Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoP-27-2017.pdf
PDF · 112.25 KB
Case nature
Subarea
14CoP/27/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa X. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v B. C., dieťa matky K. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. XX, zastúpená splnomocneným advokátom JUDr. Róbertom Lakatošom, so sídlom Advokátska kancelária 979 01 Rimavská Sobota, Daxnerova č. 5 a otca A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z. C. XXX, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca maloletého dieťaťa zo dňa 10.01.2017 proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota číslo konania 2P/382/2016-16 zo dňa 29.12.2016, takto
rozhodol:
I. Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým dočasne u p r a v u j e styk maloletého X. C., nar. XX.XX.XXXX s otcom tak, že otec A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z. C. XXX je oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom každú poslednú sobotu v mesiaci v čase od 09:00 hod. do 13:00 hod. s tým, že otec maloletého je oprávnený prevziať si maloleté dieťa v mieste bydliska matky a odovzdať maloletého matke v mieste jej bydliska.
II. Matka maloletého dieťaťa j e p o v i n n á maloleté dieťa na styk s otcom v stanovenom dni a čase riadne pripraviť a otcovi maloleté dieťa v stanovenom dni a čase odovzdať.
III. Výroku uznesenia, ktorým súd ustanovil za kolízneho opatrovníka maloletého Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v B. C. s a n e d o t ý k a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol v celom rozsahu návrh otca maloletého dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal v rámci konania o zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému X. C., nar. XX.XX.XXXX aj predbežnej úpravy jeho styku s maloletým a to každú poslednú sobotu v mesiaci v čase od 10.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že otec je oprávnený si dieťa prevziať v mieste bydliska maloletého a na tom istom miestne maloletého matke odovzdať. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie vyhodnotil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný, nakoľko otec maloletého neosvedčil také skutočnosti, ktoré by umožnili prijať záver, že nariadenie takéhoto opatrenia je v záujme maloletého dieťaťa. Súd na základe jednostranných tvrdení otca nemá zatiaľ preukázané, že výchova a zdravý fyzický a psychický vývoj maloletého dieťaťa je zo strany matky ohrozená či zanedbávaná. Maloleté dieťa je toho času v starostlivosti matky, pričom sám otec maloletého dieťaťa navrhuje konečným rozsudkom zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, poukazujúc na vek dieťaťa a na to, že chce vytvárať prostredie vhodné pre jeho zdravý fyzický a mentálny vývoj. Otcom prezentované tvrdenia, že by maloleté dieťa nemalo adekvátne zabezpečenú starostlivosť zo strany matky neboli preukázané. Súd taktiež poukázal na skutočnosť, že maloleté dieťa je v útlom veku, kedy je zrejmé, že potrebuje starostlivosť matky, ktorá vie najlepšie uspokojiť jeho biologické, emocionálne
a citové potreby. Súd uviedol, že zatiaľ v konaní nemá preukázané, že matka aktuálne bráni otcovi v styku s dieťaťom. Výzva smerujúca matke na umožnenie styku je viac ako rok stará, preto na ňu súd neprihliadal. V preskúmavanom prípade na základe jednostranných tvrdení otca maloletého dieťaťa nebola osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov maloletého v jeho záujme, preto súd návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. Súčasne súd druhým výrokom napadnutého uznesenia ustanovil kolízneho opatrovníka maloletému dieťaťu a to Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v B. C. podľa ustanovenia § 31 ods. 2 Zákona o rodine z dôvodu možnej kolízie medzi rodičmi dieťaťa.
