Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_52Cbi-87-2004.pdf
PDF · 151.08 KB
Case nature
Area
Subarea
52Cbi/87/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
B. súd v Q. Q. sudkyňou T.. L. U. v právnej veci žalobcu I.. L.. L. F., C., B. XX, XXX XX Q. Q., správca konkurznej podstaty úpadcu U. E. BB, s. r. o., "v konkurze", C. XX, XXX XX P. A., I.:XX XXX XXX, zastúpeného J. C., s. r. o. so sídlom U. XX, XXX XX N., I.:XX XXX XXX proti žalovanému Y., s. r. o., Q. XX, XXX XX Q. Q., I.:XX XXX XXX, zastúpenému advokátom T.. V. F. so sídlom P. č. 2, XXX XX S., I.:XX XXX XXX, o neúčinnosť právneho úkonu takto
rozhodol:
I. P. žalobu zamieta.
II. S. má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
X.Žalobca sa žalobou zo dňa 9. 1. XXXX, doručenou súdu dňa XX. 1. XXXX domáhal voči žalovanému určenia, že kúpna zmluva č. XX/XXXX uzatvorená dňa 7. 8. XXXX medzi predávajúcim U. E. BB, s. r. o., C. XX, XXX XX P. A., I.:XX XXX XXX, a kupujúcim Y., s. r. o., Q. Q., I.:XX XXX XXX o prevode vlastníctva k technologickým zariadeniam a obchodno-prevádzkovým zariadeniam je voči konkurzným veriteľom úpadcu právne neúčinná a popísané zariadenie patrí do konkurznej podstaty úpadcu U. E. BB, s. r. o. „v konkurze".
2. V odôvodnení žaloby uviedol, že uznesením B. súdu v Q. Q. č. k. XXK XXX/XX zo dňa XX. 8. XXXX bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka U. E. BB, s. r. o. P. A. (ďalej len úpadca). U. zisťovaní majetku úpadcu a jeho následnom spisovaní správca konkurznej podstaty zistil, že tento uzatvoril so spoločnosťou Y., s. r. o. kúpnu zmluvu č. XX/XXXX zo dňa 7. 8. XXXX, ktorej predmetom bol predaj technologického zariadenia a obchodno-prevádzkového zariadenia špecifikovaného v žalobe. B. cena bola dohodnutá zmluvnými stranami na sumu XXX.XXX,--Sk bez R. (XX.XXX,XX eur). H. kúpnej ceny sa mala uskutočniť na základe faktúry vystavenej predávajúcim, a to bankovým prevodom alebo k rukám predávajúceho. V skutočnosti však k reálnemu plneniu nikdy nedošlo, pretože faktúry vystavené úpadcom na úhradu kúpnej ceny boli započítavané cez pokladňu oproti faktúram vystaveným spoločnosťou Y., s. r. o. na úhradu nájomného alebo oproti zálohám poskytnutým úpadcom spoločnosti Y., s. r. o. U. správcu konkurznej podstaty je teda nespochybniteľná účelovosť takéhoto konania a jednoznačná snaha ukrátiť veriteľa. E., že ďalším významným faktom ukracujúcim veriteľov je prepojenie medzi spoločnosťami. U. medzi spoločnosťou Y., s. r. o. a U. E. BB, s. r. o. je zrejmé zo skutočnosti, že spoločnosť Y., s. r. o. ako nadobúdateľ predmetných technologických zariadení je kapitálovo prepojená s úpadcom, keď jeho vklad do základného imania predstavuje X.XXX.XXX,XX eur a obchodný podiel, ktorý je upravený rozdielne od vkladu predstavuje XX % základného imania. B. spoločnosti je L.. U. N., ktorý je zároveň aj konateľom úpadcu. Je tu teda zrejmé nielen kapitálové ale aj personálne prepojenie. L. uviedol, že právny úkon, a to prevod obchodného podielu zo spoločnosti úpadcu na spoločnosť MIŽETEK, s. r. o. vo výške 50 % účasti na čistom obchodnom imaní spoločnosti Y., s. r. o. na základe
zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa XX. XX. XXXX nikdy nenadobudol účinnosť z dôvodu nedodržania jednej z podstatných náležitostí zmluvného vzťahu, a to zaplatenia kúpnej ceny vo výške X.XXX.XXX,XX eur. A., ktoré prešli na základe odporovanej kúpnej zmluvy do vlastníctva spoločnosti Y., s. r. o. boli následne účelovo prenajímané spätne úpadcovi, čím dochádzalo k odčerpávaniu finančných prostriedkov z úpadcu napriek tomu, že kúpna cena za prenajímané hnuteľnosti nikdy nebola reálne uhradená. L. uviedol, že stanovené ceny prevádzaných technológií nepovažuje za primerané vzhľadom na ich reálnu cenu na príslušnom trhu. A., že spôsob, akým došlo k oceneniu predmetných technológií nebol správny a technológie boli podhodnotené. W. prijatá predávajúcim bola nižšia, ako bola primeraná hodnota v čase vykonania právneho úkonu, a teda aj z týchto dôvodov došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov úpadcu (§ XX ods. X S.). E., že úpadca neuhrádzal daňové povinnosti, ako sú platby spotrebných daní, R., dane zo závislej činnosti, dane z príjmu a iné poplatky, napriek tomu, že fiktívnymi právnymi úkonmi malo dochádzať k prílevu finančného kapitálu z predaja majetku. Tým, že došlo k uprednostneniu kapitálovo prepojeného veriteľa, ktorým je žalovaná spoločnosť bez skutočného finančného plnenia, je zrejme aj nepochybné, že takýmto fiktívnym predajom majetku došlo k ukráteniu pohľadávok konkurzných veriteľov. P. nárok opieral o ust. § 15 ods. X písm. c/ S. a § 1X ods. 5 S..
