Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_9C-188-2014.pdf
PDF · 81.82 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/188/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Rimavskej Sobote sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., Teplická č. 7434/147, Piešťany, IČO 36 234 176 zast. Advokátskou kanceláriou ERASMUS LEGAL, s.r.o., Justičná č. 9, Bratislava, IČO 36 789 615 proti žalovanému S. zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom v Lučenci, J. Kráľa 5/A o zaplatenie 283,66 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na súd žalobu, v ktorej žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 891,66 eur titulom zmluvy o úvere, keďže žalovaný neuhradil zostatok úveru, splatné úroky a úroky z omeškania. Na základe jeho žaloby súd vydal rozhodnutie dňa 13. 04. 2015, ktorým rozhodnutím žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie v časti priznania sumy 283,66 eur s príslušenstvom. Podľa jeho názoru zmluva o úvere neobsahuje zákonnú náležitosť v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z., a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň poukázal na zmluvné dojednanie v zmysle bodu 50 úverovej zmluvy, v zmysle ktorého za čerpaný úver sa považuje iba suma 800,- eur, pričom pri vzniku povinnosti žalovaného vrátiť úver predčasne má žalobca nárok len na zaplatenie čerpanej istiny. Keďže z listín predložených žalobcom vyplýva, že reálne bolo čerpaných 800,- eur, žalovaný zaplatil 192,- eur, žalobca má právo na zaplatenie neuhradenej časti čerpaného úveru vo výške 608,- eur. Podľa názoru žalovaného na sumu 283,66 eur žalobca nemá nárok. 2. Na základe podaného odvolania žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením číslo konania 16Co/271/2016 zo dňa 09. 11. 2016 rozsudok tunajšieho súdu v časti 283,66 eur s príslušenstvom a vo výroku o trovách konania zrušil a vec bola vrátená tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Krajský súd zaujal stanovisko, že je potrebné vec posúdiť podľa predpisov spotrebiteľského práva, keďže medzi stranami sporu došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. 3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, úverovou zmluvou zo dňa 16. 11. 2010, úverovými zmluvnými podmienkami žalobcu, výzvou zo dňa 28. 07. 2011, dokladom o zaslaní výzvy žalovanému, splátkovým kalendárom, odvolaním žalovaného zo dňa 27. 05. 2015, vyjadrením žalobcu k odvolaniu, vyjadrením žalobcu zo dňa 09. 05. 2017 a vyjadrením žalovaného zo dňa 12. 05. 2017 a zistil nasledovný skutkový stav. 4. Žalobca si uplatňoval na žalovanom zaplatenie zostatku úveru na základe uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16. 11. 2010, ktorá bola uzavretá v zmysle § 497 Obch. zákonníka. Na základe predmetnej zmluvy o úvere bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 800,- eur s mesačnou splátkou 39,92 eur, počtom splátok 30, RPMN 38,80 %, ročnou úrokovou sadzbou 32,83 %, priemernou RPMN 44,57 % a celkovými nákladmi spotrebiteľa 397,60 eur s lehotou splatnosti 25. 05. 2013.
5. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu má charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 Obč. zákonníka, keďže na jednej strane ju uzavrel žalobca ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa musia vykladať vždy v prospech spotrebiteľa, pričom odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné v zmysle § 52 ods. 2 Obč. zákonníka. Za spotrebiteľskú zmluvu je možné považovať zmluvu uzavretú medzi stranami sporu aj z toho dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri uzatváraní ktorej zmluvy spotrebiteľ - žalovaný nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy na základe individuálneho dojednania, kde buď mohol prijať zmluvu ako takú, alebo zmluvu neprijať. 6. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
- neprijateľná podmienka. 7. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Obč. zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. 8. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 9. Podľa § 9 ods. 1, 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať zákonné náležitosti vymenované v ods. 2 písm. a) až k), r) a y) pod následkom, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd konštatuje z predloženej úverovej zmluvy, že predmetná úverová zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti vyžadované Zákonom o spotrebiteľskom úvere a obsahuje tiež primerané podmienky vzhľadom na charakter poskytovaného úveru, všetky údaje uvedené v zmluve sú správne, jasné a určité a taktiež zrozumiteľné pre bežného spotrebiteľa. 10. Žalovaný vo svojom odvolaní, ako aj v ďalších podaniach namietal, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje zákonnú náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) Zákona č. 129/2010 Z.z., a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Je pravdou, že predmetný údaj výslovne v zmluve o úvere uvedený nie je, avšak podľa názoru súdu tento údaj jeho absencia nespôsobuje následok, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, keďže samotná zmluva o úvere obsahuje dostatok všetkých údajov o poskytovanom spotrebiteľskom úvere, aby sa priemerný spotrebiteľ mohol zodpovedne rozhodnúť, či je pre neho poskytovaný úver výhodný, či má primerané podmienky, ktoré mu vyhovujú a či bude schopný splácať predmetný úver, je uvedená jasne suma poskytovaného úveru, počet splátok, výška mesačnej splátky, celkové náklady spotrebiteľa, dátum prvej a poslednej splátky, a preto nemožno povedať, že priemerný spotrebiteľ nemal dostatok informácii pri podpise zmluvy o úvere pre posúdenie výhodnosti či nevýhodnosti poskytovaného úveru. 11. V danej súvislosti súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora C-42/15 vo veci žalobcu proti Kláre Bíróovej, kde predmetom posúdenia Súdneho dvora bola aj otázka, či článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice č. 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami musí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Súdny dvor v danej súvislosti sa vyslovil v tom smere, že takýto údaj, ktorý presne v zmluve uvádza, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátení istiny, nemusí byť v zmluve uvedený, kde zároveň Súdny dvor uviedol, že horeuvedené ustanovenia Smernice č. 2008/48 v spojení s článkom 22 ods. 1 Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. 12. Súdu je zrejmé, že smernici nemožno priznať priamy účinok a nemôže sa použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. Pri otázke nepriameho účinku smernice je treba posúdiť, či je možné uplatniť tkz. eurokonformný výklad, či teda vzhľadom na právnu povahu smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho zákona. 13. Súd je toho názoru, že keď v predmetnej zmluve o úvere sa nachádzajú všetky údaje dostatočne presne vyjadrené pre posúdenie výhodnosti či nevýhodnosti úveru pre priemerného spotrebiteľa, je uvedený počet splátok, výška mesačnej splátky, celkové náklady spotrebiteľa, samotný údaj, aká konkrétna výška každej jednej splátky bude použitá na úhradu istiny, úrokov a iných poplatkov, nemôže podstatným spôsobom ovplyvniť rozhodovanie priemerného spotrebiteľa, ktorý na základe všetkých dostupných údajov zmluvy o úvere musí vedieť posúdiť výhodnosť úveru, kde pre jeho rozhodovanie nemôže byť podstatné to, či z konkrétnej splátky, ktorých výška a počet je pevne stanovený, je stanovená
väčšia či menšia časť na úhradu istiny, úrokov alebo poplatkov, kde kombinácia týchto údajov v samotnej jednej mesačnej splátke nebude mať dopad na jeho finančnú situáciu. Pre spotrebiteľa je podstatná výška mesačnej splátky v nominálnej hodnote, počet splátok a celkové náklady spotrebiteľa, ktoré údaje sú v zmluve uvedené presne a v správnej výške, a preto absencia tohto údaja výslovne v zmluve o úvere nemá za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Opačný výklad by neprimerane zvýhodňoval spotrebiteľov, ktorých by degradoval na úroveň nesvojprávnych a nemysliacich bytostí, ktoré nie sú schopné sa samostatne rozhodnúť napriek existencii dostatočných údajov, kde nevyvážené postavenie spotrebiteľa voči veriteľovi je vyvážené v rámci ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorých ustanovení je uvedené, ktoré podstatné údaje pre posúdenie spotrebiteľa v zmluve o úvere musia byť uvedené, ktoré v konkrétnej úverovej zmluve uvedené sú. Súd teda uzatvára, že napriek absencii tohto údaja v súlade s prezentovaným názorom súdu a v súlade s výkladom rozsudku Súdneho dvora C-42/15 predmetný úver nemožno pre absenciu tohto údaja považovať za bezúročný a bez poplatkov. 14. Na základe uzavretej zmluvy podľa bodu 50 celková výška úveru predstavuje 800,- eur, kde v zmysle hlavy 7 § 3 úverových zmluvných podmienok žalovaný je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace. Na základe tohto zmluvného dojednania žalovaný by mal žalobcovi vrátiť 800,- eur, kde podľa predloženého prehľadu splátok žalovaného tento uhradil žalobcovi 192,- eur, a preto žalovanému svedčí povinnosť zaplatiť finančné prostriedky pre žalobcu titulom uzavretej zmluvy o úvere vo výške 608,- eur s príslušenstvom, ktorá suma bola žalobcovi priznaná rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 13. 04. 2015. Na ďalšie finančné prostriedky titulom uzavretej zmluvy o úvere žalobca nemá nárok, a preto pokiaľ žalobca naďalej trval na tom, že žalovaný je povinný zaplatiť 283,66 eur s príslušnými úrokmi z omeškania, bolo potrebné žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietnuť. 15. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p., kde každá zo strán mala úspech vo veci len čiastočný, kde pomer úspechu a neúspechu je približne rovnaký vychádzajúc z celého predmetu konania, ktorý bol v pôvodnej výške 891,66 eur, kde žalobcovi bola priznaná suma 608,- eur a jeho žaloba bola zamietnutá vo výške 283,66 eur, a preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie musí obsahovať náležitosti v zmysle § 363 C.s.p.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že: a) Neboli splnené procesné podmienky. b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. c) Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. g) Zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.