2. Proti uzneseniu okresného súdu podal otec maloletého dieťaťa v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Má za to, že prvoinštančný súd nedostatočne zhodnotil skutkový stav, keď vydaným uznesením absolútne nevzal v úvahu predchádzajúcu starostlivosť otca o maloletého, jeho schopnosť poskytnutia plnohodnotnej starostlivosti o maloleté dieťa, skutočnosť, že rodina matky maloletého, s ktorými maloletý žije v jednej domácnosti, otca maloletého do tohto príbytku nechce pustiť a v neposlednom rade i samotné rodičovské práva otca maloletého, čím došlo k rozporu s ustanovením § 28 ods. 2 Zákona o rodine. Pretože maloletý sa nachádza v osobnej starostlivosti matky, ktorá môže v plnom rozsahu a takmer bez obmedzenia realizovať svoje právo vychovávať maloletého, prvoinštančný súd znevýhodnil otca, keď tento v zmysle vydaného uznesenia v zásade dieťa nemôže navštevovať ani len jeden deň v mesiaci, napriek tomu, že tento nebol obmedzený vo svojich rodičovských právach. Otec zdôraznil zásadu, že obidvaja rodičia majú právo na styk s dieťaťom v rovnakom rozsahu, preto vydané uznesenie a v ňom uvádzané argumenty považuje za neopodstatnené a neprijateľné. Skutočnosť, že dieťa vzhľadom na jeho vek a potreby môže byť viac naviazané na matku otec maloletého nikdy nespochybnil. Z uvedeného však nevyplýva, že ak by dieťa vo veku takmer L. rokov v absolútne zanedbateľnom časovom rozsahu 1-krát za mesiac počas 7 hodín trávilo čas so svojím otcom, bez prítomnosti matky, bolo by mu uvedené na ujmu a prípadne by to negatívne ovplyvnilo jeho psychický či fyzický vývoj. Práve naopak. Otec zdôraznil opakovane, že o maloleté dieťa sa vie plnohodnotne postarať aj bez prítomnosti matky. Otec maloletého dieťaťa zároveň rozporuje i konštatovanie súdu, že otcovi nie je nijako bránené v styku s maloletým a to bez náležitého overenia si rodinných pomerov v domácnosti matky. V dôsledku vzájomne negatívneho vzťahu s rodinnými príslušníkmi matky maloletého a neschopnosti matky komunikácie a akýchkoľvek kompromisov, táto zjavne nezvláda riešenie vzájomných sporov, do ktorých sa tak dostáva maloleté dieťa. Otec maloletého sa o styk so svojím synom nedomáhal len výzvou starou viac ako rok, ako laxne poukazuje prvoinštančný súd. Skutočnosť, že má neustály záujem o stretnutie sa s dieťaťom, no rodinné pomery v rodine matky maloletého, ako aj samotný nezáujem matky maloletého o riešenie vzniknutej situácie, mu toto neumožňujú, preukazujú aj SMS správy zaslané matkou maloletého, ktoré otec v prílohe odvolania pripojil. Z týchto SMS správ vyplýva, že rodinní príslušníci matky sa vyhrážajú otcovi fyzickým napadnutím a zároveň matka maloletého nie je ochotná stretnúť sa s otcom maloletého kdekoľvek inde. Otec v odvolaní uviedol, že žiadal menej ako minimum času, ktorý by so svojim maloletým dieťaťom mohol stráviť, no i tento mu bol odopretý. Otec tak v dôsledku sebeckého prístupu matky a nedbanlivého prístupu súdu prichádza o chvíle a zážitky so svojím maloletým dieťaťom, ktoré už tomuto nikto nikdy nevráti. Je absolútne nelogické, aby otec podával návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ak by mu matka v styku s maloletým nebránila tak, ako to v uznesení konštatuje súd. Otec maloletého nechce, aby maloleté dieťa nadobudlo kvôli momentálnemu správaniu sa matky, či rodiny matky pocit, že ho jeho otec zanedbáva, alebo že dostatočne nebojoval za to, aby s ním mohol stráviť čo možno najviac času a venovať mu čo možno najviac svojich hodnôt, prítomnosti a rodičovskej lásky. Tak, ako má rodič právo na starostlivosť o dieťa, má dieťa právo na starostlivosť svojich rodičov a to aj na pravidelný kontakt s rodičmi. Záujmom dieťaťa je predovšetkým jeho zdravý psychický a fyzický vývoj a teda zabezpečenie jeho riadnej starostlivosti. Záujem dieťaťa však nemožno stotožňovať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii svojho výchovného pôsobenia. Evidentná je v tomto prípade neschopnosť matky uznať rolu a dôležitosť druhého rodiča v živote maloletého. Otec maloletého zdôraznil, že pre dieťa je dôležité pravidelne sa stretáva so svojím otcom a budovať si s ním pekný vzťah. Rodičovské práva má každý rodič a nemožno mu ich bezdôvodne upierať a zároveň tým obmedzovať aj právo dieťaťa na styk so svojim rodičom. Otec v odvolaní poukázal na ustanovenie § 28 ods. 2 Zákona o rodine a na článok 18 Dohovoru o právach dieťaťa, ako aj na článok 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Otec zastáva názor, že súdom vydané uznesenie je absolútne neprijateľné, nijako nerieši situáciu medzi ním, matkou maloletého a samotným maloletým a uvedený stav nie je v súlade v najlepším záujmom maloletého. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy je dané tým, že matka v súčasnosti svojvoľne obmedzuje styk otca s maloletým a to v rozpore s rodičovskými právami otca ako rodiča, avšak