3. S. sa písomným podaním doručeným súdu dňa XX. 3. XXXX k žalobe vyjadril. E., že kúpna cena bola dohodnutá vo výške XXX.XXX,--Sk vrátane R. (XX.XXX,XX eur) a vyfakturovaná faktúrou č. XXXXXX. B. cena bola dohodnutá vo výške zostatkovej hodnoty s tým, že ak je subjekt v predĺžení, je zostatková cena hnuteľných vecí vyššia ako znalecká hodnota. A. žalobcu o neprimeranosti kúpnej ceny nie je ničím podložené. B. cena bola žalovaným riadne uhradená, a dôkazom toho je príjmový pokladničný doklad č. XXX z XX. 8. XXXX na sumu XXX.XXXSk / výdavkový pokladničný doklad žalovaného č. XXX/XX. F. pokladničný doklad č. X.XXX, ktorý žalobca predložil ako dôkaz o započítaní je daňovým dokladom o úhrade sumy 516.600,-- Sk za faktúry č. XXXX/XXX a XXXX/XXX vystavené spoločnosťou GASTROFIT na základe nájomnej zmluvy z 1. 6. XXXX, ktorými Y. vyfakturoval nájomné za prenájom technologických zariadení na výrobu plastových okien, t. j. išlo o úhradu faktúry na prenájom úplne iných vecí, ktoré U. nikdy nevlastnil. F. pokladničný doklad č. XXXX je daňovým dokladom o úhrade sumy XXX.XXX,--Sk za faktúry č. XXXX/XXX a XXXX/XXX vystavené spoločnosťou Y. na základe nájomnej zmluvy XXX/XXXX a XXX/XXXX z 5. 2. XXXX, ktorými Y. vyfakturoval nájomné za prenájom motorových vozidiel, t. j. išlo o úhradu faktúry za prenájom úplne iných vecí, ktoré Y. prenajímal úpadcovi už od februára XXXX. S. poukázal, že výdavkový pokladničný doklad č. XXXX, ktorý žalobca predložil ako dôkaz o započítaní je daňovým dokladom o úhrade sumy X.XXX,--Sk za faktúry č. XXXX/XXX, XXX, XXX, s tým, že tento istý výdavkový pokladničný doklad č. XXXX použil žalobca ako „dôkaz o zápočte" aj v konaní sp. zn. XX K. XX/XXXX-XX, z čoho je zrejmé, že nešlo o žiaden zápočet, ale že si žalobca prispôsoboval riadne daňové doklady podľa dátumov, tak ako mu to vyhovovalo. L. uviedol, že argumentácia žalobcu o tom, že „faktúry vystavené úpadcom na úhradu kúpnej ceny boli započítavané cez pokladňu oproti faktúram vystaveným žalovaným na úhradu nájomného alebo oproti zálohám poskytnutým úpadcom žalovanému" je ekonomickým a účtovným nezmyslom vychádzajúcim z neznalosti žalobcu. I. započítavania upravuje G. zákonník, ktorý pozná započítanie dohodou zmluvných strán, ktoré ak majú vzájomné pohľadávky, dohodnú sa, že ich pohľadávky vo výške, v ktorej sa vzájomne kryjú sa započítavajú, t. j. zanikajú okamihom uzavretia dohody o započítaní, a to vo výške, v ktorej sa vzájomne kryjú. V. tiež jednostranný zápočet, avšak v tomto prípade sa vyžaduje, aby došlo k písomného oznámeniu toho, že k jednostrannému započítaniu došlo, aké pohľadávky boli vzájomne započítané a v akej výške. S. také doklady žalobca nepredložil, naopak žalovaný preukázal riadne zaplatenie kúpnej ceny uvedenými príjmovými pokladničný dokladmi a výdavkovými pokladničnými dokladmi. B. kúpna cena a splátky nájomného boli riadne zaplatené, čo žalovaný preukázal, je argumentácia žalobcu o fiktívnom predaji účelová a ničím nepreukázaná. E., že ak by hnuteľné veci zostali vo vlastníctve úpadcu, mesačné odpisy, ktorými sa znižujú aktíva spoločnosti by predstavovali sumu XX.XXX,XX Sk, to znamená, že výška nájomného bola primeraná (20.000,-- Sk mesačne), približne vo výške odpisov. Tvrdenie žalobcu o odčerpávaní finančných prostriedkov z Pivovaru E. BB, s. r. o. je teda vyvrátené rovnako ako aj tvrdenie žalobcu o ukrátení veriteľov úpadcu. E. hnuteľné veci boli predmetom predaja z toho dôvodu, že U. E. BB, s. r. o. plánoval zrušenie prevádzky v L. S., a preto pristúpil k odpredaju technológie nachádzajúcej sa v L., ako aj zariadenia na obchodno-prevádzkových jednotkách - predajniach L.-údeniny. E. hnuteľné veci nijako nesúviseli s hlavným predmetom činnosti U. E. BB, s. r. o. M. zmluvy boli dočasné, nakoľko naozaj v máji XXXX U. zatvoril prevádzku v MK S. a nájomné zmluvy boli zrušené. S. podľa žalovaného argumentuje ustanovením § 15 ods. X písm. c/ S. - personálnym a majetkovým prepojením žalovaného a úpadcu s tým, že rozhodujúce sú skutočnosti uvedené v obchodnom registri a nie domnienky o neúčinnosti
prevodu obchodného podielu nepodložené žiadnym dôkazom. V čase, keď došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom žaloby, boli spoločníkmi spoločnosti Y., s. r. o. I.. S. F. a spoločnosť L., s . r. o., jediným konateľom bola I.. S. F.. T. konateľom úpadcu bol L.. U. N., takže nešlo ani o personálne ani o majetkové prepojenie zmluvných strán v čase uzavretia kúpnej zmluvy. S. ďalej uviedol, že preukázal, že hnuteľné veci boli predané za zostatkovú cenu, ktorá boli vyššia ako cena stanovená znaleckým posudkom a teda takýmto úkonom nemohlo dôjsť k ukráteniu veriteľov. Úpadca sa v dôsledku takto uskutočneného predaja nedostal do úpadku, čo žalovaný preukazuje súvahou spoločnosti úpadcu k XX. XX. XXXX, z ktorej je zrejmé, že aktíva úpadcu boli vyššie ako pasíva, takže majetok úpadcu mal vyššiu hodnotu ako záväzky úpadcu o XXX %.
4. Krajský súd v Q. Q. rozsudkom č. k. XX Cbi XX/XXXX-XX zo dňa XX. novembra XXXX v časti o určenie, že popísané zariadenie patrí do konkurznej podstaty úpadcu U. E. BB, s. r. o., "v konkurze" konanie zastavil, vo zvyšku súd žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania vo výške XXX,XX eur. U. rozsudku v časti výroku, ktorým súd žalobu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania podal odvolanie žalobca a M. súd SR uznesením č. k. XObo XX/XXXX-XXX zo dňa XX.marca XXXX rozsudok B. súdu v Q. Q. v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd okrem iného uviedol, že súd prvého stupňa nevykonal žiadne dokazovanie, keď z obsahu zápisnice z pojednávania konaného XX.XX. XXXX vyplýva, že súd prvého stupňa vec prejednal za účasti právnych zástupcov bez účasti účastníkov konania. Po preskúmaní obsahu zápisnice z pojednávania vyplýva, že nebolo vykonané žiadne dokazovanie a priebeh z pojednávania nezodpovedá úprave procesného postupu podľa § 117, § 118 O. s.p. a ust. § 122, XXX, 125, XXX ods. 1 a § 132 O.s.p. o vykonávaní dôkazov. Z obsahu zápisnice o pojednávaní vyplýva, že súd nevykonal dôkaz listinami v súlade s § 129 O.s.p., ani to, že by vykonal výsluch žalovaného, hoci to v rozsudku uvádza, pretože za výsluch účastníka nemožno považovať prednes zástupcu účastníka na pojednávaní. Q. riadneho vykonania dôkazov nie je možné hodnotiť takéto dôkazy podľa § 132 O.s.p., nie je možné riadne zistiť skutkový stav veci a následne správne právne vec posúdiť. A. postupom bolo porušené právo účastníkov konania na spravodlivý proces. L. uviedol, že zo zápisnice o pojednávaní nevyplýva, že súd na pojednávaní riadne vykonal dokazovanie a následne vytvoril účastníkom procesnú možnosť k vykonaným dôkazom sa vyjadriť podľa § 123 O.s.p. a realizovať z tohto ustanovenia vyplývajúce procesné oprávnenia účastníka konania. U. na ust. § 15 S., ktoré je ustanovením ochraňujúcim veriteľov, ktoré je potrebné i v tomto smere vykladať a je vždy dôležité zistiť, či došlo alebo nedošlo k ukráteniu konkurzného veriteľa vykonaným, resp. napadnutým právnym úkonom a úlohou súdu je dôsledne skúmať, či došlo k naplneniu predpokladov podľa uvedeného ustanovenia.
