Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-56-2016.pdf
PDF · 135.17 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5C/56/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín sudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: D. F., T.. XX.XX.XXXX, H. S. Y.T. - I., I. R. XXXX, zastúpeného JUDr. Miroslavom Bachyncom, advokátom so sídlom v Podbieli 177, proti žalovanej: Obec Párnica, so sídlom v Párnici, IČO: 00314781, zastúpenej BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne, Jánoškova 1545, IČO: 36865044, v spore o zaplatenie sumy 5.510,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 5.510,- eur s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.487,41 eura za obdobie od 24.05.2016 až do jej zaplatenia, zo sumy 7,53 eura za obdobie od 25.05.2016 až do jej zaplatenia, zo sumy 7,53 eura za obdobie od 26.05.2016 až do jej zaplatenia a zo sumy 7,53 eura za obdobie od 27.05.2016 až do jej zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
III. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou datovanou k 24.05.2016, doručenou tunajšiemu súdu 26.05.2016, sa žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 5.510,- eur s 5 %- ným ročným úrokom z omeškania za obdobie od 24.05.2016 až do jej zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
2. Odôvodnil ju tým, že podľa výpisu z katastra nehnuteľností LV č. XXXX k. ú. C. sa stal na základe darovacej zmluvy z r. 2011 spoluvlastníkom pozemku KN-E parc. č. 2597 (správne č. 2597/1) - orná pôda o výmere 5511 m2 (ďalej len „predmetný pozemok“) v 1-ici úč., t.j. vo výmere 2755,50 m2. Uvedenú spoluvlastnícku účasť užíva bez toho, aby bola uzatvorená zmluva o nájme a platila mu nájomné v prislúchajúcej výške, žalovaná, ktorá je na uvedenom LV zapísaná ako spoluvlastníčka v 1-ici úč. Výzvou z 11.04.2016 žalovanú vyzval buď na uzatvorenie zmluvy o nájme alebo na zaplatenie bezdôvodného obohatenia rovnajúceho sa výške bežného nájmu k pozemku v zastavanom území obce C., podľa návrhu žalobcu vo výške 1,- eur za 1 m2. Žalovaná reagovala tak, že ho vyzvala na upresnenie výzvy v tom, v ktorých dňoch a akým spôsobom malo dôjsť k užívaniu predmetného pozemku a v akom rozsahu. K požadovanej výške bežného nájmu za 1 m2 pozemku nachádzajúceho sa v zastavanom území obce C. dospel na základe porady so znalcom z odboru ceny pozemkov a skúseností v inom súdnom spore týkajúcom sa uplatnenia nároku na zaplatenie bezdôvodného obohatenia k pozemkom v k. ú. C.. Skutočnosť, že užívateľom predmetného pozemku je žalovaná, dokazuje aj zápisnica OZ obce Párnica, Uznesenie č. 2/2016 zo zasadnutia OZ v Párnici z 30.03.2016 a fotografie, ktoré v počte 3 ks pripojil, na ktorých sú zachytené budovy a zariadenia vybudované na predmetnom pozemku. Žalobca z dôvodu,
že zo strany žalovanej dochádza k bezdôvodnému obohateniu tým, že neplatila nájom za užívanie predmetného pozemku počas celej doby jeho užívania ako ho v roku 2011 nadobudol a zo strany žalovanej ide o odďaľovanie úhrady nároku hlavne z dôvodu, že mu je známy spôsob a rozsah užívania pozemku, je nútený domáhať sa svojich práv súdnou cestou. Žalovaná predmetný pozemok poskytuje aj iným osobám a organizáciám za účelom vykonávania rôznych nielen športových akcií, za ktoré vyberá poplatky. Žalovaná suma 5.510,- eur predstavuje plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia za dva roky dozadu, o ktoré sa žalovaná obohatila tak, že neplatila nájom za jeho užívanie, hoci ho žalovaná užíva od roku 2011, kedy ju nadobudol, ale je potrebné z jeho strany počítať s tým, že bude vznesená na obdobie pred dvojročným uplatnením nároku námietka premlčania. Bezdôvodného obohatenia sa domáha za obdobie od 25.05.2014 do 24.05.2016. Uplatnený úrok z omeškania odôvodnil poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2009 (ďalej len „NV“).
3. V replike k vyjadreniu žalovanej z 30.06.2016 uviedol, že žalovaná pripúšťa, že na pozemkoch v blízkosti predmetného pozemku sa príležitostne konajú rôzne športové, kultúrne a iné podujatia, ktoré organizuje žalovaná alebo aj tretie osoby. Všetky údaje v žalobe sa zakladajú na pravdivých okolnostiach vyplývajúcich zo skutočnosti, že športoviská nachádzajúce sa na území obcí prešli do správy obcí a táto okolnosť je všeobecne známa. Do vlastníctva obcí neprešli pozemky, na ktorých sa športoviská a športové areály nachádzajú. Neznamená to však, že obec má právo bezplatne využívať pozemky. Podľa zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (ďalej len „ZoMO“) dňom 01.05.1991 prešli na základe delimitačných protokolov a ich príloh do vlastníctva obcí okrem iných stavieb aj miestne komunikácie, administratívne budovy, kultúrne domy, základné školy, predškolské zariadenia, centrá voľného času, domovy dôchodcov, nemocnice 1. typu a na žalovanú stranu vlastnícke právo k futbalovému areálu v k. ú. C.. Areál futbalového ihriska v k. ú. C. nie je vedený v katastri nehnuteľností ako samostatná nehnuteľnosť a ani stavby šatní, sociálneho zariadenia a iné, ktorých existenciu žalovaná vo vyjadrení potvrdzuje, ale zároveň využíva skutočnosť, že do dnešného dňa nie sú zapísané v katastri na žalovanú. Podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení obce pri výkone samosprávy zabezpečujú aj správu a údržbu verejnej zelene, výstavbu, údržbu a správu športových zariadení a obecného cintorína. Priestory futbalového ihriska je potrebné v zmysle zákona č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, považovať za športový areál. Tento je zo zákona prikázaný do užívania žalovanej. Užívanie pozemkov v športovom areáli vrátane sporného pozemku nie je upravené nájomnou zmluvou a preto žalobcovi vznikol nárok na náhradu bezdôvodného obohatenia vo výške nájmu, ktorého sa domáha. Námietku žalovanej, že nepreukázal, že žalovaná skutočne užíva aj predmet sporu, označil za tendenčnú a účelovú. Vyvracia ju aj fotografický materiál, ktorý pripojil k žalobe a tiež aj listinný dôkaz o podujatí pod názvom „Desáto Párnickô švábkobraňá“, ktorá sa uskutoční už po desiatykrát dňa 28.08.2016 v športovom areáli Párnica. Ak žalovaná nesúhlasí s uplatnenou výškou nároku, má možnosť domáhať sa jej stanovenia na základe odborného vyjadrenia. Poukázal aj na snahu žalovanej o nadobudnutie spoluvlastníctva k predmetnému pozemku až tak, že bolo porušené jeho zákonné predkupné právo. V dôsledku krokov, ktoré boli v náprave porušenia jeho zákonného predkupného práva uskutočnené, nie je pravdivým tvrdenie žalovanej, že je spoluvlastníkom nehnuteľností v 1/2-ici úč.