prioritne v rozpore s právami a záujmami maloletého. Maloletému tak hrozí, že z dôvodu nedostatočnej blízkosti otca sa ocitne v nestabilnom a stresujúcom prostredí, ktoré má na maloletého negatívny vplyv a môže u neho v jeho nízkom veku spôsobiť psychickú labilitu. Rovnako tak hrozba spočíva i v nezákonnom obmedzovaní rodičovských práv a povinností otca, ktoré nemôže v dôsledku konania matky voči maloletému plnohodnotne vykonávať. Otec taktiež zdôraznil, že v danom prípade neboli prítomné nijaké faktory, ktoré by preukazovali akékoľvek negatívne vlastnosti otca voči maloletému, v dôsledku ktorých by sa ho maloletý bál, alebo ktoré by na neho vplývali negatívnym vzorom pre jeho správanie. Medzi otcom a dieťaťom bola vytvorená už od počiatku silná citová väzba, ktorá je však v súčasnosti oslabená v dôsledku núteného prerušenia stretávania sa dieťaťa s otcom a to v dôsledku konfliktov medzi rodičmi dieťaťa. Nakoľko napadnuté uznesenie je nesprávne a nie je v súlade s najlepším záujmom dieťaťa, otec navrhuje, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a nariadil neodkladné opatrenie v zmysle jeho návrhu.
3. Matka maloletého dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu otca považuje napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie za vecne správne a vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. V celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením uznesenia, ktoré vyčerpávajúcim spôsobom otcovi maloletého podalo vysvetlenie v tom smere, že rozhodnutie ohľadom úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému a najmä vo vzťahu k úprave styku otca s ním, si vyžaduje vykonanie náležitého dokazovania na pojednávaní po zistení stanoviska matky, ako aj orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a mládeže. Požadovaný rozsah a spôsob styku otca s maloletým s poukazom jednak na vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, ako aj na vzdialenosť miesta bydliska otca od bydliska dieťaťa, považuje matka za neprimeraný. Nemá námietky voči tomu, aby sa otec s dieťaťom stretávali, avšak považuje za potrebné podrobne špecifikovať, kde a akým spôsobom mieni styk s maloletým realizovať. Najmä by mal vysvetliť, kde sa mieni každú poslednú sobotu v mesiaci v čase od 10. 00 hod zo 17. 00 hod s maloletým, ktorý má ešte len Z. roky, zdržiavať a to najmä s prihliadnutím na to, že má síce trvalý pobyt v obci Z. C., vzdialenej od obce J. XXX kilometrov a minimálne tri a polhodiny cesty (už len samotná cesta vyčerpáva požadovanej styk v trvaní 7 hodín), avšak jeho rodinný dom v tejto obci je starý, schátralý a takmer neobývateľný. Požiadavka otca maloletého nezohľadnila ani to, že zo strany ošetrujúceho lekára maloletého bolo v lekárskej správe zo dňa 9. 1. 2017 konštatované, že dieťa býva často choré, je sledované v A. ambulancii a nastavené na pravidelnú aj Q. liečbu. Ošetrujúca lekára vzhľadom na zdravotný stav dieťaťa nedoporučila pobyt maloletého bez opatery matky. Otec maloletého neosvedčil také skutočnosti, že nariadenie ním požadovaného neodkladného opatrenia by bolo v záujme maloletého dieťaťa a práve naopak, aj šetrením orgánov sociálnoprávnej ochrany detí bolo zistené, že dieťa má u matky zabezpečenú adekvátnu starostlivosť, no otec nemá vytvorené vhodné prostredie pre zdravý fyzický a mentálny vývoj dieťaťa. Na základe uvedeného matka navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
4. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa vyjadril k odvolaniu otca v závere podanej správy z prešetrenia pomerov v rodine matky maloletého, že záujem maloletého je prvoradým hľadiskom pre rozhodovanie vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Na základe zistených skutočností konštatoval, že matka má vytvorené podmienky na starostlivosť o svoje dieťa vo všetkých oblastiach a nesúhlasí s tvrdením otca uvedeným v jeho návrhu, že dieťa žije v nezdravom prostredí, kde je ohrozený jeho život, zdravie a vývoj, alebo že by trpelo nejakým nedostatkom. Postup prvoinštančného súdu ohľadom zamietnutia návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia pokladá kolízny opatrovník dieťaťa za správny, a to vzhľadom na momentálny zdravotný stav dieťaťa a jeho nízky vek. Navrhuje preto uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť.