5. Po rozhodnutí M. súdu SR Krajský súd v Q. Q. uznesením č. k. XX K XXX/XXXX-XXXX zo dňa XX. marca XXXX, potvrdeným uznesením M. súdu SR č. k. XObo XX/XXXX zo dňa XX. mája XXXX zbavil T.. F. Noska funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu a do funkcie správcu konkurznej podstaty ustanovil I.. L.. L. F., C., B. XX, XXX XX Q. Q.. M. súd vyzval novoustanoveného správcu konkurznej podstaty výzvou z XX.X.XXXX, aby súdu oznámil, či na podaných žalobách naďalej trvá. V prílohe výzvy mu okrem iného zaslal rozsudok B. súdu v Q. Q. č. k. XXCbi XX/XXXX-XXX zo dňa XX.septembra XXXX a rozsudok M. súdu SR č. k. 3Obo XX/XXXX zo dňa XX. januára XXXX, ktorým bol predmetný rozsudok krajského súdu potvrdený, oznámil mu všetky čísla konaní, v ktorých už bolo pôvodne Krajským súdom v Banskej Bystrici rozhodnuté, avšak Najvyšší súd SR vo všetkých týchto konaniach rozsudky krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Keďže správca konkurznej podstaty na výzvu súdu nereagoval, súd dňa XX. 10. 2016 zaslal správcovi konkurznej podstaty urgenciu výzvy, na ktorú dňa XX.XX. XXXX zaslal správca žiadosť o predĺženie lehoty na oznámenie, ako bude ďalej v konaniach pokračovať. R. X.X.XXXX bol správca konkurznej podstaty súdom telefonicky dotazovaný ohľadne odpovede na výzvu a urgenciu súdu, požiadal ešte o lehotu do XX.X.XXXX, v ktorej súdu oznámi, či na podaných žalobách trvá. M. súdu oznámil, že na podaných žalobách naďalej trvá.
6. Súd vytýčil pojednávanie na deň XX.X.XXXX, na ktoré prevzal predvolanie žalobca dňa XX.X.XXXX. R. X.X.XXXX bol zo strany právneho zástupcu žalobcu súdu doručený návrh na vykonanie dôkazov, a to výsluchom svedkov I.. Zdenky F. a Mgr. U. Čupku. B. pre krátkosť času by nebolo možné predvolať svedkov poštou, súd zabezpečil ich prítomnosť na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného. Na pojednávaní v konaní XX K./XX/XX súd vypočul svedkyňu I.. S. F. a L.. U. N. s tým, že z ich výpovedí súd vychádzal aj vo všetkých ostatných konaniach, teda v konaniach 52Cbi/87/04,
52Cbi/93/03, XXCbi/XX/XX, XXCbi/XX/XX, XXCbi/XX/XX, XXCbi/XX/XX, keďže sa jedná o skutkovo a právne totožné súdne konania.
7. P. I.. S. F. na pojednávaní dňa XX.X.XXXX okrem iného uviedla, že v spoločnosti žalovaného nepôsobí od X.XX.XXXX, v čase uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy bola spoločníčkou aj konateľkou žalovaného. K predmetným kúpnym zmluvám došlo z dôvodu, že sa uzatvárala prevádzka v L. Zvolen, žalobca predal hnuteľné veci žalovanému. B. cena bola stanovená znaleckými posudkami a bola vždy určená vyššie ako bola určená hodnota predmetných vecí. S. mal v predmete činnosti prenájom hnuteľných vecí. B. ukončenie činnosti L. S. trvalo určitú dobu, následne tieto kúpené veci prenajal žalovaný úpadcovi za cenu symbolickú, a to nižšiu, ako bola cena odpisov hnuteľných vecí. E., že k uhradeniu kúpnej ceny úpadcovi došlo a došlo aj k plateniu nájmu zo strany úpadcu žalovanému. E., že v čase uzavretia predmetných zmlúv mal úpadca aktíva vo výške XXX.XXX.XXX,---Sk, ročný obrat okolo XX.XXX.XXX,--Sk, je teda zrejmé, že odpredaj týchto vecí, ktoré sa netýkali hospodárenia úpadcu a stali sa v L. Zvolen nadbytočnými, nemohol ovplyvniť finančný stav úpadcu a ani mu spôsobiť úpadok. Za tieto veci bolo úpadcovi riadne zaplatené, zmenila sa forma aktív z vecí hnuteľných na finančné. E., že u úpadcu pracovala ako asistentka, kúpne ceny boli určené znaleckým posudkom. A. uviedla, že veci sa prenajímali úpadcovi za symbolickú cenu s tým, že nájom bol dohodnutý iba na určitú dobu, potom mienil žalovaný nakladať s predmetnými hnuteľnými vecami v rámci svojej podnikateľskej činnosti, keďže mal v predmete činnosti prenájom hnuteľných vecí. P. uviedla, že veci kupovali na sklad, keďže mali ďalšieho partnera, žalovanému sa táto kúpa zdala výhodná z dôvodov, ktoré už uviedla. Na otázku právnej zástupkyne žalobcu prečo uhrádzal žalovaný tieto ceny v hotovosti, prípadne zápočtom, uviedla, že ceny neboli také vysoké a žalovaný dostával za činnosť vo svojej prevádzke finančné prostriedky v hotovosti, preto aj kúpne ceny platili v hotovosti, keďže firmy sídlili blízko seba. Na ďalšiu otázku ohľadne predmetnej nehnuteľnosti, (je predmetom konania XXCbi/XX/XX), ktorá bola ohodnotená znaleckým posudkom na sumu XXX.XXX,--Sk, kúpna cena bola dohodnutá vo výške X.XXX.XXX,--Sk, takmer 4 x viac ako cena ohodnotená znaleckým posudkom, svedkyňa uviedla, že takýto nebytový priestor v Bratislave bol za dohodnutú kúpnu cenu pre nich výhodný a úpadca požadoval takúto kúpnu cenu. Uviedla, že žalovaný vo vlastníctve tieto nehnuteľností nemá a predal ich so ziskom, preto sa mu javila cena ako výhodná. K. žalovaný akceptoval, v čase uzavretia kúpnej zmluvy bol vysoký nárast cien za nehnuteľnosti. L. uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by audítor úpadcovi vytkol bezhotovostné platby v prípade, ak sa vykonával audit.