4. Žalovaná prostredníctvom svojho zástupcu vo vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobca a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi predmetného pozemku (KN-E parc. č. 2597/1, orná pôda o výmere 5.511 m2 , keď v žalobe zrejme došlo k omylu pri jeho označení, kde chýba podlomenie a za ním číslica 1), pričom veľkosť ich spoluvlastníckych podielov je zhodne po 1-ici. Žalobca svoje tvrdenia, že žalovaná užíva predmetný pozemok nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu tak, že ho užíva jednak sama a tiež ho má poskytovať iným osobám za účelom vykonávania rôznych športových a iných aktivít, žiadnym spôsobom nepreukázal napriek tomu, že žalovaná žalobcu e-mailom vyzvala, aby upresnil svoju predžalobnú výzvu tak, že uvedie, kedy, akým spôsobom a v akom rozsahu malo dôjsť k jeho užívaniu, na čo žalobca doposiaľ nereagoval. Potvrdila, že na pozemkoch v blízkosti predmetného pozemku (najmä na pozemku KN-E č. 2593 - orná pôda o výmere 6957 m2), ktoré nie sú vo vlastníctve, resp. spoluvlastníctve žalobcu, sa príležitostne konajú rôzne športové, kultúrne a iné podujatia, ktoré organizujú buď tretie osoby alebo aj sama žalovaná. Žalobca vôbec nepreukázal, že žalovaná užíva sporný pozemok a nepreukázal tiež vlastníctvo žalovanej k stavbe, ktorá má byť na predmetnom pozemku postavená. Nedostatočne odôvodnil výšku ním uplatňovanú nároku, ktorú žalovaná považuje za mimoriadne neprimeranú. Popierajúc žalobcom uplatnený nárok žiadala, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
5. V duplike podaním z 26.09.2016 v súvislosti s poukazom žalobcu na zákon o obecnom zriadení a jeho ust. § 4 ods. 3 písm. f) uviedla, že dané ustanovenie obsahuje demonštratívny výpočet oblastí, v ktorých obec pri vykonávaní samosprávy pôsobí a z jeho dikcie vyplýva, že obce zabezpečujú výstavbu a údržbu obecných športových a iných zariadení. V žiadnom prípade nie zariadení, ktoré nepatria obci. Žalovaná vo svojom majetku neeviduje objekty, ktoré sú umiestnené na predmetnom pozemku. Vzhľadom k tomu nemá akýkoľvek dôvod žiadať od žalovanej vydanie bezdôvodného obohatenia predstavujúceho odmenu za užívanie predmetného pozemku. K žalobcovmu tvrdeniu, že výšku nároku, teda nájomného konzultoval s odborníkom z oblasti oceňovania stavieb uviedla, že žalobca musí výšku svojich nárokov, resp. tvrdenia, ktorými výšku svojho nároku zdôvodňuje, jednoznačne preukázať. V žiadnom prípade ako dôkaz nepostačuje odvolanie sa na „konzultáciu s odborníkom“. Žalovaná príležitostne organizuje podujatia na pozemkoch, ktoré sú umiestnené v blízkosti predmetného pozemku, prioritne na pozemku KN-E parc. č. 2593, kde je umiestnený amfiteáter a spevnená plocha určená pre sedenie a tanec. Podujatia, ktoré žalovaná organizuje, sú organizované mimo pozemku žalobcu. Žalovaná nevie pri organizácii takýchto podujatí zabezpečiť, aby sa návštevníci podujatí vyhli predmetnému pozemku. Podľa nej skutočnosť, že počas podujatia niektorý z návštevníkov prejde po predmetnom pozemku, nemožno považovať za užívanie pozemku žalovanou. Ak by aj súd usúdil, že príležitostný prechod návštevníka podujatia znamená užívanie predmetného pozemku žalovanou, ide o jeden prípad ročne (Párnickô švábkobraňá), pričom žalobca žiada bezdôvodné obohatenie pripadajúce na celý kalendárny rok. Žalovaná má vedomosť len o tom, že futbalové ihrisko spolu so súvisiacimi priestormi využíva miestny futbalový klub, ktorý na vyžiadanie žalovanej tieto objekty žalovanej zapožičiava. Predložila delimitačný protokol, ktorý žiadal vo svojom vyjadrení žalobca a ktorý bol uzavretý medzi ONV (v likvidácii) v Dolnom Kubíne a žalovanou. Ním dochádza v súlade so ZoMO k prechodu vlastníctva nehnuteľného majetku z vlastníctva Slovenskej republiky do vlastníctva žalovanej, ktorý majetok je bližšie špecifikovaný v súpise tvoriacom jeho prílohu. Delimitačný protokol vyvracia tvrdenia žalobcu, pretože jeho obsahom nie je ani športový areál a ani žiadna zo stavieb, ktoré podľa žalobcu majú patriť žalovanej a súčasne stáť na jeho pozemku. Ak by žalobca tvrdil, že vlastnícke právo k futbalovému areálu prešlo na žalovanú generálne bez delimitačného protokolu, tak takúto možnosť vylučuje ZoMO, poukazujúc na jeho ust. § 14 ods. 1. Ku generálnemu prechodu vlastníckeho práva k futbalovému areálu, bez jeho zachytenia v delimitačnom protokole dôjsť nemohlo. Ak by mal futbalový areál prejsť na žalovanú generálne, žalobca musí preukázať aj to, že futbalový areál patril pred tým štátu. Ak by futbalový areál štátu nepatril, nemohol by na žalovanú prejsť ani v prípade, že by bol zachytený v delimitačných protokoloch. Žalobca akýmkoľvek spôsobom nepreukázal pasívnu legitimáciu žalovanej, skutočné užívanie pozemku žalovanou a oprávnenosť výšky požadovaného bezdôvodného obohatenia. Opätovne žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu.
6. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) ako procesný kódex, za účinnosti ktorého začalo toto konanie, bol zrušený zákonom NR SR č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinným od 01.07.2016
- ďalej len „CSP“ (§ 473 CSP), podľa ktorého tunajší súd s poukazom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 1 CSP postupoval po 01.07.2016 v tomto spore.
7. V ďalšom priebehu sporu zástupca žalobcu poukázal ohľadne uplatnenej výšky náhrady na ním predložený znalecký posudok stanovujúci všeobecnú hodnotu nájmu, kde dokonca vyšla suma o niečo vyššia, než si žalobca uplatňuje. Ďalej uviedol, že žalobca je aktuálne výlučným vlastníkom predmetného pozemku, ktorý nedal do nájmu Poľnohospodárskemu družstvu Párnica, čo dokladoval zmluvou o nájme poľnohospodárskej pôdy, v ktorej táto parcela ako predmet nájmu uvedená nie je. Predložil aj výpis z evidenčného listu č. XXX k. ú. C., z ktorého je zrejmé, že držiteľom parc. KN-C č. 2593/1, ktorej súčasťou je aj sporný pozemok, bol štát, v zastúpení MNV Párnica. Žalobcovi je zrejmé, že na predmetnom pozemku prebiehajú rôzne akcie. Areál majú v správe športovci, predpokladá, že na základe súhlasu žalovanej. Využíva sa, keď sa robia rôzne akcie ako švábkobraňá, rôzne guľášpartie, k čomu záujemcovia potrebujú súhlas žalovanej. Žalovaná mala dostatok možností vyporiadať si majetkové vzťahy k predmetu sporu a nespoliehať sa na to, že si nebude nikto uplatňovať žiadne práva k tomuto pozemku. K tvrdeniu protistrany, že stavby na predmetnom pozemku neboli predmetom delimitačného protokolu, poukázal na čl. II protokolu, z ktorého je zrejmé, že jeho neoddeliteľnou súčasťou mal byť aj súpis, ktorý doposiaľ predložený nebol. K námietkam zástupcu žalovanej k žalobcom predloženému znaleckému posudku uviedol, že treba vychádzať nielen z kultúry pozemku, ale aj z jeho umiestnenia, pričom z výpisu z LV č. XXXX k. ú. C. vyplýva, že pozemok je umiestnený v zastavanom území obce a z jeho spôsobu využitia, ktorý je definovaný na evidenčnom liste kódom 30 - pozemok, na
ktorom je ihrisko, štadión, kúpalisko, športová dráha, autokemp, táborisko a iné. Predmetný pozemok zasahuje jednou časťou cca 5 metrov do ihriska po celej jeho dĺžke a tiež predstavuje plochu medzi týmto ihriskom a stavbou, o ktorej sa zmieňovala protistrana, ktorá tiež stojí na predmetnom pozemku a sú tam aj ďalšie stavby. K posudku predloženému zástupcom žalovanej uviedol, že znalkyňa V.. Y. pri oceňovaní predmetného pozemku vychádzala z kultúry orná pôda, hoci predložili jeho aktuálnu kultúru, ktorou je zastavaná plocha a tým dochádza k celkovému skresleniu stanovenia všeobecnej hodnoty. Žalovaná nepreukázala, že by v jej prospech malo vzniknúť k predmetnému pozemku nejaké vecné bremeno. Upresnil, že žalobca sa domáha priznania náhrady za v žalobe uvádzané obdobie užívania predmetného pozemku žalovanou, a to parcely KN-C č. 2593/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 5.494 m2, a to za podiel 1-ice účasti, zapísaného na LV č. XXXX k. ú. C..
