnym utrpením a poškodením dobrej povesti. Žalobca nepreukázal, že k jeho poškodeniu zdravia došlo práve v súvislosti s trestným stíhaním, ktoré je predmetom sporu. V písomnom podaní zo dňa 24.02.2016 žalovaná doplnila svoje vyjadrenie a uviedla, že nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy v dôsledku žalobcom tvrdenej straty znaleckého posudku je nedôvodný, ničím nepreukázaný a teda bezpredmetný, nakoľko so žalovanou predloženej elektronickej komunikácie s predsedníčkou senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jasne vyplýva, že originál znaleckého posudku z odboru psychiatrie vypracovaný 13.08.1996 znalkyňami MUDr. Máriou Žuchovou a MUDr. Evou Balážovou ohľadom vyšetrenia duševného stavu žalobcu sa nachádza v koncepte vyšetrovacieho spisu ČVS: OUV-139/1995. Uvedená mailová komunikácia dostatočne preukazuje neopodstatnenosť tvrdení žalobcu o údajnej strate uvedeného znaleckého posudku. Vo vzťahu k žalobcom vymedzenému obdobiu údajných prieťahov, t. j. od 23.06.2005 do 23.02.2010 žalovaná uviedla, že žalobcovi bolo po skončení vyšetrovania doručené predvolanie k oboznámeniu sa so spisom na deň 25.02.2003, pričom k oboznámeniu bol predvolaný aj jeho obhajca JUDr. Stoszek. Žalobca ako obvinený a ani jeho obhajca sa k oboznámeniu nedostavili a požiadali o preloženie termínu oboznámenia sa so spisom. Nedostavili sa ani na oznámený nový termín preštudovania vyšetrovacieho spisu na deň 14.04.2003 a to z dôvodu práceneschopnosti žalobcu, ktorý v ospravedlnení tiež uviedol, že nevie uviesť kedy by bolo možné aby sa dostavil k oboznámeniu a že na oboznámení sa so spisom trvá. Vyšetrovateľ Policajného zboru následne zisťoval 11.04.2003 u ošetrujúcej lekárky žalobcu či je žalobca schopný zúčastniť sa vyšetrovacieho úkonu i napriek PN. Z lekárskej správy zo dňa 06.12.2006 podanej A.. A. K. vyplýva, že práceneschopnosť žalobcu k 06.12.2006 naďalej trvá. Preštudovanie vyšetrovacieho spisu sa uskutočnilo dňa 09.04.2008, ktoré sa zúčastnil len obhajca žalobcu keď žalobca bol dlhodobo PN. žalobca však i napriek tomu, že sa preštudovania vyšetrovacieho spisu zúčastnil jeho obhajca trval na preštudovaní vyšetrovacieho spisu osobne. Vyšetrovateľ dňa 20.08.2009 spracoval návrh na podanie obžaloby a od toho dňa už s príslušným vyšetrovacím spisom nedisponoval, nakoľko tento bol odovzdaný dozorujúcej prokuratúre. Obdobie prieťahov v konaní vymedzené žalobcom od 23.06.2005 do podania návrhu na podanie obžaloby t.j. do 20.08.2009 nemožno považovať za obdobie nečinnosti vyšetrovateľa Policajného zboru, ale za obdobie, kedy sám žalobca svojím vlastným konaním neumožnil vyšetrovateľovi Policajného zboru ukončiť vyšetrovanie, za čo by si mal niesť zodpovednosť on sám. Tvrdenie žalobcu o údajných prieťahoch v konaní vymedzených obdobím od 23.06.2005 do 23.02.2010 je nedôvodné, nemajúce oporu vo vyšetrovacom spise a nie sú ani podložené žiadnym hodnoverným dôkazom. Vo vzťahu k nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy za údajné ublíženie na zdraví vzniknuté v dôsledku nezákonne vedeného trestného stíhania žalovaná uviedla, že trestné stíhanie nebolo možné ukončiť práve v dôsledku samotného konania žalobcu, ktorý sa opakovane nezúčastňoval úkonov, na ktoré bol predvolaný. Tvrdenie žalobcu , že malo dôjsť k poškodeniu jeho zdravia v dôsledku neprimerane dlhého trestného konania je nedôvodné pretože toto nebolo možné ukončiť výlučne z dôvodu opakovaného sa nedostavovania žalobcu. V súvislosti s odôvodnením nároku na náhradu nemajetkovej ujmy ustanovením § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka žalovaná namietla nedostatok pasívnej legitimácie. Žalovaná tiež poukázala na skutočnosť, že žalobca si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy titulom údajných prieťahov v trestnom konaní v zhodnom období aj v iných konaniach a to v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V sp. zn. 50c/96/2012 a v konaniach vedených na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 11C/129/2011, sp. zn. 14C/38/2011, sp. zn. 16C/81/2010, sp. zn. 14C/135//2011, sp. zn. 15C/96/2008. Podľa žalovanej je teda otázne ako dospel žalobca k tomu, že práve v konaní vedenom pod ČVS: OUJP-139/95 mu vznikla nemajetková ujma vrátane údajného poškodenia zdravia, v akej výške mu vznikla, v akom rozsahu a s akými následkami, nakoľko si nárok na náhradu nemajetkovej ujmy uplatňuje žalobca v rozhodnom období v ďalších šiestich konaniach.

3. Žalobca sa vyjadril vo veci a uviedol, že voči žalovanej sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy vrátane kompenzácie za sťaženie spoločenského uplatnenia keďže v priamej príčinnej súvislosti s prežitým stresom, utrpením, psychickým strádaním z neprimeraného, neprimerane dlhého trestného stíhania ochorel čo malo za následok zníženie kvality jeho života a spoločenského uplatnenia, pričom intenzita neoprávneného zásahu vyplynula aj zo skutočnosti, že žalobca bol vyšetrovateľmi prenasledovaný, perzekvovaný a to v 4 trestných stíhaniach v jednom spise vymyslenými skutkami. Stratený znalecký posudok potvrdil, že na začiatku trestného stíhania bol žalobca zdravý pričom pod ťarchou psychického stresu a prenasledovania, zatykačov onemocnel psychicky čo v konečnom dôsledku malo za následok stav invalidity s trvalými následkami, zníženie schopnosti vykonávať prácu postupne od 55% až do 70%.

Žalobcovi bolo vyhrážané väzbou až na 8 rokov nepodmienečne čo žalobca ťažko psychicky znášal, žil po dobu vymysleného trestného stíhania za 4 skutky v neustálom strese, ochorel nevyliečiteľnou chorobou. Žalobca po dobu trestného stíhania bol vylúčený zo spoločenského života v dôsledku straty dôvery v jeho osobu a to aj na pracovisku, bol udržiavaný v stave neistoty ohľadne budúceho uplatnenia, žil pod psychickou záťažou a v strese čo malo a má trvalé následky. Žalobca si uplatňuje odškodnenie nemajetkovej ujmy aj ako kompenzáciu za sťaženie spoločenského uplatnenia pričom pri výpočte vychádzal z pomyselnej hodnoty zmareného ľudského života pri 1000 vyradení zo všetkých sfér spoločenského zapojenia. Ide o 400 násobok hrubej mesačnej priemernej nominálnej mzdy v národnom hospodárstve za kalendárny rok predchádzajúci roku v ktorom sa ustálil zdravotný stav poškodeného. Vo vzťahu k stratenému znaleckému posudku uviedol, že znalecký posudok, ktorý obstaral súd nie je pôvodným originálom keďže ho policajti dodatočne zabezpečili od znalkyne až po začatí tohto kompenzačného konania a konania sp. zn. 10C/167/2010 vedeného na Okresnom súde Bratislava I.

4. Podľa § 470 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte Civilného sporového poriadku) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

5. Žaloba žalobcu bola podaná na súd za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ale súd konal podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, nakoľko z citovaného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyplýva, že v prebiehajúcom konaní sa uplatní tzv. princíp okamžitej použiteľnosti novej právnej úpravy, teda po nadobudnutí účinnosti Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016, sa v konaní postupuje podľa novej právnej úpravy.

6. Súd poučil strany sporu o procesných právach a povinnostiach strán sporu podľa § 160 Civilného sporového poriadku a podľa § 153 a § 154 Civilného sporového poriadku písomne.

