Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/398/2016

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v spore žalobcu Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad č. 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému T.L. T.L., C.. XX.XX.XXXX, S. B.L., P.. B. XXXX/XXX, o povolenie obnovy konania vo veci 16C/84/2012, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce, č.k. 10C/193/2014-93 z 9.2.2016

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že obnovu konania Okresného súdu Michalovce 16C/84/2012 povolil a že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na trovách konania sumu 99,50 € titulom zaplateného súdneho poplatku a sumu 129,32 € titulom náhrady cestovného, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

2. Súd vychádzal z toho, že po zrušení rozsudku Okresného súdu Michalovce 8T/40/2008 bolo vo veci vytýčené nové pojednávanie dňa 31.05.2013, avšak už pod novou sp. zn. 8T/1/2012, na ktorom boli nariadené nové znalecké dokazovania vychádzajúc z právneho názoru Najvyššieho súdu SR. Do konania bol pribratý znalec Ústav súdneho inžinierstva v Žiline, za účasti ktorého bol vykonaný aj vyšetrovací pokus. V zmysle záverov tohto nového znaleckého posudku bolo preukázané, že pôvodne obžalovaný W. S. nijakým spôsobom nezavinil dopravnú nehodu dňa 09.07.2012 a rozsudkom 8T/1/2012 zo dňa 18.03.2014 bol preto spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Michalovce pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť práve dňa 09.07.2007 oslobodený. Rozsudok OS Michalovce 8T/1/2012 po odmietnutom odvolaní prokurátora rozhodnutím KS Košice 8To/64/2014 nadobudol právoplatnosť. Počas celého trestného konania vedeného pred Okresným súdom Michalovce bol poškodený T. T. zastúpený splnomocnencom Q.. D. N. a počas celého konania mu prostredníctvom tohto splnomocnenca boli doručované listiny o priebehu trestného konania, keďže T. T. sa pripojil v trestnom konaní v rámci adhézneho konania so svojim nárokom na náhradu škody. T. T. boli takto známe výsledky nového dokazovania, teda znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline ako aj výsledky vyšetrovacieho pokusu, z ktorých vyplynulo, že W. S. nijakým spôsobom nezavinil dopravnú nehodu dňa 09.07.2007. Ani T. T. X. Q.. N. počas celého konania 16C/84/2012 tieto skutočnosti konajúcej sudkyni vo veci neoznámili. T. T. mal tiež vedomosť o vytýčenom pojednávaní na deň 16.09.2014, ktorého sa však jeho zástupca ani žalovaný nezúčastnili a na tomto pojednávaní bolo rozhodnutie 8T/1/2012 zo dňa 18.03.2014 potvrdené. Ani žalovaný ani jeho právny zástupca neinformovali súd v konaní 16C/84/2012 o oslobodzujúcom rozsudku 8T/1/2012 zo dňa 18.03.2014 i keď tento nebol ešte právoplatný. Ďalej žalobca uviedol, že nedisponoval týmito rozhodnutiami súdu, keďže v trestnom konaní nebol jeho účastníkom. Okresný súd Michalovce tak v konaní 16C/84/2012 dňa 03.04.2013 zaviazal Slovenskú autobusovú dopravu Michalovce, a.s. so sídlom Lastomírska 1, Michalovce a označenú žalovanú v 2. rade Allianz - Slovenskú poisťovňu, a.s. so sídlom Dostojevského rad č. 4, Bratislava zaplatiť T. T. titulom bolestného 8.373,12 eur do troch dní od

právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti nárok T. T. na náhradu bolestného zamietol. Predmetné rozhodnutie spolu s opravným uznesením nadobudlo právoplatnosť 19.7.2013 a stalo sa vykonateľným dňa 23.7.2013, na základe čoho žalovaný v 2. rade poukázal na účet T. T. súdom priznanú sumu 8.373,12 € ako náhradu za bolesť.