8. Zástupca žalovanej v ďalšom konaní uvádzal, že žalovaná mala v minulosti snahu zapísať stavbu nachádzajúcu sa na predmetnom pozemku - unimobunky, do svojho vlastníctva na LV, ale sa jej to nepodarilo, lebo nepreukázala, že by tieto unimobunky boli ku dňu účinnosti zákona o majetku obci vo vlastníctve štátu a v správe MNV Párnica. Opätovne namietol, že ak by aj súd dospel k záveru, že žalovanej svedčí vlastníctvo k uvedenej stavbe, že žalovaná neužíva celý predmetný pozemok a že ho neužíva po celý rok. Treba rozlišovať užívanie svojvoľné od užívania, ktoré realizuje žalovaná. Predmetný pozemok užíva prevažne Telovýchovná jednota Párnica, ktorá sama má právnu subjektivitu. Poukázal aj na § 2 písm. b) a § 17 zákona č. 220/2004 Z. z. so zreteľom na to, že predmetný pozemok má charakter poľnohospodárskej pôdy, pričom všeobecné ceny prenájmu za jeden hektár poľnohospodárskej pôdy predstavujú podľa jeho zistení podľa údajov za rok 2013 - 19,5 eura za hektár, keď novší údaj sa mu nepodarilo získať. Poukázal aj na to, že na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V 1586/16 zo 07.09.2016, sa žalobca stal výlučným vlastníkom predmetného pozemku. Žalobca doposiaľ riadnym a hodnoverným spôsobom nepreukázal, že by predmetný pozemok žalovaná užívala podľa tvrdení žalobcu od r. 2011. Počnúc dňom povolenia vkladu vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu v prospech žalovanej dňa 12.01.2016 sa žalovaná stala podielovým spoluvlastníkom predmetného pozemku. Žalovaná nesúhlasí s názorom, že na oprávnené užívanie pozemku potrebuje nájomnú zmluvu, resp. potrebovala nájomnú zmluvu a že je povinná hradiť akékoľvek nájomné. Žalovaná je presvedčená, že k bezdôvodnému obohateniu nemohlo dôjsť najmä z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo sa užívania pozemku od roku 2011 týka, ale najmä z dôvodu, že počnúc nadobudnutím vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu v prospech žalovanej nebola naplnená podstata bezdôvodného obohatenia. Žalobca nepreukázal, že by žalovaná predmetný pozemok užívala. Užívanie pozemku jednotlivými obyvateľmi obce, Telovýchovnou jednotou, prípadne inými subjektmi, nemôže byť považované za užívanie pozemku žalovanou, nakoľko tieto iné subjekty majú svoju vlastnú právnu subjektivitu. Nedošlo k bezdôvodnému obohateniu a žalovanej nevznikla povinnosť vydať žalobcovi akékoľvek plnenie. V prípade, ak by po vykonanom dokazovaní bol ustálený záver, že k bezdôvodnému obohateniu aj napriek argumentácii žalovanej došlo, žalovaná vznáša námietku premlčania. Žalobca si uplatňuje svoj nárok na zaplatenie sumy vypočítanej násobkom celej výmery pozemku. Nebolo však preukázané, že žalovaná pozemok užíva, prípadne užíva a v akom rozsahu. Z predložených dôkazov v spise vyplýva, že ak by pripustili užívanie pozemku zo strany žalovanej, išlo by len o užívanie časti, ktorá časť zodpovedá časti ihriska, stavby pozostávajúcej z unimobuniek a altánku. Jediný nárok, na ktorý by žalobca mohol podľa názoru žalovanej mať v období, kedy boli podielovými spoluvlastníkmi, je nárok na náhradu za užívanie nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve, avšak v takomto prípade by žalobca musel preukázať, že sú splnené podmienky na uplatnenie tohto nároku, a to najmä užívanie nehnuteľnosti zo strany žalovanej nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu. Žalovaná v užívaní pozemku žalobcovi žiadnym spôsobom nezabraňovala, neobmedzovala ho v užívaní, poukazujúc v tejto súvislosti na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/184/2010. Upozornil najmä na dva nedostatky, resp. nezrovnalosti v znaleckom posudku predloženom žalujúcou stranou: Na strane 2 v časti 2.1 sa uvádza, že výpočet všeobecnej hodnoty pozemku porovnaním nie je možné vykonať, pretože podklady k danému typu nehnuteľnosti znalec nemal k dispozícii za účelom porovnania. Následne však na strane 3 v bode 2.1.1.2 znalec konštatuje, že vzhľadom na to, že pozemky sa predávajú v rozmedzí 20 až 30,- eur za m2 vychádza z jednotkovej ceny 16,60 eura za m2, z čoho by pre znalca vyvstala otázka - aké pozemky sa podľa znalca predávajú v uvedenom rozmedzí a prečo znalec porovnáva tieto iné pozemky s pozemkom, ktorého sa konanie týka? Pozemky, ktoré sa môžu predávať v znalcom uvedenom rozmedzí, sú podľa názoru žalovanej pozemky určené na zastavanie domami, halami, nachádzajúce sa v intraviláne bez akýchkoľvek iných obmedzení. Takéto pozemky nemožno ani v krajnom prípade porovnať s pozemkom, ktorého sa konanie týka, nakoľko tento pozemok je zastavaný alebo nachádza sa na ňom verejnoprospešná stavba. V
zmysle územného plánu pozemok nie je možné využiť na akýkoľvek iný účel, než na športové využitie. Na strane 4 je ako koeficient intenzity využitia uvedený koeficient, ktorý sa týka rodinných domov so štandardným vybavením a podobne. Poukázal aj na ním predložený znalecký posudok p. Y., ktorý sa týka nielen tohto, ale aj iného pozemku, kde znalec dospel k inej všeobecnej hodnote pozemku a de facto teda k inej výške nájomného. Žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Nakoľko rozsah užívania predmetného pozemku žalovanou doposiaľ preukázaný nebol, navrhol miestnu obhliadku a keďže spochybnil závery znaleckého posudku, žiadal o vypracovanie kontrolného posudku.
9. Starostka žalovanej uviedla, že v minulosti prebiehali rokovania so žalobcom, ktoré stroskotali na tom, že žalobca chcel predmetný pozemok, o ktorý mala žalovaná záujem, vysporiadať náhradou vo forme štyroch stavebných pozemkov, pričom podľa územného plánu žalovanej schváleného v roku 2012 VZN žalovanej, je sporný pozemok charakteru pozemku určeného na verejnoprospešné stavby ako športoviská a podobne, čiže na tomto pozemku nemôže dôjsť napríklad k výstavbe rodinných domov. Ak by ho aj žalobca začal užívať a prevádzkovať stavby na ňom sa nachádzajúce, musel by ho využívať len spôsobom predpokladaným územným plánom žalovanej.