7. Súd vykonal stranami označené dôkazy a oboznámil sa s listinnými dokladmi - uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava I č.k. 1 Pv 76/10-3 zo dňa 3. februára 2010, žiadosť žalobcu o zastavenie trestného stíhania zo dňa 23.06.2005 , návrh žalobcu na zastavenie konania vo veci ČVS: ORP-139/BA-1995 zo dňa 24.06.2005, žiadosť Okresnej prokuratúry Bratislava I č.k. 1 Pv 487/03-70 zo dňa 11. januára 2007 vo veci OÚJP - 139/30-95 o podanie správy o stave konania, žiadosť žalobcu o predbežné prerokovanie nárok na náhradu škody zo dňa 27.07.2010, príkaz na vyšetrenie duševného stavu sp. zn. 3Nt 1270/96 zo dňa 06.06.1996, uznesenie Obvodného úradu vyšetrovania PZ SR Bratislava I ČVS: VP-139/30-95 Ko zo dňa 5. augusta 1996, znalecký posudok zo dňa 13.08.1996 podaný v konaní ČVS: VP-139/30-95 Ko vo veci vyšetrenia duševného stavu žalobcu, potvrdenie lekárky A.. Y.. I., psychiater zo dňa 02.08.2011, záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-139/OEK-TT-1995 zo dňa 09.04.2008, lekárska správa A.. B. X., primár neurologického oddelenia zo dňa 06.07.2010, doklad A.. Y.. I., psychiater dňa 03.02.2010, úradný záznam zo spisu Okresného riaditeľstva PZ v Trnave Úrad justičnej a kriminálnej polície ČVS: OUJP-139/95, úradný záznam zo spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 10C 167/2010, kópie listinných dokladov z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-139/OEK-TT-1995

- úradný záznam vyšetrovateľa, predvolanie obvineného ČVS: OUV-139/95 Čn zo dňa 17.01.2003, žiadosť obhajcu žalobcu o preloženie termínu úkonu vo veci ČVS: OÚV-139/95 Čn zo dňa 15.02.2003, ospravedlnenie žalobcu z neúčasti na úkone dňa 14.04.2003 zo dňa 11.04.2003, žiadosť vyšetrovateľa adresovaná A.. A. K., praktický lekár pre dospelých zo dňa 15.04.2003 na predloženie lekárskej správy, výzva vyšetrovateľa zo dňa 14.08.2008, oznámenie lekárky A.. A. K., praktický lekár pre dospelých z 06.12.2006, úradný záznam vyšetrovateľa zo dňa 09.06.2008, návrh na podanie obžaloby vo veci ČVS: OÚV-139/95 zo dňa 20.08.2009, uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 3Nt 405/96 z 27.11.1996, návrh Okresnej prokuratúry Bratislava I na vydanie príkazu na zatknutie žalobcu Pv 386/98-18 zo dňa 11.06.1999, Príkaz Okresného súdu Bratislava I č. 3Nt 334/99 z 23.06.1999 na zatknutie žalobcu, predvolanie žalobcu k preštudovaniu vyšetrovacieho spisu na deň 13.01.1998, na deň 22.01.1999, na deň 18.02.1999, na deň 05.03.1999, úradný záznam vyšetrovateľa zo dňa 09.02.1999, žiadosť o vykonanie doručenia zo dňa 19.04.1999, rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie číslo 531 104 1200 zo dňa 5. januára 2012, lekárska správa A.. O. I., diabetológ z vyšetrenia žalobcu zo dňa 06.07.2012 a zo

dňa 28.09.2016, kópia žaloby žalobcu v konaní na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 15C/96/2008, sp. zn. 16C/81/2010, sp. zn. 11C/129/2011, sp. zn. 14C/135/2011, sp. zn. 25C/38/2011, obžaloba Krajskej prokuratúry Bratislava číslo konania 1Kv 16/2008-64 zo dňa 23. apríla 2009, uznesenie Okresného riaditeľstva v Bratislave 5, Úrad justičnej a kriminálnej polície odbor justičnej polície ČVS ORP-1393/1- OVK-B5-2008 zo dňa 11. mája o zastavení trestného stíhania žalobcu , uznesenie Okresného riaditeľstva v Bratislave 1, Úrad justičnej a kriminálnej polície oddelenie skráteného vyšetrovania Staré Mesto - východ ČVS ORP-3169/SMv-OSV-B1-2007-BG zo dňa 27. 11.2007 o zastavení trestného stíhania vo veci, uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Trnave úrad justičnej a kriminálnej polície ČVS: ORP-1975/ UJKP-OVK-TT-2002 zo dňa 31.05.2005, oznámenie Sociálnej poisťovne ústredie č. 531 104 1200 zo dňa 24. júna 2010, lekárska správa A.. B. X., neurológ z vyšetrenia žalobcu zo dňa 06.07.2010, lekárska správa A.. A. K., všeobecný lekár pre dospelých zo dňa 14.10.2016, lekársky posudok žalobcu zo dňa 06.12.2011, lekárska správa A.. A. K.C., všeobecný lekár pre dospelých zo dňa 23.11.2010, potvrdenie lekárky A.. Y.. I., psychiater zo dňa 21.11.2011.

8. Súd oboznámením sa s obsahom listinných dokladov zistil, že 8.1. Uznesením Obvodného úradu vyšetrovania PZ SR Bratislava I ČVS: VP-139/30-95 Ko zo dňa 21.02.1995 bolo žalobcovi a iným osobám vznesené obvinenie za trestný čin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 125 ods. 1 alinea 1., ods. 2 písm. b) Trestného zákona Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal žalobca ako obvinený dňa 22.03.1995 sťažnosť, ktorú Obvodná prokuratúra Bratislava I uznesením č.k. 1 Pv 130/95-10 zo dňa 30.03.1995 ako nedôvodnú zamietla. 8.3. Obvodný úrad vyšetrovania Bratislava I uznesením ČVS: VP-139/95 Ko zo dňa 2. mája 1995 a uznesením ČVS: VP-139/30-95 Ko zo dňa 24.10.1995 bolo trestné stíhanie spoluobvinených zastavené. 8.4. Uznesením Obvodného úradu vyšetrovania PZ SR Bratislava I ČVS: VP-139/30-95 Ko zo dňa 24.10.1995 bolo žalobcovi vznesené obvinenie za trestný čin neoprávneného podnikania podľa § 118 ods. 1 Trestného zákona. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal žalobca ako obvinený sťažnosť, ktorú Obvodná prokuratúra Bratislava I uznesením č.k. 1 Pv 130/95-63 zo dňa 11.12.1995 ako nedôvodnú zamietla. 8.5. Uznesením Obvodného úradu vyšetrovania PZ SR Bratislava I ČVS: VP-139/30-95 Ko zo dňa 14.12.1995 bolo žalobcovi vznesené obvinenie za trestný čin neoprávneného podnikania podľa § 118 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal žalobca ako obvinený dňa 12.04.1996 sťažnosť, ktorú Obvodná prokuratúra Bratislava I uznesením č.k. 1 Pv 130/95-74 zo dňa 22.02.1996 ako nedôvodnú zamietla. 8.6. Uznesením Obvodného úradu vyšetrovania PZ SR Bratislava I ČVS: VP-139/30-95 Ko zo dňa 17. júna 1996 boli na základe príkazu sudcu Obvodného súdu Bratislava I zo dňa 06.06.1996 č.k. 3Nt 1270/96 pribraté na vyšetrenie duševného stavu obvineného znalkyne z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria A.. K. F. - J.C. a A.. P. B.. 8.7. Uznesením Obvodného úradu vyšetrovania PZ SR Bratislava I ČVS: VP-139/30-95 Ko zo dňa 30. septembra 1996 bolo žalobcovi vznesené obvinenie za trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods.3 písm. d) Trestného zákona. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal žalobca ako obvinený dňa 30.10.1996 sťažnosť, ktorú Okresná prokuratúra Bratislava I uznesením č.k. 1 Pv 130/95 zo dňa 13.01.1997 ako nedôvodnú zamietla. 8.8. Uznesením Obvodného úradu vyšetrovania PZ SR Bratislava I ČVS: VP-139/30-95 Ko zo dňa 24. 10. 1996 bolo podľa § 173 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku trestné stíhanie proti žalobcovi ako obvinenému prerušené nakoľko pre neprítomnosť obvineného nemožno vec náležite objasniť a uznesením zo dňa 12. februára 1997 bolo podľa § 173 ods. 2 Trestného poriadku v trestnom stíhaní pokračované lebo nebol dôvod na prerušenie. 8.9. Na základe uznesenia zo dňa 05.08.1996 bol vypracovaný znalecký posudok z odboru psychiatria o žalobcovi znalkyňou A.. A.. Ž. a A.. C.. I.. 8.10. Žalobca bol opakovane predvolávaný na vyšetrovacie úkony a na výsluch o čom svedčia úradné záznamy vyšetrovateľa PZ a to

