Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_5C-288-2012.pdf
PDF · 142.62 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/288/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobkyne: B. M., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. K. č. XXX, zastúpenej Adriana Sojková - ADVOKAT DCA s.r.o., so sídlom v Dubnici nad Váhom, Námestie Matice slovenskej 4262/23, IČO: 47 253 142, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska č. 2, IČO: 31 690 904, o určenie, že poistný vzťah trvá, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že poistný vzťah založený poistnou zmluvou UDP-K číslo XXXXXXXXXX, s dobou poistenia od 5.8.1999 do 5.8.2024, uzatvorenou medzi Prvou česko-slovenskou poisťovňou, a.s., IČO: 31 690 094 ako poistiteľom a B. M., nar. XX.X.XXXX, ako poistníkom a poisteným t r v á .
II. Súd konanie o vzájomnej žalobe žalovaného z a s t a v u j e .
III. Súd žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou voči žalovanému domáhala určenia, že poistný vzťah založený poistnou zmluvou UDP - K č. XXXXXXXXXX, s dobou poistenia od 5.8.1999 do 5.8.2024, uzavretou medzi právnym predchodcom žalovaného - Prvou česko-slovenskou poisťovňou, a.s., ako poistiteľom a žalobkyňou ako poistenou naďalej trvá. V žalobe uviedla, že zmluvu uzavrela ako spotrebiteľ dňa 5.8.1999 na produkt životné poistenie (zmluva č. XXXXXXXXXX). Doba poistenia bola zmluvnými stranami dohodnutá od 5.8.1999 do 5.8.2024 s mesačnou splatnosťou poistného plateného po dobu 20 rokov. Pre prípad smrti bola zmluvnými stranami dojednaná poistná suma vo výške 40.000,- Sk (1.327,76 eur), pre prípad dožitia bola dojednaná poistná suma vo výške 79.700,- Sk (2.645,56 eur). Žalobkyňa v žalobe ďalej uviedla, že žalovaný jej doručil prípis datovaný dňom 10.6.2008, v ktorom jej oznámil, že ku dňu 16.5.2008 došlo k zrušeniu poistnej zmluvy, a to s výplatou odkupnej hodnoty podľa § 788 ods. 2 písm. f/ Občianskeho zákonníka. Zároveň uviedol, že v poistení nemôže pokračovať, pretože bolo nesprávne kalkulované. Tomuto prípisu predchádzalo opakované doručovanie zásielok, v ktorých jej žalovaný ponúkal nové poistné produkty s cieľom, aby pristúpila k novým všeobecným poistným podmienkam, v ktorých už negarantoval výšku ním pôvodne sľúbenej poistnej sumy pre prípad dožitia alebo smrti. Žalobkyňa tiež uviedla, že opakovane zasielané poštové poukážky na výplatu odkupného odmietla prevziať a naďalej žalovanému platí dohodnutú výšku mesačného poistného. Postup žalovaného podľa jej názoru nie je v súlade so zákonom, nemá oporu v platných právnych predpisoch, v uzatvorenej poistnej zmluve, ani vo Všeobecných poistných podmienkach. Taktiež uviedla, že žalovaným ponúkaná výška odkupnej hodnoty zodpovedá iba čiastočne všetkým vloženým peňažným prostriedkom do poistenia od začiatku poistnej doby.
Po právnej stránke sa žalobkyňa nestotožnila s tvrdením žalovaného, že k zániku poistenia došlo v zmysle čl. 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok, pretože ona žalovanému nezasielala nijakú žiadosť o ukončenie poistenia, nikdy neprejavila svoju slobodnú vážnu, určitú a zrozumiteľnú vôľu takýmto spôsobom ukončiť poistný vzťah, založený poistnou zmluvou a v zmysle § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu, rovnako ako z nich nemožno vyvodiť prejav vôle, ukončiť poistnú zmluvu. Okrem toho Všeobecné poistné podmienky takýto postup vyslovene v zmysle článku 11 ods. 1 predposledná veta vylučujú, pretože poistná zmluva je poistnou zmluvou s produktom „životné poistenie“. Žalobkyňa v žalobe tiež podotkla, že podľa ustanovení Občianskeho zákonníka je možné ukončenie poistnej zmluvy len výpoveďou ku koncu poistného obdobia, zánikom poistenia pre prípad nezaplatenia poistného, odstúpením od zmluvy zo strany poistiteľa pre prípad vedomého porušenia povinnosti uvedených v ustanovení § 793 a odmietnutím poistného plnenia. Okrem vyššie uvedených dôvodov ukončenia poistnej zmluvy k tejto právnej skutočnosti môže dôjsť všeobecne aj dohodou zmluvných strán, v žiadnom prípade však k ukončeniu záväzkovo právneho vzťahu založeného poistnou zmluvou nemôže dôjsť jednostranne zo strany jedného z jej účastníkov bez toho, aby to malo oporu v platných právnych predpisoch, uzavretej zmluve, prípadne vo Všeobecných poistných podmienkach tvoriacich súčasť poistnej zmluvy. Argument žalovaného, že nemôže pokračovať v poistení pre nesprávnu kalkuláciu poistného považovala za nesprávny, pretože vzťah medzi účastníkmi zmluvy je vzťahom občiansko-právnym a žalobkyňa nemôže byť dotknutá skutočnosťou, že Ministerstvo financií SR a Národná banka Slovenska určili, že žalovaný má poistné vypočítané nesprávne. Prípadnú škodu si podľa jej názoru mal žalovaný vymáhať vo vzťahu k týmto orgánom.
Naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa v konaní domáhala, videla žalobkyňa v tom, že v dôsledku správania sa žalovaného je v stave právnej neistoty, pretože nevie, či žalovanému neplní bez právneho dôvodu a či sa žalovaný na jej úkor neobohacuje, či v prípade poistnej udalosti jej žalovaný bude plniť, v podstate nevie ani to, či je u žalovaného toho času poistená. V danom prípade nie je možné domáhať sa svojich práv ani žalobou na plnenie, pretože na základe poistnej zmluvy poistenie končí až v roku 2024, kedy by mohla od poisťovne žiadať poistné plnenie pre prípad dožitia. Pretože v danom prípade ide o relatívne dlhú dobu, je táto určovacia žaloba účinnejším právnym prostriedkom na ochranu jej práv.
2. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 21.11.2011 č.k. 16C/237/2009-414 tak, že žalobe žalobkyne vyhovel a určil, že poistný vzťah založený poistnou zmluvou UDP-K č. XXXXXXXXXX, s dobou poistenia od 5.8.1999 do 5.8.2024, uzatvorenou medzi Prvou česko-slovenskou poisťovňou, a.s., IČO: 31 690 904, ako poistiteľom a Janou Ďurmekovou, nar. 27.6.1974, ako poistníkom trvá. Odvolací súd na základe odvolania žalovaného rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil rozsudkom zo dňa 30.11.2011 č.k. 17Co/1710/2011-453. Najvyšší súd SR v dovolacom konaní uznesením zo dňa 12.9.2012 č.k. 6Cdo 57/2012-573 rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V dôsledku toho odvolací súd uznesením zo dňa 7.11.2012 č.k. 17Co/295/2012-589 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vyslovil názor, že postupom súdu prvého stupňa bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom, keď nebol vykonaný dôkaz správnym spisom Ministerstva financií SR č.j. 52/1024/1995. Uložil mu, aby v ďalšom konaní bol uvedený spis vyžiadaný a aby všetky listinné dôkazy vykonal prečítaním alebo oboznámením ich obsahu, následne všetky dôkazy vyhodnotil v zmysle ust. § 132 O.s.p..
3. V súlade s pokynom odvolacieho súdu tunajší súd doplnil dokazovanie zabezpečením dôkazu žiadaného žalovaným - rozhodnutím Ministerstva financií SR zo dňa 30.5.1995 č.j. 52/1024/1995, ako aj oboznámením obsahu poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.8.1999, Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie, platobného kalendára pre poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, oznámenia o zániku poistenia zo dňa 13.6.2008, odpovede žalobkyne zo dňa 24.6.2008, stanoviska žalovaného k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 6.8.2008, stanoviska NBS zo dňa 30.4.2008, popisom kapitálového poistenia UDP-K vrátane kalkulácií, Rozhodnutia o udelení povolenia na výkon poisťovacej činnosti právnemu predchodcovi žalovaného dané MF SR zo dňa 30.5.1995, protokolu o kontrole MF SR, protokolu o vykonanom dohľade Úradom pre finančný trh zo dňa 28.5.2003, protokolu z dohľadu vykonaného u právneho predchodcu žalovaného NBS v októbri 2007, oznámenia o predložení protokolu z dohľadu vykonaného v Prvej česko-slovenskej poisťovni Rapid, a.s., listov adresovaných Národnou bankou Slovenska predsedovi predstavenstva právneho predchodcu žalovaného zo dňa 15.2.2008 a 18.3.2008, notárskej zápisnice spísanej dňa 2.6.2008, znaleckého posudku č. 4/2008
vo veci náhrady škody a ušlého zisku, rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 3Sžz 1/2008-160 zo dňa 18.6.2009, návrhov dohôd o urovnaní, odvolania žalovaného zo dňa 12.5.2011, vyjadrenia žalobkyne zo dňa 28.6.2011, dovolania žalovaného zo dňa 16.1.2012, doplnenia dovolania zo dňa 25.7.2012 a 25.9.2012, vyjadrenia žalobkyne k dovolaniu zo dňa 21.3.2012, listu NBS zo dňa 8.2.2012, 30.7.2012 a 25.4.2012, oznámení Ministerstva financií SR zo dňa 13.12.2012 a 14.3.2013, oznámenia NBS zo dňa 4.1.2013, vyjadrení žalovaného zo dňa 30.1.2013 a 9.4.2013, vyjadrenia žalovaného zo dňa 8.8.2013, oznámenia žalobkyne zo dňa 10.2.2017, oznámenia žalovaného zo dňa 13.3.2017, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
4. Žalovaný je právnická osoba zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I., ktorá ako poistiteľ uzatvorila so žalobkyňou poistnú zmluvu ešte pod svojim pôvodným obchodným menom Prvá česko-slovenská poisťovňa, a.s..
5. Žalobkyňa ako fyzická osoba - nepodnikateľ - spotrebiteľ uzatvorila ako poistník a poistený so žalovaným dňa 4.8.1999 poistnú zmluvu UDP-K č. XXXXXXXXXX na produkt životné poistenie. Doba poistenia bola zmluvnými stranami dohodnutá od 5.8.1999 do 5.8.2024, s mesačnou splatnosťou poistného plateného po dobu 20 rokov. Pre prípad smrti bola zmluvnými stranami dojednaná poistná suma vo výške 40.000 Sk (1.327,76 eur), a pre prípad dožitia poistná suma vo výške 79.700,- Sk (2.645,56 eur).
6. Listom zo dňa 10.6.2008 (žalovaný v konaní predložil totožný list, ale bez podpisu a s dátumom 13.6.2008) žalovaný žalobkyni oznámil, že dňa 16.5.2008 došlo na základe ustanovení Občianskeho zákonníka k zrušeniu uvedenej poistnej zmluvy s výplatou odkupnej hodnoty podľa § 788 ods. 2 písm. f/ Občianskeho zákonníka s odôvodnením, že nemôže pokračovať v nesprávne kalkulovanom poistení. V liste uviedol, že z tohto dôvodu došlo v zmysle článku 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie k zániku poistenia. Súčasne žalobkyňu upozornil, že poistné udalosti, ktoré nastanú po tomto dátume, už nie sú kryté poistnou zmluvou a oznámil jej výšku odkupnej hodnoty a nespotrebovaného poistného, a to 7.316,- Sk.
7. Žalobkyňa so zánikom poistnej zmluvy nesúhlasila a písomne listom zo dňa 24.6.2008 žalovanému oznámila, že trvá na dodržaní pôvodnej poistnej zmluvy a ňou podpísaných Všeobecných poistných podmienkach v čase uzavretia poistnej zmluvy. Z platobného kalendára k poistnej zmluve žalobkyne vyplýva, že žalovaný poukázal žalobkyni opakovane odkupnú hodnotu poistného vo výške 242,85 eur, toto však vyplatené nebolo a žalobkyňa naďalej platí dohodnuté poistné vo výške 5,31 eur mesačne.
8. Napriek tomu, že žalovaný žalobkyni oznámil, že poistný vzťah medzi nimi zanikol a už nie je naďalej poistená, žalobkyňa aj ďalej platila mesačne dohodnutú výšku poistného a žalovaným zaslané odkupné formou šekovej poukážky si neprevzala. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne vyplýva, že aj v súčasnosti žalobkyňa predpísané poistné žalovanému riadne hradí.