10. Sporný pozemok predstavoval pôvodne parc. KN-E č. 2597/1 - orná pôda o výmere 5511 m2 zapísaný na LV č. XXXX k. ú. C.. Po jeho zameraní geometrickým plánom č. 17808391-4/2017 vyhotoveným 10.02.2017 V.. N. Y. (č. l. 84 - 86) mu zodpovedá parc. KN-C č. 2593/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 5.494 m2 k. ú. C.. Žalobca sa domáhal poskytnutia náhrady za jeho užívanie za obdobie dvoch rokov pred podaním žaloby, vo výške pripadajúcej na jeho vtedajší spoluvlastnícky podiel 1-ice, ktorý aktuálne žalobca vlastní vcelosti, ako je to zrejmé zo zápisu na LV č. XXXX k. ú. C. (č. l. 83). V čase podania žaloby teda sporný pozemok (vtedajšia parc. KN-E č. 2597/1) bol zapísaný na žalobcu v 1-ici, resp. 13/26-inách (pod B1) a aj na žalovanú tiež v 1-ici (pod B2) - LV č. XXXX - č. l. 6), keď žalovaná mala daný spoluvlastnícky podiel nadobudnúť kúpnou zmluvou, ku ktorej bol vklad povolený dňa 12.01.2016 pod č. V 2395/15, žalovaná však následne kúpnou zmluvou z 29.07.2016 (č. l. 43 - 44), ku ktorej bol vklad povolený 07.09.2016 pod č. V 1586/16, daný spoluvlastnícky podiel previedla na žalobcu za kúpnu cenu 8.256,50 eura. Predaj bol predtým schválený obecným zastupiteľstvom žalovanej (uznesením č. 17 z 18.05.2016 - č. l. 45), z obsahu ktorého vyplýva, že nadobudnutím prevádzanej nehnuteľnosti žalovanou (v danom podiele) kúpnou zmluvou z decembra 2015 došlo k porušeniu predkupného práva a že na pozemku sa nachádza futbalové ihrisko.
11. So žalobcom k žalobe pripojenej zápisnice č. 2/2016 zo zasadnutia obecného zastupiteľstva žalovanej, konaného 30.03.2016 o.i. vyplýva, že po zameraní športového areálu v Párnici V.. C., časť pozemkov žalobcu zasahuje aj do hracej plochy (bod 2 Organizačné otázky, a) kontrola plnenia uznesenia - tretia odrážka - č. l. 10).
12. Z uvedenej zápisnice - bodu 6: „Prenájom ihriska na rok 2016“ je zrejmé, že v r. 2015 mala ihrisko v prenájme TJ Družstevník Párnica, zmluva skončila a ihrisko nemá momentálne v prenájme nikto. Z navrhnutých variantov poslanci prejavili záujem prenechať ihrisko pod správou obce s tým, aby obec zamestnala správcu (č. l. 12).
13. Z bodu 7 danej zápisnice „Zámer na odpredaj pozemku KN-E parc. č. 2597/1, druh orná pôda o výmere 5511 m2 v 1, predávajúci Obec Párnica, kupujúci D.. F., S.. Y.“ vyplýva, že poslanci (v tom čase) nesúhlasili so zámerom na odpredaj predmetného pozemku, nakoľko žiadali zrušenie kúpnej zmluvy medzi žalovanou a Ľ. C., domnievajúc sa, že Ľ.. C. porušil ustanovenia tejto kúpnej zmluvy, nakoľko on ako vlastník jednej polovice predmetného pozemku mal uplatniť predkupné právo voči D.. F.. Ďalej sa tam uvádza, že z ustanovení kúpnej zmluvy je zrejmé, že došlo k porušeniu jej článkov v bode predkupného práva. Poslanci poverili starostku obce, aby spolu s právnym zastúpením obce podali na súd návrh o neplatnosť kúpnej zmluvy.
14. Nebolo medzi stranami sporu sporné a svedčí to aj o.i. zo zápisnice č. 2/2016 z obecného zastupiteľstva žalovanej, z doloženej fotodokumentácie, snímky z katastrálnej mapy, že na predmetnom pozemku je časť športového areálu v Párnici, konkrétne je sčasti zastavaný stavbou z unimobuniek označenými v znaleckom posudku znalca V.. Q. č. 28/2017 z 15.03.2017 ako budova telovýchovy, plechovými búdkami pri hracej ploche, lavičkami, kovovým zábradlím okolo ihriska zo strany stavby z unimobuniek, ďalej sú tam spevnené plochy grilovací prístrešok so sedením a jeho časť predstavuje aj „pás“ hracej plochy ihriska.