- úradný záznam zo dňa 24.07.1995 - dňa 24.07.1995 sa výsluch obvineného (žalobcu) nekonal z dôvodu zdravotných problémov obvineného,

- úradný záznam zo dňa 11.10.1995 - obhajca obvineného na žiadosť vyšetrovateľa ohľadne informácií o zdravotnom stave obvineného nereagoval,

- úradný záznam zo dňa 27.11.1995 - obhajca z dôvodu práceneschopnosti ospravedlnil neúčasť na úkone výsluchu obvineného,

- úradný záznam zo dňa 04.07.1996 - výsluch obvineného naplánovaný na 27.06.1996 nebol uskutočnený, nakoľko predvolanie obvinenému nebolo doručené, keď na adrese, ktorú uviedol ako adresu na doručovanie písomností sa nezdržiava,

- úradný záznam zo dňa 04.07.1996 - vykonané šetrenie za účelom zistenia miesta kde sa obvinený zdržiava a zaznamenanie telefonickej komunikácie s obvineným, ktorý odmietol vyšetrovateľovi oznámiť adresu, kde mu možno zasielať predvolania a inú písomnosti,

- úradný záznam zo dňa 30.09.1996 - výsluch obvineného dňa 30.09.1996 nebol uskutočnený, obvinený sa nedostavil a dôvod neúčasti neoznámil,

- úradný záznam zo dňa 11.10.1996 - vykonané šetrenie za účelom zistenia pobytu obvineného,

- úradný záznam zo dňa 15.10.1996 - vrátená doporučená zásielka s predvolaním obvineného ako neprevzatá späť,

- úradný záznam zo dňa 23.10.1996 - vrátená doporučená zásielka s predvolaním obvineného ako neprevzatá späť,

- úradný záznam zo dňa 10.06.1997 - ospravedlnenie obhajcu z účasti na úkone - výsluch obvineného dňa 13.06.1997,

- úradný záznam zo dňa 23.06.1997 - obvinený sa na výsluch dňa 23.06.1997 nedostavil,

- úradný záznam zo dňa 07.07.1997 - obvinený sa na výsluch dňa 07.07.1997 nedostavil,

- úradný záznam zo dňa 24.09.1997 - obhajca obvineného oznámil, že na úkone dňa 24.09.1997 obvinený a ani obhajca nezúčastní,

- predvolanie obvineného na termín dňa 24.11.1998, na termín dňa 10.12.1998, predvolanie obvineného k preštudovaniu vyšetrovacieho spisu na deň 13.01.1998, na deň 22.01.1999, na deň 18.02.1999, na deň 05.03.1999, na deň 26.04.1999. 8.11. Okresný úrad justičnej polície PZ Trnava vo veci ČVS: OUV-139/95 Čn oznámil obvinenému (žalobcovi) listom zo dňa 17.01.2003, že spisový materiál ČVS:OUV-139/95 v trestnej veci obvineného týkajúci sa trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 125 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a iné bol odstúpený v rámci výpomoci z OÚV PZ Bratislava I na tunajší OÚV PZ Trnava. Vyšetrovateľ zároveň upovedomil obvineného o zmene právnej kvalifikácie v zmysle § 163 ods. 4 Trestného poriadku, keď skutky, ktoré boli voči osobe obvineného posudzované ako trestný čin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 125 ods. 1 alinea 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona (uznesenie zo dňa 21.02.1995), trestný čin neoprávneného podnikania podľa § 118 ods. 1 Trestného zákona (uznesenie zo dňa 24.10.1995), trestný čin neoprávneného podnikania podľa § 118 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona (uznesenie zo dňa 14.12.1995), trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1 , ods. 3 písm. d) Trestného zákona (uznesenie zo dňa 30.09.1996) budú odteraz posudzované ako trestný čin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 125 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, trestný čin neoprávneného podnikania podľa § 118 ods. 1 Trestného zákona, trestný čin neoprávneného podnikania podľa § 118 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. 8.12. Žalobca bol opakovane predvolaný na oboznámenie sa so spisovým materiálom po skončení vyšetrovania o čom svedčia úradné záznamy vyšetrovateľa PZ a to

- úradný záznam - dňa 25.02.2003 bolo vytýčené oboznámenie sa so spisovým materiálom po skončení vyšetrovania, obhajca JUDr. Stoszek a ani obvinený sa k oboznámeniu nedostavili, požiadali o preloženie termínu. Na nariadený termín preštudovania vyšetrovacieho spisu na deň 14.04.2003 sa obvinený opätovne ospravedlnil s tým, že oznámil, že nevie uviesť kedy by sa mohol dostaviť pričom trval na oboznámením sa so spisom Zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo dňa 09.04.2008 vyplýva, že obhajca obvineného preštudoval vyšetrovací spis a zároveň navrhol trestný čin nedovolaného podnikania zastaviť, pretože nejde o trestný čin. Ostatné trestné činy navrhol zastaviť pretože podľa novely Trestného zákona tieto neboli implementované do jej obsahu. Obhajca sa domnieval, že trestné stíhanie obvineného bolo premlčané a poukázal na jeho duševnú chorobu, z ktorej vyplýva podozrenie, že nie je schopný chápať zmysel trestného konania. 8.13. Vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ v Trnave Úrad justičnej a kriminálnej polície v trestnej veci žalobcu ČVS: OUV-139/95 zo dňa 20.08.2009 predložil prokurátorovi podľa § 209 ods. 1 Trestného poriadku spis s návrhom na podanie obžaloby na obvineného žalobcu. 8.14. Okresná prokuratúra Bratislava I uznesením číslo konania 1 Pv 76/10-3 zo dňa 3. februára 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.02.2010 podľa § 215 ods. 1 písmeno d) Trestného poriadku

s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 1 písmeno a) trestného poriadku zastavila trestné stíhanie proti žalobcovi ako obvinenému vedené na úrade justičnej a kriminálnej polícii Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave pod číslom OUJP-139/95 pretože trestné stíhanie je neprípustné podľa § 9, lebo je premlčané. V odôvodnení uznesenia prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I okrem iného uviedol, že preskúmaním spisového materiálu na vec sa vzťahujúceho zistil, že vyšetrovateľ policajného zboru zadovážil listinné dôkazy a vykonal výsluchy svedkov od 14.3. 1995 do 25.3.1997. Obvinený bol viackrát vypočutý od 28.3. 1995 a naposledy dňa 25.9.1997, čo bol posledný úkon vyšetrovateľa Policajného zboru smerujúci k trestnému stíhaniu obvineného. Obvinený je trestne stíhaný za trestné činy, ktorých horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody neprevyšuje tri roky . Podľa § 215 ods. 1 písmeno d) Trestného poriadku prokurátor zastaví trestné stíhania, ak je trestné stíhanie neprípustné podľa § 9. Podľa § 9 ods. 1 písmeno a) Trestného poriadku trestné stíhanie nemožno začať a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie premlčané. V poučení bol obvinený poučený, že proti uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú možno podať do troch dní od jeho oznámenia a že v trestnom stíhaní sa bude pokračovať, ak obvinený vyhlási do troch dní od oznámenia uznesenia, že na prejednaní veci trvá.