9. Z listinných dôkazov, založených do spisu žalovaným, mal súd takisto zistené, že dňa 31.7.1999 vykonalo MF SR ako dozorný orgán previerku u žalovaného, ktorou bolo zistené, že ponúkané produkty vrátane aj produktov UDP-K sú v súlade s Obchodných plánom, Všeobecnými poistnými podmienkami schválenými MF SR. Dňa 18.2.2003 sa uskutočnil v sídle žalovaného, v dôsledku prejdenia pôsobnosti dozorného orgánu z MF SR na Úrad pre finančný trh, dohľad úradu nad jeho činnosťou, pričom taktiež neboli zistené žiadne pochybenia v kalkulácii poistnej sadzby UDP-K, ani u iných produktov. S účinnosťou od 1.9.2005 došlo k zrušeniu Úradu pre finančný trh a jeho pôsobnosť prešla na Národnú banku Slovenska. V období od 30.4.2007 do 21.2.2008 sa uskutočnil u žalovaného dohľad vykonávaný NBS, zo záverov ktorého vyplynulo, že kalkulačné vzorce uvedené v dokumente nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami a nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, pričom za najkritickejšie boli označené produkty UDP-K a Kapitál. NBS určila žalovanému lehotu do 30.4.2008 na odstránenie nedostatkov.
10. V konaní žalovaný žiadal vykonať dokazovanie zabezpečením spisu Ministerstva financií SR č.j. 52/1024/1995 v súvislosti s tým, že jeho obsahom je, okrem povolenia na výkon poisťovacej činnosti, aj výslovné vyjadrenie ministerstva, kde Ministerstvo financií konštatuje, že „potom ako vytklo žalovanému chyby vo vzorcoch, tieto chyby žalovaný odstránil v súlade s pokynmi ministerstva a po vykonaní tejto opravy je poistný produkt v súlade s poistnou matematikou a relevantnou právnou úpravou“. V priebehu
konania žalovaný na výzvu súdu oznámil, že z predmetného spisu žiada vyžiadať rozhodnutie, ktorým bola poisťovni Rapid povolená poisťovacia činnosť, aby sa porovnalo či zodpovedá rozhodnutiu, ktoré predložil do spisu on. Výslovne uviedol, že na iných dôkazoch z tohto spisu netrvá (č.l. 613 spisu). Z predmetného rozhodnutia vyplýva, že bolo vydané Ministerstvom financií SR dňa 30.5.1995 pod č.j. 52/1024/1995 a Prvej česko-slovenskej poisťovni a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, ním bolo udelené povolenie na podnikanie v poisťovníctve na území Slovenskej republiky. Povolenie sa vzťahuje na poisťovaciu činnosť, zaisťovaciu činnosť, uzatváranie sprostredkovateľských zmlúv s fyzickými a právnickými osobami s bydliskom alebo sídlom na území Slovenskej republiky pri zjednávaní poistenia v jej prospech, pokiaľ to bude v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, zábrannú činnosť a ďalšie činnosti súvisiace s poisťovacou a zaisťovacou činnosťou v zmysle § 7 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v znení neskorších predpisov. Z rozhodnutia ďalej vyplýva, že podľa predložených všeobecných podmienok sa povoľuje vykonávať životné poistenie a Ministerstvo financií SR nepovoľuje vykonávanie iných poistných druhov, ktoré nie sú uvedené v tomto povolení. Totožné vyhotovenie rozhodnutia predložil súdu aj žalovaný.
11. Žalovaný ako právny nástupca Prvej česko-slovenskej poisťovne, a.s., so sídlom v Košiciach, v priebehu celého konania trval na tom, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že predmetom činnosti žalovaného je poisťovacia činnosť a vzhľadom k tomu je obchodná a podnikateľská činnosť žalovaného podmienená nielen Obchodným zákonníkom a ďalšími predpismi súkromného práva, ale i špecifickými predpismi, predovšetkým zákonom č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve, zákonom č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska a zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom. Mal za to, že poistná zmluva zakladá medzi jej subjektmi taký právny vzťah, ktorého obsah upravuje konkrétna poistná zmluva, poistné podmienky a príslušná právna úprava. Na strane poistiteľa základná povinnosť plniť poistenému v zmluve uvedené poistné plnenie v stanovenej výške v peniazoch, ak nastane poistná udalosť uvedená v zmluve, alternatívne, v prípade predčasného ukončenia poistenia inak ako v dôsledku poistnej udalosti, povinnosť vyplatiť poistníkovi odkupnú hodnotu v stanovej výške v peniazoch a na strane osoby, ktorá s poistiteľom zmluvu uzavrela, základná peňažná povinnosť platiť poistné v stanovej výške a frekvencii. Ostatné povinnosti zmluvných strán sú uvedené v príslušných poistných podmienkach.
12. Právne postavenie poisťovateľa, vzhľadom na dátum uzavretia zmluvy, podľa žalovaného sa v danom prípade spravuje zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve. Poisťovateľom môže byť len špeciálny subjekt, a to právnická osoba, akciová spoločnosť s povolením určujúcim podmienky jej podnikania. Subjekty poistného vzťahu sú tak determinované i verejnoprávnym prvkom. Žalovaný mohol ponúknuť iba také produkty životného poistenia a používať takú poistnú sadzbu, na poskytovanie ktorých mal povolenie a klient mohol uzavrieť zmluvu taktiež len na produkt, ktorý ponúkala poisťovňa. Tým bol predmet poistného vzťahu medzi účastníkmi od počiatku limitovaný ustanoveniami verejného práva, ktoré obmedzovali a určovali činnosť poisťovne pri sadzbách poistenia, a teda i kalkulácií na jednotlivé produkty. Sadzba poistného a jej kalkulácia pritom ovplyvňuje nielen predmet poistného vzťahu, ale aj jeho obsah, pretože jeho výsledkom je určenie, koľko do poistenia má dať poistník a koľko má v prípade poistnej udalosti dať poisťovateľ. Mal za to, že predmetný právny vzťah síce spadá do kategórie občiansko-právnych vzťahov, avšak v tomto prípade dochádza k prelínaniu súkromného a verejného práva.
