Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_6Cpr-5-2016.pdf
PDF · 115.81 KB
No categories available
6Cpr/5/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobkyne C.. R. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. XX, XXX XX V. V., občianky SR, zast. PhDr. Mgr. Petrom Rosputinským, PhD., advokátom AK Banská Bystrica, so sídlom Kukučínova 18, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému LPP Slovakia, s.r.o., so sídlom Janka Kráľa 9, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 787 507, zast. JUDr. Ivanom Hegerom, advokátom AK Banská Bystrica, so sídlom Na Troskách 3, 974 01 Banská Bystrica, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o zaplatenie náhrady mzdy, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, domáhala voči žalovanému určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a pre prípad úspechu aj náhrady mzdy.
2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
3. Súd na základe prednesov právnych zástupcov sporových strán, výsluchom žalobkyne, výsluchom svedkov Z. M., P. Č., U.. L. M.Á., listinnými dôkazmi: pracovnou zmluvou zo dňa 13. 02. 2015, dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 20. 08. 2015 a 25. 11. 2015, pracovnej náplne zo dňa 13. 02. 2015, okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 26. 08. 2016, písomný nesúhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 30. 08. 2016, písomných vyjadrení a ďalších listinných a ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:
4. Žalobca uzavrel so žalovanou dňa 13. 02. 2015 pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce 23. 02. 2015. Pracovný pomer bol založený na dobu určitú a to do 31. 11. 2015. Žalobkyňa bola zaradená na pracovnú pozíciu samostatný účtovník/účtovníčka spoločnosti. Neskôr bola pracovná zmluva zmenená Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 20. 08. 2015 vo vzťahu k výške mzdy a Dohodou zo dňa 25. 11. 2015 vo vzťahu k zmene pracovného pomeru z doby určitej na dobu neurčitú.
5. Po návrate žalobkyne z dovolenky jej odovzdala zamestnankyňa žalovaného U.. L. M. dňa 26. 08. 2016 v prítomnosti ďalšieho zamestnanca P. Č. (počas videokonferencie s U.. Z. M.) listinu označenú ako „Okamžité skončenie pracovného pomeru“ datovanú dňa 26. 08. 2016, ktorou listinou žalovaný žalobkyni oznámil, že s ňou končí pracovný pomer založený pracovnou zmluvou a to v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce; a to z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou, ktoré porušenie spočívalo v tom, že táto „bez vedomia zamestnávateľa odviedla 2 % dane občianskemu
združeniu, ktorého sídlo je zhodné s adresou trvalého bydliska zamestnanca, z čoho je zrejmé, že za občianskym združením stojí zamestnanec, alebo jeho rodinný príslušník. Celková čiastka odvedených finančných prostriedkov predstavovala sumu 5.466,- Eur“.
6. Žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru uviedol, že žalobkyňa porušila vnútorné predpisy žalovaného, pretože tieto zakazujú akékoľvek zvýhodnenie zamestnanca spoločnosti, alebo jeho rodinných príslušníkov vo vzťahu k obchodným aktivitám spoločnosti.
7. Neskôr žalobkyňa doručila žalovanému svoj písomný nesúhlas s okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 30. 08. 2016, ktorý si tento prevzal dňa 31. 08. 2016. V ňom žalobkyňa okrem iného uviedla, že trvá na svojom ďalšom zamestnávaní u žalovaného a že jej pracovný pomer so žalovaným neskončil.
