Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27P-95-2021.pdf
PDF · 97.21 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/95/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou, PhD. v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: K. Z., E.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: O. S., E.. XX.XX.XXXX, J. I. F. XX, I., J..Č.. D. X, A., E. S. X. a otca: J. Z., E.. XX.XX.XXXX, J. I. I. XX, I. o návrhu otca na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť matky na maloletú K. Z., E.. XX.XX.XXXX zo sumy 30 % životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na sumu 180 € mesačne, počnúc od 30.03.2021, ktorú sumu je matka povinná platiť k rukám otca, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred.
II. Zročné výživné na maloletú K. Z., E.. XX.XX.XXXX za obdobie od 30.03.2021 do 30.06.2022 v sume 2 253,85 € je matka povinná zaplatiť k rukám otca do 30 dní od doručenia tohto rozsudku.
III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V. č.k. 22P/156/2011-39 zo dňa 04.08.2011 v časti o výživnom.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným pôvodne na Okresný súd Bratislava V dňa 30.03.2021 sa otec maloletej K. domáhal zvýšenia vyživovacej povinnosti matky. V návrhu uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V bola maloletá K. zverená do osobnej starostlivosti otca, matke bola určená povinnosť platiť na dcéru výživné vo výške 25 € mesačne. Matka si však napriek právoplatnému rozhodnutiu súdu svoju vyživovaciu povinnosť nikdy neplnila, o dieťa neprejavovala žiaden záujem, nepodieľala sa na jej výchove a starostlivosti. Matka bola niekoľko rokov vo výkone trestu odňatia slobody, za ktoré obdobie bolo otcovi sporadicky zasielané výživné ústavom na výkon trestu odňatia slobody. Ani po prepustení matky na slobodu sa nič vo veci nezmenilo, matka sa s maloletou nestretáva, neprejavuje o ňu žiaden záujem, výživné na dcéru neplatí. Vzhľadom na zlú ekonomickú situáciu, otec považoval za nespravodlivé, aby celá finančná starostlivosť o dcéru zostávala len na jeho pleciach za podpory jeho rodiny. K. je vo veku 15 rokov, jej reálne potreby sú v úplne iných cenových reláciách ako v čase pôvodného rozhodovania súdu. Otec žiadal posúdiť situáciu a zaviazať matku výživným aspoň vo výške 100 € mesačne, zároveň navrhoval matku zaviazať povinnosťou doplatiť dlžnú sumu výživného.
2. Uznesením zo dňa 11.05.2021, č.k. 61P/70/2021-9 preniesol Okresný súd Bratislava V miestnu príslušnosť vo veci konať na tunajší súd podľa § 112 ods. 1,2 Civilného mimosporového poriadku z
dôvodu, že maloletá sa zdržiava na adrese L. XX, I. v domácnosti otca, ktorá adresa sa nachádza v územnom obvode Okresného súdu Bratislava II.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletej pred koordinátorom pre rodinnoprávne záležitosti, vypočul otca a kolízneho opatrovníka na pojednávaní súdu, oboznámil sa s rodným listom dieťaťa, obsahom spisu Okresného súdu Bratislava V sp.zn. 22P/156/2011, potvrdeniami o príjmoch rodičov, špecifikáciou výdajov rodičov ako aj výdajov na maloleté dieťa, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu, a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
4. Z obsahu rodného listu maloletej K. Z., E.. XX.XX.XXXX súd zistil, že jej narodenie je zapísané v knihe narodení matričného úradu I. - Z., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXXX. Ako otec je v rodnom liste zapísaný J. Z., E..XX.XX.XXXX a ako matka O. S., E.. XX.XX.XXXX.
5. Okresný súd Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 22P/156/2011 rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej K.X. tak, že rozsudkom zo dňa 04.08.2011, č.k. 22P/156/2011-39 zveril maloletú K. do osobnej starostlivosti otca, ktorý bude dieťa zastupovať a spravovať jej majetok. Matka bola zaviazaná povinnosťou platiť na dieťa výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám otca. Zročné výživné za obdobie od 09.05.2011 do 31.07.2011 v celkovej sume 70,20 € súd povolil matke splácať v splátkach po 5 € spolu s bežným výživným počnúc mesiacom august 2011 pod stratou výhody splátok.
6. Z obsahu spisu Okresného súdu Bratislava V súd ďalej zistil, že maloletá sa narodila z nemanželského vzťahu svojich rodičov. V čase rozhodovania bol otec zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, poberal dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 € mesačne. Matka sa nachádzala vo väzbe v Ústave na výkon väzby I. od 27.04.2011, poberala prídavky na dieťa vo výške 21,99 €. Od apríla 2011 sa maloletá Viktória nachádzala v starostlivosti otca. Matka súhlasila so zverením maloletej do starostlivosti otca, prehlásila, že po prepustení na slobodu bude na dcéru platiť vyššie výživné.