13. Právny zástupca žalovaného doslova uviedol, že za situácie, ak subjekt právneho vzťahu, ako aj jeho predmet je determinovaný verejným právom, pričom obsah právneho vzťahu je v číselnom vyjadrení predmetom právneho vzťahu podmienený, nie je na mieste právnu úpravu poistno-právneho vzťahu redukovať iba na úroveň právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku, a to tým skôr, že všeobecne záväzná právna úprava poisťovníctva bola už od počiatku vzniku zmluvného vzťahu, ktorého obnovenia sa žalobkyňa dožaduje, predmetom výraznej verejnoprávnej regulácie. Ak dvojstranný právny vzťah, v ktorom majú mať subjekty rovné postavenie (§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka) pozostáva z elementov závislých na tretej autorite, potom je celý právny vzťah s účinkami rovnako pre obidve právne subjekty nepriamo závislý na tretej autorite, to je dôvodom toho, prečo sa zmena kalkulácie poistnej sadzby UDP-K musela nevyhnutne dotknúť oboch zmluvných strán.
14. Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že poistná sadzba aplikovaná na predmetné poistné zmluvy bola zahrnutá v obchodnom pláne žalovaného a tvorila súčasť jej povolenia na výkon poisťovacej činnosti v zmysle rozhodnutia Ministerstva financií SR č. j. 52/1024/1995 zo dňa 30.5.1995. Dňa
31.7.1999 vykonalo MF SR previerku činností žalovaného, v rámci ktorej bolo konštatované, že ponúkané produkty (vrátane produktov UDP-K) sú v súlade s obchodným plánom, Všeobecnými poistnými podmienkami, schválenými MF SR. Ustanovením § 32 zákona č. 329/2000 Z.z. od 1.1.2000 prešla pôsobnosť dozorného orgánu MF SR na Úrad pre finančný trh, taktiež dňa 18.2.2003 sa uskutočnil u žalovaného dohľad Úradu pre finančný trh nad jeho činnosťou, uzavretý protokolom zo dňa 28.5.2003, pričom neboli zistené žiadne pochybenia v kalkulácii poistnej sadzby u UDP-K ani iných produktov. S účinnosťou od 1.9.2005 došlo k zrušeniu úradu a k prenosu jeho pôsobnosti na Národnú banku Slovenska (ďalej len NBS). V období od 30.4.2007 do 21.2.2008 sa vykonal u žalovaného dohľad vykonávaný NBS, zo záverov ktorého vyplynulo, že kalkulačné vzorce uvedené v dokumente nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami a nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným, pričom za najkritickejšie boli označené produkty UDP-K a Kapitál. NBS určila žalovanému lehotu do 30.4.2008 na odstránenie nedostatkov, z čoho žalovanému vyplynula povinnosť produkt UDP-K prepočítať a určiť novú výšku poistného. Svojim klientom ponúkol 3 alternatívy a pokiaľ si poistník žiadnu nevybral, poistenie bolo ukončené. V nesprávne kalkulovanom poistení nemohol pokračovať vzhľadom na ustanovenie § 35 ods. 1 zákona č. 8/2008 Z.z., ako i vzhľadom na hrozbu opakovaných pokút do výšky 20,000.000,- Sk podľa § 67 zákona č. 8/2008 Z.z.. Podľa právneho zástupcu žalovaného výnimočne je možné záväzok zmeniť aj jednostranne (§ 493 Občianskeho zákonníka) a v prípade záväzku z poistenia aj iným spôsobom ako upravuje § 800 až 802 Občianskeho zákonníka, pretože tam uvedené spôsoby sú iba demonštratívne. Skutkové okolnosti prípadu, spočívajúce v podstatnej zmene prostredia, v ktorom bolo poistenie poskytované, boli tak špecifické a nepredvídateľné, že ich nebolo možné vopred právne, ani myšlienkovo postihnúť, pretože boli založené na odôvodnenom očakávaní založenom na dôvere v prezumpciu správnosti aktov orgánov verejnej správy. Tvrdenie žalobkyne, že poistný vzťah nemožno ukončiť jednostranným úkonom, neberie do úvahy špecifickosť skutkového stavu, ktorý považoval žalovaný za raritný. V takomto skutkovom stave je podľa neho možné zmluvný vzťah zmeniť jednostranne, ak to Občiansky zákonník pripúšťa. Tvrdil, že nie je možné zároveň plniť po práve, aj konať protiprávne a takýto konflikt má za následok neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Plnenie z predmetnej zmluvy je podľa neho objektívne nemožné a žalobkyňa nemá nárok na časť plnenia pre prípad dožitia, ktorá presahuje právnymi normami prípustnú kalkuláciu. Argumentoval aj tým, že úhrada takéhoto plnenia by bola v rozpore s dobrými mravmi. Poistenie nezaniklo bez náhrady, ale s výplatou odkupnej hodnoty. Taktiež spochybnil existenciu naliehavého právneho záujmu u žalobkyne na podanej žalobe, pretože ani úspech žalobkyne v spore nebude znamenať vznik nároku na poistné plnenie v prípade dožitia v plnej výške.
15. Právny zástupca žalovaného uviedol, že orgán kontroly v roku 1995 schválil kalkulačný postup produktu UDP-K, ktorý bol pre neho záväzný. Dodržiavanie a aplikácia tejto kalkulácie v činnosti poisťovne, ktorá konkrétnemu poisteniu predchádzala, viedla odstupom času po zisteniach súčasného orgánu dohľadu po 22.2.2008 k ukončeniu poistného vzťahu z právnych dôvodov popísaných vo vyjadrení k veci samej, najmä z dôvodu podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že právne účinky neskoršej zmeny právnych predpisov v spojení s opatrením orgánu dohľadu znamenali zákaz poskytovania ďalšej poistnej služby za predpokladu, že poistné nezohľadňuje všetky budúce záväzky z poistenia. Poukázal tiež na judikatúru (R 109/1998), podľa ktorej, ak dôjde k objektívnej zmene právneho predpisu po vzniku záväzku, v dôsledku ktorej sa plnenie stane nemožným, záväzok (aj zo súkromného práva) môže zaniknúť. Táto situácia podľa neho nastala aj v danom prípade, kedy zavedením § 31a v zákone č. 95/2002 Z.z. došlo k objektívnej zmene právneho predpisu. Uvedené ustanovenie ukladá poisťovni, aby poistné v poistnej zmluve bolo vždy určené tak, aby na základe poistno-matematických metód jeho výška zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov. V čase uzavretia poistnej zmluvy so žalobkyňou toto ustanovenie a ani uvedený zákon o poisťovníctve neexistovali a zavedením tohto ustanovenia došlo k stavu, kedy žalovaný už nemohol zotrvať v právnych vzťahoch, ktoré boli založené poistnými zmluvami s parametrami nezodpovedajúcimi novému zneniu zákona o poisťovníctve. Samotný zákon uložil v prechodných a záverečných ustanoveniach poisťovniam zosúladiť svoje právne pomery s novým stavom, pričom sa tu uvádza, že nový zákon sa vzťahuje aj na právne vzťahy vzniknuté pred jeho zmenou.