8. Pokiaľ išlo o tvrdenie žalovaného (zamestnávateľa žalobkyne), že „odvedenie 2 % dane občianskemu združeniu“ bolo urobené v snahe zvýhodniť seba, alebo svojho rodinného príslušníka, žalobkyňa uviedla, že žiadnu daň a ani jej časť nikomu „neodviedla“ a to ani vo svojom mene a ani v mene žalovaného. Daň z príjmu zaplatil priamo konateľ žalovaného a to zákonom predpísaným spôsobom do štátneho rozpočtu. Zároveň uviedla, že daň z príjmu právnických osôb sa podľa právneho poriadku Slovenskej republiky neodvádza, ale platí teda vyššie uvedená suma 5.466,- Eur nebola odvedená, ale zaplatená. Na základe uvedeného potom žalovaným vymedzený skutkový dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru je vymyslený a konanie, ktoré žalobkyni vytkol ako záložné porušenie pracovnej disciplíny, sa nikdy nestalo.
9. Žalobkyňa ďalej tvrdila, že nezvýhodnila ani seba, ani iného zamestnanca žalovaného, ani žiadneho svojho rodinného príslušníka a už vôbec nie vo vzťahu k obchodným aktivitám žalovaného. Poukázanie príslušného percenta dane z príjmu zo štátneho rozpočtu nemá žiaden vzťah s obchodnými aktivitami žalovaného. Navyše, žiadne občianske združenie nie je a ani nemôže byť zamestnancom žalovaného a ani rodinných príslušníkov zamestnanca žalovaného a teda nemohlo byť ani zvýhodnené, ako to uviedol žalovaný. Zároveň uviedla, že ku dňu 26. 08. 2016 nedošlo k použitiu finančných prostriedkov poukázaných zo štátneho rozpočtu príslušnému občianskemu združeniu titulom použitia podielu zaplatenej dane na osobitné účely podľa § 50 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, t. j. ku dňu 26. 08. 2016 - a ani neskôr - nedošlo a nemohlo dôjsť k zvýhodneniu tvrdenému žalovaným.
10. Ako ďalší dôvod spochybnenia právnej relevantnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalovaného žalobkyňa videla v tom, že U.. L. M. jej neodovzdala spolu s okamžitým skončením pracovného pomeru aj poverenie, na základe ktorého mala byť oprávnená na takýto úkon. Z tohto formálno-právneho dôvodu je podľa nej okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné.
11. S poukazom na uvedené žalobkyňa tvrdila, že žalovaný nemal na okamžité skončenie pracovného pomeru kvalifikovaný právny dôvod podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pretože žalobkyňa svojim konaním vôbec neporušila pracovnú disciplínu, a teda ju už vôbec nemohla porušiť závažným spôsobom. Podľa žalobkyne okamžité skončenie pracovného pomeru nespĺňa materiálne podmienky stanovené ustanovením § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pretože udalosti v ňom uvedené sa nikdy nestali, údajné odvedenie 2 % dane občianskemu združeniu - skutočnosť je taká, že nešlo o odvedenie dane, ale zaplatenie dane, a to zaplatenie nie žalobkyňou, ale konateľom žalovaného a údajné zvýhodnenie zamestnanca žalovaného alebo jeho rodinného príslušníka; a z tohto dôvodu nemôžu zakladať závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou.
12. Dňa 20. 04. 2017 bol vypočutý ako svedok konateľ obchodnej spoločnosti LPP Czech republika Z. M., ktorý uviedol, že v inkriminovaný deň zvolal videokonferenciu, ktorej účastnou bola žalobkyňa. Za spoločnosť LPP Slovakia s. r. o. bol vo videokonferencii ako zástupca prítomný on, na druhej strane videokonferenčného hovoru bola žalobkyňa C.. R. M., P. Č. a C.. L. M.. Účelom videokonferencie bolo prejednanie obsahu daňového priznania spoločnosti a to konkrétne tej časti, kde sa uvádzalo odvedenie určitého percenta z dane na neziskovú organizáciu. Svedok sa žalobkyni opýtal, či v zákonom určenej lehote podala daňové priznanie, táto mu povedala že áno - daňové priznanie podané bolo. Zároveň sa jej opýtal, či príslušné percento dane v zmysle platnej legislatívy bolo poukázané na nejaký subjekt, alebo nie. Žalobkyňa mu odpovedala že áno, bolo poukázané percento z dani na subjekt sídliaci v V.
