Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_24Csp-132-2016.pdf
PDF · 85.04 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csp/132/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Michalovce, samosudcom JUDr. Andrejom Radomským, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko a.s., so sídlom Metodova č. 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zast. Advokátska kancelária Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom kancelárie Dr. Vl. Clementisa č. 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: JB., o zaplatenie 89,71 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 51,71 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 51,71 Eur od 8.5.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 15,28 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 20.10.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 89,71 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 8.5.2015 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania. 2. Žalobca žalobcu odôvodil tým, že so žalovaným uzatvoril Zmluvu o pripojení č. A7150096 s Dodatkom, ktorej nedeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy žalobca vypožičal žalovanému 1 SIM kartu, ktorá mu umožňovala využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Žalobca sa touto žalobou v súlade s vyššie uvedeným domáha nároku vo výške škody voči žalovanému, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie LG Optimus L3 II a to vo výške 38,- Eur (ďalej len "škoda"). Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou (ďalej len "výsledná suma"), t.j. predstavuje škodu žalobcu, ktorú žalovaný žalobcovi spôsobil tým, že získal mobilný telefón/ telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej, nakoľko sa podpisom Dodatku zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby (tzv. doby viazanosti) a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaný si bol v zmysle Dodatku vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. I bode 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa žalovaný zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo že žalobcovi vznikla škoda minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu. Pri výpočte spôsobenej skutočnej škody žalobca zohľadnil počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalovaného. Výpočet spôsobenej skutočnej škody, ktorú žalovaný spôsobil žalobcovi je taký, že akciová cena za zariadenia predstavuje spolu 1,- Eur, predajná cena 115,- Eur, poskytnutá zľava 114,- Eur a uplatnená škoda výšku 38,- Eur.
Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu za poskytnuté telekomunikačné služby za vo výške 51,71 Eur. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 23.4.2015 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón, vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalobca si sumu za poistenie faktúr v podanej žalobe neuplatňuje. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou úhradou. Žalobca si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými podmienkami bod. 11.14 a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 8.5.2015. Žalobca si zároveň uplatnil náhradu trov konania. 3. Nakoľko súdu sa pobyt žalovaného nepodarilo zistiť, postupoval podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku oznámením o podanej žalobe. Oznámenie bolo zverejnené na webovej stránke a vyvesené na úradnej tabuli dňa 17.1.2017 a zvesené dňa 2.2.2017. 4. Tunajší súd následne nariadil pojednávanie vo veci na deň 15.5.2017, na ktorom vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav: 5. Na základe Zmluvy o pripojení č. A7150096 žalobca poskytoval žalovanému telekomunikačné služby podľa zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, na základe ktorej sa žalobca zaviazal žalovanému poskytovať dohodnuté služby a žalovaný sa zaviazal dodržiavať zmluvné podmienky, najmä platiť riadne a včas poplatky na základe žalobcom vystavených faktúr v zmysle platného cenníka služieb. Strany zároveň uzatvorili k Dodatok k zmluve o pripojení, na základe ktorého žalobca predal žalovanému mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie LG Optimus L3 II za kúpnu cenu 1,- Eur. Telekomunikačné služby boli žalovanému v zmysle predložených faktúr žalobcom vyúčtované v sume 51,71 Eur. Pokusom o pokonávku zo dňa 23.4.2015 žalobca vyzval žalovaného na uhradenie sumy 99,71 Eur najneskôr do 7.5.2015. 6. Podľa § 43 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. 7. Podľa § 43 ods. 12 Zákona o elektronických komunikáciách, účastník je povinný a./ používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b./ platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c./ používať iba telekomunikačné zariadenie spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov. 8. Podľa § 44 ods. 1 Zákona o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť predmetné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatoch a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa OZ možno dojednať len v písomnej forme. 9. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. 10. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý si svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní ak ho nesplní ani dodatočne v primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za takýchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. 11. Podľa 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s platením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 12. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania splnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k 1. dňu omeškania bola v danom prípade vo výške 0,05 %, úroky z omeškania teda predstavujú 5,05 % ročne. 13. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných zákonných ustanovení, ktoré aplikoval na dokazovaním zistený skutkový stav.
14. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v časti nároku žalobcu na zaplatenie vyúčtovaných služieb vo výške 51,71 Eur dôvodná, nakoľko žalobca a žalovaný platne uzatvorili zmluvu o pripojení, pričom žalovaný užíval žalobcom dodané telekomunikačné služby a za tieto služby nezaplatil v rozpore s § 42 ods. 4 Zákona o elektronických komunikáciách. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, to znamená od 8.5.2015. Súd žalobe v tejto časti vyhovel a žalobcovi zároveň priznal úrok z omeškania, ktorý si uplatnil v zákonnej výške, teda 5,05 % ročne z uplatnenej istiny od začatia omeškania do zaplatenia.