8. P. Mgr. Pavel N. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa XX.X.XXXX uviedol, že k odkúpeniu predmetných vecí zo strany žalovaného došlo z dôvodu, že tento mal záujem s nimi ďalej podnikať a nakladať. Uviedol, že tieto veci chceli používať na nový podnik, žalovaný mal robiť celú obchodnú činnosť pre L. aj U., s tým, že by celú obchodnú činnosť do budúcna riešil žalovaný. L. uviedol, že čo sa týka predmetných technológií Pivovaru, ktoré nie sú predmetom týchto žalôb, pôvodný správca konkurznej podstaty potom, ako spoločnosť Y. vyhrala iný súdny spor vedený na B. súde v Q. Q. tieto technológie popredal, išlo o technológie v hodnote cca XX.XXX.XXX,--Sk, predal ich za XXX.XXX,--Sk. B. cenu za technológie žalovaný uhradil, nepamätal si, či to bolo v hotovosti alebo prevodom. E., že nájom za tieto prenajaté veci úpadca platil. Čo sa týka predaja nehnuteľnosti v Q., uviedol, že žalovaný bol ochotný uhradiť takúto vysokú kúpnu cenu aj ju zaplatil. Na otázku, aký bol vzťah s L., svedok uviedol, že s nimi mienili spolupracovať na ruskom trhu, úpadca sa snažil expandovať na ruský trh, zvýšiť produkciu, zamestnanosť, kde malo odísť aj časť technológií, na P. sa mali kúpiť nové technológie, z tohto zámeru zišlo kvôli vyhlásenému konkurzu. E., že ak bol u žalovaného konateľom, určite musel so spoločnosťou L. spolupracovať, museli byť partneri. E., že veci predávali bez verejnej súťaže priamo žalovanému z dôvodu, že iný záujem o ne nebol. Z 15 mäsokombinátov ostali možno tri alebo štyri, Mäsokombinát Zvolen bol jeden z najväčších na Slovensku, predmetné technológie, ktoré sa predávali, neboli takými, ktoré by mohol používať a kúpiť nejaký malý podnikateľ, malý mäsokombinát, by ich nemohol na svoju prevádzku využiť. Uviedol, že žalovaný ich kúpil z dôvodu možnej spolupráce s Ruskou federáciou, kde by sa otvorila sódovkáreň, pivovar aj mäsokombinát. Na ďalšiu otázku, prečo boli kúpne ceny platené v hotovosti, svedok uviedol, že bola taká doba. Financie, ktoré doniesol žalovaný prekontrolovali pokladníčky úpadcu. Peniaze sa vkladali do banky.
9. Právna zástupkyňa žalobcu k veci uviedla k personálnemu a kapitálovému prepojeniu GASTROFIT a Urpiner, ako vyplynulo z výpovedí svedkov, bolo zjavné, že pani Valová vie o spoločnosti Urpiner viac než o GASTROFITe, pôsobila tam ako asistentka, v GASTROFITe bola spoločníka a konateľka, ďalej je
prepojenie s p.Čupkom, z celej jeho výpovede vyplývalo, že pôsobil v GASTROFITe, pozná ju, pozná aj spoločnosť Mižetek, spolupracoval s ňou, trvá na tom, že tie prepojenia tam boli. Čo sa týka kúpnej ceny za technológie podľa jej názoru je neprimeraná a nesprávne určená, ako vyplýva z vyjadrenia právneho zástupcu GASTROFITu je zjavné, že cena bola určená ako zostatková hodnota, takého určenie ceny je účtovným spôsobom určenia ceny, nie je to cena trhová. Poukázala na výpoveď p. Valovej, ktorá pri zdôvodňovaní ceny nehnuteľností skonštatovala, že účtovná hodnota nehnuteľnosti je 600.000,--Sk v skutočnosti bola predaná za 4 x vyššiu cenu, má za to, že kúpna cena pri týchto technológiách bola nízka. Poukázala aj na to odpisovanie, keby došlo k úplnému odpisovaniu technológií, zostatková cena by bola nula, ale to neznamená, že nemajú hodnotu. Kúpna cena je neprimeraná, nesprávne určená a zlá. V čase uzavretia kúpnej zmluvy bol úpadca v úpadku, o tom svedčí skutočnosť, že 1.7.2002 bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, v odôvodnení rozhodnutia o vyhlásení konkurzu, súd hovorí, akých veriteľov mal úpadca vtedy a spoločnosť naozaj v úpadku bola. Súvahu, ktorú predložil žalovaný bola z r. 2001, tieto kúpne zmluvy boli uzatvárané v r. 2002, preto je súvaha irelevantná. Má za to, že Pivovar Urpín prevádzal množstvo hnuteľných vecí potrebných na svoju prevádzku na GASTROFIT, ktorá tieto veci nepotrebovala. Potvrdila to aj p. Valová, že veci nakupovali do skladu. Má za to, že to bolo účelové zbavovanie sa majetku. Že to bolo účelové, potvrdil aj p. Čupka, ktorý povedal aký mal byť ďalší osud týchto vecí a čo s nimi plánoval. Čo sa týka kúpnej ceny za hnuteľné veci, boli predané za zostatkovú hodnotu a to protistrana uviedla aj vo svojom vyjadrení. Zostatková hodnota nie je to isté čo trhová hodnota. Keby došlo k úplnému odpísaniu tých vecí, zostatková hodnota by bola nula, má za to, že táto cena bola podhodnotená a taktiež k tomu úpadku, k uzavretiu kúpnych zmlúv dochádzalo po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu, z uznesenia vyplýva, že úpadca mal množstvo veriteľov, čo nebral do úvahy pri uzatváraní kúpnych zmlúv, bol v úpadku, napriek tomu sa vzdával majetku. Trvá na tom, že žaloba je dôvodná a žiada súd, aby určil, že kúpna zmluva je neúčinná.
10. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava doteraz prednesených návrhov v dokazovaní k danej veci, tvrdí, že žaloba je neopodstatnená a navrhol ju v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že právna zástupkyňa pri svojom vyjadrení uvádza veci, ktoré sú neporovnateľné, keď porovnáva ceny nehnuteľností a ceny technológií a uvádza, že aj ceny technológií sú podhodnotené tak ako bola podhodnotená cena nehnuteľností. Túto úvahu považuje za absolútne irelevantnú. Právna zástupkyňa žalobcu tvrdí, že žalovaný uložil do spisu súvahu z r. 2001, ktorú považuje za irelevantnú, keďže zmluvy boli uzatvárané v r. 2002. Logicky vyplýva, že keď dostaneme súvahu z r. 2001, tam sú závery hospodárenia z predchádzajúce obdobie a r. 2001 a až nasledujúce roky môžu byť prijaté opatrenia. Prijatými opatreniami bola tá skutočnosť, že došlo k postupu pri predaji majetku a jeho prenájmu. S ohľadom na uvedené skutočnosti o rozvoji firmy v obchodnom styku a expandovaní na východný trh, samozrejme s týmto obchodným vzťahom z rôznych politických dôvodov podľa vyjadrenia svedka nedošlo.
11. Podľa § 204 CSP dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.
12. Odvolací súd v uznesení č. k. 3Obo 24/2014 z 23.3.2015 vytkol súdu prvej inštancie, že nevykonal takmer žiadne dokazovanie, žiadny dôkaz listinami, vec prejednal bez účasti účastníkov konania len za účasti právnych zástupcov.
13. Na pojednávaní súd konštatoval, že dokazovanie obsahom listín nebolo potrebné vzhľadom na skutočnosť, že tieto neboli stranami namietané, z ich obsahom boli strany sporu oboznámené, pretože všetky predmetné listiny nachádzajúce sa v spise boli stranám sporu doručené a ich obsah nebol protistranou spochybnený (§ 204 CSP veta za bodkočiarkou).
14. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 36 K 202/2002 zo dňa 18. 8. 2003 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu a za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. Vladimíra Nosku.
15. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.1.2004 domáhal určenia neúčinnosti kúpnej zmluvy č. 18/2002 uzavretej 7. 8. 2002 medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim.
