Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/250/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: Accentus s.r.o., IČO: 44 731 744, so sídlom Nové Záhrady I 13/A, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Katarína Dvorská, advokátka so sídlom Bratislava, Vietnamská 48, proti žalovaným: 1. H. H., nar. XX. T. XXXX, a 2. H. H., nar. XX. L. XXXX, obaja trvale bytom J. nám. XXX/XX, L. Q., o 731,54 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Dunajskej Strede, č. k. 16C/262/2015-70 zo dňa 2. decembra 2015, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu I. inštancie sa v zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu I. inštancie sa v časti trov konania m e n í tak, že žalovaným v 1. a 2. rade sa nepriznáva náhrada trov konania.

III. Žalovaným v 1. a 2. rade sa nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd I. inštancie zamietol žalobu o spoločné a nerozdielne zaplatenie 731,54 eur, 15,8 % ročného úroku zo sumy 338,58 eur od 5. novembra 2014 a 9 % ročného úroku z omeškania zo sumy 465,86 eur od 5. novembra 2014 sa voči obom žalovaným. Žalobcovi náhrada trov konania nepriznal.

2. Z odôvodnenia vyplýva, že zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že na všetky poplatky bolo počas trvania úverového vzťahu medzi bankou a žalovanými zaúčtovaných celkovo 669,53 eur. Táto suma zahŕňa jednak poplatok za správu úveru, ktorý je v zmysle uvedeného neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ďalej bližšie nezistené poplatky za nepreukázané úkony (služby) banky, ako aj poplatok za poistenie v sume 45 Sk mesačne. K zosplatneniu úveru došlo 20. mája 2015 a od tohto dátumu veriteľ ďalej poplatky neúčtoval, čo vyplýva z prehľadu denných zostatkov. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). Súčasťou úverovej zmluvy bol tzv. poplatok za správu úveru v sume 60 Sk mesačne. Súd s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-143/13, Matei proti SC Volksbank Romania SA, považuje tento poplatok za neprijateľnú zmluvnú podmienky v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ide totiž o podmienku, ktorou sa dlžníkovi ukladá poplatok, za ktorý zo strany veriteľa (banky) nedostával žiadne relevantné protiplnenie. „Správa úveru“ totiž nemá pre dlžníka žiaden praktický význam. Zmluvný vzťah medzi veriteľom a žalovanými tak trval celkovo 53 mesiacov a celková suma poplatku za poistenie tak predstavovala (53 x 45=) 2.385 Sk, teda 79,17 eur. Aj po zohľadnení tejto sumy tak žalovaní do 20. mája 2012 zaplatili celkovo (669,53 - 79,17=) 590,36 eur na poplatkoch, ktoré podľa uvedeného výkladu neboli povinní zaplatiť, pretože išlo buď o neprijateľnú podmienku, alebo nebolo dokázané, že na ne banke vznikol nárok. Z rovnakého dôvodu (nepreukázanie nároku na príslušný poplatok, resp. neprijateľnosť

poplatku za správu úveru) žalobca nemá nárok ani na zaplatenie sumy 127,28 eur, ktorú si uplatňuje ako tvrdené dlžné poplatky k 20. máju 2015. K 20. máju 2012 bola celková výška dlžnej istiny 338,58 eur a úrokov 17,84 eur, teda celkovo 356,42 eur. Celková výška dlžnej sumy tak bola k tomuto dátumu nižšia než suma, ktorú žalovaní podľa vyššie uvedeného výkladu do tohto dňa preplatili na rôznych poplatkoch (590,36 eur). Takto preplatené sumy treba správne zaúčtovať na splatenie istiny a úrokov. Z toho vyplýva, že k 20. máju 2012 boli preplatok žalovaných vyšší než nároky banky, na ktoré by sa tento preplatok mal zaúčtovať. Po takomto preúčtovaní tak treba dospieť k záveru, že pohľadávky banky voči žalovaným bola k 20. máju 2012 splatená. Neexistujúca pohľadávka tak nemohla byť 4. novembra 2014 postúpená na žalobcu a žalobca sa nemohol stať jej veriteľom a domáhať sa jej zaplatenia. Preto bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá (výrok I). O trovách bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p, keď žalobca trovy žiadal, no nebol úspešný, a úspešní žalovaní trovy nežiadali. Z ustanovenia § 152 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 a § 151 ods. 1 OSP v takom prípade vyplýva povinnosť rozhodnúť len o návrhu žalobcu na priznanie trov, a to tak, že sa mu náhrada trov neprizná. O trovách žalovaných nemožno vôbec rozhodovať, keďže chýba zodpovedajúci návrh v zmysle § 151 ods. 1 OSP.