7. Dňa 02.02.2022 sa pred koordinátora pre rodinnoprávne záležitosti tunajšieho súdu dostavili rodičia maloletej K.. Otec zotrval na návrhu na zvýšenie výživného, poukázal na skutočnosť, že matka bola z výkonu trestu odňatia slobody prepustená na slobodu, v účastnosti žije a pracuje v NSR. Viktória navštevuje prvý ročník SOŠ obchodu a služieb S. O. na S. Q. K. I.. V škole platí 55 ročne za ZRPŠ a triedny fond, na električenku 15 € mesačne. K. je zdravá, máva len bežné choroby, nenavštevuje žiadne špecializované ambulancie. Na stavu maloletej minie mesačne asi 100 € , vreckové dáva dcére vo výške 50 € mesačne. Otec býva spolu s dcérou a partnerkou v byte svojej matky na I. Q..Č.. XX K. I.. Za spotrebu energií v byte a internet platí mesačne 250 €, paušál na telefón - 40 €. Vlastní motorové vozidlo W. W., rok výroby 2005, na pohonné hmoty minie 100 € mesačne. Otec je zamestnaný v hoteli A. vo K. G., kde dosahuje príjem 800 - 850 € mesačne. Jeho partnerka je zamestnaná.
8. Matka uviedla, že žije a pracuje v E., býva v byte spolu s partnerkou, ktorá pochádza zo S.. Za bývanie platí 425 € vrátane energií. S partnerkou vlastní motorové vozidlo B. B., rok výroby 2013, platí si mesačný paušál na telefón vo výške 30 €, internet - 14 €. Na začiatku roku 2022 zmenila zamestnanie, pracuje ako výrobný pracovník vo flaškárni s príjmom 1300 € netto mesačne. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Jej partnerka zarobí 1200 € netto mesačne. Náklady a bývanie si delia na polovicu. S dcérou komunikuje pravidelne, bohužiaľ dcéra jej napíše len keď niečo potrebuje. Na S. chodí pravidelne, zhruba každé dva mesiace. Matka sa zaviazala, že od februára 2022 bude na svoju dcéru oplatiť výživné vo výške 100 € mesačne.
9. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 13.06.2022. Matka sa termín pojednávania nedostavila, predvolanie naň jej bolo doručené uložením na pošte. Podľa § 180 Civilného sporového poriadku súd vo veci rozhodol v neprítomnosti matky.
10. Otec na pojednávaní súdu uviedol, že zotrváva na podanom návrhu. Napriek tomu, že matka sa zaviazla platiť od februára 2022 na dcéru výživné vo výške 100 € tento svoj záväzok si neplnila, na dcéru neplatí ani minimálne výživné v zmysle pôvodného rozsudku súdu. Otec uviedol, že naďalej pracuje ako technik u zamestnávateľa: Z. S..X..F., ktorý prevádzkuje hotel A. vo K. G.. Pracovný úväzok
má dohodnutý na 4 hodiny denne avšak zarobí si aj príležitostnými brigádami. Svoj mesačný príjem vyčíslil sumou cca. 600 €. Má možnosť bezplatného stravovania v práci, tiež nosí stravu aj domov. Jeho partnerka, s ktorou býva v spoločnej domácnosti pracuje rovnako ako on v hoteli A. ako čašníčka na 4 hodiny, privyrába si ďalšou prácou. Príjem má niekedy vyšší ako on. Partnerka otca deti nemá Okrem maloletej K. otec iné deti nemá. K. je prváčka na SOS obchodu a služieb, v škole na obedy nechodí, otec platí dcére kredit na mobil vo výške cca. 20 € mesačne.
11. Z obsahu potvrdenia o príjme matky vystaveného zamestnávateľom - C. B. M., A. súd zistil, že v mesiaci máj 2021 mala matka netto príjem vo výške 1 349,67 € , v mesiaci apríl 2021 - 1 443,90 €, v mesiaci marec 2021- 1 519,87 €, február 2021- 1 399,70 €, január 2021 - 1 551,47 €. Pred koordinátorom matka uviedla, že od januára 2022 zmenila zamestnávateľa, pričom jej netto príjem predstavuje 1300 €.
12. Z obsahu potvrdenia o príjme otca vystaveného zamestnávateľom Z. S..X..F., súd zistil, že jeho netto mzda predstavuje 184,33 €, podľa vyjadrenia otca spolu s brigádami zarobí mesačne cca. 600 €.
13. Kolízny opatrovník na pojednávaní súdu uviedol, že zvýšenie výživného je odôvodnené vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá nastala od posledného rozhodnutia súdu. K. má 16 rokov, výdaje na dieťa narastajú. Matka žije a pracuje v E., dosahuje príjem 1300 €. Výživné navrhoval kolízny opatrovník určiť matke minimálne vo výške 150 € mesačne
14. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákon o rodine") plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
15. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzakladanejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. "Výživou" dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zhŕňa teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň, ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti, ako fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor a podobne. Možnosti rodiča taktiež ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Pre posúdenie povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti dané okrem iného aj jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvo získaných vedomostí a pracovných skúseností. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.
