Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_1T-56-2016.pdf
PDF · 83.58 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/56/2016
Uznesenie
Okresný súd v Rožňave - samosudca JUDr. Ján Gallo na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.05.2017, v trestnej veci obžalovaného E. E., takto
rozhodol:
Súd podľa § 280 ods.2 Trestného poriadku trestnú vec obžalovaného E. E. , L.. XX.XX.XXXX E. E., P. J. E., L. Č.. XXX, okres Rožňava, okres Rožňava, dôchodca, trestne stíhané pre dvojnásobný prečin a pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1,2 písm.b) Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že
že v obci Vlachovo, okres Rožňava, na ulici Novej č. 270, po predchádzajúcom požití alkoholu sa manželke E. a dcére I. E.,
l. presne nezisteného dňa v období od 15.11.2014 do 18.11.2014 v podvečerných hodinách v priestoroch rodinného domu, ako aj na dvore, slovne vyhrážal tým spôsobom, že najprv chytil manželku a silno jej stlačil hornú časť pravej ruky, táto, keď sa jej podarilo vyšmyknúť z jeho zovretia zo strachu pred ním spolu s dcérou ušli z domu na dvor, kde obžalovaný za nimi hodil metrovicu dreva, oháňal sa sekerou a po celý čas sa im slovne vyhrážal slovami, že ich porúbe, vulgárne im nadával, čím u poškodených vzbudil dôvodnú obavu o ich život a zdravie, že svoje vyhrážky uskutoční, preto prenocovali mimo domu a manželke spôsobil hematóm na predlaktí pravej ruky a ramena bez doby liečenia,
2. dňa 02.02.2016 v ranných hodinách slovne vyhrážal „ťa zabijem, ťa zapálim“ vulgárne im nadával a vyháňal ich z domu, tieto z domu odišli, avšak po ich návrate domov im zase vulgárne nadával,
dňa 05.02.2016 v ranných hodinách vyhrážal slovami „vám krky vykrútim“, opätovne im obom vulgárne nadával, vyháňal ich z domu a v tomto konaní pokračoval aj v poobedňajších hodinách, kedy sa im vyhrážal aj slovami, že ich zabije, zavolá čiernu sanitku a z domu odídu nohami dopredu,
a týmto svojim konaním u poškodených v oboch prípadoch vzbudil dôvodnú obavu o ich život a zdravie, že svoje vyhrážky uskutoční,
p o s t u p u j e
Okresnému úradu v Rožňave na prejednanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor v Rožňave podal obžalobu E. E. pre dvojnásobný prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1,2 písm.b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.a), § 139 ods.1 písm.a),c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je to vyššie popísané.
Súd pôvodne po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.05.2016 vo veci rozhodol, že obžalovaného uznal vinným z trestnej činnosti kladenej mu obžalobou za vinu, uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka, uložil mu tiež obmedzenie, spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov počas skúšobnej doby a podľa § 73 ods.2 písm.d) Trestného zákona mu uložil aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Proti tomuto rozsudku obžalovaný podal odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Košiciach uznesením 6To/65/2016 zo dňa 16.08.2016 rozsudok zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V zrušujúcom uznesení konštatoval, že v súdenom prípade stojí oproti sebe výpoveď obžalovaného a výpoveď E. E. a I. E.. Pritom k veci vypovedali aj nezainteresovaní svedkovia Mgr. I. T. a manželia M. a W. Y.. V zrušujúcom uznesení krajský súd poukázal, že súd uveril tvrdeniam poškodených viere a I. E., avšak s výpoveďou obžalovaného , ale najmä s výpoveďami manželov Y. sa vôbec nevysporiadal, hoci vyzneli v podstate v prospech obžalovaného. Krajský súd nariadil, aby súd v novom konaní predmetnú vec komplexne posúdil a prihliadol k výpovediam k zrejme vo veci nezainteresovaných svedkov, najmä manželov Y., ktorí dosť detailne vypovedali vo vzťahu obžalovaného k poškodeným, k ich povahovým vlastnostiam a vzájomným vzťahom. Tiež naznačil, že nebude od veci k tej časti výpovede svedka M. Y., kde hovorí o nepomere fyzických zdatností obžalovaného a poškodenej, čo napokon vyplýva aj z fotografie na čl. 117. Poukázal tiež na to, že ani z výpovede svedka Mgr. I. T. nevyplýva, že by obžalovaný sa bol vyhrážal poškodeným.