3.Nahliadnutím do spisu súdu 16C/115/2009 zo žalobného návrhu zo dňa 08.07.2009 súd zistil, že žalovaný T. T. v pôvodnom konaní sa domáhal priznať náhradu škody na zdraví, a to titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v celkovej výške 247.856,- eur ako aj trov konania na tom skutkovom základe, že dňa 09.07.2007 o 10:20 hod. viedol motocykel zn. Yamaha 1000, Ev. č. B. XXXAY v obci Podhoroď a bol účastníkom dopravnej nehody, pri ktorej utrpel ťažké zranenia. K nehode malo dôjsť tak, že vodič autobusu W. S. obiehal v jeho jazdnom pruhu odstavené vozidlo, pričom prešiel do protismeru, kde narazil do oproti premávajúceho motocyklu, ktoré viedol žalovaný a ktoré po náraze do autobusu odhodilo do priekopy. Vzhľadom na utrpené ťažké zranenia sa žalovaný podrobil operácii, ktorá mala komplikovaný priebeh ako aj celá liečba a následky, ktoré podľa ošetrujúcich lekárov úraz zanechal, a to aj rozhodnutím Sociálnej poisťovne bol žalovaný uznaný za invalidného, pričom súčet náhrad predstavoval vyššie uvedenú sumu.

4. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR 4Tdo/20/2012 zo dňa 27.11.2012 súd zistil, že Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Košiciach 8To/84/2010 zo dňa 21.02.2011 zrušil, nakoľko v neprospech obvineného W. S. bol porušený zákon v ustanoveniach § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3, § 322 ods. 3 Tr. por., § 157 ods. 1 Tr. zák.. Zároveň zrušil aj rozsudok Okresného súdu Michalovce 8T/40/2008 zo dňa 11.10.2010. Okresnému súdu Michalovce prikázal, aby v zmysle § 147 Tr. por. pribral do konania iného znalca z odboru cestnej premávky za účelom vypracovania nového znaleckého posudku, prípadne ak to bude potrebné Ústav súdneho inžinierstva v Žiline. Ďalej nariadil za účasti znalca vykonať podľa § 159 Tr. por. rekonštrukciu dopravnej nehody v čase približne zhodnom, kedy k dopravnej nehode došlo a to za približne rovnakých poveternostných podmienok, za účelom zodpovedania otázky pre posúdenie zavinenia obvineného W. S. na spôsobení dopravnej nehody, teda či výhľadové pomery W. S. v inkriminovanej konkrétnej dopravnej situácii boli také, že dovoľovali bezpečné obchádzanie stojacej prekážky - auta pri pravej krajnici vozovky pri dodržaní dovolenej a primeranej rýchlosti oproti idúcich vozidiel, ktorý ako účastník cestnej premávky bol oprávnený predpokladať. Najvyšší súd ďalej zdôraznil, že dodržiavanie pravidiel cestnej premávky všetkými účastníkmi je základným predpokladom pre jazdu na pozemných komunikáciách a vodič W. S. nebol povinný predpokladať a tomu prispôsobiť jazdu autobusom s tým, že oproti idúci účastník hrubo porušil pravidlá cestnej premávky. Ďalej konštatoval, že už za súčasne zisteného skutkového stavu, ak by sa aj preukázalo zavinenie W. S. na spôsobenej dopravnej nehode je nepochybné, že na tomto následku mal významný podiel oproti jazdiaci motocyklista.