16. Predmetom tohto konania je návrh otca na zvýšenie výživného na maloletú K. zo sumy 30% životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na sumu minimálne 100 € mesačne. Základným kritériom pre zmenu rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov na strane oprávneného alebo povinného, pričom musí ísť o zmenu trvalého charakteru. V posudzovanom prípade dospel súd k záveru, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti z roku 2011 došlo na strane maloletej k zmene pomerov odôvodňujúcich zvýšenie výživného. V čase poslednej súdnej úpravy vyživovacej povinnosti matky , uplynulo takmer 11 rokov, maloletá mala v tom čase 5 rokov a navštevovala predškolské zariadenie. V súčasnosti má 16 rokov a navštevuje strednú školu. Finančné náklady na 16 ročné dieťa sú neporovnateľne vyššie ako na 5 ročné dieťa, jednak z dôvodu iných záujmov ako aj fyzického vývoja dieťaťa, s ktorým sú spojené vyššie výdavky na stravu a ošatenie. Okrem uvedených výdavkov na maloletú má otec mesačné pravidelné bežné výdavky na pomerné nájomné, drogériu, lieky, mobil, cestovné MHD a vreckové. Súd považoval otcom vyčíslené výdavky na maloletú za primerané, pokrývajúce základne potreby maloletej a odzrkadľujúce životnú úroveň otca. Súd pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti matky porovnal odôvodnené potreby maloletej ako aj schopnosti, možnosti, majetkové pomery rodičov v čase pôvodného rozhodnutia, kedy bola matka vo výkone väzby. V súčasnosti matka žije a pracuje v E. S. X. s priemerným čistým mesačným príjmom 1300 €. Matka si náklady na bývanie delí v jednej polovici so svojou partnerkou, ktorá je tiež zárobkovo činná. Matka má ďalšie dieťa M. S., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je plnoletý a ako matka sama uviedla, nemá k synovi vyživovaciu povinnosť. Na strane matky došlo k zmene pomerov keď bola prepustená z výkonu trestu na slobodu a nie je viac dôvod, aby platila na dcéru výživné v minimálnej výške. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že výhradne otec zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú, bez akejkoľvek pomoci matky, dieťaťu poskytuje bývanie, stravu, zabezpečuje jej voľnočasové aktivity, dovolenky. Matka nemá s dcérou žiaden styk, dcéra u matky netrávi žiaden čas, ich kontakt je výlučne telefonický. Pokiaľ ide o pomery otca, ten je zamestnaný, jeho príjem sa pohybuje okolo 600 € mesačne. Otec iné vyživovacie povinnosti okrem K. nemá.
17. Súd vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového stavu, zohľadňujúc návrh kolízneho opatrovníka konajúceho v záujme maloletého je toho názoru, že výživné vo výške 180,- EUR je primerané veku dieťaťa a zodpovedá aj možnostiam matky.
18. Súd v súlade s § 77 ods. 1 Zákona o rodine priznal maloletej nárok na výživné odo dňa podania návrhu na súd, t. j. odo dňa 30.03.2021, do posledného dňa v mesiaci, v ktorom súd o veci rozhodol, t. j. do 30.06.2022. Maloletej tak vznikol nárok na zročné výživné za obdobie od 30.03.2021 do 30.06.2022 za obdobie 15 mesiacov x 180 € spolu 2 700 €. Od uvedenej sumy súd odpočítal výživné, ktoré bola matka povinná platiť v zmysle právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 04.08.2011, č.k. 22P/156/2011-39 vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Výšku životného minima upravuje zákon č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Životné minimum je definované
ako spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdzi. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona sa sumy životného minima upravia vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka, a to tak, že aktuálne platné sumy životného minima sa vynásobia koeficientom rastu čistých peňažných príjmov na osobu alebo koeficientom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácnosti. Suma životného minima platná od 1.7.2020 do 30.06.2021 bola vo výške 98,08 € z čoho 30 % predstavuje 29,42 € a od 01.07.2021 do 30.06.2022 je vo výške 99,56 € z čoho 30 % predstavuje 29,86 €. Za obdobie od podania návrhu na zvýšenie výživného na súd t.j. od 30.03.2021 do 30.06.2022 bola matka povinná uhradiť výživné v zmysle doposiaľ právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Bratislava V v celkovej výške 446,15 €, ktorú sumu súd od zročného výživného odpočítal, pretože úhrady tejto sumy sa môže otec domáhať v rámci výkonu rozhodnutia pôvodného rozsudku.
19. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.