Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoE/161/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia v exekučnej veci oprávneného E. G. Ž. P., a.s., T. X, M., IČO: 31 690 904, proti povinnej Z. U., nar. XX.XX.XXXX, L. O. Z. č. XXX, o vymoženie 17,98 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č. k. 12Er/228/2015-20 zo dňa 20.07.2015 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnej vymoženia svojej pohľadávky s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 08.03.2010 č. 2C/952/2009. Spolu s exekučným titulom bola oprávneným predložená aj poistná zmluva č. 4225190182 uzavretá medzi oprávneným a povinnou dňa 09.07.2007, ako aj Všeobecné poistné podmienky pre poistenie, ktoré v časti XV. -„ Rozhodcovské konanie „ obsahujú rozhodcovskú doložku.

3. Následne súd citoval ustanovenie § 44 ods. 2, § 243d ods. 1,2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ust. § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a predmetnú poistnú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú. Ďalej sa zaoberal rozhodcovskou doložkou, ktorá núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Tým je spotrebiteľovi odobratá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Rozhodcovská doložka tak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľnou podmienkou a teda je neplatná. Súd prvej inštancie mal zároveň za to, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. To, že povinný všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania podpísal, ešte neznamená, že sa skutočne mal možnosť s týmito podmienkami aj oboznámiť a pochopiť ich význam. Rozhodcovská doložka je neplatná aj z dôvodu, že subjekt, ktorý má rozhodovať v rozhodcovskom konaní, určí výlučne oprávnený, čo taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov rozhodcovského konania v neprospech spotrebiteľa. Vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, na základe ktorej sa uskutočnilo rozhodcovské konanie, rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie, a preto súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

4. Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

5. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu oprávnený odvolanie, ktoré doplnil podaním zo dňa 12.10.2015. Namietal odňatie možnosti konať pred súdom a porušenie čl. 48 ods. 2 Ústavy a čl. 36 ods. 2 Listiny. Zdôraznil, že súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť exekučného titulu, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Šetrenie dôvodov predstavujúcich materiálnu stránku exekučného titulu nie je exekučnému súdu zverené. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 18 CoE 132/2013 a zdôraznil, že exekučný súd prekročil svoje právomoci priznané mu Exekučným poriadkom, čím porušil čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Zastával názor, že exekučný súd postupoval v rozpore s európskym právom, pretože nevyzval oprávneného, aby sa k prijatému názoru súdu v súlade s OSP vyjadril. Súd tým zjavne porušil zásadu kontradiktórnosti konania a odňal mu možnosť konať pred súdom. Súd nevykonal dokazovanie riadnym spôsobom, lebo mu neumožnil vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Českej republiky sp. zn. 20 Cdo 1020/99 a rozhodnutie ESĽP vo veci Mareš v. Česká republika. Exekučný súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď uviedol, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda je neplatná. Súd nedostatočne zistil skutkový stav v danej veci. Zdôraznil, že v prípade, že už je rozhodcovské konanie začaté na základe návrhu na začatie konania zo strany dodávateľa, spotrebiteľ sa mu musí podrobiť a na všeobecný súd sa môže obrátiť až po skončení rozhodcovského konania. Poukázal na zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní , ktorý poskytuje spotrebiteľovi zvýšenú ochranu a v ust. § 3 ods. 6 pritom uvedené právo priamo vylučuje. Súd opomenul pri zisťovaní právne významných skutočností zohľadniť, že po rozhodnutí rozhodcovského súdu sa môžu účastníci zmluvných strán domáhať nápravy rozhodnutia na všeobecnom súde. Poukázal na rozhodnutie SD EÚ vo veci C- 342/2013 a zdôraznil, že v právnom prostredí SR majú spotrebitelia prostriedok právnej ochrany po jednostupňovom konaní a to konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku na všeobecnom súde, čo potvrdil aj Ústavný súd SR uznesením IV. ÚS 394/2012. Rozhodcovská doložka teda nijakým spôsobom nebránila povinnému obrátiť sa na všeobecný súd po skončení rozhodcovského konania, preto rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Rozhodcovskú doložku obe zmluvné strany na znak súhlasu podpísali. Ďalej namietal, že exekučný súd nesprávne zistil skutkový stav na základe listín, ktoré si zabezpečil a vyslovil nesprávny právny názor že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Osobitné zmluvné dojednania sú totiž samostatný právny úkon oddeliteľný od textu VPP a poistnej zmluvy. Povinná nemusela osobitné zmluvné dojednania podpísať a ich nepodpísaním by poistný vzťah rovnako vznikol a trval by bez akejkoľvek ujmy pre spotrebiteľa. Osobitné zmluvné dojednania môže poistník prijať alebo aj neprijať, má teda k dispozícii dve alternatívy a možnosť slobodnej voľby sa pre jednu z nich rozhodnúť. Neprijatie osobitných zmluvných dojednaní nemá za následok to, že poistný vzťah nevznikne. Nepodpísanie rozhodcovskej doložky by nijako neovplyvnilo poistný vzťah, ten by totiž trval aj naďalej. Súd dospel k neprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď pri rozhodovaní úplne a správne nezohľadnil relevantný právny predpis, ktorým je smernica Rady 93/13/EHS. Namietal, že súd nezohľadnil 19. recitál smernice 93/13/EHS Rady a v dôsledku toho si nesplnil povinnosť vykladať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa eurokonformne, čo viedlo k neúplne zistenému skutkovému stavu na základe čoho vec nesprávne právne posúdil. Zastával názor, že exekučný súd postupoval v danej veci nelegitímne. Napriek tomu, že exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého stupňa tak v preskúmavanom rozhodnutí činí, čo treba odmietnuť ako neprípustné. Dôvody zistenia, že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský vzťah, a preto je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva aj v rámci exekučného konania, v ktorom je okruh účastníkov jednoznačne vymedzený v § 37 Exekučného poriadku a niet preto dôvodu pre podporné použitie O.s.p., ale ani okolnosti zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia ako takej, exekučný súd riadne nezdôvodnil. Odôvodnenie napadnutého uznesenia je nepreskúmateľné, čo malo za následok porušenie práva odvolateľa na spravodlivé súdne konanie a odňatie mu možnosti konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v podanom odvolaní, nakoľko v rovnakých veciach boli inými súdmi udelené poverenia na vykonanie exekúcie.

7. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

8. Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( §34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len , vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

9. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Podľa ust. § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnej sa začalo dňa 25.03.2015 na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 08.03.2010 sp.zn. 2C/952/2009. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.07.2010. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka uvedená v XV. časti Všeobecných poistných podmienok pre poistenie, na ktorú odkazujú Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 zo dňa 09.07.2007 k poistnej zmluve č. 4225190182 zo dňa 09.07.2007 uzavretej medzi oprávneným a povinnou.

13. Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm.c/ a d/ a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi

14. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012 „skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.“

15. V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala vo Všeobecných poistných podmienkach - XV. časť - rozhodcovské konanie, na ktorú odkazujú Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4225190182. Podľa tejto rozhodcovskej doložky sa poisťovňa a poistník dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Podľa bodu 2. tejto doložky pokiaľ poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne.

16. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

17. Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená.

19. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého dojednaná rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (v znení platnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy). Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka len demonštratívnym výpočtom (arg. slovo „najmä“) uvádza, ktoré podmienky sú neprijateľné. Odvolací súd uvádza, že ide len o príkladmý výpočet neprijateľných podmienok, preto súd môže označiť za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešili v rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným rozhodcovským orgánom. Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia ust. § 53 ods. 4 pod písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008 novelou uskutočnenou zákonom č. 568/2007 Z.z.. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle rozhodcovskej doložky rozhodnutiu rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Jedná sa o neprimeranú zmluvnú podmienku a súd je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude takouto doložkou viazaný.

20. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v zmluve v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami, nesvedčí ani o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky v zmluve, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok (ide o poistnú zmluvu a osobitné zmluvné dojednania k poistnej zmluve, obe podpísané v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky v zmluve, resp., že by si povinný osobitne vymienil jej dojednanie. Naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť a mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, pričom je pravdepodobné, že nepodpísaním zmluvy by nedošlo ani k podpisu poistnej zmluvy, keďže obidve zmluvy boli uzavreté v jeden deň. Z týchto dôvodov je záver súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky v zmluve vecne správny.

21. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je táto rozhodcovská doložka neplatná podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

22. V danom prípade súd prvej inštancie správne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, a preto súd správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

23. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný a povinnému žiadne trovy nevznikli.

24. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie plynie lehota znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (ust. § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (ust. § 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (ust. § 428 .