3. Odvolanie proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, ktorým odvolaním rozhodnutie súdu I. inštancie napáda v celom rozsahu a domáha sa, aby ho Krajský súd v Trnave v zmysle § 220 OSP zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie a uloží žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania, alebo napadnuté rozhodnutie zruší podľa § 221 ods. 2 OSP a vráti prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie, a to z nasledujúcich dôvodov: 1. rozhodnutie súdu I. inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP), 2. súd I. inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ OSP) a 3. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom § 221 ods. 1 písm. f/ v nadv. na § 205 ods. 2 písm. a) OSP. Prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ, a to konkrétne podmienku, ktorou sa dlžníkovi ukladá poplatok, za ktorý zo strany veriteľa (banky) nedostával žiadne relevantné protiplnenie. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej iba „OZ“) „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.“. Správu úveru možno interpretovať ako činnosť úverového veriteľa, ktorá nie je krytá inými dohodnutými platbami (úrokom ako cenou poskytnutého kapitálu a ostatnými poplatkami za konkrétne služby), a ktorú úverový veriteľ na podklade zmluvy o úvere zabezpečuje iné služby (typické poradenstvo a klientsky servis, informácie o úverovom vzťahu, zmeny zmluvy, vydávanie rôznych potvrdení, poskytovanie služieb call centra a pod.). Z tohto pohľadu je pre posúdenie poplatkov za správu úveru ako časti ceny plnenia nerozhodné, či predmetný poplatok kryje tiež náklady na vnútornú činnosť veriteľa a či úverový veriteľ poskytol dlžníkovi konkrétne protiplnenie alebo správu úveru vykonáva prevažne vo svojom záujme (totožne stanovisko občianskosprávního a obchodního kolegia NS ČR zo dňa 23.4.2014, publ. pod č. 44/2014). Argument o vlastnom záujme úverového veriteľa spravovať úver považuje za zavádzajúci, lebo ako každý dobrovoľne uzavretý obchod je aj poskytnutie a čerpanie úveru, vrátane plnení ďalších povinností dohodnutých v zmluve o úvere záujmom oboch zmluvných strán. Preto ustanovenie prvej vety § 53 ods. 1 nemožno s poukazom na znenie druhej vety § 53 ods. 1 posudzovať ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Povinnosť súdu svoje rozhodnutie riadne odôvodniť je jedným z princípov predstavujúcich imanentnú súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru (I. ÚS 242/2007, I. ÚS 236/2006). Súd by mal pritom vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia súčasne dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, bol pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. ČSOB, ako postupca, evidoval mesačný prehľad dní omeškania spotrebiteľského úveru, dlžnej pohľadávky a jej štruktúry. Z identifikovaného prehľadu vyplýva z koľkých neuhradených splátok a v akej výške pozostáva istina úveru a zároveň výška úrokových sadzieb, v zmysle ktorých sa vyčísľovala žalovaná suma úroku. ČSOB tiež evidoval denný prehľad dní omeškania spotrebiteľského úveru, dlžnej pohľadávky a jej štruktúry. Suma poplatkov predstavuje súčet poplatkov za správu účtu vo výške 1,99 eur (60,- Sk) mesačne (čl. IV zmluvy o úvere), poistenie úveru vo výške 1,49 eur (45,- Sk) v zmysle čl. VII od 13 zmluvy o úvere a poplatkov za upomienky. Na s. 4 napadnutého rozhodnutia poukazuje okresný súd