9. Súd z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava I vedeného pod sp. zn. 10C 167/2010 zistil, že sa týka sporu žalobcu Ing. Bc. Ján Sarkocy proti žalovanej Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR o náhradu ušlého zisku a zaplatenia odškodnenia. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.12.2010 domáha voči žalovanej náhrady škody spolu vo výške 5.521.156,52 eur s príslušenstvom z dôvodu, že v období od 21.02.1995 do 23.02.2010 sa stal objektom a obeťou nedôvodného a nezákonného vymysleného trestného stíhania za viaceré vymyslené skutky v konaní ČVS VP-139/30-95 Ko. Žalobcom uplatnená náhrada škody pozostáva z ušlého zisku v rozhodnom období v sume 5.521.156,52 eur a z odškodnenia v sume 689.000,- eur. Odškodnenie vo výške 689.000,- eur si žalobca uplatnil za odškodnenie v sume 200.000,- eur za neprípustné obmedzenie osobnej slobody a slobody pohybu (hlavne smerom do zahraničia) vo vzťahu na vydanie 2 Príkazov na zatknutie žalobcu a odňatie cestovných pasov, v sume 300.000,- eur za pocity tiesne a frustrácie žalobcu aj napriek zastaveniu trestného stíhania, vzhľadom na 15 rokov nezákonnosti napáchaných orgánmi činnými v trestnom konaní voči žalobcovi, za morálne utrpenie z nezákonných a protiústavných útokov orgánov činných v trestnom konaní voči integrite žalobcu, čo viedlo k zhoršeniu psychického zdravotného stavu žalobcu, majúceho za následok poškodenie zdravia žalobcu čoho dôkazom je lekárska správa - Nález zo dňa 06.10.2014, v sume 22.500,- eur za prieťahy po dobu 15 rokov x 1.500,- eur/rok v súlade s judikatúrou ESĽP a v sume 67.500,- eur za 3 rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I vo veciach č.k. 3Nt 1270/96, č.k. 3Nt 405/96, č.k. 3Nt 334/99 (3 x 22.500,-eur). Žalovaná žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo veci nie je rozhodnuté. K spisu je pripojený vyšetrovací spis číslo ČVS: OUJP - 139/1995 , koncept, I. a II. zväzok ktorý sa týka obv. Ing. Ján Sarkocy- koncept, v ktorom sa na č.l. -198- nachádza originál znaleckého posudku z odboru psychiatria o žalobcovi vypracovanom na základe uznesenia Obvodného úradu vyšetrovania PZ Bratislava I ČVS: VP-139/30-95 Ko. a ktorý bol vypracovaný A.. Ž. a A.. I. dňa 13.08.1996.

10. Súd z kópií žalôb žalobcu predložených žalovanou zistil, že 10.1. Žalobca dňa 02.07.2007 podal na Okresnom súde Bratislava I žalobu voči žalovanej Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR podľa zákona č. 58/1969 Zb. a zákona č. 514/2003 Z.z. a návrh na zmenu žalobného návrhu doručenú 24.03.2011, ktorou sa domáhal náhrady škody 3.400.000,- Sk, náhrady primeraného zadosťučinenia 4.400.000,- Sk a zaplatenia nemajetkovej ujmy 5.000.000,- Sk a to titulom straty na zárobku, primerané zadosťučinenie titulom obštrukcií, šikany, vyvolaného stavu napätia, psychického traumatizovania, prieťahov, kriminalizovanie jeho osoby, neoprávneného nakladania s osobnými údajmi, stratou spisu a 44 mesačného prenasledovania a perzekuovania v trestnom konaní ČVS: ORP-205/02-16-2003-Ms, následne ČVS: ORP-1975/UJKP- OVK-TT-2002 pre trestný čin násilie proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1 Trestného zákona na podklade krivého obvinenia zo strany A.. K.. S.. Konanie o žalobe žalobcu bolo vedené pod sp. zn. 15C 96/1998. 10.2. Žalobca dňa 27.04.2010 podal na Okresnom súde Bratislava I žalobu voči žalovanej Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra SR podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorou sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy 13.500 eur titulom nesprávneho úradného postupu - hrubá nečinnosť vyšetrovateľov PZ, vyvolanie právnej neistoty, marenie zákonného postupu voči osobe, ktorá ublížila žalobcovi na zdraví v trestnom konaní vedenom proti obv. Z. Z. pôvodne vedenej na OÚV PZ Bratislava 1 pod sp. zn. OÚV

529/02 a následne vedenej na OÚV PZ Bratislava IV sp. zn. OÚV 243/2. Konanie o žalobe žalobcu bolo vedené pod sp. zn. 16C 81/2010. 10.3. Žalobca ako žalobca v 1. rade dňa 11.08.2011 podal na Okresnom súde Bratislava I žalobu voči žalovanej Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra SR podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorou sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy 33.193,91 eur titulom nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľov, ktorým došlo k neprimeranému a nedôstojnému ohrozeniu jeho práva na česť a dôstojnosť, ku kriminalizovaniu a osočovaniu žalobcu a k ohrozeniu jeho práva na spoločenskú reputáciu ako aj ohrozeniu dobrého mena žalobkyne v 2. rade VENUS PROJECT Slovakia s.r.o., keď vyšetrovatelia neoprávnene pred nepovolanou treťou osobou a tejto tretej osobe sprístupnili informácie z preverovaných a v tom čase živých trestných vecí. Konanie o žalobe žalobcu bolo vedené pod sp. zn. 11C 129/2011. 10.4. Žalobca dňa 24.08.2011 podal na Okresnom súde Bratislava I žalobu voči žalovanej Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra SR podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorou sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy 2.500 eur titulom neoprávnene a zjavne nenáležitého kriminalizovania jeho osoby ako osoby podozrivej z trestného činu zo zločinu vydierania. U žalobcu bol vyvolaný stav právnej neistoty, intenzívny zásah do práva na česť a dôstojnosť a súkromie a došlo ku škandalizovaniu žalobcu v trestnom konaní vedenom na PZ OR PZ Bratislava 5 č.p. ORP-1393/1-OVK-B5-2008. Konanie o žalobe žalobcu bolo vedené pod sp. zn. 14C 135/2011. 10.5. Žalobca ako žalobca v 1. rade dňa 09.03.2011 podal na Okresnom súde Bratislava I žalobu voči žalovanej Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra SR podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorou sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy 5.000 eur titulom prieťahov, vyvolaním stavu právnej a osobnej neistoty, marenie zákonnosti a diskriminácie, porušenie rovnosti v trestnom konaní vedenom na ČVS: ORP-214/2-OVK-B5-2004 vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava 5, Úrad justičnej a kriminálnej polície PZ. Konanie o žalobe žalobcu bolo vedené pod sp. zn. 25C/38/2011.

11. Z kópii lekárskych správ týkajúcich sa zdravotného stavu žalobcu, ktoré predložil žalobca vyplýva 11.1. Lekárka žalobcu A.. A. K., praktický lekár pre dospelých v lekárskej správe zo dňa 06.12.2006 oznámila Okresnému súdu Bratislava III, že žalobca je liečený psychiatrom A.. Y. I. a že PN zatiaľ trvá. 11.2. Podľa výmenného listu - poukazu vystaveného dňa 03.02.XXXX A.. Y. I., psychiater žalobca v starostlivosti PA pre depresívnu poruchu F 33.1 organický psychosy. V liečbe pokračuje, t.č. zvýraznenie obtiaží, dop. PN. Kontroly. dňa 03.02.2010, 11.3. Podľa lekárskej správy A.. B. X., primár neurologického oddelenia Nemocnice sv. Cyrila a Metoda, pracovisko Petržalka z vyšetrenia žalobcu zo dňa 06.07.2010 bol diagnostický záver ochorenia žalobcu