15. Dôkaz, ktorým žalovaná strana spochybňovala tvrdenie žalobcu, že jej má vlastnícky patriť športový areál v Párnici, ktorého časť včítane stavieb na nachádza na predmetnom pozemku, a to predložená Hospodárska zmluva o prevode vlastníctva podľa § 347 Hospodárskeho zákonníka č. HZ 37/1991 z 26.06.2011 uzatvorený medzi ONV v likvidácii Dolný Kubín ako odovzdávajúcou organizáciou a Obcou Párnica ako preberajúcou organizáciou z 26.06.1991 a Protokol o prechode vlastníctva nehnuteľného majetku z majetku SR do majetku obce podľa ZoMO včítane dodatku č. 1 nie sú dôkazmi spôsobilými preukázať tvrdenie žalovanej (jej zástupcu), že žalovaná nevlastní daný športový areál, keď v danom smere je dôvodná aj námietka žalujúcej strany, že žalovaná nepredložila súpis majetku, ktorý mal tvoriť nedeliteľnú súčasť ako protokolu tak aj hospodárskej zmluvy. Sama žalovaná sa totiž fakticky správa ako vlastník športového areálu, čo svedčí aj zo správania sa jej orgánov zdokumentovaného aj v bode 6 zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva z 30.03.2016 uvádzaného pod bodom 12 odôvodnenia rozsudku, ako aj tomu prechádzajúceho správania sa žalovanej, ktorá mala snahu nadobudnúť spoluvlastnícky podiel k predmetnému pozemku, na ktorom, ako už bolo uvedené, sa nachádza časť ihriska a stavby budov športového areálu, čo bolo aj zrealizované kúpnou zmluvou z decembra 2015 zavkladovanou v januári 2016, pričom dôvodom následného prevodu tohto podielu na žalobcu, ktorý bol už v tom čase jej podielovým spoluvlastníkom vo zvyšnej 1-ici bolo uplatnenie si predkupného práva žalobcom, v dôsledku čoho ako už súd uviedol, následne žalovaná kúpnou zmluvou z 29.07.2016, ku ktorej bol vklad povolený 07.09.2016 pod č. V 1586/16 daný spoluvlastnícky podiel previedla na žalobcu. Snahou žalovanej bolo teda nadobudnúť do svojho vlastníctva pozemky, na ktorých sa nachádza športový areál, čo tiež hoc nepriamo preukazuje prečo si žalovaná aj fakticky počína ako vlastníčka športového areálu. Pritom pre nadobudnutie športového areálu v Párnici žalovanou podľa ZoMO dňom jeho účinnosti nie je nevyhnutnou podmienkou zápis v katastri a ani uzatvorenie zmluvy, prípadne protokolu, čo svedčí z ust. § 2 ods. 1 ZoMO, podľa ktorého do vlastníctva obcí prechádzajú dňom jeho účinnosti z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti zákona č. 539/1990 Zb. právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. S účinnosťou od 01.01.1994 prešli podľa § 2a ods. 1 ZoMO do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzali aj nehnuteľné veci štátu, ku ktorým zaniklo právo trvalého užívania telovýchovných jednôt podľa § 18 ods. 3 zákona č. 278/1993 Z. z. s tým, že obec je povinná zachovať účelové určenie takejto nehnuteľnosti. Ustanovenie § 14 ods. 1 síce predpokladá povinnosť spísania písomných protokolov medzi odovzdávajúcimi a nadobúdajúcimi organizáciami a zápis prechodov vlastníctva zo štátu na obec do katastra na základe záznamov potvrdených orgánom miestnej štátnej správy a obecným zastupiteľstvom, ale uvedené povinnosti (ich nesplnenie) neznamenalo, že k prechodu vlastníctva nedošlo ex lege či už ku dňu účinnosti zákona, t.j. k 01.05.1991 (v prípade vecí upravených v § 2 ods. 1 ZoMO) alebo k 01.01.1994 (u vecí upravených v § 2a ods. 1 ZoMO). Predpoklady vyplývajúce z § 14 ods. 1 zákona teda nemali k otázke prechodu vlastníctva zo štátu na obec konštitutívny, ale len deklaratórny charakter. Súd teda posudzuje pre potreby tejto veci otázku vlastníctva športového areálu v Párnici (stavieb a ďalších vecí) pozitívne v prospech žalovanej či už s poukazom na § 2 ods. 1 ZoMO (čomu nasvedčuje aj zápis na evidenčnom liste č. 225
- č. l. 71) prípadne podľa § 2a ods. 1 ZoMO, ak k danému majetku štátu mala právo trvalého užívania telovýchovná jednota. Nebola preukázaná žiadna taká právna skutočnosť, ktorá by preukazovala, že by k stavbám tvoriacim súčasť športového areálu malo svedčiť vlastnícke právo niekomu inému než štátu, čo potvrdzuje aj samotná žalovaná svojim faktickým správaním k športovému areálu, ktorá si počína ako jeho vlastníčka.
16. Disponovanie daným areálom čo do možnosti jeho užívania, o čom ako je zrejmé z bodu 6 Zápisnice č. 2/2016 z obecného zastupiteľstva konaného 30.03.2016 rozhodovala v rozhodnom období žalovaná a vyplýva to aj z toho, že o.i. aj v danom areáli sú žalovanou organizované podujatia ako „Párnickô švábkobraňá“ (doložený doklad o jeho 10. ročníku konaného v danom areáli 28.08.2016). V tomto kontexte vyznieva ako čisto účelové a nepravdivé tvrdenie žalovanej v duplike, že daný areál využíva miestny futbalový klub, ktorý na vyžiadanie žalovanej „tieto objekty žalovanej zapožičiava“ pretože je to len žalovaná a práve žalovaná, ktorá o užívaní daného areálu rozhoduje, keď od r. 2016 ho už nemá mať v prenájme TJ Družstevník Párnica, ktorý ho dovtedy v prenájme mal (v prenájme ho mohol mať len od žalovanej).
17. To, že počínanie žalovanej ako vlastníčky športového areálu má svoj reálny základ, napokon svedčí z výpisu z už zmieneného evidenčného listu č. XXX k. ú. C. zachytávajúceho stav užívania nehnuteľností pred účinnosťou ZoMO, v ktorom je ako užívateľ parc. KN-C č. 2593/1 - ostatné plochy o výmere 19080
m2 (jej časťou je predmetná nehnuteľnosť) evidovaný „štát - MNV Párnica, na ktorú nehnuteľnosť nie je založený list vlastníctva (listiny z č. l. 7 a 71 spisu).
18. Na základe uvedeného súd mal preukázané, že žalovaná ako vlastníčka športového areálu, ktorý zasahuje celý predmetný pozemok, súčasne tento areál aj priamo spravuje, v rámci čoho rozhoduje o jeho užívaní a tým aj užívaní predmetného pozemku žalobcu. Tým je daný základ žalobou uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré si žalobca žalobou uplatnil za dva roky spätne pred podaním žaloby v rozsahu zodpovedajúceho výške jeho vtedajšieho spoluvlastníckeho podielu 1-ice.
19. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia v súvislosti s užívaním žalobcovho sporného pozemku žalovanou bez existencie právneho dôvodu, oprávňujúceho žalovanú na jeho užívanie v celom jeho rozsahu, žalobca dôvodnosť žalovanej sumy podložil znaleckým posudkom znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, V. č. 28/2017 z 15.03.2017 (č. l. 87 - 100), ktorý posudok spĺňajúci všetky zákonom stanovené náležitosti včítane doložky podľa § 209 ods. 2 CSP ako súkromný znalecký posudok je pri vykonávaní tohto dôkazu rovnocenný s posudkom súdom ustanoveného znalca. Z jeho záverov vyplýva, že znalec stanovil všeobecnú hodnotu predmetného pozemku, ktorý v registri C predstavuje parc. KN-C č. 2593/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 5.494 m2 k. ú. C. metódou polohovej diferenciácie vo výške 97.518,50 eura (jednotková hodnota 17,75 eura/m2), z čoho ustálil výšku obvyklého ročného nájmu 5.807,16 eura (zaokrúhlene 5.800,- eur) pri nájme za 1 m2 - 1,057 eura, z čoho 1-ica zodpovedajúca vtedajšiemu spoluvlastníckemu podielu žalobcu na ňom predstavuje 2.900,- eur. Žalobcom uplatnená peňažná náhrada 5.510,- eur za dva roky, žiadaná vo výške tzv. obvyklého nájmu je teda o niečo nižšia než znalcom ustanovená výška.
20. Zástupcovi žalovanej bol znalecký posudok doručený spolu s predvolaním na pojednávanie dňa 28.03.2017. Ak až na pojednávaní spochybňujúc jeho závery žiadal nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie, súd tento návrh zamietol, pretože žalovanej nič nebránilo zaobstarať si takýto dôkaz, resp. po tom ako mal možnosť oboznámiť sa s posudkom predloženým žalobcom včas podniknúť potrebné kroky pre zabezpečenie si takéhoto dôkazu. Namiesto toho zástupca žalovanej predložil znalecký posudok znalkyne z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností V.. Z. Y. č. 259/2016 z 22.11.2016 (č. l. 106 - 113), v ktorom „oceňovaná“ nehnuteľnosť nekorešponduje s jej aktuálnym zápisom v registri C katastra, predovšetkým pokiaľ ide o zapísanú kultúru, ktorej aktuálny zápis zodpovedá jej skutočnému stavu. Okrem toho daný posudok neobsahuje doložku podľa § 209 ods. 2 CSP, prečo nemožno pri vykonaní dôkazu takýmto posudkom postupovať ako by šlo o posudok súdom ustanoveného znalca, ale takýto „dôkaz“ môže mať „len“ charakter listinného dôkazu, ktorého presvedčivosť a správnosť jeho záverov čo do všeobecnej hodnoty sporného pozemku a z toho vyplývajúceho výpočtu obvyklého nájmu negatívne ovplyvňuje predovšetkým nesprávne stanovená kultúra predmetného pozemku, z ktorej znalkyňa Y. vychádzala a ktorá najzásadnejším spôsobom ovplyvnila jej výpočet jeho všeobecnej hodnoty a následne výpočet výšky obvyklého nájmu.
21. V súvislosti s námietkami zástupcu žalovanej z pojednávania voči znaleckému posudku V.. Q., z ktorých podľa neho vyvstala otázka, aké pozemky sa podľa znalca predávajú v uvedenom rozmedzí a prečo znalec porovnáva tieto iné pozemky s pozemkom, ktorého sa konanie týka, nebol žalovanou stranou na vysvetlenie týchto podľa nej rozporov, navrhnutý dôkaz (výsluch znalca). Súd však rozpor medzi stranou 2 v časti 2.1 so stranou 3 v bode 2.1.1.2 nevidí. Žalovaná strana opakovane zdôrazňovala, že podľa VZN žalovanej č. 18/2012 o záväzných častiach Územného plánu žalovanej, schváleného uznesením Obecného zastupiteľstva v Párnici č. 2/2012 zo dňa 14.03.2012 funkčná plocha územia, ktorého súčasťou je predmetný pozemok, predstavuje plochu športovej vybavenosti a zelene so záväzným regulatívom funkcie športovej vybavenosti verejnoprospešnej (veľkoplošné a maloplošné ihriská s neprípustnosťou inej funkcie, kde plochy zelene majú tvoriť min. 1/3 z celkovej výmery funkčnej plochy so smerným ukazovateľom využitia nezastavaných plôch na zeleň a doplnenie športovísk pre rôzne druhy športových aktivít). Znalec V.. Q. pri charakteristike predmetného pozemku v časti 2.1.1.2 posudku poukázal aj na jeho určenie Územným plánom žalovanej na športové využitie a preto pokiaľ na strane 2 v bode 2.1. zdôvodňuje použitie metódy polohovej diferenciácie pre výpočet všeobecnej hodnoty s nemožnosťou jej výpočtu porovnávaním, pre nedostatok podkladov pre porovnávanie pre daný typ nehnuteľností, myslí tým práve taký typ nehnuteľností, ktoré by zodpovedali územným plánom stanovenej funkcionalite, akú má predmetný pozemok. Pokiaľ však na strane 3 pod 2.1.1.2 znalec hovorí o pozemkoch v obci Párnica predávaných v rozmedzí 20 - 30 eura/m2, hovorí o pozemkoch nachádzajúcich sa (rovnako ako predmetný pozemok) v zastavanom území obce Párnica s inžinierskymi
sieťami, ale ktorých možnosť využitia je iná (stavebné pozemky), pričom znalcom stanovená hodnota 16,60 eura/m2 t.j. je o cca o 1/5-inu nižšia než dolná hranica znalcovho rozpätia, hoci napriek „užšiemu“ rozsahu v možnosti využitia predmetného pozemku nie je vylúčená možnosť jeho zhodnotenia na výstavbu napr. športového zariadenia umožňujúceho vytvárať zisk. K namietanej výške koeficientu intenzity využitia stanoveného znalcom V.. Q. hodnotou 1,00, keď znalkyňa V.. Y. takýto koeficient stanovila hodnotou 0,90, nemožno len z porovnania týchto hodnôt konštatovať, že práve v posudku V.. Q. by mala byť výška koeficientu stanovená nesprávne (o to viac, ak posudok znalkyne Y.) odhliadnuc od toho, že je o takmer 4 mesiace starší, nemožno pre jeho nedostatok popísaný vyššie považovať za dôkaz znaleckým posudkom. Okrem toho nie je zrejmé, že by výška tohto koeficientu (čo do rozdielu oproti posudku V.. Y.) mala mať na výpočet všeobecnej hodnoty predmetného pozemku a následne obvyklého nájomného, vyšší vplyv, než predstavuje rozdiel medzi znalcom V.. Q. vypočítanou výškou obvyklého nájmu a žalobcom uplatnenou nižšou sumou požadovanej náhrady. Preto súd aj uvedenú námietku nepovažoval za dôvodnú.