16. V rámci dovolacieho konania žalovaný podaním zo dňa 25.7.2012 navrhol, aby súd rozhodol tak, že 1/ určí, že poistný vzťah medzi žalobcom a žalovaným podľa poistnej zmluvy UDP-K č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.8.1999 trvá a žalovaný má voči žalobcovi právo na poistné vo výške 9,46 eur mesačne od uzavretia poistenia do 5.8.2019; alebo ak by súd prvý petit zamietol, navrhol, aby súd rozhodol tak, že 2/ určuje, že poistný vzťah medzi žalobcom a žalovaným podľa poistnej zmluvy UDP-K č. XXXXXXXXXX
zo dňa 5.8.1999 trvá a žalobca má voči žalovanému právo na poistnú sumu pre prípad dožitia sa konca poistenia vo výške 928,63 eur; alebo ak by súd aj druhý petit zamietol, navrhol, aby súd rozhodol tak, že 3/ určí, že poistný vzťah medzi žalobcom a žalovaným podľa poistnej zmluvy UDP-K č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.8.1999 v časti poistenia rizika smrti trvá a v časti poistenia dožitia sa konca poistenia zanikol a žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške časti poistného uhradeného žalobcom za poistenie rizika dožitia sa konca poistenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku (neskôr upresnil výšku bezdôvodného obohatenia na 233,65 eur - č.l. 588 spisu); alebo ak by súd prvý, druhý alebo tretí petit zamietol, navrhol, aby súd rozhodol tak, že 4/ určí, že poistný vzťah medzi žalobcom a žalovaným podľa poistnej zmluvy UDP-K č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.8.1999 trvá a žalobca má voči žalovanému právo na poistnú sumu pre prípad dožitia sa konca poistenia vo výške určenej súdom. Podaním zo dňa 13.3.2017 žalovaný oznámil, že na tomto svojom podaní netrvá. Žalobkyňa s týmto späťvzatím súhlasila.
17. Žalovaný v konaní predložil oznámenie Národnej banky Slovenska (NBS) zo dňa 25.4.2012, v ktorom sa uvádza, že v súvislosti so spätným prepočtom poistného produktu UDP-K NBS nikdy explicitne neuložila poisťovni Rapid povinnosť prepočítať výšku poistného pri všetkých existujúcich poistných zmluvách, uložila mu však nápravné opatrenia. Z oznámenia vyplýva, že žalovaný sa so zisteným porušením zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve mohol vysporiadať napr. zmenou zmluvných záväzkov poisťovne voči poisteným na základe osobitných dohôd, ku zmene by však bol potrebný súhlas oboch zmluvných strán. Ďalšou možnosťou podľa NBS bol prevod dotknutých poistných zmlúv na inú poisťovňu alebo prefinancovanie nesprávne nakalkulovaných poistení produktov UDP-K a kapitál z vlastných zdrojov poisťovne za cenu straty.
18. Z obsahu listu NBS zo dňa 30.7.2012 vyplýva, že podľa právnych predpisov platných do roku 2002 bolo jednou z podmienok na udelenie povolenia na vznik a činnosť poisťovne tiež predloženie kalkulácií a sadzieb poistného. Zmyslom zasielaní kalkulácií a sadzieb poistného bolo preverenie, či kalkulácie a sadzby poistného spĺňajú podmienku dlhodobej splniteľnosti záväzkov. Ich prepočítaním sa zisťovalo, či podnikanie podľa daných kalkulácií bude zárukou toho, že poisťovňa bude aj v budúcnosti schopná vyplatiť poistné plnenia, na ktoré vznikne jej klientom nárok. Orgán štátneho dozoru nad poisťovníctvom kalkulácie a sadzby poistného po zistení, že sú poistno-matematicky správne, schválil, čím sa stali pre poskytovateľa poistného záväznými a boli tak zárukou bezpečného fungovania poisťovne. Dodržiavanie schválených kalkulácií a sadzieb poistného bolo predmetom pravidelnej kontroly orgánu štátneho dozoru nad poisťovníctvom. V súčasnosti orgán dohľadu už nemá právomoc schvaľovať sadzby poistného, či všeobecné poistné podmienky a sadzby poistného sú v súčasnosti predmetom voľnej hospodárskej súťaže.
19. Žalobkyňa v konaní uviedla, že nerozporuje, že v roku 1995 Ministerstvo financií SR považovalo kalkulácie poistného u žalovaného za správne. Uviedla, že pokiaľ by aj poistné kalkulácie boli sporné, nemá to vplyv pre rozhodnutie vo veci, táto skutočnosť zakladá skôr vzťah medzi žalovaným a štátom a netýka sa nároku žalobkyne voči žalovanému.
20. Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. (účinného v čase začatia konania) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
21. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku (CSP) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
22. Žalobkyňa si podala žalobu v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p., ktorou možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Žalobkyňu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Tento záujem bude spravidla daný v prípade, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by právne postavenie žalobcu bez takého určenia bolo neisté, a teda ohrozené.