- diabetetická polyneuropatia DK. V rámci popisu subjektívnych potiaži uvedené psychol.: oslabenie kognitívnych funkcií v dôsledku ťažkej depresívnej reakcie, zároveň prítomné organicity. 11.4. Lekárka žalobcu A.. A. K., praktický lekár pre dospelých v lekárskej správe zo dňa 23.11.2010 oznámila Okresnému súdu Bratislava I, že žalobca je dlhodobo PN na základe psychického ochorenia, je v trvalej starostlivosti psychiatričky, ktorá t.č. nedoporučuje ukončiť pracovnú neschopnosť. 11.5. Podľa výmenného listu - poukazu vystaveného dňa 02.08.2011 A.. Y. I., psychiater žalobca pokračuje v liečbe, psych. stav t.č. bez zmien. Kontroly. pac. poučený. 11.6. Lekárka A.. Y. I., psychiater v lekárskej správe zo dňa 21.11.2011 oznámila Okresnému súdu Bratislava I, že žalobca je pacientom ich ambulancie, v invalidnom dôchodku pre organický psychosyndrom s kognitívnym deficitom/chronickú depresívnu poruchu. nastavený na liečbu antidepresívami, nootriopikami. Na psych. stave resp. zmenách posych. stavu/znížená tolerancia voči záťaži, stresu sa podieľa aj somat. ochorenie - najmä diabetes mellitus s nestabilnou hladinou cukru, prítomné v strese intenzívne bolesti hlavy. pac. je PN aktuálne od septembra z dôvodu psychiatrickej indikácie. 11.7. Podľa lekárskej správy MUDr. Jozef Brečka, diabetológ, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda, Antolská 11 Bratislava z vyšetrenia žalobcu zo dňa 06.07.2012 bol diagnostický záver Diabetes mellitus 2.typu na PAD, nedostatočne metabolicky kompenzovaný, Diabetická polyneuropatia DK senzorická, Hypertriglyceridémia v liečbe fibrátom dobre matabolicky kompenzovaný, Obezita 1. st. 11.8. Podľa lekárskej správy MUDr. Jozef Brečka, diabetológ, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda, Antolská 11 Bratislava z vyšetrenia žalobcu zo dňa 28.09.2016 bol diagnostický záver Diabetes mellitus 2.typu na PAD, relatívne dobre metabolicky kompenzovaný, ranná hyperGlc pri nekompletnej liečbe, Diabetická polyneuropatia DK senzorická, Hypertriglyceridémia v liečbe fibrátom dobre metabolicky kompenzovaný, nadváha. 11.9. Podľa lekárskej správy A.. A. K., všeobecný lekár pre dospelých zo dňa 14.10.2016 boli žalobcovi v marci namerané vysoké hodnoty cukru v krvi, bola mu doporučená dispenzarizácia u diabetológa.

Od marca 2008 je liečený PAD, dodržiava diabetickú diétu. V danom období bol pacient vystavený dlhotrvajúcej psychickej záťaži. , 11.10. Oznámenie Sociálnej poisťovne ústredie č. 531 104 1200 zo dňa 24. júna 2010 ohľadom, že pokles schopnosti žalobcu od 1. júna 2010 je 60%. 11.11. Z lekárskeho posudku vyhotovenom dňa 06.12.2011, týkajúcom sa žalobcu vyplýva, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená od 06.12.2011 na 70%. Rozhodujúce zdravotné postihnutie 60% - duševné choroby a poruchy správania, poruchy nálad, ťažká forma recidivujúcej depresívnej poruchy, terajšia epizóda ťažkého stupňa bez psychotických príznakov. Iné zdravotné postihnutie , zvýšenie percentuálnej miery o 10% - endokrinologické choroby, poruchy výživy a premeny látok, cukrovka nezávislá od inzulínu, ťažko kompenzovateľná, s diabetickými nervovými komplikáciami. V rámci pracovnej rekomandácie je uvedené pracovné zaradenie na pôvodnom pracovisku nie, na trhu práce áno s tým, že môže vykonávať administratívne práce podľa ponuky na trhu práce a dosiahnutého vzdelania. 11.12. Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím číslo 531 104 1200 zo dňa 5. januára 2012 zvýšila žalobcovi od 6. decembra 2011 sumu invalidného dôchodku. V odôvodnení rozhodnutia je uvedené, že pokles schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť od 6. decembra 2011 je 70%. Nárok na invalidný dôchodok vznikol 17. decembra 2008.

12. Základ uplatneného nároku žalobcu súd posúdil podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom do 31.12.2010, keď žalobca sa domáhal náhrady škody za ním vytýkané prieťahy v trestnom konaní pôvodne vedenom na Obvodnom úrade vyšetrovania PZ SR Bratislava I ČVS: VP-139/30-95, následne vedenom na Okresnom úrade justičnej polície PZ Trnava za obdobie od 23.06.2005 do 23.02.2010, teda za obdobie po nadobudnutí účinnosti Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

13. Podľa § 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu. tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 15 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 16 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Podľa § 17 ods. 5 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

14. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že žalobe žalobcu na náhradu škody titulom náhrady nemajetkovej ujmy nie je možné vyhovieť, nakoľko žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie zákonom požadovaných podmienok pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Podľa citovaných ustanovení Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím či nesprávnym úradným postupom.

15. V prípade nesprávneho úradného postupu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci orgánu verejnej moci, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi normami pre jeho konanie alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutie vydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neprejavia alebo ide o inú nečinnosť orgánu štátu či iné vady v spôsobe vedenia konania. V zmysle ustálenej súdnej judikatúry nesprávny úradný postup je postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou priamo nesúvisí, nevyústi do nej a neprejaví sa v obsahu konkrétneho rozhodnutia. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie (nie však samotné vydanie rozhodnutia), lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“ (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). 15.1. V prejednávanej veci žalobca považoval za nesprávny úradný postup, postup príslušných policajných orgánov v trestnom konaní vedenom proti nemu, keď vyšetrovateľ policajného zboru ako orgán činný v trestnom konaní nerešpektoval zásadu trestného práva, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní musia vec prejednať čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať práva zaručené Ústavou.