22. Súd nevykonal ani dôkaz vykonaním miestnej obhliadky, zdôvodnený zástupcom žalovanej „nepreukázaním rozsahu užívania predmetného pozemku žalovanou“, jednak pre „protirečivosť“ tvrdení žalovanej, pre ktoré takýto dôkaz navrhovala s dôkaznou povinnosťou, nakoľko ak tvrdila, že žalobca (podľa nej) nepreukázal rozsah užívania daného pozemku žalovanou, dôkazná povinnosť na preukázanie jeho skutočného rozsahu užívania zaťažovala žalobcu a nie žalovanú. Žalovaná teda chcela týmto dôkazom preukazovať niečo, ohľadne čoho mal mať s ohľadom na jej tvrdenia dôkaznú povinnosť žalobca. Súd považuje za potrebné uviesť, že podstatným v danom smere nie je ani tak to ako „intenzívne“ žalovaná predmetný pozemok užíva, ale to, že ako vlastníčka športového areálu, zasahujúceho aj celý predmetný pozemok, ktorá ho aj priamo spravuje, fakticky ako jediná určuje možnosti jeho užívania ako ňou samou v rámci podujatí, ktoré priamo organizuje alebo inými subjektmi (napr. telovýchovnou jednotou). Potencionalitu využívania športového areálu a v rámci toho aj predmetného pozemku bola aj za žalované obdobie spôsobilá ovplyvniť práve žalovaná a nie aj žalobca (čo do predmetného pozemku). Súd si ani nevie predstaviť, čo by takýmto dôkazom zistiť mal (napr. v čase obhliadky, ak by sa nehral futbalový zápas, resp. by tam nikto nebol), aký záver by to malo naznačovať vo vzťahu k otázke jeho užívania za uplatnené obdobie dvoch rokov pred podaním žaloby.
23. Súd považoval za nedôvodnú len všeobecne vznesenú námietku premlčania, ak súčasne uplatnené obdobie rešpektuje najkratšiu dobu plynutia subjektívnej premlčacej doby pre vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods. 1 OZ), ktorá môže plynúť len v rámci dlhšej objektívnej (3, resp. 10-ročnej pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení) premlčacej doby.
24. S poukazom na už uvedené potom súd žalobe čo do žalovanej istiny v celom rozsahu vyhovel, keď zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi za užívanie predmetného pozemku počas obdobia dvoch rokov pred podaním žaloby sumu 5.510,- eur, rešpektujúcou veľkosť vtedajšieho spoluvlastníckeho podielu žalobcu na ňom, titulom vydania bezdôvodného obohatenia získaného žalovanou na úkor žalobcu (§ 451 ods. 1 v spojení s § 456 OZ), ktorá s ohľadom na predložené dôkazy nepresahuje výšku obvyklého nájmu, ktorému by s poukazom na § 458 ods. 1 OZ mala výška bezdôvodného obohatenia zodpovedať. Na dôvodnosť žaloby nemá vplyv skutočnosť, že po časť obdobia, za ktoré sa žalobca domáhal priznania náhrady, bola spoluvlastníkom sporného pozemku v rovnakom podiele ako žalobca aj žalovaná (šlo o obdobie len od 18.02.2016 do 07.09.2016).
25. Zároveň súd žalobcovi zo žalovanej a priznanej istiny priznal aj úrok z omeškania v uplatnenej výške tak, ako je to podrobne špecifikované v I. výrokovej časti rozsudku. Žalobca preukázal, že pred podaním žaloby vyzval žalovanú o.i. aj na zaplatenie bezdôvodného obohatenia výzvou z 11.04.2016 (č. l. 8), ktorej prevzatie potvrdila žalovaná e-mailom z 09.05.2016 dňom 29.04.2016 (č. l. 9). Z uplatneného obdobia bola ku dňu 24.05.2016, od ktorého žalobca požadoval priznať úroky, žalovaná v omeškaní s úhradou za celé uplatnené obdobie okrem úhrad pripadajúcich na dni 23. až 25.05.2014, na ktoré
- každý z nich pripadá z ročnej náhrady 2.755,- eur jej 1/366-ina, čo predstavuje sumu 7,53 eura. S neposkytnutím peňažnej náhrady za uvedené dni sa žalovaná nemohla dostať do omeškania ku dňu 24.05.2016, keď za deň 23.05.2016 pripadajúca náhrada sa stala splatnou nasledujúceho dňa a až ďalším dňom 25.05.2016 sa žalovaná dostala do omeškania s jej úhradou, ďalej s úhradou za deň 24.05.2016 sa žalovaná dostala do omeškania dňom 26.05.2016 a s úhradou za deň 25.05.2016 sa žalovaná dostala do omeškania dňom 27.05.2016 (§ 489, § 492 a § 563 OZ v spojení s § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 NV v aktuálne účinnom znení).
26. Preto vo zvyšnej, veľmi nepatrnej časti, predstavujúcej rozdiel medzi uplatnenými a priznanými úrokmi z omeškania, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
27. S ohľadom nato, že neúspech žalobcu v tomto spore bol len úplne nepatrný, súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na plnú náhradu trov tohto konania. O výške trov bude rozhodnuté s poukazom na § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.