Po zrušení veci súd doplnil dokazovanie výsluchom poškodených, ako aj znaleckým dokazovaním z odboru klinickej psychológie dospelých znalkyne PhDr. E. P. PhD.
Po takomto doplnení už vykonaného dokazovania súd vo veci rozsudkom zo dňa 12.12.2016 rozhodol rovnako, ako rozsudkom zo dňa 23.05.2016. Vychádzal z toho, že súd mal nepochybne preukázané, a to predovšetkým výpoveďou poškodených, že obžalovaný tým, že sa im vyhrážal so sekerou v ruke a hodil okruhliak na poškodenú E. E. (zbraňou - § 138 písm.a) zabitím, vzbudil u nich dôvodnú obavu, že tieto vyhrážky môže uskutočniť. Mal za to, že vina obžalovaného bola nepochybne preukázaná výpoveďami poškodených, ktoré tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavných pojednávaniach o rozhodujúcich skutočnostiach, pre posúdenie viny vypovedali rozhodne a presvedčivo a s prihliadnutím na samotnú výpoveď obžalovaného, tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní pri konfrontácii, kde priznal, že manželke nadával do p..., k... a zabijem ťa, lekársku správu, z ktorej vyplynulo, že dňa 15.11.2014 obžalovaný v opilosti chytil E. E. za ruku, pritom spadla, ušla preč a bol zistený hematóm na pravom predlaktí a ramene väčších rozmerov, ako aj závery znaleckého posudku znalkyne PhDr. E. P. PhD. , ktorá konštatovala, že u poškodených nebola zistená lživosť, prípadne neoprávnená zaujatosť voči obžalovanému, súd nemal dôvod pochybovať o hodnovernosti ich tvrdení. Obavu poškodených súd vyvodil aj zo samotnej výpovede Mgr. T., ktorý potvrdil, že poškodené prespali u neho doma, vychádzal z toho, že pokiaľ by nemali obavy pred poškodeným, tak by z domu neodišli a neprespali u iného. Taktiež výpovede svedkov, manželov Y., súd hodnotil ako vyhýbavé, v snahe neuškodiť obžalovanému. Totiž títo len potvrdili, že medzi obžalovaným a poškodenou pretrvávali hádky a nedorozumenia, no neboli svedkom fyzického napadnutia zo strany obžalovaného. Súd obranu obžalovaného, spočívajúcu v tom, že poškodeným sa nevyhrážal zabitím , že on sa len slovne bránil, pretože ho provokovala, len ako účelovú, v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti.
Proti tomuto rozsudku obžalovaný podal odvolanie, v ktorom namietal, že okresný súd vo svojom rozhodnutí sa nevysporiadal s námietkou, že on nikdy nebol obvinený zo žiadneho skutku, ktorý by bol spáchal ku škode svojej dcéry I. E.. V odvolaní tvrdil, že okresný súd sa pri rozhodovaní neriadil dôsledne právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý pripustil posúdenie žalovaného skutku nie ako trestný čin, ale ako priestupok. Okresný súd tiež bagatelizoval nepomer fyzických zdatností jeho osoby a poškodených osôb. Poukázal aj na formuláciu skutku - vyhrážky, ktorá sama o sebe spochybňuje, že mohla byť mienená vážne a či táto mohla objektívne vyvolať u poškodených obavu z ich uskutočnenia. Dcéra obžalovaného I. E. je dospelá osoba a pokiaľ by mala skutočný strach z neho, mohla sa kľudne odsťahovať. V odvolaní ďalej tvrdil, že samotná skutočnosť, že so svedkami - manželmi Y. boli v kamarátskom vzťahu, ešte sama o sebe neznamená, že by museli krivo vypovedať v prospech neho. Tiež namietal, že súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nesprávne interpretoval výpoveď svedka Mgr. I. T., keď z neho vytrhol len časť, ktorá vyznieva v jeho neprospech. Nebolo prihliadnuté ani k celkovej charakteristike vzťahov v rodine, ktoré predniesol práve exstarosta Mgr. I. T., ktorý popisuje vzťahy medzi poškodenými a obžalovaným v minulosti. V odvolaní navrhol, aby krajský súd zrušil
napadnutý rozsudok, pričom skúmal správnosť právnej kvalifikácie žalovaného skutku, aj s ohľadom na ustanovenie § 10 ods.2 Trestného zákona a vec postúpil ako priestupok príslušnému správnemu orgánu.