V., ktorý má v predmete činnosti starostlivosť o choré deti. Svedok sa jej opýtal, či mala žalobkyňa od neho predchádzajúci súhlas na to, že môže poukázať príslušné percento z dane, prípadne ktorému subjektu ho môže poukázať. Žalobkyňa mu odpovedala že nie, takýto predchádzajúci súhlas na takýto počin nemala. Na doplňujú otázku mu žalobkyňa uviedla, že subjekt na ktorý bolo poukázané príslušné percento z dane je subjekt, ktorý označila ako „svoj“. Na otázku svedka, či je možné peniaze vrátiť späť, resp. či si žalobkyňa uvedomuje, že jej správanie považuje za neetické uviedla, že peniaze podľa platnej slovenskej legislatívy nie je možné vrátiť späť. Následne, podľa jeho vedomostí, išla C.. L. M. po listinu s označením okamžitého zrušenia pracovného pomeru adresovaného žalobkyni s tým, že toto jej mala doručiť na osobné prevzatie. O takejto forme skončenia pracovného pomeru sa svedok rozprával už pred začatím videokonferencie s C.. L. M.. Účelom videokonferencie bolo to, že si chcel svedok potvrdiť, resp. ujasniť určité veci, stanoviská, či náhodou sa veci neodohrali inak, ako sa to vo všeobecnosti mohlo javiť. Podľa jeho informácií, žalobkyňa osobne podpísala prevzatie o tomto ukončení pracovného pomeru, pričom ak si dobre spomínal, žalobkyňa mala ešte snahu celkovú situáciu vyriešiť nejakou formou dohody, s čím však svedok nesúhlasil. Na otázku sudcu, svedok uviedol, že daňové priznanie spoločnosti žalovaného za kalendárny rok 2015 spracovávala práve žalobkyňa C.. R. M. v súčinnosti a kooperácii s externou účtovníckou spoločnosťou Falcon sídliacou v Bratislave. Žalobkyňa bola oprávnená vypracovať daňové priznanie za spoločnosť LPP Slovakia s. r. o., bola oprávnená komunikovať s daňovým úradom a finančnou správou formou elektronického prístupu. Elektronické prístupové heslá na spomínanú komunikáciu jej dal a to na základe plnej moci. Uviedol, že v predmetnom období nerozhodoval o tom, či môže byť poukázané nejaké percento dane, a ak áno ktorému subjektu. Potvrdil, že nedal žalobkyni pokyn k tomu, aby nevyplňovala príslušnú kolónku viažucu sa práve na darovanie príslušného percenta konkrétnemu prijímateľovi/subjektu. Takisto potvrdil na otázku zástupcu žalobkyne, že žalovaný ako spoločnosť neutrpel žiadnu finančnú stratu konaním žalobkyne. Text okamžitého skončenia pracovného pomeru pripravovala C.. L. M.Ž. v súčinnosti s právničkou spoločnosti. Obsah okamžitého skončenia bol vyhotovený a listina bola vypracovaná dňa 26. 08. 2016 po skončení videokonferencie. Po vyhotovení tejto listiny sa svedok už do jej obsahu nepozeral, jednoducho dal pokyn, aby bol skončený pracovný pomer formou okamžitého zrušenia so žalobkyňou. Na ďalšiu otázku uviedol, že nikdy nemal brata, a teda nemohol mať súrodenca mužského pohlavia s ťažkým zdravotným postihnutím. Takisto ani v jeho rodine nikto nebol a ani v súčasnosti nie je nikto so zdravotne ťažkým postihnutím.