Žalobca tvrdil, že trestné stíhanie, ktoré sa proti nemu viedlo trvalo pätnásť rokov bolo vymyslené a počas neho bol neprípustne šikanovaný. Trestné stíhanie bolo nezákonné čo bolo potvrdené následne, keď prokurátorom bolo trestné stíhanie žalobcu zastavené, nakoľko sa nepotvrdili predpoklady o spáchaní trestného činu, ktorý mu bol kladený za vinu. Žalobca sa náhrady škody, nemajetkovej ujmy domáhal i v dôsledku ním tvrdenej straty znaleckého posudku z vyšetrovacieho spisu, ktorý bol vypracovaný v priebehu trestného konania na posúdenie duševného stavu žalobcu ako obvineného. 15.2. Súd vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu ohľadne skutočnosti, že trestné stíhanie bolo vymyslené a bolo nezákonné uvádza, že predmetom konania nebol uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody v dôsledku nezákonného rozhodnutia - rozhodnutia o vznesení obvinenia, keď trestné stíhanie neskončilo právoplatným odsúdením žalobcu. Súd teda zákonnosť/nezákonnosť trestného stíhania žalobcu neposudzoval a v tomto smere dokazovanie ani nevykonával. Žalobca jednoznačne uviedol, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje v dôsledku prieťahov v trestnom konaní v ním vymedzenom období od 23.06.2005 do 23.02.2010 a z dôvodu straty znaleckého posudku vypracovaného v trestnom, konaní vo veci duševného stavu žalobcu. Súd tiež poukazuje na to, že žalobca sa náhrady škody voči štátu v dôsledku nezákonnosti predmetného trestného stíhania domáha v inom súdnom konaní a to v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 10C 167/2010, v ktorom sa domáha proti Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky náhrady škody vo výške 5.521.156,52 eur s príslušenstvom podľa zákona č. 58/1969 Zb. z dôvodu, že v období od 21.02.1995 do 23.02.2010 sa stal objektom a obeťou nedôvodného a nezákonného vymysleného trestného stíhania za viaceré vymyslené skutky v konaní ČVS VP-139/30-95 Ko. 15.3. Žalobca uvádzal, že v trestnom konaní prokurátor opakovane upozorňoval vyšetrovateľa Policajného zboru a jeho nadriadených na prieťahy v danej veci. Žalobca však toto tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázal, nepredložil vo vzťahu k tvrdeným upozorneniam žiadne relevantné listinné doklady a táto skutočnosť ani nevyplynula z predloženého konceptu vyšetrovacieho spisu Okresnou prokuratúrou Bratislava I. Z predmetného vyšetrovacieho spisu, ktorý mal súd k dispozícii je zrejmé, že v určitých obdobiach trestného stíhania žalobcu neboli uskutočňované úkony resp. z predloženého spisu nevyplýva či a aké úkony v rámci vyšetrovania uskutočňované boli. Súd v rámci vyhodnotenia skutočnosti či došlo v rámci predmetného trestného stíhania žalobcu vedenom pod ČVS: VP-139/30-95 k prieťahom v trestnom konaní, teda pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nemohol vychádzať z výsledkov vybavenia sťažnosti žalobcu ako obvineného resp. z jeho žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, nakoľko žalobca nie len že takýto listinný doklad nepredložil ale ani v priebehu konania netvrdil, že by sa na nesprávny úradný postup vyšetrovateľa spočívajúci v jeho nečinnosti, v zbytočných prieťahoch v trestnom konaní sťažoval. Súd v tejto súvislosti poukazuje i na skutočnosť, že civilný súd nemá právomoc preskúmavať postup alebo rozhodnutie iných súdov a orgánov činných v trestnom konaní a nie je ani oprávnený preskúmavať tento postup z hľadiska ich účelnosti alebo rýchlosti. Vzhľadom k uvedenému súd nemal za jednoznačne preukázané, že k nesprávnemu úradnému postupu v rámci vedeného trestného konania v období vymedzenom žalobcom t.j. v období od 23.06.2005 do 23.02.2010 spočívajúcom v nečinnosti pri výkone verejnej moci a v zbytočných prieťahoch, došlo. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že z vyšetrovacieho spisu vyplynulo, že sám žalobca v určitých štádiách trestného konania prispel k predlženiu trestného konania, keď z vyšetrovacieho spisu, ktorý mal súd k dispozícii vyplynulo, že žalobca na výzvy vyšetrovateľa nereagoval a to nielen v období, ktoré bolo predmetom konania ale i v období, ktoré mu predchádzalo. Žalobca sa nedostavoval opakovane na úkony trestného konania, na ktoré bol predvolaný, pričom svoju neúčasť ospravedlňoval z dôvodu práceneschopnosti sám, alebo z dôvodov na strane obhajcu, nedostavil sa úkony i bez ospravedlnenia a neoznámil v určitom štádiu trestného konania ani adresu pobytu, na ktorej sa mal zdržiavať. Je teda zrejmé, že v určitých obdobiach trestného konania žalobca sám vlastným konaním neumožnil vyšetrovateľovi Policajného zboru ukončiť vyšetrovanie. Sumarizáciou uvedeného mal súd za to, že tvrdenie žalobcu o prieťahoch v konaní a nečinnosti vyšetrovateľa v žalobcom uvedenom období od 23.06.2005 do 23.02.2010 nebolo jednoznačne bez ďalšieho zo strany žalobcu preukázané. 15.4. Žalobca svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodňoval i stratou znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný v rámci trestného konania ČVS: OUV-139/1995. Vykonaným dokazovaním tvrdenie žalobcu ohľadne straty predmetného znaleckého posudku z vyšetrovacieho spisu preukázané nebolo. Súd z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu vedeného pod sp. zn. 10C 167/2010 zistil, že k spisu je pripojený vyšetrovací spis číslo ČVS: OUJP - 139/1995, koncept, I. a II. zväzok, ktorý sa týka obv. U.. O. S.- koncept a v ktorom na č.l. -198- sa nachádza originál

znaleckého posudku z odboru psychiatria o žalobcovi vypracovanom na základe uznesenia Obvodného úradu vyšetrovania PZ Bratislava I ČVS: VP-139/30-95 Ko. , ktorý bol vypracovaný A.. Ž. a A.. I. dňa 13.08.1996.

16. Druhou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu v dôsledku nesprávneho úradného postupu je preukázanie vzniku škody a jej výšky. Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia škody resp. nemajetkovej ujmy a skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu a majetková či nemajetková ujma už vznikla. Súd poukazuje na skutočnosť, že v prejednávanej veci žalobca nemohol byť v konaní o náhradu škody v dôsledku ním uvádzaného nesprávneho úradného postupu úspešný z dôvodu, že neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním vzniku uplatnenej nemajetkovej škody a jej výšky. Žalobca sa v konaní domáhal náhrady škody, spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľa v trestnom konaní, ktorú kvalifikoval ako nemajetkovú ujmu. Vznik a existenciu nemajetkovej ujmy ako náhrady, ktorej sa žalobca v konaní domáhal je nutné preukázať. Žalobca však v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, keď v priebehu konania nepreukázal, že mu ujma vznikla a že vznikla práve v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Preukázanie, že zásah do práv žalobcu tvrdenými prieťahmi v trestnom konaní mal skutočne následok v podobe vzniku nemajetkovej ujmy zaťažuje poškodeného, teda žalobcu. Právne relevantná je len taká nemajetková ujma, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Žalobca však v priebehu konania nepreukázal, že by mu v dôsledku ním vytýkaného nesprávneho úradného postupu bola spôsobená nemajetková ujma. Zo žiadnych žalobcom uvádzaných tvrdení nemožno vyvodiť, že v dôsledku vytýkaného nesprávneho úradného postupu došlo k závažným negatívnym následkom vo sfére žalobcu a teda že by mu vznikol nárok na nemajetkovú ujmu. Samotné konštatovanie žalobcu, že nečinnosťou vyšetrovateľa v predmetnom trestnom konaní, ktoré bolo nezákonné, bol vyvolaný stav právnej a osobnej neistoty, morálne utrpenie, udržiavanie žalobcu v napätí a psychickom utrpení v dôsledku marenia zákonného postupu vo vzťahu na zjavne nezákonné trestné stíhanie a tým aj zhoršenie zdravotného stavu žalobcu majúceho za následok zníženie schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, bez uvedenia konkrétneho následku spôsobeného deklarovaným nesprávnym úradným postupom nemá vo vzťahu k nároku na nemajetkovú ujmu bez preukázania ich vzniku v príčinnej súvislosti práve s vytýkaným nesprávnym úradným postupom právnu relevanciu. Na preukázanie vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy žalobca nenavrhol vykonať dokazovanie. Priznanie zadosťučinenia v peniazoch v zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladá, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Pre priznanie nemajetkovej ujmy však sama závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy nie je jediným a výlučným faktorom pre určenie zadosťučinenia v peniazoch. Právne relevantná len taká nemajetková ujma, ktorej vznik je v príčinnej súvislosti s neoprávneným zásahom. Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia nemajetkovej ujmy, teda existencie skutočnosti, že došlo k neoprávnenému zásahu a nemajetková ujma už vznikla a preukázanie, že zásah do osobnostných práv mal skutočne tvrdený následok. Preukázanie vzniku takéhoto následku zaťažuje poškodeného. Žalobca uplatnenú nemajetkovú ujmu nijakým spôsobom neodôvodnil, neuviedol žiadne skutočnosti na preukázanie, že by ním vytýkaným nesprávnym úradným postupom zo strany vyšetrovateľa došlo k negatívnym následkom v jeho súkromnom živote a spoločenskom uplatnení. 16.1. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za prieťahy v trestnom konaní v období od 23.06.2005 do 23.02.2010 vo výške 9.000,- eur, keď žiadal priznať nemajetkovú ujmu za rok prieťahov vo výške 1.500,- eur vychádzajúc z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Apicella verzus Taliansko zo dňa 10.11.2004 č. 64890/01, v ktorom bolo poukázané na porušenie článku 6 ods. 12 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v ktorom bol stanovený vzorec pre výpočet výšky odškodnenia v dôsledku prieťahov v trestných veciach. Žalobca vo vzťahu k dôvodom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy uviedol, že k odškodneniu za prieťahy v trestnom konaní sa žiadne dôkazy k výške zadosťučinenia za nemajetkovú ujmu spôsobenú neprimeranou dĺžkou konania nevyžadujú a vznik takto spôsobenej nemajetkovej ujmy sa v zásade nepreukazuje. Žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky v súvislosti s odškodňovaním obetí prieťahov v konaní. K uvedenému súd uvádza, že zákonná úprava ohľadne poskytnutia zadosťučinenie za vzniknutú nemajetkovú ujmu v zmysle právnej úpravy platnej v Českej republike, Zákona č. 82/1998 Sb. o odpovědnosti za škodu způsobenou při výkonu veřejné moci rozhodnutím nebo nesprávným úředním postupem a o změně zákona České národní rady č. 358/1992 Sb., o notářích a jejich činnosti (notářský řád), je odlišná od zákonnej úpravy platnej v Slovenskej republike, Zákona č. 514/2003 Z.z.