Krajský súd v Košiciach 6To/13/2017 zo dňa 21.02.2017 rozsudok zrušil a vec vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V zrušujúcom uznesení poukázal na to, že už z predchádzajúceho rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že v danom prípade, ohľadom skutkových okolností sú tu protichodné tvrdenia svedkov, najmä poškodených a na druhej strane obžalovaného Mgr. I. T. a manželov Y.T.. Tiež poukázal na to, že okresný súd pri rozhodovaní vychádzal zo záverov znaleckého posudku, ktoré vyznelo v prospech poškodených, ako osôb, u ktorých nebola zistená lživosť, prípadne neoprávnená zaujatosť voči obžalovanému. Konštatoval, že krajský súd má za to, že ani po doplnení dokazovania nie je možné bez pochyby zistiť pravdivosť výpovede ani jednej zo strán, vystupujúcich v predmetnej veci. Za účelom objasnenia celkových vzťahov obžalovaného a poškodeného bude nutné vypočuť svedkov uvádzaných vo vyjadrení E. E. na čl. 206, ďalej objasniť okolnosti pôžičku úveru, ktorú si vzala práve poškodená I. E. v Českej republike, tiež nebolo by od veci vypočuť ich druhú dcéru E. E. o vzťahoch jej rodičov v inkriminovanom čase, prípadne požiadať predošlého zamestnávateľa obžalovaného na podanie jeho charakteristiky a tiež vypočuť sestru obžalovaného. Krajský súd ďalej konštatoval, že súhlasí s námietkou obhajoby, že v súdenej veci okresný súd sa nevysporiadal s ustanovením § 10 ods.2 Trestného zákona pri prípadnom zistení, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v obžalobe prokurátora. To sa týka aj vyhodnotenia výpovedí svedkov manželov Y. a svedka Mgr. I. T., pretože s ich výpoveďami sa okresný súd nevysporiadal v celosti.
Súd v intenciách zrušujúceho uznesenia doplnil dokazovanie výsluchom obžalovaného, ako aj poškodených.
Obžalovaný čo sa týka pôžičky, ktorú zobrala dcéra I. vypovedal, že on v Českej republike pracoval 6 mesiacov, žil s poškodenými a peniaze, ktoré zarobil dával do spoločnej domácnosti a aj z jeho zarobených peňazí sa splácala pôžička. Tvrdil, že išlo o pôžičku vo výške 600 až 700 tisíc Kč.
Poškodená E. P., predtým E. k pôžičke uviedla, že dcéra si vybrala pôžičku len vo výške 200 000,- Kč, bolo to v roku 2006 a v roku 2010 už bola splatená. Pôžičku splácala dcéra.
Svedkyňa S. L., sestra obžalovaného vypovedala, že v inkriminovanom období s obžalovaným a poškodenými nežila, ona žila v Dobšinej, jej vzťahy s poškodenou E. E. neboli dobré, vie o tom, že aj jej vzťah s obžalovaným nebol dobrý, nevychádzali dobre, pretože poškodená nikde nepracovala. To, že nežijú usporiadane vedela a sama jej povedala, keď bola už po operácii, aby sa dala do poriadku a sa rozviedli. Podľa nej ich vzťahy boli narušené pre financie, pretože brat pracoval a ona nie. Ohľadne skutkov sa nevedela vyjadriť, pretože pri nich prítomná nebola.