13. Svedok P. Č. - konateľ spoločnosti LPP Slovakia s. r. o. uviedol že bol prítomný a účastný videokonferencie, ktorú viedol Z. M.. Po otvorení videokonferencie sa Z. M. opýtal žalobkyne, či bolo poukázané percento z dane nejakému prijímateľovi/subjektu a ak áno, tak komu. Žalobkyňa bola otázkou zaskočená, pretože takúto otázku od pána M. neočakávala. Potvrdil, že žalobkyňa oznámila pánovi M., že sumu cca 5.600,- Eur poukázala subjektu, ktorým bolo občianske združenie. Na otázku pána M. adresovanú žalobkyni, či predmetné občianske združenie pozná, táto uviedla že áno, že je to občianske združenie, za ktoré stojí ona. Tu si už svedok všimol, že žalobkyni do očí vyhŕkli slzy. Svedok potvrdil, že pán M. vyzval žalobkyňu, aby mu predložila dôkaz o tom, že on dal pokyn na takýto postup s nakladaním príslušného percenta z dane. Žalobkyňa takýto pokyn, resp. súhlas od pána M. nemohla očakávať pretože takýto pokyn z jeho strany daný nebol. Následne na konštatovaní pána M., že si nevedela predstaviť, že takáto osoba bude naďalej zotrvávať v spoločnosti, pretože z morálneho a z etického hľadiska si s takouto osobou nevie predstaviť spoluprácu, žalobkyňa sama oznámila pánovi M., žeby sa mohli nejakým spôsobom dohodnúť na skončení pracovného pomeru v spoločnosti.
14. Na otázku zástupkyne žalovaného svedok jednoznačne odpovedal, že nikdy nevedel, resp. nikdy nemal informácie o tom, že žalobkyňa sa stará o ťažko zdravotne postihnuté dieťa a ani takúto informáciu od nej nikdy nedostal. Naopak, nie raz sa stalo, že prechádzal popri budove, kde bola kancelária spoločnosti vo večerných hodinách autom a stávalo sa, že pohľadom do kancelárie videl, že v kancelárii ktorá bola pridelená žalobkyni, sa svieti a teda že pani žalobkyňa stále ešte pracuje. Preto by ho ani nenapadlo, že žalobkyňa môže mať takýto problém v rodine so svojim dieťaťom, pretože za bežných okolností by sa zrejme asi rodič ponáhľal ku svojmu zdravotne ťažko postihnutému dieťaťu a netrávil by voľný čas v spoločnosti po skončení pracovného času.
15. Na otázku sudcu svedok uviedol, že daňové priznanie za rok 2015, na základe podkladov od žalobkyne, pripravila a vo finálnej verzii spracovala a odoslala žalobkyni spoločnosť Falcon sídliaca v Bratislave s tým, že neskôr žalobkyňa poopravila/pozmenila priznanie v tej časti tabuľky, kde sa nachádza možnosť poukázať príslušné percento z dane konkrétnemu subjektu v zmysle zákona. Podľa
jeho vedomostí, práve žalobkyňa vpísala do príslušnej kolónky ako príjemcu D. K. „. V.“. O tomto úkone, teda pozmenení už finálnej verzii daňového priznania žalobkyňa neinformovala ani svedka, ani konateľa spoločnosti. Naopak bez toho, aby niekto v spoločnosti vedel o tom čo urobila, poopravený/doplnený výkaz - tlačivo daňového priznania v „upravenej podobe“ doručila ako súbor na portál finančnej správy. Spoločnosť žalovaného bola a aj je v súčasnosti je povinná podať daňové priznanie v takom obsahovom znení, teda v takej verzii, ako jej ju doručí spoločnosť Falcon Bratislava vzhľadom k tomu, že ide o poradensko-ekonomickú spoločnosť, s ktorou žalovaný spolupracuje počas kalendárneho roka. Preto bolo aj povinnosťou žalobkyne odovzdať daňové priznanie na portál finančnej správ v takej podobe, ako ju vypracovala spoločnosť Falcon.
