Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Ps-2-2017.pdf
PDF · 70.53 KB
Case nature
Area
Subarea
17Ps/2/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD vo veci pozbaveného spôsobilosti na právne úkony: U. X., narodený X.X.XXXX, bytom T. XX, R., zastúpený procesným opatrovníkom Mestom Prievidza o návrhu opatrovníka: Mgr. H. U., narodená XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, X. pod T. na schválenie právneho úkonu nesvojprávneho, takto
rozhodol:
Návrh sa z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Opatrovník pozbaveného sa návrhom doručeným súdu 5.4.2017 domáha schválenia právneho úkonu pozbaveného spočívajúceho v dispozícii s peňažnými prostriedkami pozbaveného, a to prevodom 719,10 eur na zaplatenie dlhu pozbaveného spôsobilosti na právne úkony voči poskytovateľovi sociálnej služby. Procesný opatrovník sa k návrhu nevyjadril. 2. Z vykonaného dokazovania boli zistené nesporné skutočnosti: U.A. bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony rozsudkom z 15.4.2009. Už od roku 1994 bol v ústavnej starostlivosti Centra sociálnych služieb v Prievidzi, kde sa aj v súčasnosti zdržuje. Je mentálne retardovaný v pásme idiocie. Od roku 2009 je jeho opatrovníčkou zamestnankyňa sociálneho zariadenia, ktorej rozhodnutím bolo, aby pozbavený zostal umiestnený v tomto zariadení. Pozbavený má od 18. roku veku priznaný invalidný dôchodok, ktorý mal pôvodne výšku 282,50 eur, ktorého výška sa každým rokom zvyšuje a v súčasnosti predstavuje 328,40 eur. Príjmové a výdavkové pomery pozbaveného sú v celom rozsahu určované tým, že je umiestnený v sociálnom zariadení, a to na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby. Podľa zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov je pozbavený ako prijímateľ sociálnej služby povinný platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom sociálnej služby, pričom výška tejto odplaty je určovaná vo výške ekonomicky oprávnených nákladov znížených o príjem z finančného príspevku na financovanie sociálnej služby. Pozbavený ako prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za poskytovanú sociálnu službu podľa svojho príjmu a majetku, no po zaplatení úhrady mu musí zostať z jeho príjmu najmenej 25% sumy životného minima. Pri takomto zákonom určenom systéme dochádzalo k tomu, že pozbavenému pôvodne po zaplatení úhrady za sociálnu službu zostávalo viac ako 25 % sumy životného minima, a to viedlo k tomu, že pozbavený vytváral úspory, ktoré v súčasnosti predstavujú 4.646,38 eur. V dôsledku toho, že dôchodok pozbaveného v priebehu rokov rástol výrazne menej oproti tomu, ako sa zvyšovala výška úhrady za poskytnutú sociálnu službu a výška životného minima, došlo k tomu, že v priebehu posledných rokov na úhradu sociálnej služby dôchodok pozbaveného po odpočítaní 25 % životného minima nestačí. Preto sa podľa zákona predpísaná, príspevkom na financovanie sociálnej služby štátom dotovaná a pozbaveným neplatená úhrada kumuluje ako dlh pozbaveného voči sociálnemu zariadeniu, v ktorom je umiestnený. 3. Otázkou je, či tento dlh môže byť opatrovníčkou zaplatený z úspor pozbaveného spôsobilosti na právne úkony, ktoré sa vytvorili v predchádzajúcom období, keďže je zrejmé, že tento dlh nemôže byť uspokojený platbou niektorého z príbuzných pozbaveného alebo predajom majetku pozbaveného,
