Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Csp/17/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudcom Mgr. Milošom Gregušom v právnom spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava proti žalovanej: D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M., o zaplatenie 754,87 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 754,87 EUR s 8,25 %-ným ročným úrokom z omeškania od 17.4.2014 až do zaplatenia.

II. P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v 100 %-nej výške. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 18.7.2016 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú k zaplateniu celkovej dlžnej sumy 754,87 EUR s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o vydaní a používaní medzinárodnej kreditnej karty medzi jeho právnym predchodcom Tatra bankou, a.s. a žalovanou evidovanou právnym predchodcom žalobcu pod evidenčným číslom XXXXXXXXXX (typ produktu: VISA PRIVATE), poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej obnovovaný úverový rámec v sume 650,-EUR.

3. Žalovaná bola v zmysle zmluvných dojednaní oprávnená čerpať kartou peňažné prostriedky maximálne do výšky disponibilného celkového úverového rámca a zároveň povinná uhradiť dlžnú sumu vyčíslenú právnym predchodcom žalobcu v zaslanom výpise najskôr v deň uzávierky a najneskôr v deň splatnosti daného cyklu, minimálne vo výške právnym predchodcom stanovenej minimálnej splátky.

4. Z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovanej, spočívajúcej v neplatení úhrad dlžnej sumy, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 13.2.2014 vypovedal zmluvný vzťah a vyzval žalovanú na okamžitú úhradu dlžného zostatku. Výpoveď bola žalovanej doručená dňa 16.2.2014. Účinky výpovede zmluvy o bežnom účte nastali dňa 16.4.2014, t.j. po dvoch mesiacoch odo dňa doručenia výpovede, kedy sa pohľadávka stala splatnou v celom rozsahu, vo výške 754,87 EUR. Keďže žalovaná túto sumu nezaplatila, od nasledujúceho dňa sa dostala do omeškania.

5. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 6.10.2015 uzatvorenej medzi Tatra bankou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, bola pohľadávka postupcu voči žalovanej z titulu nesplateného úveru poskytnutého žalovanej vo forme čerpania kreditnou kartou v celosti postúpená postupníkovi.

6. Žalovaná žalobu spolu s procesnými poučeniami prevzala dňa 9.2.2017. K žalobe sa nevyjadrila.

7. V zmysle ust. § 297 písm. b) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,-EUR.

8. Keďže predmet tohto konania nepresahuje sumu 1.000,-EUR, súd v súlade s ust. § 297 písm. b) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 12.5.2017. Miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli a webovej stránke súdu od 5.5.2017, t.j. v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP.

9. Žalobca ako listinný dôkaz do spisu predložil Žiadosť žalovanej o vydanie súkromnej kreditnej karty VISA zo dňa 8.1.2011, na základe ktorej bol žalovanej schválený celkový úverový rámec 650,-EUR, pri štandardnej úrokovej sadzbe 17,80 % ročne, výške RPMN 28,24 %, priemernej RPMN 23,97 %. Termín splatnosti pravidelných mesačných splátok bol dohodnutý v zmysle aktuálneho kalendára uzávierok a výška pravidelnej mesačnej splátky bola voliteľná, ale v každom prípade musela byť dodržaná bankou stanovenej minimálnej splátky. Minimálna splátka je bankou stanovená minimálna suma vyjadrená pevnou sumou alebo percentom z celkovej dlžnej sumy, ktorú je držiteľ celkového úverového rámca povinný zaplatiť banke jedenkrát mesačne, najneskôr v deň splatnosti. K tomu žalobca pripojil Formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj Obchodné podmienky Tatra banky, a.s. pre medzinárodné kreditné karty účinné od 1.9.2006 a Všeobecné obchodné podmienky Tatra banky, a.s. účinné od 1.6.2007. Predložená bola aj Výpoveď zmluvy zo dňa 13.2.2014. Predložil aj výpis z bankovej knihy zo dňa 14.12.2015, podľa ktorej bola pohľadávka voči žalovanej ku dňu 18.2.2014 vo výške 754,87 EUR. Ďalej predložil Oznámenie Tatra banky, a.s. o postúpení pohľadávky na žalobcu zo dňa 8.10.2015, k tomu pripojil hromadný poštový hárok preukazujúci, že oznámenie bolo žalovanej zaslané dňa 8.10.2015.

10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

12. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

13. Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

14. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

15. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

16. Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

17. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ktorý nadobudol účinnosť 1.5.2014), orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

18. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len v znení účinnom od 1.5.2014, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

19. Posledne citované ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., ako aj ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka nadobudli účinnosť dňom 1.5.2014, pričom právne predpisy, ktorých sú súčasťou, nemajú prechodné ustanovenia, to znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21.4.2015).

20. Je nesporné, že Zmluva o vydaní a používaní medzinárodnej kreditnej platobnej karty VISA uzatvorená medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu Tatra bankou, a.s. zo dňa 8.1.2011, na základe ktorej poskytol žalovanej kreditnú kartu VISA s celkovým úverovým rámcom 650,-EUR, je spotrebiteľskou zmluvou. Keďže súd musel rozhodovať na základe právnej úpravy platnej v čase vyhlásenia rozsudku, musel aplikovať ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 1.5.2014 a prednostne použiť na právny vzťah medzi účastníkmi konania Občiansky zákonník. Zároveň musel aplikovať aj ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinné od 1.5.2014.

21. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaná dňa 8.1.2011 vyplnila žiadosť o aktiváciu súkromnej kreditnej karty VISA. Kreditná karta je forma revolvingového úveru, t.j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný používaním tejto karty. Ako to vyplýva z predloženého výpisu z bankovej knihy žalovanej, žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou dlžnej sumy od 17.9.2013. Preto jej bola dňa 13.2.2014 zaslaná výpoveď zmluvy s účinnosťou odo dňa doručenia listu. K tomuto dňu žalovaná neuhradila 754,87 EUR. Účinky výpovede nastali v zmysle čl. VIII. bod 8.1.2. písm. a) Obchodných podmienok Tatra banky, a.s. pre medzinárodné kreditné karty dňom 16.4.2014. Tatra banka, a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 6.10.2015 postúpila žalovanú pohľadávku na žalobcu. Pretože žalovaná nesplatila dlžnú sumu ani po postúpení pohľadávky, súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi neuhradenú sumu 754,87 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

22. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Podľa § 10c Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

25. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Záväzkový vzťah medzi stranami sporu vznikol dňa 8.1.2011. Právny predchodca žalobcu vypovedal zmluvný vzťah ku dňu 16.2.2014, účinky výpovede nastali dňa 16.4.2014, nasledujúcim dňom sa teda žalovaná dostala do omeškania. Ku dňu 17.4.2014 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,25 %. Keďže výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba, preto súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi zo súdom priznanej sumy aj zákonný 8,25 %-ný ročný úrok z omeškania od 17.4.2014 až do zaplatenia.

27. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. V tomto prípade mal žalobca plný úspech, preto súd zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania v 100 %-nej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 365 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 .