16. Svedkyňa U.. L. M., zamestnanec žalovaného uviedla, že si spomína na videokonferenciu, ktorej účastný bol pán Z. M. (v Prahe) a v konferenčnej miestnosti žalovaného bola prítomná ona, P. Č. a žalobkyňa. Svedkyňa v podstate potvrdila priebeh videokonferencie tak, ako o ňom vypovedal svedok P. Č..
17. Na otázku sudcu, svedkyňa uviedla, že už deň predtým dostala pokyn, aby pripravila dve formy skončenia pracovného pomeru, teda dva dokumenty a to jednak dohodu o skončení pracovného pomeru a okamžité skončenie pracovného pomeru. Tieto dva dokumenty mala pripravené na základe odporučenia podnikovej právničky, ako aj na základe toho, že už predtým malo vedenie spoločnosti vedomosť o tom, že bolo poukázané určité percento z dane na občianske združenie, ktorého sídlo sa zhodovalo s adresou trvalého pobytu žalobkyne. Na otázku zástupkyne žalovaného, svedkyňa uviedla, že nemala absolútne žiadnu vedomosť o tom, že žalobkyňa sa stará o ťažko zdravotne postihnuté dieťa.
18. Svedkyňa uviedla, že obidve listiny (tak dohodu o skončení pracovného pomeru, ako aj okamžité zrušenie pracovného pomeru), svedkyňa podpísala ráno pred konferenciou s tým, že s obsahom listín bol oboznámený P. Č.. Tieto listiny po skontrolovaní a oboznámení sa s nimi jej doniesol ráno pred konferenciou s tým, aby ich opečiatkovala a dala tam podpisy. Na základe poverenia obsahu jej pracovnej náplne (personalistky) spoločnosti, bola oprávnená podpisovať v mene spoločnosti všetky listiny a dokumenty týkajúce sa vzniku pracovného pomeru, zmien pracovného pomeru ako aj dokumenty týkajúce sa ukončenia pracovného pomeru s pracovníkom spoločnosti. O tom, že podpísala za spoločnosť spomínané dve listiny, bol informovaný aj Z. M.. Text okamžitého skončenia pracovného pomeru vypracovala svedkyňa základe predchádzajúcej konzultácie s právničkou spoločnosti, ktorá jej povedala čo by mala listina obsahovať.
19. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že podľa neho je relevantná skutočnosť z hľadiska skutkového priebehu okolnosti, či žalobkyňa uviedla alebo neuviedla žalovanému, že je osobou chránenou pred okamžitým skončením pracovného pomeru, teda že sa stará o osobu blízku, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Na základe uvedeného preto navrhol výsluch zamestnankyne žalovaného O. B., U. M. a F.Á. Ž., pričom neskôr však na ich výsluchu netrval majúc za to, že zrejme by boli pod určitým tlakom a nevypovedali by tak, ako sa v skutočnosti naozaj udiali, pretože sú stále zamestnancami žalovaného.
20. Žalobkyňa potvrdila, že v rámci videokonferencie jej bola položená otázka, či bolo použité percento z dane a ak áno, tak pre aký subjekt. Žalobkyňa odpovedala, že áno a percento bolo poukázané občianskemu združeniu, ktoré sa stará o autistické deti. Keď sa jej Z. M. spýtal kto o tom rozhodol, odpovedala mu, že ona. Keď sa jej spýtal či mohla takto rozhodnúť, ona mu odpovedala, že áno. On jej na to zároveň odpovedal, že na takéto rozhodovanie nemala jeho súhlas. Na ďalšiu otázku kde sú uvedené peniaze mu odpovedala, že vzhľadom k tomu že je koniec augusta, predpokladá, že peniaze už boli poslané na účet občianskeho združenia zo štátneho rozpočtu. Zároveň mu povedala, že časť z finančných prostriedkov už bolo použitých pre autistické dieťa - L. U.. Na ďalšiu otázku Z. M. uviedla, že peniaze sa už v žiadnom prípade vrátiť nedajú, sú to peniaze štátu, je možné ich len preposlať inému/ ďalšiemu občianskemu združeniu, ktoré je založené na rovnaký účel, ako pôvodné občianske združenie. Následne Z. M. konštatoval, že správanie žalobkyne považuje za hrubé porušenie pracovnej disciplíny a že si nevie predstaviť ďalšiu spoluprácu s ňou.
21. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
22. Podľa § 68 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou, so zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Môže však s nimi s výnimkou zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na rodičovskej dovolenke ( § 166 ods. 1) z dôvodov uvedených v odseku 1 skončiť pracovný pomer výpoveďou.
23. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
24. Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
25. Súd mal vykonaným dokazovaním, predovšetkým z predložených listín preukázané, že dňa 13. 02. 2015 bola uzatvorená pracovná zmluva medzi zamestnávateľom LPP Slovakia, s. r. o., IČO: 36 787 507, so sídlom v Banskej Bystrici a zamestnancom C.. R. M., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom TH. XX, XXX XX V. V., a to na dobu určitú do 30. 11. 2015. Takisto mal súd za preukázanú zmenu dĺžky pracovného vzťahu a to dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 25. 11. 2015, kedy došlo k zmene bodu 4 a pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Takisto mal súd za preukázané, že písomným podaním zo dňa 26. 08. 2016 označeným ako Okamžité skončenie pracovného pomeru, skončil žalovaný (zamestnávateľ) so žalobkyňou (zamestnancom) pracovný pomer z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou, ktorého sa mal dopustiť tým, že bez vedomia zamestnávateľa odviedla 2 % dane občianskemu združeniu, ktorého sídlo je zhodné s adresou trvalého bydliska zamestnanca, z čoho je zrejmé, že za občianskym združením stojí zamestnanec alebo jeho rodinný príslušník. Celková čiastka odvedených finančných prostriedkov predstavuje sumu 5.466,- Eur.
26. Súd mal za preukázané aj to, že žalobkyňa napadla neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru v zákonom určenej lehote.
27. Na základe citovaných zákonných ustanovení súd v prvom rade posudzoval, či sú splnené formálne predpoklady okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré žalobkyňa napadla, pričom dospel k záveru, že tieto splnené boli. Potom súd skúmal, či boli splnené hmotnoprávne náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru (z hľadiska intenzity porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou), ktoré malo byť spôsobené jej konaním a spôsob porušenia, skutkovo vymedzený v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 26. 08. 2016.
28. Z doterajšej rozhodovacej aplikačnej praxe súdov Slovenskej republiky súd dospel k záveru, že v tomto prípade nie je možné aplikovať zákonné ustanovenie § 68 ods. 3 vety prvej; a to že nemožno okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a to z toho dôvodu, že o tom, že žalobkyňa sa stará o dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím, až do začatia súdneho sporu, nemal vedomosť nik zo zamestnancov, nik zo štatutárnych zástupcov, i vedenia spoločnosti žalovaného. Na túto skutočnosť dokonca nepoukázala žalobkyňa ani vo svojom písomnom nesúhlase s okamžitým skončením pracovného pomeru, ktoré vypracovala dňa 30. 08. 2016. Inými slovami, žalobkyňa „oznámila svojmu zamestnávateľovi“, že sa stará o zdravotne ťažko postihnutú osobu až v rámci súdneho sporu, v konaní nebolo preukázané, žeby predtým zamestnávateľa o uvedenej skutočnosti informovala a prípadné svoje tvrdenie v takomto smere nepodložila právne relevantným dôkazom. Súd bol presvedčený o tom, že žalobkyňa mala žalovaného upovedomiť o tom, že sa stará o dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím pred uzatvorením pracovnej zmluvy, prípadne na začiatku existencie pracovného pomeru, eventuálne počas jeho trvania Dokonca tak neurobila ani listine, ktorou žalovanému oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Ak by tak bola urobila, nemožno vylúčiť, že žalovaný mohol vziať okamžité skončenie pracovného pomeru späť.