Aj svedkyňa M. K., sestra poškodenej E. P., predtým E. vypovedala, že ohľadne skutkov sa nevie vyjadriť, pretože pri nich nebola, dozvedela sa to len od sestry, ktorá sa jej zdôverila, že bála o život a musela z domu utekať preč. Sestra sa jej sťažovala, že obžalovaný popíjal. Sama ho opitého nevidela, no bola svedkom, keď mal vypité a pritom používal vulgárne výrazy. Nestalo sa, že by za jej prítomnosti ju alebo dcéru fyzicky napadol.
Svedkyňa I. M. vypovedala, že poškodená I. E. je jej kamarátka, sú bývalé spolužiačky a sa jej zdôverila, že sa otca bojí, lebo je často pod vplyvom alkoholu. Nebola svedkom toho, že by obžalovaný niektorú z poškodených fyzicky napadol.
Dcéra obžalovaného, E. E., sa na hlavné pojednávanie nedostavila z dôvodu zdravotného stavu maloletého syna, napísala však písomné vyjadrenie pred Mestským úradom Rokycany, z ktorého vyplynulo, že v inkriminovanom čase ona doma prítomná nebola, všetko vie len od matky, s ktorou bola v každodennom kontakte. Pokiaľ bývala doma , potvrdila, že obžalovaný často požíval alkohol a pod jeho vplyvom bol agresívny a búchal dverami a po stole, mame hrubo nadával a videla aj to, ako ju udrel. Keď mal vypité tak sa mu vyhýbali, boli ticho, lebo sa ho báli.
Z hodnotenia zamestnávateľa obžalovaného K. N. - C. vyplynulo, že obžalovaný ako zamestnanec v jej dopravnej firme pristupoval k práci zodpovedne, čoho dôkazom bola jeho dochvíľnosť a pracovitosť, bol bezkonfliktný (zamestnávateľom bola sestra obžalovaného).
Súd má za to, že ani po doplnení dokazovania nie je možné bezpochybne zistiť pravdivosť výpovede ani jednej zo strán, vystupujúcich v predmetnej veci, pretože vypočutí svedkovia v inkriminovanom čase neboli svedkami konania, ktoré je popísané vo výrokovej časti tohto uznesenia. Aj samotné poškodené potvrdili, že v kritickom čase tam nikto iný, okrem nich nebol.
Podľa § 10 ods.2 Trestného zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nepatrná.
V zmysle citovaného ustanovenia závažnosť prečinu určujú:
a) spôsob vykonania činu a jeho následky, b) okolnosti, za ktorých bol prečin spáchaný, c) miera zavinenia a pohnútka páchateľa.
Ide o taxatívny výpočet skutočností, ovplyvňujúcich závažnosť prečinu.
V danom prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi obžalovaným a poškodenou (bývalou manželkou) v inkriminovanom období pretrvávali manželské nezhody, z ktorých vznikali hádky, pri ktorých obžalovaný po vyprovokovaní sa vyhrážal, avšak nebolo preukázané, že by manželku fyzicky napadol a tie vyhrážky neboli zrejme takej intenzity, že by skutočne vyvolali dôvodnú obavu o život a zdravie. Pri hádkach dcéra I. bola na strane mamy. Napriek týmto pretrvávajúcim hádkam zotrvali bývať v jednom dome. K hádkam malo dochádzať v čase, keď obžalovaný mal vypité a tieto vyprovokovala, ako vyplynulo z výpovedí svedkov, manželov Y., práve poškodená. Hádku vyprovokovala aj v čase, keď boli oni u obžalovaného na návšteve.
Za daného dôkazného stavu, vychádzajúc z ustanovenia § 10 ods.2 Trestného zákona, s prihliadnutím na následok, závažnosť konania obžalovaného je nepatrná, preto súd trestnú vec obžalovaného postúpil na prejednanie a rozhodnutie Okresnému úradu v Rožňave, ktorý jeho konanie by mohol posúdiť ako priestupok.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu v zmysle § 280 ods. 3 Trestného poriadku môže podať sťažnosť prokurátor, ktorá má odkladný účinok do troch dní od oznámenia na Krajský súd do Košíc cestou tunajšieho súdu.