15. Z Dodatku k zmluve o pripojení vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na predaji koncového telekomunikačného zariadenia so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu vo výške 0,50 Eur.
16. Podľa § 591 Občianskeho zákonníka, ak nie je dohodnuté inak ani ak to nie je obvyklé sú účastníci povinní plniť bez zbytočného odkladu. Predávajúci je oprávnený odovzdanie predmetu kúpy odoprieť, ak kupujúci nezaplatí cenu včas. Ak sa odosiela predmet kúpy na miesto plnenia alebo určenia, nie je kupujúci povinný zaplatiť cenu, dokiaľ nemá možnosť si predmet kúpy prezrieť.
17. Možno konštatovať, že z uvedených ustanovení vyplýva, že do majetkovej sféry a teda do vlastníctva žalovaného sa mobilný telefón dostal po tom, ako zaplatil dohodnutú kúpnu cenu. Žalobca nepopieral, že by žalovaný túto sumu nezaplatil a teda jej úhradu nepoprel, pričom týmto sa žalovaný stal vlastníkom mobilného telefónu. Žalobca v pozícii predávajúceho ako jediný mohol ovplyvniť to, či vôbec tretej osobe nejakú vec predá a za akú cenu. Cenu veci určil on a žalovaný ju zaplatil.
18. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
19. Podľa 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
20. Zodpovednosť za škodu treba považovať za neprimeraný právny dôsledok predvídaný sankčnou zložkou právnej normy postihujúci toho, kto porušil právnu povinnosť. Predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti sú porušenie právnej povinnosti, vznik škody, existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody (ako i existencia príčinnej súvislosti medzi zavinením a protiprávnym úkonom a medzi zavinením a vznikom škody).
21. Existencia jednotlivých predpokladov vzniku zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka musí byť v každom konkrétnom prípade skúmaná a pre vyvodenie zodpovednosti preukázaná. Žalovaný ako spotrebiteľ vytvoril protiprávny stav tým, že porušil povinnosť zo zmluvy platiť cenu telekomunikačných služieb. Vznik škody je nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu. Dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu a výške zaťažuje poškodeného, pričom škoda sa v právnom zmysle definuje ako peniazmi vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného, ktorú možno vyjadriť peňažným ekvivalentom, t.j. peniazmi. Škodou je každá majetková ujma, ku ktorej došlo nedovoleným alebo protiprávnym konaním iného subjektu, za čo tento subjekt zodpovedá. Škoda reálna musí existovať v čase, keď poškodený od škodcu požaduje náhradu škody. Skutočnou škodou je zmenšenie majetku poškodeného. Ušlým ziskom je to, čo mohol poškodený získať pri obyčajnom behu udalostí, ak by nevznikla škoda. Vznik škody ako jeden z predpokladov podľa názoru súdu nebol naplnený, pokiaľ škodou mal byť rozdiel medzi trhovou hodnotou mobilného telefónu a zľavnenou kúpnou cenou. V tomto rozdiele nevidí súd ani zmenšenie majetku ani ušlý zisk. Kúpna cena bola dohodnutá v zmluve a tak niet dôvodu, aby vzájomne dohodnutá kúpna cena nemala byť rešpektovaná vo vzťahu k účastníkom zmluvy. Kúpna cena vyjadruje vôľu účastníkov zmluvy. Škodu nemožno vyvodiť z trhovej hodnoty mobilného telefónu len preto, že sa žalobca rozhodol v rámci svojej ofenzívnej obchodnej taktiky predať zariadenie za akciovú cenu. Navyše konštrukcia škody vyvolaná v prípade ak by k porušeniu povinnosti došlo tesne pred ukončením doby viazanosti je neprimeraná a napriek tomu by škoda predstavovala plnú hodnotu mobilného telefónu, čo je zjavne neproporcionálne.
22. Teda z Dodatku k Zmluve o pripojení vyplýva, že žalobca na základe vlastnej a slobodnej vôle predal žalovanému telekomunikačné zariadenie za akciovú cenu, ktorú žalovaný riadne zaplatil. Kúpna cena je
vždy predmetom dohody kupujúceho a predávajúceho. Z titulu nezaplatenia kúpnej ceny, teda žalobcovi žiadna škoda nevznikla a preto súd v tejto časti žalobu zamietol.
23. Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 25. Žalobca bol v konaní úspešný v pomere 57,64 % a žalovaný bol v konaní úspešný v pomere 42,36 %. Čistý pomer úspechu žalobcu tak predstavuje 15,28 %. Preto súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v pomere 15,28 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Michalovce) na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písmenom a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).