5. K vyjadreniu matky a kolízneho opatrovníka k jeho odvolaniu sa otec vyjadril a reaguje na tvrdenia matky, ktorá považuje navrhovanú úpravu styku s maloletým za neprimeranú. Opätovne zdôrazňuje, že žiadal styk s maloletým v rozsahu jedného dňa v mesiaci počas 7 hodín, čo je absolútne minimom a pokiaľ otcovi nie je umožnené stretáva sa s maloletým ani v uvedenom minimálnom rozsahu, je možné predmetné konanie matky považovať za faktické obmedzovanie rodičovských práv a povinností otca. Napriek tomu, že matka tvrdí, že nemá námietky voči tomu, aby sa otec s deťom stretávali, nijakým spôsobom mu tento styk neumožňuje, naopak bráni mu v ňom. Matka si prítomnosť otca v ich príbytku neželá, no zároveň nie je ochotná stretnúť sa s otcom maloletého kdekoľvek inde. Poukaz na vzdialenosť príbytku otca od bydliska matky je irelevantný a nelogický, nakoľko otec nemá v úmysle dopravovať maloleté dieťa do miesta svojho bydliska a stráviť tak s maloletým všetok čas na ceste. Otec rešpektuje vek dieťaťa a jeho naviazanosť na matku a nikdy nebolo v jeho úmysle vytŕhať ho z blízkeho prostredia.
Otec uviedol, že bude rád počas vymedzeného času tráviť s maloletým čas v mieste bydliska maloletého a to aj za prítomnosti matky. Pokiaľ kolízny opatrovník vo svojej správe uvádza, že otec nemá vytvorené vhodné prostredie pre zdravý fyzický a mentálny vývoj dieťaťa, otec uvádza, že toto sa nezakladá na pravde. U otca doposiaľ nebolo vykonané nijaké šetreniu zo strany orgánu sociálnoprávnej ochrany detí. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie matky, že by sa nedokázal postarať o maloletého a že to nikdy nerobil. Taktiež otec popiera tvrdenia matky, že počas jeho návštev sa maloletému nevenoval. Otec taktiež popieral tvrdenia matky, že neprispieva na výživu maloletého, taktiež aj v minulosti kupovali potreby pre maloletého matka s otcom spoločne. Ohľadom správy kolízneho opatrovníka otec uviedol, že správa sa mu javí ako tendenčná, vychádzajúca len z tvrdení matky maloletého. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v B. C. nenavrhol žiaden konštruktívny postup riešenia vzniknutej absolútne neúnosnej situácie, neprejavil nijaký záujem o vykonanie kontroly a šetrenia aj u otca maloletého a napriek tomu konštatuje záver, v dôsledku ktorého bude otcovi maloletého v styku s maloletým dieťaťom bránené i naďalej. Otec v závere svojho vyjadrenia opätovne poukázal na porušovanie jeho rodičovských práv a zdôrazňuje, že jeho rodičovské práva doteraz neboli obmedzené alebo odňaté. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo zákazu styku je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva, čo však nebolo a nie je tento prípad. Je potrebné predovšetkým skúmať, či realizácia styku otca s dieťaťom skutočne ohrozuje záujmy dieťaťa, alebo či ide iba o predstieraný stav vyvolávaný zámerným pôsobením rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Otec tak trvá na svojom odvolaní, ako aj na svojom názore, že sú splnené všetky podmienky a náležitosti na nariadenie styku s maloletým v minimálnom rozsahu tak, ako požiadal otec vo výroku svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom otec maloletého pristúpi i k takému styku s maloletým v mieste bydliska maloletého za prítomnosti matky maloletého.