23. V predmetnej veci súd dospel k záveru, že na rozhodnutí súdu v tejto veci žalobkyňa má naliehavý právny záujem, pretože bez takéhoto rozhodnutia, s poukazom na správanie žalovaného, ktorý tvrdí, že
poistná zmluva zanikla a snaží sa žalobkyni vyplatiť za ňu odkupnú hodnotu, resp. dohodnúť sa s ňou na iných zmluvných podmienkach, bude postavenie žalobkyne bez rozhodnutia súdu neisté. Žalobkyňa nemá istotu, či je stále v právnom vzťahu so žalovaným na základe spornej poistnej zmluvy alebo nie, a teda ani to, či si naďalej má plniť svoje zmluvné povinnosti z tejto zmluvy (platiť poistné). Nemá istotu ani v tom, či jej platby žalovaný prijíma na základe právneho dôvodu (poistnej zmluvy), alebo či sa ich prijímaním bezdôvodne obohacuje. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že naliehavý právny záujem bude u žalobkyne daný až v roku 2024, keď dôjde najneskôr k poistnej udalosti - dožitiu, pretože žalovaný sám v konaní tvrdil, že poistné zmluvy zanikli, a teda z týchto dôvodov by nebol predpoklad, aby na ich základe v neskoršom období plnil. Až do tej doby by teda žalobkyňa bola v stave právnej neistoty ohľadne jej skutočného právneho vzťahu k žalovanému. Keďže poistné plnenie na základe poistnej zmluvy sa stane splatným až v roku 2024, žalobkyňa sa nemohla domáhať od žalovaného priamo plnenia. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení teda je daná, a to aj v zmysle ust. § 137 písm. c/ CSP.
24. Súd ďalej preskúmal poistnú zmluvu uzavretú medzi sporovými stranami z hľadiska jej platnosti.
25. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
26. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
27. Podľa § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka poistná zmluva obsahuje najmä: a/ výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy; b/ výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorázové poistné alebo bežné poistné; c/ poistnú dobu; d/ údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom; e/ práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzatvára poistnú zmluvu; f/ výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.
28. Podľa § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené, alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
29. Podľa § 788 ods. 4 Občianskeho zákonníka v poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť len pokiaľ je to na prospech poisteného.
30. Podľa § 790 písm. b/ Občianskeho zákonníka poistiť možno fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb).
31. Zmluva, ktorú sporové strany uzatvorili, predstavuje zmluvný typ upravený v Občianskom zákonníku v ustanoveniach § 780 a nasledujúcich. Bola uzavretá v súlade s ustanovením § 35 a nasledujúcich ustanovení Občianskeho zákonníka. V konaní nebolo zistené, že by jej uzavretím bol obchádzaný zákon, resp. že by sa v nej obsiahnuté ustanovenia priečili dobrým mravom. Vyplýva to i zo samotného tvrdenia právneho zástupcu žalovaného, ktorý v konaní na jednej strane namietal platnosť poistnej zmluvy, na druhej strane však argumentoval jej zánikom z iných právnych dôvodov. Poistná zmluva je dvojstranným právnym úkonom, ktorý sa uzatvára medzi dvoma subjektmi - poistiteľom, ktorý sa zaväzuje poskytnúť poistné plnenie, a fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá uzatvára poistnú zmluvu. Osobu, ktorá uzavrela s poistiteľom poistnú zmluvu, možno označiť ako poistníka. Tento je spravidla aj poistený zo zmluvy. Forma poistnej zmluvy je upravená v § 791 Občianskeho zákonníka. Obsah poistnej zmluvy je určený právami a povinnosťami zmluvných strán. Poistiteľ je povinný poskytnúť plnenie v dohodnutom rozsahu, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená. Rozsah plnenia poistiteľa závisí od dohody a poistiteľ plní až vtedy, keď nastane udalosť v zmluve bližšie označená. Povinnosťou poistníka je platiť poistné. Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že poistná zmluva medzi stranami sporu bola uzavretá platne.
32. Podľa § 800 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy, poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, zanikne výpoveďou ku koncu poistného obdobia; výpoveď sa musí dať aspoň 6 týždňov pred jeho uplynutím.
33. Podľa § 800 ods. 2 Občianskeho zákonníka možno tiež dohodnúť, že poistenie môže vypovedať každý z účastníkov do 2 mesiacov po uzavretí poistnej zmluvy. Výpovedná lehota je 8 denná; jej uplynutím poistenie zanikne.
34. Podľa § 800 ods. 3 Občianskeho zákonníka poistiteľ nemôže podľa ods. 1 vypovedať poistenie osôb, s výnimkou poistenia pre prípad úrazu.
35. Podľa § 801 citovaného zákona poistenie zanikne takisto tým, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorázové poistné nebolo zaplatené do 3 mesiacov, alebo poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do 6 mesiacov od jeho splatnosti; tieto lehoty možno dohodou predĺžiť. Poistenie zanikne uplynutím príslušnej lehoty. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.
36. Podľa § 802 ods.1 citovaného zákona pri vedomom porušení povinností uvedených v ustanoveniach § 793 môže poistiteľ od poistnej zmluvy odstúpiť, ak pri pravdivom a úplnom zodpovedaní otázok by poistnú zmluvu neuzavrel. Toto právo môže poistiteľ uplatniť do 3 mesiacov odo dňa, keď takú skutočnosť zistil; inak právo zanikne.
37. Podľa § 802 ods. 2 citovaného zákona, ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti, že jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedomé, nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia, ktorá pre uzavretie poistnej zmluvy bola podstatná, je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy odmietnuť; odmietnutím plnenia poistenie zanikne.
38. Podľa § 804 citovaného zákona poistné podmienky pre poistenie osôb určujú, v ktorých prípadoch je poistiteľ povinný vyplatiť pri zániku poistenia odbytné, kedy poistenie nezanikne pre neplatenie poistného a na ktoré prípady sa nevzťahuje ustanovenie § 803 ods. 2 o vrátení poistného.
39. Podľa článku 5 ods. 1 až 3 Všeobecných poistných podmienok predmetnej poistnej zmluvy, ak poisťovňa odmietne plniť pre vedomé porušenie vedomosti pravdivo a úplne zodpovedať na písomné dotazy poisťovne, poistenie zanikne dňom odmietnutia poistenia. Zaplatené bežné poistné poisťovňa nevracia, z jednorázového vráti nespotrebovanú časť. Ak odstúpi poisťovňa od poistnej zmluvy z dôvodu vedomého, nepravdivého a neúplného zodpovedania dotazov, pričom pri ich pravdivom zodpovedaní by zmluvu neuzavrela, vráti poistníkovi zaplatené poistné znížené o náklady, ktoré jej vznikli s uzavretím poistnej zmluvy. Poistník je povinný vrátiť poisťovni to, čo zo zmluvy plnila. Ak zanikne poistenie z iných dôvodov, nie však preto, že poistnou udalosťou odpadol dôvod ďalšieho plnenia, je poisťovňa povinná vrátiť zostávajúcu časť poistného.
40. Podľa článku 11 ods.1, 2 Všeobecných poistných podmienok, ak bolo v poistení s bežným poistným zaplatené poistné aspoň za prvý rok poistenia, alebo ak ide o poistenie jednorázové na dobu dlhšiu ako 1 rok, alebo ak ide o poistenie už premenené podľa článku 9, má poistník právo na zrušenie poistenia s výplatou odbavného, ak o to požiada. Toto právo sa nevzťahuje na dočasné, rizikové poistenie pre prípad smrti, poistenie invalidity alebo úrazu s bežným poistným, na poistenie pre prípad dožitia s bežným platením a na poistenie s výplatou dôchodku, z ktorého sa už dôchodok vypláca. Poistenie je zrušené nasledujúci deň, keď poisťovňa žiadosť poistníka obdržala.
41. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, z akých dôvodov môže dôjsť k zániku poistnej zmluvy. Môže to byť v dôsledku výpovede zmluvy, avšak poistiteľ nemôže vypovedať poistenie osôb, okrem poistenia pre prípad úrazu. K zániku poistnej zmluvy môže dôjsť aj nezaplatením poistného za prvé poistné obdobie, alebo nezaplatením jednorázového poistného do 3 mesiacov, alebo poistného za ďalšie poistné obdobie do 6-tich mesiacov od jeho splatnosti, alebo v dôsledku odstúpenia poistiteľa od zmluvy z dôvodu vedomého porušenia povinnosti poistiteľa uvedených v ustanovení § 793 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.
42. V danom prípade žalovaný žalobkyni oznámil, že dňom 16.5.2008 došlo na základe ustanovení Občianskeho zákonníka v zmysle článku 11 ods. 2 Všeobecných poistných podmienok k zrušeniu
poistnej zmluvy s následnou výplatou odkupnej hodnoty podľa § 788 ods. 2 písm. f/ Občianskeho zákonníka z dôvodu nemožnosti pokračovať v zmluvnom vzťahu v dôsledku nesprávne kalkulovaného poistenia.
43. Oznámenie o zrušení poistnej zmluvy, uzavretej stranami sporu dňa 4.8.1999, nemá oporu v zákone ani poistnej zmluve, či vo Všeobecných poistných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy. Naviac aj podľa Všeobecných poistných podmienok mal právo na jednostranné zrušenie poistného vzťahu poistník, nie však poisťovateľ. Žalobkyňa jednoznačne prejavila záujem zotrvať v poistnom vzťahu, a to jednak písomným oznámením žalovanému, jednak platením bežného poistného a tiež odmietnutím prevzatia žalovaným zaslaného odbytného, resp. odmietnutím návrhu žalovaného na uzavretie dohody o urovnaní. Takýto jednostranný právny úkon žalovaného nebol právom predpokladaný, ani dovolený, keď podľa § 800 ods. 3 Občianskeho zákonníka poistiteľ nemôže vypovedať poistenie osôb s výnimkou poistenia pre prípad úrazu. Tvrdenia žalovaného, že poistnú zmluvu je možné ukončiť aj iným spôsobom ako predpokladá Občiansky zákonník s poukazom na to, že ide o vzťah s verejným prvkom, považoval súd za nedôvodnú. Ustanovenia § 800 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka upravujú taxatívne možnosť zániku poistných zmlúv.
44. Žalovaný v konaní tvrdil, že poistnú zmluvu bol nútený jednostranne ukončiť v dôsledku postupu štátnych orgánov, keď podľa záverov orgánu dohľadu - NBS kalkulačné vzorce používané žalovaným nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami a nezohľadňujú všetky záväzky voči poisteným. Poukázal tiež na ustanovenie § 31a zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve, v dôsledku zavedenia ktorého došlo k stavu, že žalovaný už nemohol zotrvať v právnom vzťahu, založenom poistnou zmluvou, so žalobkyňou. V dôsledku zmeny verejnoprávneho predpisu došlo podľa neho k zániku záväzku pre objektívnu nemožnosť plnenia v zmysle ust. § 575 Občianskeho zákonníka.
45. Podľa § 31a zákona č. 95/2002 Z.z., v znení účinnom od 1.5.2004, poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného, na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia.
46. Podľa § 575 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak sa stane plnenie nemožné, povinnosť dlžníka plniť zanikne. Plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.
47. Citované ustanovenie zákona upravuje nemožnosť plnenia, ktorá nastane po vzniku záväzku a má trvalý charakter. Môže ísť o nemožnosť plnenia faktickú alebo právnu, subjektívnu alebo objektívnu. Subjektívna nemožnosť plnenia nastáva na základe výnimočných okolností spočívajúcich spravidla v nemožnosti plnenia záväzkov osobnej povahy. V prípade záväzkov na peňažné plnenie alebo iné plnenie druhovo určených vecí zásadne nemôže dôjsť k zániku záväzku v dôsledku nemožnosti plnenia.
48. Právna nemožnosť plnenia nastáva vtedy, keď neskorší právny predpis určité plnenie zakáže, t.j. ide o nedovolené plnenie.
49. Nemožnosť plnenia je rozhodujúca v čase splatnosti záväzku. Pokiaľ nastane nemožnosť plnenia pred splatnosťou záväzku, musí ísť o stav trvalý a nemenný. V prejednávanej veci podľa názoru súdu nenastal žiadny z uvádzaných predpokladov, v ktorého dôsledku by došlo k zániku záväzku žalovaného voči žalobkyni. Žalovaný videl tento dôvod v zmene zákona č. 94/2002 Z.z. o poisťovníctve, na základe ktorej NBS ako orgán dohľadu zistila, že poistenie vychádza z nesprávneho kalkulačného vzorca a uložila mu povinnosť prijať potrebné opatrenia. Postup žalovaného pri náprave zistených nedostatkov, resp. jeho informácie, ktorými mienil zvyšovať poistné z dôvodu nesprávneho postupu štátnych orgánov - NBS a MF SR, označila NBS vo svojom liste zo dňa 30.4.2008 za nepravdivé a zavádzajúce. Súd tiež poukazuje na vyjadrenie NBS zo dňa 25.4.2012, v ktorom sa uvádza, že v súvislosti so spätným prepočtom poistného produktu UDP-K NBS nikdy explicitne neuložila poisťovni Rapid povinnosť prepočítať výšku poistného pri všetkých existujúcich poistných zmluvách. NBS vo vyjadrení tiež uviedla, že žalovaný sa so zisteným porušením zákona č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve mohol vysporiadať napr. zmenou zmluvných záväzkov poisťovne voči poisteným na základe osobitných dohôd za predpokladu existencie súhlasu oboch zmluvných strán. Ďalšou možnosťou podľa NBS bol
prevod dotknutých poistných zmlúv na inú poisťovňu alebo prefinancovanie nesprávne nakalkulovaných poistení produktov UDP-K a Kapitál z vlastných zdrojov poisťovne za cenu straty. Aj z toho vyplýva, že v danej veci nedošlo k nemožnosti plnenia z poistnej zmluvy. Zo strany žalovaného nebola v konaní preukázaná žiadna trvalá a nemenná právna prekážka, ktorá nastala po vzniku poistného vzťahu, ktorá by objektívne znemožnila plnenie záväzkov žalovaného z poistnej zmluvy a spôsobila úplný alebo čiastočný zánik poistenia.
