Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Pc/5/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľky: C. P., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/X, K., proti odporcovi: E. P., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX/X, K., o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela, takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľky o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 8.2.2016 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu povinnosti platenia výživného na rozvedenú manželku vo výške 150 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené v roku 2016, bývajú v spoločnom byte, odporca neprispieva na domácnosť ani na jej výživu. Je zamestnaná v nemocnici jej príjem predstavuje mzdu cca 375 eur, odporca má príjem 900 eur. Jej výdavky na domácnosť prevyšujú jej príjem. V priebehu konania zotrvala na podanom návrhu a jeho skutkovom odôvodnení. Potvrdila, že odporca jej prispel na domácnosť v decembri sumou 800 eur, deti mesačne prispievajú každý z nich sumou 200 eur.

2. Odporca v priebehu konania s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že je zamestnaný, pracuje na týždňové turnusy a jeho príjem predstavuje cca 900 eur. Počas víkendov býva v byte spolu s bývalou manželkou a deťmi a náklady na byt predstavujú 230 eur, preto náklady bývania by mali byť rozrátané na 4 osoby. Svoje náklady spojené so zamestnaním mimo bydliska predstavujú doprava 60 eur, nájomné 1 eur/noc, stavu si zabezpečuje z vlastných prostriedkov aj počas víkendov. Hradí bývalej manželke náklady na bývanie v byte od septembra 100 eur mesačne, v decembri 2016 jej odovzdal sumu 800 eur .

3. Svedok syn účastníkov konania L. P. uviedol, že ho na pojednávanie zavolala mama a nevie prečo sú tu, ale mama môže si zarobiť sama.

4. Podľa § 72 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pri tom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi.

5. Zo znenia ustanovenia § 72 možno vyvodiť nasledujúce hmotnoprávne podmienky,

za ktorých možno priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela: manželstvo musí byť právoplatne rozvedené, jeden z rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť, schopnosti, možnosti a majetkové pomery druhého manžela umožňujú súdu príspevok priznať, bývalí manželia sa nevedeli dohodnúť o poskytovaní príspevku, súlad s dobrými mravmi (obligatórne prihliadnutie na príčiny rozvratu).

6. Povinnosť prispievať na výživu rozvedeného manžela na rozdiel napríklad od vyživovacej povinnosti rodičov alebo vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi, nevzniká zo zákona, ale len na základe dohody rozvedených manželov alebo rozhodnutia súdu. Ustanovenie § 72 predstavuje špeciálny prípad, keď sa na zánik manželstva viaže vznik práva. Pri podmienke neschopnosti samostatne sa živiť je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi, keďže v tomto prípade nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa kvalifikovaná miera odkázanosti.

7. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, po zhodnotení vyššie uvedených skutočností a vychádzajúc zo zákonných hľadísk podľa citovaných ustanovení zákona o rodine dospel súd k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela podľa návrhu navrhovateľky. Súd pri svojom rozhodovaní mal na zreteli to, že rozvedený manžel má právo žiadať od bývalého manžela len príspevok na primeranú výživu, čím mal zákonodarca na mysli priznanie výživného menšieho rozsahu ako v prípade, keď manželstvo trvá a manželia majú právo na zásadne rovnakú hmotnú a kultúrnu úroveň. Jednou zo základných podmienok na jeho priznanie je nedostatočná schopnosť rozvedeného manžela, ktorý o tento príspevok žiada, sám sa živiť a z toho vyplývajúca odkázanosť od pomoci bývalého manžela. Z doterajšej súdnej praxe ale vyplýva, že rozvedený manžel nie je schopný samostatne sa živiť spravidla v tých prípadoch, keď sa stará o maloleté deti vyžadujúce osobitnú starostlivosť, ako aj v tých prípadoch, keď podľa lekárskeho potvrdenia alebo znaleckého posudku rozvedený manžel nie je so zreteľom na svoj vek alebo zdravotný stav schopný zárobkovej činnosti. V danej veci žiadna z uvádzaných skutočností nebola zo strany navrhovateľky preukázaná.

8. V konaní bolo nesporné, že účastníci konania sú bývalí manželia a obaja majú pravidelný zdroj príjmu zo zamestnania, ktorý im postačuje na pokrytie základných životných potrieb. Súd je toho názoru, že pokiaľ má jeden z bývalých manželov iný príjem, zatiaľ čo druhý z rozvedených manželov sa ocitol v horšej majetkovej situácii, avšak má schopnosť sám sa živiť, nárok na príspevok mu nevzniká.

9. Preto súd po zhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný, a preto ho v celom rozsahu zamietol.

10. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenia § 52 CMP, v zmysle ktorého zákonného ustanovenia, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V danom prípade navrhovateľka takýto nárok neuplatnila, preto súd rozhodol o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).