na rozsudok Súdneho dvora zo dňa 26.2.2015 vo veci C-143/13 Bogdan Matei a loana Ofelia Matei c/a SC Volksbank Romania SA. Identifikované rozhodnutie však nemá súvis s predmetom konania, nakoľko toto rozhodnutie sa zaoberá primárne legitímnosťou požadovania zaplatenia tzv. „poplatku za riziko“ (vypočítaného na základe zostatku úveru, ktorý dlžník uhrádza mesačne počas celej doby trvania úverovej zmluvy). Vzhľadom na uvedené sa žalobca domáha, aby Krajský súd v Trnave napadnuté rozhodnutie podľa § 220 OSP zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie a žalovanému uloží povinnosť zaplatiť advokátovi žalobcu náhradu trov prvoinštančného konania a odvolacieho konania žalobcu vo výške 163,56 eur (prevzatie a príprava zastúpenia 51,45 eur + podanie odvolania 51,45 eur + režijný paušál 2 x 8,58 eur + súdny poplatok 43,50 eur) alebo napadnuté rozhodnutie zrušiť podľa § 221 ods. 2 OSP a vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

5. Dňa 14. decembra 2007 ČSOB, a.s., ako veriteľ, žalovaný v 1. rade ako „dlžník“ a žalovaný v 2. rade ako „spoludlžník“, obaja „spoločne a nerozdielne ako spoludlžníci“, podpísali listinu označenú ako „Zmluva o ČSOB spotrebiteľskom úvere“ č. 002621177R (č. l. 5 a 6). V tejto listine sa veriteľ zaviazal „poskytnúť Dlžníkovi peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu Sk =35000,00=... bez uvedenia účelu... prevodom na účel Dlžníka“ , ktoré bolo možné čerpať v deň uzavretia, kedy dlžník aj o poskytnutie požiadal (ods. I). Úver sa mal úročiť úrokovou sadzbou 15,8 %, pričom za spracovanie žiadosti mal dlžník zaplatiť poplatok 1.000 Sk a za „správu úveru“ 60 Sk mesačne (ods. IV); okrem toho odsek IV zmluvy uvádzal aj ročnú percentuálnu mieru nákladov. Úver sa mal splácať v 60 anuitných mesačných splátkach po 850 Sk (okrem poslednej, ktorá bude vo výške zostatku úveru) vždy do 20. dňa v mesiaci (ods. V). V ods. VII bolo dohodnuté poistenie úveru za mesačný poplatok 45 Sk. V ods. VIII bolo uvedené, že súčasťou zmluvy sú „Obchodné podmienky pre ČSOB Spotrebiteľské úvery platné ku dňu podpisu zmluvy..., Všeobecné obchodné podmienky Československej obchodnej banky, a.s... Dlžník je povinný dodržiavať ustanovenia vyplývajúce z tejto zmluvy, z Obchodných podmienok, VOP...“.

6. Z rozpisu čerpania úveru (prehľad č. l. 27 až 43) bolo zistené, že žalovaný v 1. rade úver vyčerpal 15. decembra 2007. V období od 21. januára 2008 do 16. januára 2012 úver nepravidelne splácal, v dôsledku čoho mu ČSOB, a.s., účtovala úrok z omeškania. Za toto obdobie bolo celkovo 669,53 eur z jeho úhrad započítaných na tzv. poplatky, zvyšok bol rôzne započítavaný na istinu. úroky a úroky z omeškania. K 20. máju 2015 predstavovala celková neamortizovaná istina 338,58 eur, dlžný úrok 17,84 eur a dlžné poplatky 127,28 eur. Po tomto termíne žalovaní už žiadne ďalšie platby nevykonali. Nebolo dokázané, aké konkrétne úkony (okrem správy účtu a poistenia) ČSOB, a.s., voči žalovaným vykonala a na aké konkrétne poplatky za tieto úkony (služby) mala nárok.