50. Súd ďalej uvádza, že ak aj žalovaný mal zo strany orgánu štátneho dohľadu uložené nápravné opatrenia ohľadom správneho výpočtu poistného prostredníctvom kalkulačných vzorcov, týkajúcich sa predmetného poistného produktu v zmysle novej právnej úpravy zákona o poisťovníctve, uvedené sa nedotklo uzavretých poistných vzťahov, ale len poistných vzťahov do budúcna. Spôsob, akým žalovaný upravoval existujúce poistné vzťahy, nevyplýval zo žiadneho záväzného predpisu, išlo o jeho účelové konanie. Vychádzajúc z povahy zákona o poisťovníctve je zrejmé, že niektoré ustanovenia mali aj charakter úpravy verejného práva vo vzťahu k zriaďovateľom alebo orgánom, ktoré vydávali povolenie na činnosť, avšak nezasahovali do samotného výkonu súkromného práva, teda do oblasti uzatvárania poistných zmlúv. Aj keď je poistné obligatórnou náležitosťou poistnej zmluvy o poistení osôb, kalkuluje si jeho výpočet poisťovňa a poistné si určuje sama, výška poistného je vecou dohody medzi poisťovateľom a poistníkom a výška poistného by spravidla mala odrážať rozsah poistného nebezpečenstva, ktoré na seba prevzal poisťovateľ uzavretím poistnej zmluvy. V roku 1999 neplatil žiaden cenový predpis, ktorý by stanovoval konkrétne limity pre poistné, preto nemožno hovoriť o nezákonne dohodnutom poistnom. V súvislosti s argumentáciou žalovaného poukazuje na rozhodnutie NS SR č. 2Cdo 229/2013 zo dňa 30.9.2014, podľa ktorého poistný vzťah bol založený na základe normy súkromného práva a jeho účastníkmi sú subjekty súkromného práva, ktoré dobrovoľne, za vopred dohodnutých podmienok vstúpili do zmluvného vzťahu. Na druhej strane jeden zo subjektov súkromného práva, a to poisťovne, vykonávajú svoju činnosť pod dohľadom orgánu štátu. Z tohto vzťahu vznikajú rovnako obidvom subjektom a aj štátu vzájomné práva a povinnosti. V prípade, ak by štát ako subjekt vykonávajúci dohľad nad poisťovňami porušil svoje povinnosti voči kontrolovanému subjektu a tomuto by týmto nesprávnym úradným postupom vznikla škoda, bol by potom poškodený subjekt oprávnený právom predpokladaným spôsobom si vzniknutú škodu od štátu vymáhať. Nie je však právne dovolené, aby poisťovňa negatívne dôsledky, ktoré jej zo vzťahu so štátnom vznikli, preniesla do vzťahu iného, a to súkromno-právneho, čoho dôsledkom by bolo znášanie takéhoto negatívneho následku práve poistencom.
51. V tejto súvislosti súd uvádza, že záväzkový vzťah medzi sporovými stranami má aj povahu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa ako spotrebiteľ nemôže znášať prípadné riziká, ktoré pre žalovaného vyplývajú z jeho podnikateľskej činnosti, resp. nedostatkov v kalkulačných vzorcoch, pretože nedisponuje potrebnými odbornými znalosťami pre správne určenie výšky poistného, príp. poistného plnenia. Prípadná zmena ekonomickej situácie žalovaného ako podnikateľa, ktorá môže vzniknúť z rôznych príčin - napr. v dôsledku zmeny postupov pri kalkulácii poistných vzorcov alebo iných právnych úprav, nemôže mať za následok nemožnosť plnenia a zánik záväzku žalovaného voči žalobkyni z poistnej zmluvy podľa § 575 Občianskeho zákonníka.
52. Z vyššie uvedeného považuje súd za preukázané, že poistná zmluva, uzavretá medzi stranami sporu, nezanikla žiadnym zákonným spôsobom, ani spôsobom upraveným v poistnej zmluve, resp. vo Všeobecných poistných podmienkach, táto je stále účinná a pre sporové strany právne záväzná. Na základe uvedených skutočností preto bolo potrebné žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovieť.
53. Žalovaný ešte v pôvodnom konaní navrhoval na preukázanie svojich tvrdení vypočuť svedkov Ing. K., JUDr. C., Ing. Y. a JUDr. Z. a predložiť celé znenie protokolu o kontrole vykonanej NBS. Súd zastáva názor, že vykonanie týchto dôkazov by nemalo rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci, a preto uvedené dôkazy nevykonal.
54. Žalovaný si podaním zo dňa 25.7.2012 uplatňoval nároky týkajúce sa rozhodnutia vo veci samej, preto súd toto jeho podanie považoval za vzájomnú žalobu. V priebehu konania však vzal túto vzájomnú žalobu späť a žalobkyňa s jej späťzatím súhlasila. Súd preto podľa § 145 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 146 ods. 1 CSP a § 147 ods. 2 CSP konanie o vzájomnej žalobe žalovaného zastavil.
55. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že rozhodol o nároku na náhradu trov konania. V konaní bola žalobkyňa úspešná v celom
rozsahu, preto jej vznikol aj nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia vo dvoch vyhotoveniach na Okresný súd v Prievidzi. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.