keďže ide o nemajetnú osobu. To, že ide o pohľadávku sociálneho zariadenia je zrejmé z ustanovenia zákona o sociálnych službách, podľa ktorého nezaplatená úhrada za sociálnu službu alebo jej časť je pohľadávka poskytovateľa sociálnej služby, ktorá sa uplatňuje najneskôr v konaní o dedičstve. K tomu treba uviesť, že nie je dôvod na to, aby tento dlh pozbaveného spôsobilosti na právne úkony nebol zaplatený už za jeho života potom, čo si ho uplatnilo zariadenie, v ktorom je umiestnený. Je zrejmé, že skutočné náklady na zabezpečenie základných životných potrieb pozbaveného, ktoré predstavujú približne 750,- eur mesačne, musia byť, a v skutočnosti sú aj dotované štátom, a to tým istým štátom, ktorý príjem pozbaveného spôsobilosti na právnej úkony definuje ako dávku dôchodkového poistenia
- invalidného dôchodku, hoci pozbavený nikdy za svojho života žiadne dôchodkové poistenie neplatil. Tento neudržateľný a fiktívny koncept, ktorý zaťažuje systém sociálneho poistenia platením dôchodku, ktorého výška nestačí na úhradu základných životných potrieb pozbaveného spôsobilosti na právne úkony, vytvára falošnú predstavu príjmu pozbaveného spôsobilosti na právne úkony namiesto toho, aby bola jasne zadefinovala povinnosť štátu a nie samosprávneho celku zabezpečiť pozbavenému spôsobilosti na právne úkony jeho základné životné potreby. Okrem toho tento systém kladie na opatrovníka pozbaveného celkom nezmyselné otázky o tom, či má pre pozbaveného vytvárať úspory alebo hradiť aspoň časť fiktívne znížených nákladov na jeho základné životné potreby a v súvislosti s týmito rozhodnutiami žiadať o schválenie celkom fiktívnych úkonov, ktorých podstatou je rozhodnutie o celkom bežných veciach. 4. Pozbavený spôsobilosti na právne úkony v dôsledku toho, že má príjem vo výške, za ktorý nikto nie je ochotný zabezpečiť jeho základné životné potreby, je odkázaný na dotovanú službu verejného poskytovateľa sociálnej služby. Preto jeho opatrovníčke nezostalo nič iné ako uzavrieť zmluvu a dodatky s tým poskytovateľom sociálnej služby, v ktorom je zamestnaná a za tých podmienok, aké sú bez možnosti voľby predpísané zákonom o sociálnej pomoci. Tieto právne úkony opatrovníčky, ktoré sú skôr byrokratickou nevyhnutnosťou pokrývajúcou fikcie vytvoreného sociálneho systému, nemajú charakter právnych úkonov presahujúcich pojem bežnej veci podľa § 28 Občianskeho zákonníka, keďže sa týkajú zabezpečenia základných životných potrieb pozbaveného z jeho príjmu, ktorý je skôr sociálnou dávkou ako plnením z dôchodkového poistenia. Rovnako bežnou vecou je preto i rozhodnutie opatrovníčky, ktoré sa týka toho, že časť vytvorených úspor pozbaveného chce použiť na zaplatenie predpísanej úhrady za poskytnutú sociálnu službu, keďže jej primárnou povinnosťou je zabezpečovať pozbavenému základné životné potreby a nie vytvárať úspory. Zaplatenie týchto predpísaných úhrad treba opätovne posúdiť ako bežnú vec, keďže sa týka zabezpečenia bežných potrieb pozbaveného spôsobilosti na právne úkony. To, že o základné potreby pozbaveného spôsobilosti na právne úkony budú zabezpečené i neskôr vyplýva z toho, že pozbavenému z každého jeho dôchodku zostane 25 % životného minima, čo bude čiastka, ktorá zrejme stačí na to, aby boli pozbavenému zakupované bežné veci ako sú hygienické potreby, ošatenie, obuv, lieky, sladkosti a pod. Keďže sa opatrovníčka domáhala schválenia zamýšľanej platby na bežné veci pozbaveného súd rozhodol tak, že jej návrh na schválenie tohto konania zamietol, keďže je viac ako zrejmé, že toto nakladanie s majetkom pozbaveného, nepresahuje rámec bežnej veci podľa § 28 Občianskeho zákonníka, ktorý vyžaduje schvaľovanie len iných ako nie bežných veci s nakladaním s majetkom ňou zastúpeného pozbaveného spôsobilosti na právne úkony.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho doručenia, pričom v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.