29. Pokiaľ ide o skutkové vymedzenie porušenia pracovnej disciplíny žalobkyňou, súd má za to, že z obsahu okamžitého skončenia pracovného pomeru možno jednoznačne, bez akýchkoľvek pochýb konštatovať, z akého dôvodu bol so žalobkyňou okamžite skončený pracovný pomer, je možné s určitosťou potvrdiť, že žalovaný videl závažné porušenie pracovnej disciplíny v tom, že bez jeho vedomia urobila zásah do tlačiva daňového priznania (či už v písomnej alebo elektronickej forme), ktorého dôsledkom bolo poukázanie príslušnej sumy zo štátneho rozpočtu na účet občianskeho združenia, ktoré svojim zápisom žalobkyňa v predmetnom tlačive označila ako subjekt oprávnený/prijímateľa príslušnej sumy ako percentá z dane. Je bez akýchkoľvek pochýb zrejmé, že svojho „zásahu do daňového priznania“ si bola žalobkyňa vedomá, čo vyplynulo z jej reakcií a vyjadrenia v rámci videokonferencie. Súd je presvedčený o tom, že žalobkyňa si jednoducho nemôže dovoliť nakladať s finančnými prostriedkami (aj keď nie patriacimi v zmysle daňových predpisov daňovému subjektu/žalobcovi), ale ani s prostriedkami slúžiacimi ako príjem štátneho rozpočtu v rámci platenia daní daňovým poplatníkom. V tomto prípade nešlo len o morálne zlyhanie žalobkyne, ale aj o jej zlyhanie, ako zamestnanca spoločnosti. V prípade, ak by si bola vedomá možnosti poukázať určité percento z dane štátom pre subjekt „D. Z. V.“, nič jej nebránilo odkonzultovať uvedenú situáciu s konateľom spoločnosti, prípadne sa nejakým spôsobom prihovoriť a požiadať o gesto pre „dobrú vec“. Žalobkyňa úmyselne o svojom zámere neinformovala nikoho v spoločnosti, tobôž už nie konateľa spoločnosti, sama svojvoľne urobila zásah do daňového priznania, ktoré už predtým vypracovala v rámci spolupráce žalovaného príslušná externá ekonomicko-poradenská spoločnosť (Falcon) v Bratislave. Ak žalobkyňa bola presvedčená o tom, ako to v priebehu celého dokazovania tvrdil právny zástupca, že mala oprávnenie na takýto zásah do daňového priznania - prečo ani „ex post“ neoznámila túto skutočnosť konateľovi spoločnosti, tento sa to musel dozvedieť z iných zdrojov. Aj keď nešlo priamo o ekonomické poškodenie spoločnosti žalovaného, súd takéto správanie žalobkyne považoval za hrubé konanie porušujúce pracovnú disciplínu a nielen všeobecné morálne zásady ľudského správania sa; a preto žalobu ako bezdôvodnú a neopodstatnenú zamietol.
30. Pokiaľ išlo o spochybňovanie formálneho úkonu a to existenciu oprávnenia U.. L. M. podpísaním v mene spoločnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, súd vykonaným dokazovaním mal za to, že tento pracovník bol oprávnený za spoločnosť podpísať uvedené listiny v mene zamestnávateľa žalobkyne, túto legitimitu konania nepoprel ani jeden z vypočúvaných svedkov, naopak U.. L. M. konala na základe predchádzajúceho rozhodnutia vedenia spoločnosti ukončiť pracovný pomer so žalobkyňou.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. S poukazom na výsledok sporu, súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP a § 362 ods.1 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP) V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360 ods.2 CSP). Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods.1 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP). Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP). Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 ods.3 CSP). Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP). Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP). Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 369 ods.3 CSP). Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 ods.4 CSP). Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP). Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP). Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods.3 CSP). Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP). V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).