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, v súvislosti s poskytnutím primeraného zadosťučinenia za ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Podľa § 31a ods. 1 zákona č. 82/1998 Sb. bez ohľadu na to, či bola nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom spôsobená škoda, poskytuje sa podľa tohto zákona tiež primerané zadosťučinenie za vzniknutú nemajetkovú ujmu. Podľa § 31a ods. 3 citovaného zákona v prípadoch, kedy nemajetková ujma vznikla nesprávnym úradným postupom podľa § 13 ods. 1 vety druhej a tretej alebo § 22 ods. 1 vety druhej a tretej, prihliadne sa pri stanovení výšky primeraného zadosťučinenia rovnako ku konkrétnym okolnostiam prípadu, hlavne k a) celkovej dĺžke konania, b) zložitosti konania, c) konania poškodeného, ktorým prispel k prieťahom v konaní a k tomu či využil dostupné prostriedky spôsobilé odstrániť prieťahy v konaní, d) postupu orgánov verejné moci behom konania a e) významu predmetu konania pre poškodeného. Podľa § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. V zmysle citovaného ustanovenia § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza nemajetková ujma v peniazoch, ak ju nie je možné uspokojiť inak a to len v prípade ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením. Vznik a existenciu nemajetkovej ujmy ako náhrady, ktorej sa poškodený v konaní domáha je nutné preukázať. Základným predpokladom uplatnenia nemajetkovej satisfakcie je existencia nemajetkovej ujmy, teda skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu a nemajetková ujma už vznikla a preukázanie, že nastali závažné následky v súkromnom živote a v spoločenskom uplatnení, pričom preukázanie závažnosti následkov vzniknutých v dôsledku vytýkaného nesprávneho úradného postupu, zaťažuje postihnutú fyzickú osobu, poškodeného. Zákonodarca pri existujúcej právnej úprave všeobecnému súdu neposkytol oprávnenie na poskytnutie primeranej nemajetkovej ujmy len pri konštatovaní porušenia práva žalobcu bez negatívneho prejavu v jeho sfére, a to na rozdiel od čl. 127 Ústavy SR relevantného pre Ústavný súd SR. V konaní o nároku podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je žalobca zaťažený dôkazným bremenom ohľadom vzniku a rozsahu nemajetkovej ujmy, pričom musí preukázať konkrétny negatívny prejav nemajetkovej ujmy vo svojej osobnostnej sfére. (rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co 129/2014-116 zo dňa 21.05.2014) . Skutočnosť, že trestné konanie trvalo po dlhú dobu ešte samo o sebe neznamená, že by žalobcovi akosi automaticky vznikol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Existencia nároku musí byť v konaní preukázaná mimo akúkoľvek pochybnosť (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co/435/2016). Priznanie zadosťučinenia v peniazoch v zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladá, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nemajetkovú ujmu možno priznať len v prípadoch, že ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom nie je možné uspokojiť inak teda napraviť ju inými právnymi prostriedkami. Nemajetková ujma je určitou náhradou za protiprávny stav, ktorý spôsobil nenapraviteľnú ujmu v nemajetkovej sfére dotknutej osoby. Je pri tom podstatné, v akom rozsahu bola znížená česť, dôstojnosť a postavenie fyzickej osoby. Súd v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. môže priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch len za predpokladu takej intenzity týchto následkov, že konštatovanie porušenia právanie postačujúce pre odstránenie následkov, ktoré u žalobcu nastali, pretože došlo k značnému zníženiu jeho dôstojnosti a spoločenskej vážnosti. Žalobca však v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, keď v priebehu konania nepreukázal, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa v trestnom konaní, v dôsledku tvrdených prieťahov mu bola spôsobená nemajetková ujma. Bolo povinnosťou žalobcu, ktorý mal v konaní dôkazné bremeno, preukázať vznik nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy t.j. preukázať, že vytýkaným nesprávnym úradným postupom bol závažným spôsobom ovplyvnený jeho súkromný život alebo spoločenské uplatnenie a preukázať závažnosť vzniknutej ujmy a závažnosť okolností, za ktorých došlo k porušeniu jeho práv. Žalobca však uplatnenú nemajetkovú ujmu neodôvodnil, neuviedla skutočnosti na preukázanie, že by ním vytýkaným nesprávnym úradným postupom zo strany vyšetrovateľa došlo ku konkrétnym negatívnym následkom, v dôsledku, ktorých by mu bola spôsobená nemajetková ujma. 16.2. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu, že podľa ESĽP sa vychádza z domnienky, že neprimeraná dĺžka konania znamená pre poškodeného morálnu ujmu a v zásade sa nevyžadujú k stanoveniu výšky zadosťučinenia za nemajetkovú ujmu spôsobenú neprimeranou dĺžkou konania žiadne dôkazy, súd udáva, že ESĽP konštatuje porušenia práv sťažovateľa na neprimerané prieťahy v konaní a prípadne priznáva v prípade potreby poškodenej strane spravodlivé zadosťučinenie (čl. 41 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd) v inom kontexte ako súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody ako o nemajetkovej ujme podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. K žalobcom odkazovaným rozhodnutiam - rozsudkov Najvyššieho súdu ČR, podľa ktorých sa podľa žalobcu vychádza z domnienky, že neprimeraná dĺžka konania spôsobuje morálnu ujmu a žiadne dôkazy sa v tomto ohľade nevyžadujú a morálne odškodnenie a nemajetková ujma spôsobená prieťahmi sa nepreukazuje, nakoľko sa vychádza len z dĺžky konania a z významu veci pre poškodeného, súd uvádza, že sa nejedná o totožné prípady s prejednávanou vecou a preto je odvíjanie nemajetkovej ujmy od žalobcom uvádzanými rozhodnutiami bezpredmetné, pričom je potrebné opätovne uviesť, že ESĽP ako aj Ústavný súd SR a Ústavný súd ČR konštatuje porušenia práva sťažovateľa na neprimerané prieťahy v konaní a priznáva v prípade potreby poškodenej strane spravodlivé zadosťučinenie v inom kontexte ako slovenský všeobecný súd, ktorý rozhoduje o náhrade nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. V tejto súvislosti súd ďalej uvádza, že okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje konkrétny právny pomer účastníkov konania, v prejednávanej veci konkrétne ide o ustanovenie § 17 zákona č. 514/2003 Z.z.. Táto právna norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. na povinnosť tvrdenia bezprostredne nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ nie sú dané skutočnosti relevantným spôsobom preukázané žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 1/2012-38 z 12.01.2012, v ktorom súd konštatoval vo vzťahu k dôkaznému bremenu pri uplatnenom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z., že dôkazná povinnosť na preukázanie splnenia kvalifikovaných podmienok pre priznanie nemajetkovej ujmy, ako i kritérií pre určenie jej výšky stíha výlučne poškodeného. 16.3. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50.000,- eur titulom straty znaleckého posudku, ktorý obsahoval citlivé údaje o žalobcovi a jeho stratou došlo k ohrozeniu a zásahu do práv na súkromie žalobcu a k ohrozeniu práva na ochranu osobných údajov. Súd k takto uplatnenému nároku uvádza, že žalobca jednak nepreukázal stratu znaleckého posudku a zároveň ani nijakým spôsobom nepreukázal vznik ním uplatnenej nemajetkovej ujmy a ani jej výšku. Žalobca nielen že uplatnenú výšku nemajetkovej ujmy nepreukázal, ale ani nijakým spôsobom neuviedol aká ujma mu vznikla v dôsledku ním tvrdenej (nepreukázanej) straty znaleckého posudku. Ako súd už uviedol vyššie základným predpokladom uplatnenia nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je že došlo k neoprávnenému zásahu a nemajetková ujma už vznikla. 16.4. K nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 500.000,- eur titulom ublíženia na zdraví v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom v rozhodnom období, keď došlo k intenzívnemu zásahu do práv žalobcu majúceho za následok zhoršenie zdravotného stavu žalobcu súd uvádza, že žalobca ani v tejto časti nároku neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie jeho dôvodnosti. Žalobca v konaní predložil lekárske nálezy, potvrdenia lekárov a rozhodnutie Sociálnej poisťovni o uznaní invalidity žalobcu a to vydané v období počas priebehu trestného konania, z ktorých je zrejmé, že žalobca trpí na ochorenia a má zdravotné ťažkosti. Žalobca tvrdil, že v priamej príčinnej súvislosti s prežitým stresom, utrpením, psychickým strádaním z neprimerane dlhého trestného stíhania ochorel čo malo za následok zníženie kvality jeho života a spoločenského uplatnenia. Pod ťarchou psychického stresu a prenasledovania onemocnej psychicky čo v konečnom dôsledku malo za následok stav invalidity s trvalými následkami. Žalobca však žiadnym spôsobom nepreukázal, že k zhoršeniu jeho zdravotného stavu resp. že k vzniku ním uvádzaných ochorení došlo práve v dôsledku prieťahov v predmetnom trestnom stíhaní, teda že prieťahy v trestnom stíhaní žalobcu v ním vymedzenom období boli príčinnou vzniku zdravotných obtiaží žalobcu či jeho ochorenia. Zo žiadnych listinných dokladov, lekárskych potvrdení takáto skutočnosť nevyplynula. Na viac súd poukazuje i na skutočnosť, že žalobca i v iných konaniach, v ktorých sa domáha náhrady škody voči štátu a to na základe iných skutočností a v dôsledku rozhodnutí a postupov v iných konaniach a to či už súdnych resp. trestných sa tiež domáha/domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu. Súd z vlastnej rozhodovacej činnosti má poznatok, že žalobca odôvodňoval nárok na náhradu nemajetkovej ujmy tiež zhoršením zdravotného stavu v dôsledku v tom konaní vytýkaných prieťahov a to v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/1/2011, ktoré sa týkalo sporu žalobcu voči žalovanej Slovenská republika zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 15.000,- eur v dôsledku neprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava III. Žalobca v priebehu toho konania uviedol, že stav právnej, osobnej a majetkovej neistoty bol príčinou zhoršenia jeho zdravotného stavu, narušil sa jeho liečebný proces a v jeho dôsledku bol uznaný za invalidného so zníženou 70% schopnosťou vykonávať prácu. Zo žalovanou predloženej kópie zmeny žalobného návrhu v konaní

vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 15C/96/2008, ktoré sa týkalo sporu žalobcu voči žalovanej Slovenská republika zastúpenej i Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky o zaplatenie ušlého zisku a nemajetkovej ujmy v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím vydaným policajným orgánom OR PZ Bratislava II dňa 06.05.2003 v trestnom stíhaní žalobcu ČVS:ORP-1975/UJKP-OVK-TT-2002, žalobca odôvodňoval svoj nárok okrem iného i skutočnosťou, že nezákonné trestné stíhanie malo za následok aj zhoršenie jeho zdravotného stavu, negatívne následky zo zhoršenia zdravotného stavu mali za následok sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu ako aj iné zdravotné dopady a prejavili sa vo forme stavu invalidity žalobcu. Napokon súd poukazuje i na konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 10C/167/2010, v ktorom sa žalobca domáha voči žalovanej Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky náhrady ušlého zisku a zaplatenia odškodnenia, nemajetkovej ujmy v dôsledku toho, že v období od 21.02.1995 do 23.02.2010 sa stal objektom a obeťou nedôvodného a nezákonného vymysleného trestného stíhania za viaceré vymyslené skutky v konaní ČVS VP-139/30-95 Ko teda v identickom konaní s prejednávanou vecou. Žalobca si uplatňuje okrem iných nárokov i nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 300.000,- eur za pocity tiesne a frustrácie, za 15 rokov nezákonnosti napáchaných orgánmi činnými v trestnom konaní voči nemu, za morálne utrpenie z nezákonných a protiústavných útokov orgánov činných v trestnom konaní voči integrite žalobcu čo viedlo k zhoršeniu jeho psychického zdravotného stavu majúceho za následok poškodenie zdravia čoho dôkazom je lekárska správa Nález zo dňa 06.10.2014. Z uvedeného je zrejmé, že sám žalobca vyvodzuje poškodenie svojho zdravia, vznik jeho ochorenia resp. zhoršenie svojho zdravotného stavu z iných okolností ako okolností tvrdených v prejednávanej veci. Z uvedeného následne vyplýva, že žalobca svoje tvrdenia ohľadne nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v dôsledku ublíženia na zdraví v príčinnej súvislosti s vytýkaným nesprávnym úradným postupom v tomto konaní nepreukázal.

17. Treťou podmienkou pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody resp. náhradu nemajetkovej ujmy je preukázanie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy. Existencia príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi škodnou udalosťou (nezákonným úradným postupom či nezákonným rozhodnutím) a vzniknutou ujmou je ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba vzťahov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku; ak bola príčinou škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o jej skutkové posúdenie vo všetkých konkrétnych súvislostiach, pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (R 21/1992). O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda - majetková resp. nemajetková ujma vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani majetková či nemajetková ujma. 17.1. V prejednávanej veci žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vzniku nemajetkovej ujmy v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu, prieťahov v trestnom konaní a stratou znaleckého posudku. Žalobca uvádzal ako príčinnú súvislosť medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom a uplatnenou náhradou nemajetkovej ujmy tým, že uplatnená nemajetková ujma vznikla jednoznačne a len v dôsledku uvedeného nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa. Žalobca však nijakým spôsobom neodôvodnil priamu a bezprostrednú súvislosť medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom a vznikom nemajetkovej ujmy. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca príčinnú súvislosť medzi vytýkaným nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy nijakým spôsobom nie lenže nepreukázal, ale ani netvrdil. Súd mal za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že následkom nesprávneho úradného postupu v danej veci sa zmenili pomery na jeho strane, že sa zmenil jeho doterajší život v súkromnej sfére. Žalobca nepreukázal ani žiadne závažné následky nesprávneho úradného postupu, ktoré by mu vznikli v súkromnom živote alebo mali dopad na jeho spoločenské uplatnenie. Ide o pomery poškodenej osoby, teda žalobcu, na ktoré súd prihliada, pri určovaní nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. V zmysle uvedeného a vzhľadom na okolnosti prípadu, kedy nebolo preukázané, že by deklarovaný nesprávny úradný postup do pomerov žalobcu zasiahol závažným spôsobom, má súd zato, že žalobcovi ujma spôsobená práve týmto vytýkaným nesprávnym úradným postupom vyšetrovateľa nevznikla. Žalobca žiadne skutočnosti, ktoré by zdôvodňovali závažnú zmenu pomerov na jeho strane, v súkromnom, pracovnom živote alebo v spoločenskom uplatnení nepreukázal.

18. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto žalobu v celom rozsahu zamietol. Strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. Konanie je založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia ohľadne vzniku nemajetkovej ujmy a jej výšky a príčinnej súvislosti medzi vznikom uplatnenej nemajetkovej ujmy a nesprávnym úradným postupom teda priamej príčinnej súvislosti .

19. V priebehu konania žalobca navrhol vykonať dokazovanie vyžiadaním si odborného posudku od ošetrujúcej lekárky A.. Y.. I., výsluchom svedka O.. O. S., advokát, svedkýň A.. A. Ž., A.. C. I. a vyžiadaním si lekárskych správ od ošetrujúceho lekára žalobcu A.. X. a pripojiť spis agenda polície. Súd žalobcom navrhnuté dokazovanie žalobcom nevykonal z dôvodu, že žalobca súdu ani na opakované výzvy súdu neuviedol, na preukázanie akých skutočností a za akým účelom majú byť ním uvedené dôkazy vykonané a z akého dôvodu nie je v možnostiach žalobcu predložiť lekárske potvrdenia ohľadne jeho zdravotného stavu. Za stavu žalobca nezdôvodnil ním navrhnuté dokazovanie a teda súd nemal možnosť zistiť jeho relevanciu k predmetu sporu, žalobcom navrhnuté dokazovanie nevykonal.

20. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu v konaní

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku teda podľa úspešnosti žalovanej v spore, keď žalovaná bola v konaní plne úspešná. Súd žalovanej však nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaná si výslovne náhradu trov konania neuplatnila z dôvodu, že jej žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.