6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku - ďalej „CMP“ a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 388 CSP, v spojení s ustanovením § 360 a § 361 CMP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
7. Podľa ustanovenia § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
8. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa ustanovenia § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
11. Podľa ustanovenia § 361 CMP, súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
12. Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej „Zákon o rodine“), rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
13. Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
14. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na skutočnosť, že odo dňa 01.07.2016 nadobudli účinnosť nové procesné predpisy - zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, upravujúci konania vo veciach starostlivosti súdu
o maloletých vo svojich ustanovenia § 111 až 122. Popri všeobecnej právnej úprave neodkladných opatrení obsiahnutých v ustanoveniach § 324 až 342 Civilného sporového poriadku obsahuje Civilný mimosporový poriadok aj osobitnú právnu úpravu neodkladných opatrení v ustanoveniach § 360 až 369 CMP.
15. Návrhom datovaným dňa 28.12.2016 otec maloletého dieťaťa podal návrh na zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností s úpravou styku otca s maloletým dieťaťom. Otec maloletého dieťaťa podal súčasne aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal dočasnej úpravy jeho styku s maloletým X. a to každú poslednú sobotu v mesiaci v čase od 10:00 hod. do 17:00 hod., s tým, že otec si maloleté dieťa prevezme v mieste bydliska maloletého a na tom istom mieste maloletého matke riadne a včas odovzdá. Otec v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že naposledy videl svoje dieťa v novembri 2016, kedy sa situácia medzi otcom dieťaťa a rodinou matky maloletého vyhrotila do fyzických útokov. Od toho času až ku dňu podania návrhu nebol otec maloletého dieťaťa s matkou v kontakte a nebol mu umožnený nijaký styk s maloletým. Matka maloletého styk inde ako v rodinnom dome rodičov neumožňuje a zároveň otec v tomto dome nie je vítaný a jeho prípadný styk s maloletým v tejto rodine je sprevádzaný konfliktami, stresom, hádkami a násilím. Otec uviedol, že od novembra 2016 matka nie je prístupná na žiadne dohody ohľadom úpravy styku otca s dieťaťom a otec sa obáva, že v dôsledku takéhoto postoja matky môže byť ohrozený priaznivý psychický a mentálny vývoj dieťaťa a narušené citové väzby medzi ním a otcom.
16. Odvolací súd preskúmaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a vychádzajúc a zohľadňujúc všetky okolnosti doposiaľ vyplývajúce z obsahu spisu a vyjadrení matky dieťaťa, otca dieťaťa i správy kolízneho opatrovníka, sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v konkrétnej veci neboli naplnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa dočasne upravili pomery maloletého dieťaťa do meritórneho rozhodnutia súdu vo veci samej a to ohľadom potreby predbežnej úpravy styku druhého rodiča s maloletým dieťaťom. Odvolací súd s prihliadnutím na aktuálnu situáciu, ktorá nastala v novembri 2016, kedy došlo k slovným i fyzickým útokom medzi rodinnými príslušníkmi a matkou dieťaťa a otcom dieťaťa a od kedy matka hoci slovne prezentuje svoju vôľu a ochotu styku otca s dieťaťom nebrániť, no fakticky neumožňuje otcovi styk s dieťaťom, dospel k záveru, že je v záujme maloletého dieťaťa upraviť jeho pomery, nakoľko rodičia sa zjavne dohodnúť nedokážu, pričom ich vzájomné nezhody sú jednoznačne na úkor a v neprospech maloletého dieťaťa v tak útlom veku.
17. Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Výkon rodičovských práv a povinností otca k maloletému nebol pozastavený, obmedzený ani pozbavený v zmysle ustanovenia § 38 Zákona o rodine, preto pokiaľ sa otec dieťaťa v súčasnej dobe po tom, čo mu je zo strany matky právo stýkať sa s dieťaťom odopierané, domáha aj dočasne úpravy styku s maloletým dieťaťom, je jej návrh legitímny a plne dôvodný. Je možné stotožniť sa s argumentom otca, že je predovšetkým v záujme zabezpečenia úplného a všestranného rozvoja maloletého dieťaťa tak po citovej, rozumovej a emocionálnej stránke a vytvorenia čo najpriaznivejších podmienok pre jeho zdravý vývoj, aby nestrácalo kontakt a stretávalo sa aj s otcom. Je nesporne v prvoradom záujme dieťaťa, obzvlášť v tak útlom veku, aby pociťovalo starostlivosť a záujem oboch rodičov a niet momentálne dôvodu vylúčiť otca zo styku s dieťaťom v rozsahu rešpektujúcom vek dieťaťa a jeho potreby vzhľadom na denný režim a odopierať tak otcovi práva i povinnosti, ktoré mu ako rodičovi vo vzťahu k dieťaťu prináležia. Zo strany otca je prezentovaná výrazná snaha a vôľa udržať a naďalej pestovať blízky citový vzťah s dieťaťom a napokon z vyjadrení aj samotnej matky vyplýva jej vôľa a záujem na tom, aby sa dieťa s otcom stretávalo. Odvolací súd konštatuje, že matka vo svojich procesných vyjadreniach neuviedla žiadnu zásadnú okolnosť, ktorá by vyvolávala potrebu v záujme ochrany maloletého dieťaťa zamedziť styku otca s ním, prípadne by poukazovala na akúkoľvek okolnosť na strane otca, ktorá by eventuálne vyvolávala riziko z ohrozenia priaznivého a zdravého vývoja dieťaťa v dôsledku pôsobenia otca na maloletého. Žiadna takáto okolnosť nebola ani samotnou matkou v konaní tvrdená. Nie je preto z pohľadu odvolacieho súdu tvrdený ani preukázaný žiadny zákonný dôvod upierať otcovi jeho rodičovské právo stýkať sa so svojim dieťaťom vôbec a taktiež niet dôvodu, aby matka bránila otcovi v styku s dieťaťom. Otec rešpektuje matkine rodičovské práva a povinnosti, je preto aj na matke, aby neupierala ani otcovi jeho rodičovské práva, obzvlášť, pokiaľ otec nemá dieťa v osobnej starostlivosti a nemá tak možnosť vykonávať ich denno- denne.
18. V konaniach, upravujúcich práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu súdu vyplýva zo zákona, no i z početných medzinárodných dokumentov, ktorými je Slovenská republika viazaná, povinnosť dôsledne rešpektovať, chrániť a v prvom rade prihliadať na záujmy maloletého dieťaťa. Všetky skutočnosti v danej veci nasvedčujú potrebe a nutnosti okamžite upraviť pomery maloletého dieťaťa a to v dôsledku nedostatočnej komunikácie medzi rodičmi. Pokiaľ rodičia nedokážu vo vzájomnej komunikácii dospieť k spoločnému konsenzu a v záujme svojho dieťaťa rešpektovať vzájomné rodičovské práva, je žiadúce a naliehavé v záujme priaznivého psychického a fyzického vývoja dieťaťa, aby súd práva a povinnosti rodičov k dieťaťu upravil aj dočasne, pokiaľ nebude právoplatné rozhodnutie vo veci samej. V danom prípade tak bol daný zákonný dôvod neodkladným opatrením v súlade s ustanovením § 360 a § 361 CMP dočasne upraviť styk otca s maloletým dieťaťom, nakoľko súčasná situácia, kedy v dôsledku okolností na strane matky a v dôsledku jej postoja k otcovi a neochoty dospieť ku kompromisnému riešeniu s otcom, sa styk otca s dieťaťom už niekoľko mesiacov neuskutočňuje vôbec. Takáto situácia nie je v záujme maloletého dieťaťa. Odvolací súd sa domnieva, že vzhľadom na nízky vek dieťaťa obava otca z narušenia vzájomného blízkeho vzťahu s maloletým je