5. Z rozsudku Okresného súdu Michalovce 8T/1/2012 zo dňa 18.03.2014 bolo zistené, že týmto rozsudkom súd W. S. oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Michalovce pre skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť 09.07.2007 v obci Podhoroď, keď ako vodič autobusu Slovenskej autobusovej dopravy Michalovce, a.s. obchádzal pri pravom okraji vozovky stojace motorové vozidlo zn. Volkswagen Multivan v čase, keď z protismeru prichádzal motocykel zn. Yamaha FZR 1000, Ev. č. B. XXXAY vedený T. T.. Svoj záver odôvodnil tým, že dňa 07.06.2013 pribral do konania Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline a následne dňa 11.07.2013 vykonal za prítomnosti znalca doc. Ing. Pavla Kohúta, PhD. vyšetrovací pokus. Z citovaných znaleckých dokazovaní vyplýva, že jedinou príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy poškodeného T. T., a to predovšetkým rýchlosť jazdy, ktorá je pre daný úsek povolená, keďže tento jazdil rýchlosťou v rozpätí od 76 do 90 km/hod., ako aj nesprávna technika brzdenia, keďže tento brzdil iba zadnou brzdou. Vykonaným dokazovaním v citovanom spise 8T/1/2012 teda nebol preukázaný skutok, že obžalovaný W. S. pri obchádzaní motorového vozidla stojaceho pri pravom okraji vozovky neskoro zbadal oproti prichádzajúce motocyklistu, hoci tohto podľa pôvodných výsledkov dokazovania mohol spozorovať ešte pred začiatkom obchádzania a teda neurobil žiadnu chybu techniky jazdy, keď stojace vozidlo obchádzal, naopak dopravnú nehodu spôsobil vyššie uvedeným spôsobom odporca T. T.. Na základe týchto záverov Okresný súd Michalovce v konaní 8T/1/2012 rozsudkom zo dňa 18.03.2014 obžalovaného W. S. spod obžaloby okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Michalovce pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. oslobodil. Voči tomuto rozsudku sa odvolal prokurátor a Krajský súd v Košiciach na verejnom zasadnutí dňa 16.09.2014

odvolanie prokurátora voči vyššie uvedenému oslobodzujúcemu rozsudku pod sp.zn. 8To/64/2014 odmietol.

6. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh žalobcu je dôvodný. Už označený žalovaný v tomto konaní T. T. celý svoj nárok na náhradu škody, ku ktorej škodovej udalosti došlo dňa 09.07.2007 pri dopravnej nehode motocykla, ktorý viedol žalovaný s autobusom v obci Podhoroď odôvodnil v žalobnom návrhu v konaní 16C/115/2009 dňa 08.07.2009 a aj v konaní 16C84/2012 práve závermi trestného konania a to konkrétne rozsudkom Okresného súdu Michalovce 8T/40/2008 z 30. januára 2009 ako aj rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 8To/84/2010 zo dňa 21. februára 2011, nakoľko v citovaných konaniach bol W. S. ako pracovník Slovenskej autobusovej dopravy a.s. Michalovce uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., pričom trestný súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku znalca Y.. Y. V., ktorý bol v tomto konaní vypracovaný a z ktorého znaleckého posudku vyplýva, že k dopravnej nehode došlo tak, že W. S. pri obchádzaní vozidla stojaceho pri pravom okraji vozovky neskoro zbadal oproti prichádzajúceho motocyklistu, hoci ho mohol spozorovať ešte pred začiatkom obchádzania a vošiel mu do jazdnej dráhy. Zavinenie W. S. a tým aj označenej žalovanej v 1. rade v konaniach 16C/115/2009, 16C/84/2012 a 16C/169/2013 Slovenskej autobusovej dopravy Michalovce a.s. videl T. T. práve v tomto skutku jej vodiča W. S. a v týchto konaniach označil Slovenskú autobusovú dopravu Michalovce a.s. ako žalovanú v 1. rade a aj v samotnom žalobnom návrhu zo dňa 08.07.2009 práve argumentoval, že pasívne legitimovanou žalovanou v 1. rade je Slovenská autobusová doprava Michalovce a.s. práve na tomto skutkovom základe a ako aj na odsudzujúcom rozsudku Okresného súdu Michalovce 8T/1/2012 zo dňa 11.10.2010, ktorý sa stal právoplatným. Súd sa zaoberal aj obranou žalovaného T. T., ale vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam táto bola podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vyvrátená. Súd na tomto mieste dáva do pozornosti znenie § 1 O.s.p. v ktorom sa hovorí, že Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Žalovaný svojou argumentáciou v podstate túto základnú zásadu Občianskeho súdneho poriadku, teda spravodlivý proces a spravodlivé rozhodnutie popiera účelovo a celá jeho obrana spočíva len na tvrdení, že formálne mal žalobca možnosť sa k výsledkom tohto trestného konania dostať, s týmito sa oboznámiť a mohol túto argumentáciu ešte použiť pred samotným vyhlásením rozsudku 18.03.2014, resp. 24.09.2014. Takúto obranu žalovaného nemohol súd akceptovať. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich priznal v celkovej výške 228,82 eur úspešnému žalobcovi.

7. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom ho napadol v celom rozsahu v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. ako odvolací dôvod žalovaný uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a); rozhodnutie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. V odôvodnení odvolania žalovaný zotrváva na všetkej ním predloženej argumentácii súdu počas celého konania o obnove konania ako aj na predloženej argumentácii v konaní, ktoré navrhoval žalobca obnoviť. Najpodstatnejším nedostatkom rozhodnutia súdu je skutočnosť, že sa žiadnym spôsobom argumentačne nevysporiadal s „procesným zavinením žalovaného“, ktoré je nevyhnutným predpokladom obnovy konania, ktorú žalobca navrhoval povoliť. Súdom prvej inštancie neboli žiadnym spôsobom reflektované argumenty, ktoré žalovaný prezentoval. A pre účely tohto odvolania ich opätovne sumarizuje: -Žalobca sa mohol, mal a ja informoval o priebehu súvisiaceho trestného konania. -Trestné konanie je verejné. -Súd odmietol aplikáciu použitia zásady kontradiktórnosti. -Súdom bola popretá zásada nemo tenetur se ipsum accusare.

9. Odvolací súd postupom podľa §§ 385, 470 (bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie) a toto potvrdil, lebo zistil, že je zákonné, správne a aj spravodlivé. Napadnuté

uznesenie je preskúmateľné, súd použil presvedčivé argumentačné dôvody pre povolenie obnovy konania a odvolacie námietky treba považovať za neopodstatnené a účelové.

10. Je treba poukázať na ustálenú súdnu prax senátu 5Co (uznesenie 5Co/676/2015 zo 7.6.2016 Krajského súdu v Košiciach).

11. Odvolací súd v súlade s ustálenou súdnou praxou (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo/117/2014) poukazuje na určitú spätosť konania prvostupňového ako aj konania pred odvolacím súdom, ktoré konania predstavujú jeden celok a určujú určitú spätosť rozsudku odvolacieho konania s potvrdzovaným rozsudkom, ktorá vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu; takýto prístup reflektujú aj iné rozhodnutia najvyššieho súdu. Ak súd prvého stupňa zákonne odôvodnil svoje rozhodnutie, vykonal všetky navrhnuté dôkazy a poskytol odpoveď účastníkom na skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany v riešenej veci, jeho rozhodnutie je natoľko presvedčivé a to aj z hľadiska právneho posúdenia veci ako aj presvedčivosti rozhodnutia, t.j. že v konaní, keď interpretoval právne normy, nedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, a preto aj záver súdu prvého stupňa je opodstatnený a v konečnom dôsledku správny a zákonný. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za týmto účelom môže vykonávať dokazovanie podľa § 384 CSP, preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci nemôže však účelovo účastník konania, ak neponúkne iné dôkazy a to či už dôkaz výpoveďou fyzickej osoby alebo listinný dôkaz, ktorý by mohol ozrejmiť, čo aj čiastočný vedľajší nesúlad pri tvrdení určitých skutočností, ktoré sú podstatné pre skutkové zistenia súdov (pozri aj uznesenie 8Cdo/157/2014 NS SR, v ktorom sa prejednávala existencia a vzťah pôžičky medzi účastníkmi konania).

12. Je treba poukázať na presvedčivé a opodstatnené závery súdu prvej inštancie, ktorý sa argumentačne zaoberal aj obranou žalovaného a na všetky námietky uvedené v odvolaní už dal odpoveď, preto odvolací súd súhlasí aj s dôvodmi tohto uznesenia, ktoré potvrdil podľa § 387 CSP.

13. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta .

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.