16. Predmetom kúpnej zmluvy č. 018/2002 zo 7. 8. 2002 bol predaj opotrebovaných technologických a obchodno-prevádzkových zariadení, ktorých súpis tvorí prílohu k zmluve, ktorá je jej neoddeliteľnou
súčasťou. Kúpna cena bola určená dohodou zmluvných strán sumárne vo výške 723,521,--Sk bez DPH. Kúpna cena je splatná na základe faktúry vystavenej predávajúcim, a to bankovým prevodom alebo k rukám predávajúceho.
17. Žalobca predložil ako dôkaz nájomnú zmluvu č. 005/2003 uzavretú dňa 1. 1. 2003 medzi žalovaným ako prenajímateľom a úpadcom ako nájomcom, ktorou prenajímateľ ako výlučný vlastník prenajíma opakovane mesačne hnuteľné veci, ktoré patria vlastníkovi. Ide o hmotný investičný majetok (technologické zariadenie OPJ) podľa špecifikácie uvedenej v prílohe č. 1 v tejto zmluve tvoriacej jej neoddeliteľnú súčasť. Prenajímateľ prenecháva predmet nájmu uvedený v bode 1.1 zmluvy nájomcovi na dočasné užívanie za účelom realizácie činnosti nájomcu. Nájomca sa zaviazal, že za predmet nájmu uvedený v prvom bode zmluvy zaplatí nájomné vo výške 240.000,--Sk spoločne bez DPH. Súčasťou nájomnej zmluvy č. 005/2003 bola príloha č. 1 k zmluve, v ktorej bol uvedený súhrn prenajímaného hmotného investičného majetku, s tým, že sa jednalo o 44 položiek, medzi nimi 14 položiek, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy č. 18/2002 z 7. 8. 2002.
18. Žalobca súdu doložil aj faktúry, ktorými žalovaný účtoval úpadcovi nájomné, avšak vždy sa jednalo o nájomné na základe nájomných zmlúv, predmetom ktorých neboli hnuteľné veci, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy č. 18/2002 zo dňa 7. 8. 2002, a neboli ani predmetom nájomnej zmluvy č. 005/2003 z 1. 1. 2003, k týmto faktúram zároveň žalobca predložil výdavkové a príjmové pokladničné doklady. Keďže uvedené doklady sa netýkali zmluvy, ktorá je predmetom konania 52 Cbi 87/2004, súd na tieto doklady neprihliadal.
19. V konaní 52Cbi/78/2004 boli po zrušujúcom uznesení Najvyššieho súdu SR vypočutí svedkovia a následne bola rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici 52Cbi/78/2004-168 zo dňa 25.9.2015 opätovne žaloba zamietnutá. Na základe odvolania pôvodného žalobcu Najvyšší súd SR rozsudkom č. k. 3Obo/34/2015 zo dňa 28.1.2016 rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici potvrdil. Keďže súd v konaniach 52Cbi 73/2004, 75/2004 a 76/2004, v ktorých rozhodol dňa 10.4.2017 oboznamoval strany sporu výpoveďami svedkov vykonanými v konaní 52Cbi/78/2004, aj v tomto konaní poukazuje na výpoveď svedkov, a to už či pôvodnú výpoveď svedkyne Ing. Valovej, svedka Mgr. Pavla Čupku, ale aj na výpoveď svedkýň Ing. Jany Pagáčovej a Ing. Marty Kubandovej, ako aj na výpoveď pôvodného žalobcu JUDr. Vladimíra Noska.
20. Pôvodný žalobca - JUDr. Vladimír Nosko, správca konkurznej podstaty úpadcu Pivovar Urpín BB, s. r. o. Slovenská Ľupča v konaní 52Cbi/78/2004 uviedol, že okolnosti prevodu majetku z úpadcu na odporcu boli vykonávané v čase, keď došlo k prvému zrušeniu konkurzu, ktorý bol vyhlásený na úpadcu a bol zrušený Najvyšší súdom SR len pre formálne vady s tým, že k masívnemu prevodu majetku došlo medzitým, ako bol prvýkrát zrušený konkurz na majetok úpadcu a v čase, kým bol vyhlásený druhýkrát. majetok bol prevádzaný z úpadcu na žalovaného kúpnymi zmluvami, ktorých kúpna cena nikdy nebola fyzicky uhradená, nakoľko po uzavretí kúpnych zmlúv boli uzatvárané kúpne zmluvy, kde nájomné platil úpadca žalovanému, keďže následne po uzavretí kúpnych zmlúv prenajal tento majetok žalovanému. Nájomné išlo na započítanie kúpnych cien. Čo sa týka kapitálového a personálneho prepojenia Ing. Zdenka Valová bola spoločníčkou žalovaného od 3. 5. 2000 do 4. 10. 2012 a v tom istom čase bola aj spoločníčkou spoločnosti Sladovňa, a. s. Levice, tam bola členkou predstavenstva a zároveň úpadca Pivovar Urpín BB, s. r. o. bol spoločníkom u žalovaného do 17. 2. 2002 a od 18. 2. 2002 bola spoločníkom žalovaného spoločnosť Mižetek, s. r. o. Uviedol, že sa jednalo o prevody simulované s cieľom previesť majetok z úpadcu na žalovaného, aby tento nepodliehal konkurzu. V čase, keď boli vykonávané a uskutočnené predmetné kúpny zmluvy bol úpadca v úpadku, z toho dôvodu je zrejmý úmysel úpadcu v prevode tohto majetku, zbaviť sa majetku a previesť ho do inej spoločnosti, aby nebol zahrnutý do konkurznej podstaty.
21. Svedkyňa Ing. Zdenka Valová uviedla, že Pivovar Urpín plánoval zastaviť výrobu v Mäsokombináte Zvolen, preto došlo k uzavretiu predmetných kúpnych zmlúv a k odkúpeniu týchto hnuteľných vecí spoločnosťou GASTROFIT s tým, že cena bola stanovená na základe znaleckých posudkov vypracovaných v čase, keď došlo k uzatváraniu kúpnej zmluvy. Žalovaný uhradil finančné prostriedky v hotovosti úpadcovi, o čom svedčia výdavkové pokladničné doklady. Uviedla, že žalovaný odviedol daňovému úradu 23 % DPH z predmetnej kúpnej ceny, a to vo výške 113.068,--Sk. Čo sa týka nájomných zmlúv, tie boli uzatvárané z dôvodu, že Mäsokombinát Zvolen ešte potreboval predmetné veci na svoju prevádzku, kým ukončí činnosť, ktorá bola ukončená v máji 2003. Jednalo sa o nájomné zmluvy
uzatvárané na pár mesiacov. Uviedla, že žalovaný nespôsobil úpadok úpadcu, pretože ako vyplýva z predloženej súvahy k 31. 12. 2001 bol ročný obrat úpadcu 570.000.000,--Sk a teda ani nájomné, ktoré hradil žalovanému nemohlo spôsobiť jeho úpadok. Čo sa týka zálohových platieb uviedla, že tieto sa netýkali predmetnej kúpnej zmluvy, jednalo sa o zálohu vo výške 600.000,--Sk vracanú na dvakrát, 1 x 200.000,--Sk, 1 x 400.000,--Sk, nešlo o uvedenú kúpnu cenu. Opätovne uviedla, že kúpna cena bola fyzicky úpadcovi vyplatená. Na otázku právneho zástupcu žalobcu uviedla, že účelom kúpy predmetných hnuteľných vecí zo strany žalovaného bol jeden z predmetov činnosti, a to prenájom hnuteľných vecí s tým, že žalovaný plánoval s týmito vecami podnikať za účelom dosiahnutia zisku, avšak až po ukončení prevádzky Mäsokombinátu. Zároveň uviedla, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebola s konateľom úpadcu v žiadnom osobnom vzťahu okrem obchodného.