plne opodstatnená. Dieťa si ešte len vytvára stabilnejšie citové väzby na konkrétne osoby, pričom dlhodobejšia neprítomnosť otca v jeho živote a blízkosti môže viesť k citovému odcudzeniu dieťaťa s otcom, čo nie je ziadúce. Pri rozhodovaní, ktoré sa priamo dotýka pomerov maloletých, je súd povinný a aj oprávnený prihliadať predovšetkým na záujmy maloletého dieťaťa a rozhodnúť v zásade spôsobom, ktorý je vzhľadom na všetky doposiaľ známe okolnosti a skutočnosti pre maloleté dieťa tým najoptimálnejším. Na základe všetkých doposiaľ známych skutočností, správy kolízneho opatrovníka, vyjadrenia oboch rodičov dieťaťa, potom odvolací súd dospel k záveru, že za danej situácie je pre maloleté dieťa v tak útlom veku vhodné upraviť styk otca aj predbežne, nakoľko bez tejto úpravy sa styk otca s dieťaťom neuskutočňuje vôbec. Dieťa je vo veku, kedy je nevyhnutné rešpektovať jeho denný zabehnutý režim a ešte vzhľadom na útly vek nie je ani schopné absolvovať dlhodobejšie aktivity alebo program. Odvolací súd považuje otcom navrhovaný rozsah úpravy jeho styku s dieťaťom v rozsahu každej poslednej soboty v mesiaci za primeraný, avšak s prihliadnutím na vek dieťaťa a predpokladaný denný režim dieťaťa vo veku troch rokov nevyhovel otcom navrhovanému rozsahu úpravy času styku s dieťaťom a považoval za primeraný čas strávenia dieťaťa s otcom v rozsahu štyroch hodín od 09:00 hod. do 13:00 hod., pričom však súdom predbežne určený rozsah styku otca s maloletým vytvárajú predpoklad pre udržanie a upevňovanie aj doterajších väzieb otca s dieťaťom.
19. Odvolací súd však súčasne považuje za potrebné vo vzťahu k obom rodičom zdôrazniť, že vyhrocovanie ich vzájomného konfliktu a gradovanie napätia medzi nimi nie je v záujme maloletého X.. Preto by bolo nanajvýš žiadúce, aby obaja rodičia vzájomne rešpektovali svoje rodičovské práva a v záujme svojho dieťaťa, na ktorom im obom zjavne veľmi záleží, boli k sebe ústretovejší.
20. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie má len dočasný charakter, preukázanie opodstatnenosti tvrdení účastníkov konania a vysporiadanie sa so všetkými ich argumentmi bude predmetom konania vo veci samej tak, aby súd bol oprávnený skonštatovať, aká úprava pomerov dieťaťa je z hľadiska dlhodobej perspektívy riadnej a všestrannej starostlivosti o maloletého a zabezpečenia a rešpektovania všetkých jeho potrieb najoptimálnejšia, aby boli rešpektované a hájené záujmy v prvom rade maloletého dieťaťa a nebol ohrozený jeho všestranný vývoj. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, vzhľadom na jeho charakter a záujem, ktorý sa týmto procesným inštitútom sleduje- poskytnutie okamžitej a promptnej ochrany v prípade, ak sa preukáže naliehavosť a nutnosť okamžitej úpravy pomerov maloletého dieťaťa, ani nie je priestor vykonávať rozsiahlejšie a detailnejšie dokazovanie.
21. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa a nutnosť rešpektovať rodičovské práva a povinnosti aj druhého z rodičov, ktorý dieťa vo svojej osobnej starostlivosti nemá, potom podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a podľa ustanovenia § 360 ods. 1 a § 360 Civilného mimosporového poriadku nariadil neodkladné opatrenie, ktorým odvolací súd upravil predbežne styk otca s maloletým dieťaťom tak, ako je obsiahnuté vo výroku tohto uznesenia.
22. Rozhodnutie odvolacieho súdu sa nedotýka výroku uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým súd ustanovil maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka.
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).