7. Dňa 29. apríla 2012 listami (č. l. 10): „Posledná výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky“, vyzvala ČSOB, a.s. oboch žalovaných na zaplatenie 527,85 eur, inak pristúpi k zosplatneniu celého dlhu. Listy boli žalovaným doručované na adresu, kde preberajú aj poštu v súdnom konaní. Dňa 21. mája 2012 listom (č. l. 11 „Oznámenie o zosplatnení úveru“) ČSOB, a.s., oznámila obom žalovaným, že k 20. máju 2012 vyhlásila ich pohľadávku za splatnú, a vyzvala ich na zaplatenie 784,79 eur do 1. júna 2012. Listami z 3. decembra 2014 (č. l. 14 a 15) doručenými žalovaným 10. decembra 2014 ČSOB, a.s., obom žalovaným oznamuje, že pohľadávku postúpila na žalobcu s účinnosťou od 1. decembra 2014.

8. Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo 14. decembra 2007 sa stala spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka od 1. januára 2008, ktoré ustanovenia sa od tohto dátumu nepochybne aplikujú aj v (inak) obchodnoprávnych vzťahoch, keďže spotrebiteľské zmluvy osobitne neupravuje (§ 1 ods. 2 Obch. zák.). Bola uzavretá pred 1. januárom 2008. Podľa ustanovenia § 879j Obč. zák. sa však aj zmluvy uzavreté pred 1. januárom 2008 spravujú predpismi účinnými od 1. januára 2008. Keďže banka konala na pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej obchodnej a podnikateľskej

činnosti a žalovaní nevystupovali ako podnikatelia, treba na nich hladieť ako na dodávateľa a spotrebiteľa podľa § 52 ods. 3 a 4 Obč. zák. v znení účinnom od 1. januára 2008. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky).

9. Tzv. poplatok za správu úveru v sume 60 Sk mesačne, ktorý bol súčasťou úverovej zmluvy. Súd s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-143/13, Matei proti SC Volksbank Romania SA, treba považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (o podmienku, ktorou sa dlžníkovi ukladá poplatok, za ktorý zo strany veriteľa (banky) nedostával žiadne relevantné protiplnenie). Pojem „správa úveru“ označuje zrejme súbor úkonov spojených s faktom, že veriteľ eviduje zostatok úveru, pripisuje úroky, započítava splátky, účtuje poplatky a pod. Tieto úkony však veriteľ vykonáva pre svoje potreby, nie pre potreby dlžníka. Zo zmluvy ani z VOP nie je zrejmé, v čom spočíva „správa účtu“, aké úkony veriteľa v prospech dlžníka majú byť týmto poplatkom odmeňované. Takéto ustanovenie tak celkom jednoznačne zakladá pre veriteľa nárok na ďalšiu peňažnú výhodu voči dlžníkovi, teda spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ide teda o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neplatná.

10. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodovacou líniou potvrdenou Vrchným Krajinským súdom Karlsruhe z 3. mája 2011 (17 U 192/10), podľa ktorej je pre spotrebiteľa vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa (bod 34. rozsudku). To platí aj pri poplatku za vedenie úverového účtu, keď vedenie úverového účtu nepredstavuje samostatnú odplatnú službu banky klientovi, práve naopak slúži výhradne záujmom banky. Pri splácaní úveru banke, slúži úverový účet v prvom rade účtovným, resp. zúčtovacím účelom banky, ktorá prostredníctvom svojho vnútorného vedenia účtov vo vlastnom záujme sleduje stav plnenia úverového vzťahu dlžníkom. Naproti tomu spotrebiteľ, ktorý si pravidelne plní svoju povinnosť splácať úver - dlh, nie je na vedenie osobitného účtu bankou, s cieľom mať o splácaní úveru prehľad, odkázaný. Súd má za to, že keď žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášala žalovaná ako spotrebiteľ, keď navyše žalovanej nie je poskytované žiadne protiplnenie. Na týchto záveroch je postavený aj rozsudok nemeckého Spolkového súdneho dvora zo dňa 7. júna 2011, sp. zn. XI ZR 388/10. Podľa Spolkového súdneho dvora bolo vedenie úverového účtu prevažne v záujme banky. Svoju základnú povinnosť, vyplývajúcu zo zmluvy o poskytnutí úveru, t. j. poskytnúť klientovi finančné prostriedky, totiž banka zväčša vykoná prevodom na účet klienta alebo účet tretej osoby; k poskytnutiu úveru nie je úverový účet potrebný. Úverový účet tak vykonáva zúčtovaciu funkciu, lebo banka vo svojom vlastnom záujme musí kontrolovať stav klientových záväzkov a ich plnenie. Na rozdiel od banky je klient schopný zistiť výšku svojej mesačnej splátky zo zmluvy o poskytnutí úveru a keď chce preukázať úhradu záväzku, môže tak urobiť výpisom z účtu. Právne závery Spolkového súdneho dvora sú vzhľadom na mieru zhodnosti slovenskej a nemeckej právnej úpravy neprijateľných podmienok, keď obe vychádzajú zo smernice Rady 93/13/EHS, plne aplikovateľné aj podľa slovenského práva. S uvedeným súvisí aj rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-168/00 Simone Leitner proti TUI Deutschland GmbH & Co. KG. V ňom súd pri ustanoveniach transponovaných zo smernice uviedol, že rozdiely vo vnútroštátnych predpisoch alebo súdnej praxi v členských štátoch Európskej únie by mohli viesť k narušeniu hospodárskej súťaže medzi subjektmi so sídlom v rôznych členských štátoch. Ak by preto vo veci poplatku za vedenie úverového účtu bolo možné ho vyberať v Slovenskej republike, no zakázané v Spolkovej republike Nemecko, je dôvodné predpokladať, že by z dlhodobého hľadiska došlo k narušeniu hospodárskej súťaže.

11. Pri posudzovaní, či poplatok za správu úverového účtu predstavuje neprijateľnú podmienku súd vychádzal aj zo záverov Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 28.11.2012, ktorá jednoznačne poplatok za vedenie úverového účtu v zmluvách spoločnosti Prima banka Slovensko posúdila ako neprijateľný. Komisia posudzuje podnety od občanov na nekalé obchodné praktiky a všeobecne zmluvné podmienky, ktoré sú podľa nich v rozpore so zákonom, koná aj z vlastného podnetu. Komisia podáva podnety na spotrebiteľské organizácie, ktoré môžu iniciovať súdne alebo správne konania v mene spotrebiteľov. V uvedenom prípade závery komisie o neprijateľnosti poplatku za správu úverového účtu boli podnetom pre zmenu zákonnej úpravy, čoho výsledkom bolo prijatie novely č. 132/2013 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktorou sa doplnil § 37 odsekom 21, ktorý znie: Banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje

požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona 35c) alebo osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa. Tento zákon nadobudol účinnosť od 10.6.2013 a od tejto doby banky prestali klientom účtovať poplatky za vedenie úverových účtov hoci ich mali v zmluve dohodnuté.

12. Zároveň súd poukazuje na rozsiahlu súdnu rozhodovaciu prax slovenských súdov, ktoré obdobný poplatok za správu úverového účtu nepriznali a vyhodnotili ho ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluvy (napr. rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/109/2011, v ktorom súd za neprijateľnú považuje zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie „ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).