22. Svedok Mgr. Pavel Čupka uviedol, že dôvodom uzatvárania kúpnych zmlúv bola skutočnosť, že Mäsokombinát vo Zvolene končil svoju prevádzku s tým, že žalovaný mal zrejme ďalšie obchodné záujmy, napr. so spoločnosťou Mižetek a nevie, či tie hnuteľné veci potreboval. Uviedol, že kúpnu cenu za tieto hnuteľné veci žalovaný úpadcovi uhradil, o čom svedčia predložené doklady v spise. Podpis na príjmovom doklade je po nahliadnutí do tohto dokladu jeho, a zároveň je tam podpis pokladníka, nevedel určiť, koho je podpis, pretože v tom čase mal úpadca viac pokladníčok s tým, že v účtovníctve úpadcu musia byť zaevidované platby ako kúpne ceny. Nájomné zmluvy boli uzatvárané preto, že pivovar potreboval tie technológie a musel by si ich znovu odkúpiť alebo prenajať len do určitej doby. Uviedol, že nie sú pravdivé tvrdenia žalobcu, že by neuhrádzal daňové povinnosti, nakoľko mu prišiel preplatok na DPH, zároveň uviedol, že v čase, keď uzatváral predmetné zmluvy, tak mal finančné prostriedky ako tak, ale na hrane. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, na základe čoho platil žalovanému zálohy, svedok uviedol, že sa k tomu nevie vyjadriť, ale zrejme to boli zálohy uhrádzané na nájomné. Uviedol, že v spoločnej domácnosti so svedkyňou Valovou nebýval, boli len v obchodnom vzťahu.
23. Svedkyňa Ing. Jana Pagáčová uviedla, že pracovala v Pivovare Urpín ako vedúca ekonomického oddelenia aj počas konkurzu a mala na starosti oddelenie účtovníctva a celkovo finančníctvo. Nemala dosah na financie, jej rukami financie v hotovosti neprešli, ani malé sumy s tým, že jej bola doručená zmluva, doklady, tieto zaúčtovali, cez pokladňu dala účtovníčke príkaz zaúčtovať, zaúčtovalo sa to ako príjem, pokiaľ sa malo jednať o príjem finančných prostriedkov s tým, že pokladňu s peniazmi nemali k dispozícii, táto bola u pána Čupku alebo u pani Valovej. Po nahliadnutí do príjmového pokladničného dokladu č. 190 uviedla, že v kolónke schválil je podpis pána Čupku a podpis pokladníka je podpis pani Čupkovej (dcéry alebo nevesty) na výdavkovom pokladničnom doklade je podpis na pečiatke Pivovar Urpín pána Čupku a podpis schválil pani Valovej. Čo sa týka nájomných zmlúv uviedla, že tieto nehradila ani ona ani žiadne pracovníčky fyzicky uvedené sumy ako nájomné, ktoré sa má uplatnil v spoločnosti žalovaného len pripravili faktúru s tým, že nevie uviesť, či sa nejaká vystavovala, odovzdali to pánovi Čupkovi, muselo by sa zistiť z účtovníctva, či boli tieto finančné prostriedky uhradené a úhrada zrealizovaná fyzicky. Mohlo to byť zaplatené fyzicky pokladňou alebo aj cez účet. Ďalej uviedla, že podľa súvahy, ktorá sa nachádza na č. l. 37 spisu by malo byť vidno, či bola odvedená daň za dané obdobie, mohla byť odvedená, alebo môže to byť iný záväzok voči daňovému úradu. V časti B oddiel 3 riadok 5 štátne daňové záväzky a dotácie, na tomto riadku je stav neodvedenej dane, je to daň z príjmov právnických osôb, závislej činnosti, DPH, akékoľvek záväzky voči štátu. Na otázku právneho zástupcu žalobcu aká bola finančná situácia žalobcu v čase uzatvárania predmetných kúpnych zmlúv svedkyňa uviedla, že prišla do pivovaru, keď mal finančné problémy, mala dohodu s pánom Čupkom, že mu urobí reštrukturalizáciu, zaoberala sa jeho podnikateľskými aktivitami. Na ďalšiu otázku, či sa mohol ročný obrat v spoločnosti pohybovať vo výške 570.000.000,--Sk uviedla že, ak berieme obrat z účtovných výkazov, predaj vlastných výrobkov a čo je v účtovníctve, to bolo. Jedna vec je účtovníctvo, kde sa robil predaj na základe fakturácie o predaji, čo sa účtuje do účtovníctva a druhá vec je kešová situácia. Na otázku súdu, či teoreticky bolo možné, že finančné prostriedky by boli úpadcovi vyplatené, uviedla, že ak by boli vložené do banky, tak by sa to dalo zistiť ako vklad, ak by nešli cez bankový účet, tak sa to zistiť nedá. Po nahliadnutí do výdavkového a pokladničného dokladu na č. l. 33 ohľadne záloh svedkyňa uviedla, že uvedené finančné prostriedky firma vyplatila úpadcovi ako účel platby vrátená záloha s tým, že predtým musel zrejme túto sumu vyplatiť úpadca žalovanému.
24. Svedkyňa Ing. Marta Kubandová vo svojej výpovedi uviedla, že bola zamestnaná u úpadcu ako vedúca učtárne, pred vyhlásením aj počas konkurzu, keď ju zamestnal správca konkurznej podstaty. Na otázku súdu, kto vystavil predmetnú faktúru uviedla, že fakturačné oddelenie úpadcu, jednalo sa o pracovníčku, ktorá mala na starosti vystavenie faktúr, ale patrila pracovne pod svedkyňu.
Predmetné faktúry boli vystavené na základe toho, že z učtárne im boli predložené a doručené kúpne zmluvy, na základe nich sa vystavila faktúra. V Pivovare Urpín existovali dve pokladne, jedna bežná, ktorou prechádzali bežné platby, tržby, úhrady a ďalšia, ktorú mala na starosti Ing. Valová s konkrétnou pokladníčkou. Uviedla, že Ing. Valová mala kanceláriu v Pivovare Urpín, má dojem, ale to nevie uviesť, že tam mohla byť aj zamestnaná s tým, že cez túto pokladňu išli finančné toky ohľadne zmlúv uzatváraných medzi pivovarom a spriaznenými firmami. Uviedla, že do roku 2002, kedy bol prvýkrát vyhlásený konkurz na majetok úpadcu, boli poskytované Pivovarom Urpín zálohy, jednak Mäsokombinátu Zvolen, jednak GASTROFITU, a to v objeme cca Mäsokombinátu 40.000.000,--Sk, GASTROFITU cca 30.000.000,--Sk s tým, že keď došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok Mäsokombinátu Zvolen, došlo k presunutiu technológie na Pivovar Urpín. Pivovar Urpín kúpil technológie z Mäsokombinátu a potom ich predmetnou kúpnou zmluvou aj ostatnými kúpnymi zmluvami predal spoločnosti žalovaného. Po nahliadnutí do výdavkového pokladničného dokladu č. 615 zo dňa 17.4.2002, kde bola vyplatená žalovanému od úpadcu suma 600.000,--Sk s DPH ako záloha a následne ten istý deň 17.4.2002 mala byť predmetnými výdavkovými pokladničnými dokladmi uhradená kúpna cena zo strany žalovaného, a to konkrétne vo výške 604.668,--Sk s DPH ako úhrada faktúry č. 121275, svedkyňa uviedla, že sa mohlo jednať o zápočet skôr vyplatených záloh spoločnosti GASTROFIT a následne vyplatenia kúpnej ceny zo spoločnosti GASTROFIT úpadcovi. Uviedla, že presný objem finančných prostriedkov, a to záloh, ktoré boli poskytnuté zo strany Pivovar Urpín bolo vo výške 37.000.000,--Sk s tým, že fyzicky peniaze išli žalovanému, väčšinou nie cez účet, ale ona ich konkrétne nevyplácala, zrejme to vyplácala pokladníčka priamo žalovanému. Čo sa týka týchto záloh, zápočet s dodávateľskými faktúrami bol vykonaný na sumu 16.700.000,--Sk. Jednalo sa o zápočet s dodávateľskými aj s odberateľskými faktúrami, o zápočet záloh s odberateľskými faktúrami suma 812.000,--Sk bola uhradená hotovosťou Pivovaru Urpín. Nedá sa oddeliť nájomné + technológie z Pivovaru Urpín a Mäsokombinátu, to bolo navzájom prepletené. V r. 2002 išla cez účet a pokladničné doklady z Pivovaru Urpín spoločnosti žalovaného suma 3.700.000,--Sk a príjmové doklady ktorými mali byť vyplácané finančné prostriedky úpadcovi od žalovaného boli vo výške 2.800.000,--Sk, teda rozdiel medzi 4.700.000,--Sk a 2.800.000,-- boli zálohy, ktoré mali byť uhrádzané úpadcom žalovanému. Tento rozdiel boli fyzické peniaze, ktoré išli žalovanému. Určite by sa našli doklady, keď išli cez bankový účet finančné prostriedky z úpadcu žalovanému a spätne boli vyplácané zo žalovaného úpadcovi cez pokladňu , teda započítané. Na otázku, či na základe pokynu Ing. Valovej ako konateľky GASTROFITU boli zaúčtované finančné prostriedky pre Pivovar Urpín svedkyňa uviedla, že ako je boli odovzdané príjmové a výdavkové pokladničné doklady, boli zaúčtované do účtovníctva Pivovaru Urpín. Doklady za GASTROFIT podpisovala Ing. Valová a za Pivovar Urpín väčšinou pán Čupka. Na otázku, či boli finančné prostriedky z nájomného konkrétne zo zmluvy č. 4/2003, ktorá je predmetom sporu uhrádzané v hotovosti žalovanému sa vyjadriť nevedela, uviedla, že niekedy boli vyplácané v hotovosti, niekedy cez zápočet, ale v deň vyhlásenia konkurzu nemal úpadca voči žalovanému žiaden dlh. Na otázku čím vie svedkyňa preukázať, že suma 37.000.000,--Sk bola vyplatená spoločnosti žalovaného ako zálohy, uviedla, že sa to dá preukázať dokladmi úpadcu, mal by mať žalovaný doklady vo svojom účtovníctve.
25. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV") konkurzný veriteľ alebo správca sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 6, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa, sú voči konkurznému veriteľovi právne neúčinné. Toto právo má konkurzný veriteľ alebo správca aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
26. Podľa ust. § 15 ods. 4 písm. c/ ZKV odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol konkurzný veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon.
27. Podľa § 15 ods. 5 ZKV odporovať možno tiež právnemu úkonu dlžníka, ak právny úkon bol vykonaný v poslednom roku pred začatím konkurzu a hodnota prijatá dlžníkom bola nižšia, ako bola primeraná hodnota v čase vykonania právneho úkonu, a dlžník bol v úpadku alebo sa dostal do úpadku v dôsledku takého právneho úkonu.
28. Podľa vyššie cit. ustanovenia § 15 ods. 4 písm. c/ ZKV sa kapitálové alebo personálne prepojenie vyžaduje v čase uskutočnenia právneho úkonu. Podľa výpisu z obchodného registra žalovaného bola
spoločníkom žalovaného v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy Ing. Zdenka Valová a MIŽETEK spoločnosť s ručením obmedzeným Moskva. Konateľom žalovaného bola Ing. Zdenka Valová.
29. Podľa výpisu z obchodného registra úpadcu bol spoločníkom úpadcu Pavel Čupka ml., Mgr. Pavel Čupka a konateľom úpadcu Mgr. Pavel Čupka. Z uvedeného potom nevyplývajú ani skutočnosti uvádzané žalobcom v žalobe o personálnom ani kapitálovom prepojení úpadcu a žalovaného.
30. V tejto súvislosti poukazuje súd aj na vyjadrenie právneho zástupcu pôvodného žalobcu, ktorý sám k personálnemu prepojeniu na pojednávaní konanom dňa 14. 10. 2013 v konaní 52Cbi/73/2004 uviedol, že medzi spoločnosťou úpadcu a žalovaného nejde o personálne prepojenie, len o kapitálové prepojenie.
31. Pokiaľ právna zástupkyňa žalobcu poukazovala aj na personálne aj kapitálové prepojenie medzi žalobcom a žalovaným, čo konkrétne vyplývalo aj z výpovede svedkov na pojednávaní dňa 15.5.2017 s tým, že toto prepojenie nepopreli ani svedkovia, súd uvádza, že kapitálové alebo personálne prepojenie zákon vyžaduje pri ust. § 15 ods. 4 písm. c/ ZKV v čase uskutočnenia právneho úkonu. Podľa výpisu z obchodného registra nebolo toto prepojenie preukázané, preto nemôže súd prijať záver o personálnom alebo kapitálovom prepojení ani vzhľadom na výpovede svedkov, (to, že Ing. Valová bola konateľkou, prípadne spoločníčkou vo firmách spriaznených s úpadcom, čo tvrdil pôvodný žalobca v konaní 52Cbi/78/2004, nemá súvis s personálnym ani kapitálovým prepojením medzi úpadcom a žalovaným).
32. Súd vykonával dokazovanie dokladmi pripojenými v súdnom spise, vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia uvádzanými, vyhodnocoval dôkazy v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že ani po opätovnom doplnení dokazovania a vyhodnotení dôkazov sa žalobcovi nepodarilo preukázať skutočnosti, ktoré tvrdil v žalobe ohľadne neúčinnosti predmetnej kúpnej zmluvy, a to, že by predmetným právnym úkonom - kúpnou zmluvou došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov úpadcu, ani že sa dlžník dostal do úpadku práve v dôsledku tohto právneho úkonu, prípadne že by bol dlžník v čase vykonania úkonu už v úpadku, nepreukázal, že v skutočnosti nikdy nedošlo k reálnemu plneniu zo strany žalovaného, že by predmetnou kúpnou zmluvou došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov úpadcu, ani kapitálové a personálne prepojenie, ktoré pôvodne v žalobe uvádzal. Výpoveďami svedkov na pojednávaní dňa 15.5.2017 sa preukázali tvrdenia, ktoré už uvádzali vo svojej predchádzajúcej výpovedi v konaní 52Cbi/78/2004, teda, že žalovaný mal záujem kúpiť predmetné technológie vzhľadom na skutočnosť, že v predmete činnosti mal prenájom hnuteľných vecí, mal záujem s týmito vecami obchodovať a svedkyňa potvrdila, že kúpne ceny boli skutočne úpadcovi zaplatené. Svedok Mgr. Pavol Čupka potvrdil, že k predaju uvedených vecí z Mäsokombinátu Zvolen došlo z toho dôvodu, že mäsokombinát vzhľadom na vznik obchodných reťazcov musel ukončiť svoju činnosť, úpadca mal záujem expandovať na ruský trh, spolupracovať so žalovaným a potvrdil, že finančné prostriedky zo strany žalovaného úpadcovi zaplatené boli. Ani výpovede svedkýň Ing. Pagáčovej a Ing. Kubandovej v konaní 52Cbi/78/2004 nepreukázali tvrdenia žalobcu, že nedošlo nikdy k reálnemu plneniu kúpnej ceny zo strany žalovaného úpadcovi keď tvrdili, že u úpadcu boli dve pokladne a cez pokladňu, ktorú mali oni na starosti tieto finančné prostriedky zaevidované neboli. Nepodarilo sa žalobcovi preukázať, že by neboli uvedené finančné prostriedky poskytnuté ani cez inú pokladňu úpadcu.
33. Keďže sa v spise nachádzali príjmové a výdavkové doklady, podľa ktorých bola zo strany žalovaného kúpna cena úpadcovi uhradená, podľa názoru súdu žalobca na preukázanie svojich tvrdení o opaku, teda o nezaplatení kúpnej ceny neuniesol dôkazné bremeno. Podľa cit. ustanovenia § 15 ods. 1 ZKV žalobca musel v tomto konaní preukázať, že právnym úkonom dlžníka , kúpnou zmluvou , ktorá je inak platná došlo k ukráteniu vymáhaných pohľadávok konkurzných veriteľov. K ukráteniu vymáhateľných pohľadávok konkurzných veriteľov dôjde vtedy, ak právnymi úkonmi dlžníka sa jeho majetok zmenšil, pričom majetok, ktorý dlžníkovi naďalej ostal a môže slúžiť na uspokojenie konkurzných veriteľov nepostačuje na ich úplné uspokojenie. Ukrátenie uspokojenia vymáhateľných pohľadávok konkurzných veriteľov sa musí preukázať bez ohľadu na to, podľa ktorého ust. § 15 ods. 2 až 6 ZKV sa žalobca odporovateľnosti domáha. K ukráteniu uspokojenia vymáhateľných pohľadávok nedôjde vtedy, ak majetok dlžníka je prevedený na základe odplatných právnych úkonov a cena tohto plnenia je ekvivalentná. Aj keď neskôr došlo k prenájmu hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, nemožno túto skutočnosť považovať za konanie v rozpore so zákonom, keďže zákon to nezakazuje. Súd zároveň poukazuje aj na dôvod odporovateľnosti, ktorý v žalobe uviedol žalobca, a to § 15 ods. 5 ZKV, podľa ktorého predpokladom úspešnej odporovateľnosti je, že dlžník prijal nižšiu hodnotu ako bola primeraná hodnota v čase konania úkonu a dlžník bol v úpadku alebo sa dostal do úpadku práve
v dôsledku tohto právneho úkonu. Keďže žalobca oprel dôvod neúčinnosti predmetnej kúpnej zmluvy aj o toto ustanovenie a v žalobe tvrdil, že stanovené ceny prevádzaných technológií nepovažuje za primerané vzhľadom na ich reálnu cenu na príslušnom trhu a teda hodnota prijatá predávajúcim, t. j. úpadcom bola nižšia ako bola primeraná hodnota v čase vykonania právneho úkonu a teda aj z týchto dôvodov došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov úpadcu, podľa ust. § 15 ods. 5 ZKV bol žalobca povinný preukázať, že ceny prevádzaných technológií nezodpovedali reálnej cene na príslušnom trhu. Na tvrdenie o neprimeranosti kúpnej ceny predávaných vecí žalobca neprodukoval nijaké dôkazy a tiež neosvedčil svoj nárok na určenie neúčinnosti predmetnej kúpnej zmluvy podľa ust. § 15 ods. 4 písm. c/ ZKV.
34. Súd pri svojom opätovnom rozhodovaní vychádzal z dôkazov predložených pôvodným žalobcom, keď novoustanovený správca konkurznej podstaty žiadne iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení okrem návrhu na opätovný výsluch svedkov neprodukoval, zotrval na pôvodne podanej žalobe, preto sa súd zaoberal dôvodmi v nej uvedenými. Súd nepristúpil k výsluchu žalobcu, hoci tento bol na pojednávanie predvolaný, ustanovil si za seba právneho zástupcu, ktorý na otázku súdu, či sa žalobca nemienil na pojednávanie dostaviť uviedol, že nie, keďže tak ako uviedol už v predchádzajúcich konaniach žalobca sa nemá dôvod dostaviť na pojednávanie a vypovedať, pretože nebol správcom konkurznej podstaty ani v čase, keď bol začatý konkurz, ani v čase vykonávania predmetných právnych úkonov a nemá čo k týmto skutočnostiam uviesť. Keďže sa jedná o novoustanoveného správcu konkurznej podstaty úpadcu, ktorý nie je oboznámený jednak so stavom jednotlivých súdnych konaní, ani s úkonmi vykonávanými medzi úpadcom a žalovaným, dospel súd k záveru, že jeho výpoveď by súdu skutkový stav inak, ako ho preukazoval pôvodný žalobca, neozrejmila. Zároveň vykonal dokazovanie aj výpoveďami pôvodného žalobcu a svedkov vypočutých v konaní 52Cbi/78/2004, keďže sa jedná o skutkovo totožné konania. Pri rozhodovaní vychádzal súd aj z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 3Obo/34/2015 zo dňa 28. 1. 2016, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 52Cbi/78/2004-168 zo dňa 25.9.2015, ktorým bola tiež žaloba zamietnutá.
35. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.
36. Súd zároveň poukazuje na to, že riešil viacero žalôb pôvodného žalobcu proti žalovanému, v ktorých sa jednalo o neúčinnosť jednotlivých kúpnych zmlúv uzavretých medzi úpadcom Pivovar Urpín BB, s. r. o. Slovenská Ľupča a spoločnosťou GASTROFIT, s. r. o., Banská Bystrica. Vo všetkých veciach krajský súd žalobu zamietol a Najvyšší súd SR rozsudky krajského súdu v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil, hoci krajský súd rozhodol úplne totožne a na základe takých istých skutkových zistení ako v tomto konaní, v ktorom bol rozsudok Najvyšším súdom SR zrušený (č.k. 3Obo 24/2014 zo dňa 23.3.2015). Jedná sa o rozsudky NS SR č. k. 2Obo/4/2014 zo dňa 26. 2.2015, 4Obo/14/2014 zo dňa 31. 3. 2015, 4 Obo/24/2014 zo dňa 29. 4. 2015, 4Obo/26/2014 zo dňa 27. 5. 2015 a 4Obo/25/2014 zo dňa 27. 5.2015 a tiež rozsudok 3Obo 34/2015 zo dňa 28.1.2016.
37. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajskom súde v Banskej Bystrici, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým (§365 ods. 1 CSP), že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie možno v odvolaní použiť len vtedy, ak (§ 366 CSP) a) sa týkajú procesných podmienok b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo má ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.