13. Keďže žalobca nepreukázal, poskytovanie takej služby, ktorá je poskytovaná osobne žalovaným, za ktorý by mala žalovaná platiť poplatok, súd dospel k záveru, že poplatok uvedený v bode 1.2. zmluvy je v rozpore so zákonom, keďže je iba v záujme banky a samotní klienti z neho nemajú nijaký úžitok.

14. Na všetky poplatky bolo počas trvania úverového vzťahu medzi bankou a žalovanými zaúčtovaných celkovo 669,53 eur (pozostáva z poplatku za správu úveru, ktorý je v zmysle uvedeného neprijateľnou zmluvnou podmienkou, bližšie nezistené poplatky za nepreukázané úkony - služby banky, ako aj poplatok za poistenie v sume 45 Sk mesačne). Zmluvný vzťah medzi veriteľom a žalovanými trval 53 mesiacov a celková suma poplatku za poistenie tak predstavovala (53 x 45=) 2.385 Sk, teda 79,17 eur. K zosplatneniu úveru došlo 20. mája 2015 a od vtedy veriteľ ďalej poplatky neúčtoval. Ku dňu 20.5.2012 bola celková výška dlžnej istiny 338,58 eur a úrokov 17,84 eur, teda celkovo 356,42 eur. Celková výška dlžnej sumy bola nižšia než suma, ktorú žalovaní preplatili na rôznych poplatkoch (590,36 eur). Do 20. mája 2012 zaplatili (669,53 - 79,17=) 590,36 eur na poplatkoch, ktoré podľa uvedeného výkladu neboli povinní zaplatiť (išlo o neprijateľnú podmienku, alebo nebolo dokázané, že na ne banke vznikol nárok). Z dôvodu nepreukázania nároku, či neprijateľnosti poplatku za správu úveru žalobca nemá nárok ani na zaplatenie sumy 127,28, čo si uplatňuje ako ním tvrdené dlžné poplatky k 20. máju 2015. Preplatené sumy je potrebné zaúčtovať na splatenie istiny a úrokov. K 20. máju 2012 bol preplatok žalovaných vyšší než nárok predchodcu žalobcu. Pohľadávka voči žalovaným bola už k 20. máju 2012 splatená. A preto ani ako neexistujúca nemohla byť 4.11.2014 postúpená na žalobcu, nemohol sa stať jej veriteľom a domáhať sa zaplatenia.

15. Súd I. inštancie preto správne žalobu zamietol a odvolací sú vecne správny rozsudok vo výroku podľa ust. § 387 ods. 1 potvrdil.

16. O trovách bolo rozhodnuté súdom I. inštancie podľa § 142 ods. 1 OSP, čo zdôvodnil súd keď žalobca trovy žiadal, no nebol úspešný, a úspešní žalovaní trovy nežiadali a z ustanovenia § 152 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 a § 151 ods. 1 OSP v takom prípade vyplýva povinnosť rozhodnúť len o návrhu žalobcu na priznanie trov, a to tak, že sa mu náhrada trov neprizná, preto o trovách žalovaných nemožno vôbec rozhodovať, keďže chýba zodpovedajúci návrh v zmysle § 151 ods. 1 OSP.

17. Rozhodnutie o trovách bol nesprávne, pretože v zmysle ust. § 142 ods. 1 OSP boli v konaní úspešní žalovaní, no tí si trovy neuplatnili, ani im žiadne trovy nevznikli. Výrok o trovách preto správne mal znieť, že sa žalovaným náhrada trov konania nepriznáva.

18. Odvolací súd preto podľa § 388 zmenil výrok o trovách.

19. Žalovaní majú voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaní boli v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešní. Z dôvodu, že žalovaní preukázateľne a účelne nevynaložili žiadne výdavky v súvislosti s týmto odvolacím konaním, ako to predpokladá § 251 CSP, odvolací súd im náhradu trov odvolacieho konania nepriznal s poukazom na čl. 4 ods. 2 CSP.

20. Rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .