Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Sa-23-2016.pdf
PDF · 101.56 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sa/23/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci žalobkyne P.. P. Q., r.č. XX XX XX XXXX, trvale bytom N. XXX, XXX XX N., právne zastúpenej JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom so sídlom v Bratislave, Račianská 66, 831 02 Bratislava, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne, so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 23. novembra 2016 č. XXX XXX XXXX 0 o starobný dôchodok takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej zo dňa 23. novembra 2016 pod č. XXX XXX XXXX 0 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím sociálnej poisťovne ústredia zo dňa 31. augusta 2016 č. XXX XXX XXXX 0 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.
P r i z n á v a žalobkyni náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Preskúmavaným rozhodnutím dňa 23. novembra 2016 pod č. XXX XXX XXXX 0 Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako príslušný správny orgán na rozhodovanie o sociálnych veciach podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z.z. vo veci odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovni ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.08.2016 rozhodol tak, že zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a prvostupňové rozhodnutie sociálnej poisťovne potvrdil.
2. S poukazom na citáciu ustanovenia § 218 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení žalovaný argumentoval tým, že na základe žiadosti žalobkyne zo dňa 07.07.2016, ktorou žiadala žalobkyňa priznať starobný dôchodok odo dňa 21.06.2010 rozhodla sociálna poisťovňa ústredie dňa 31.08.2016 pod č. XXX XXX XXXX 0 tak, že zamietla žiadosť žalobkyne o starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s odôvodnením, že žalobkyňa nezískala potrebnú dobu dôchodkového poistenia najmenej 15 rokov. O odvolaní žalobkyne, ktoré obsahuje totožné dôvody ako sú uvedené v žalobe rozhodla Sociálna poisťovňa ústredie, Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a spisovej dokumentácie tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
3. Z obsahu odôvodnenia žalovaného vyplýva, že účastníčka konania žiadosťou zo dňa 07.07.2016 požiadala o priznanie starobného dôchodku odo dňa 21.06.2010. Žalovaný citoval ustanovenie § 65 ods. 1, ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. a argumentoval tým, že účastníčka konania dosiahla po pripočítaní dôchodkový vek podľa § 65 ods. 6 citovaného zákona 08.06.2007. K tomuto dňu získala 1397 dní obdobia dôchodkového poistenia t. j. 3 roky a 302 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím nesplnila
podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok a preto bola jej žiadosť o starobný dôchodok zamietnutá.
4. Ďalej žalovaný poukázal na rozhodnutie Colného riaditeľstva SR, Útvaru sociálneho zabezpečenia č. XXXXX/XXXX-XXXX-X zo dňa 26.04.2004, ktorým bolo podľa § 38 ods. 1 a § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. priznaný výsluhový dôchodok od 01.05.2004. Na účely výsluhového dôchodku bola zhodnotená doba služobného pomeru účastníčky konania v rozsahu 33 rokov a 290 dní. Táto služba nebola zaradená v rezortných zoznamoch do I. ani II. kategórie funkcií. Bola vykonávaná v III. pracovnej kategórii. Z potvrdenia Colného úradu Poprad vyplýva, že pracovný pomer účastníčky konania trval od 15.07.1970 do 30.04.2004.
5. Zároveň argumentoval žalovaný judikatúrou Najvyššieho súdu SR a konštatoval, že účastníčka konania nevykonávala službu colníčky v danom období vo zvýhodnenej kategórii funkcii, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku a preto nie je možné pri posudzovaní jej nároku na starobný dôchodok postupovať podľa zovšeobecneného právneho názoru NS SR. Ďalej žalovaný citoval ustanovenie § 60 ods. 2, ako aj § 255 ods. 5 a ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z.z. Ďalej sa zaoberal žalovaný argumentáciou ustálenej judikatúry NS SR, pričom uviedol, že vzhľadom na uvedené, že námietka účastníčky konania týkajúca sa zhodnotenia obdobia služobného pomeru pre priznanie starobného dôchodku je nedôvodná, nakoľko účastníčke konania bol priznaný výsluhový dôchodok a podľa preukázaného skutkového stavu výkon zamestnania colníčky nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórii funkcii a preto pri hodnotení doby služby colníčky nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry a čl. 33 Dohovoru č. 128. Dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby služby colníčky nie je možné podľa právnych predpisov o sociálnom poistení hodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme.
6. Poukázal pritom na argumentáciu účastníčky konania, ktorá argumentuje rozhodnutím Najvyššieho súdu SR 7So/138/2011, ktoré nie je možné na danú vec aplikovať a zároveň argumentoval žalovaný tým, že poukazovanie na rozsudky súdov SR nie je dôvodné, pretože tieto sa nevzťahujú na predmetnú vec. Pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok účastníčky konania možno v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR postupovať len podľa účinnej právnej úpravy. Nie je na mieste ani argumentácia účastníčky konania ohľadom diskriminácie, vzhľadom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.
7. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím sociálnej poisťovne ústredia zo dňa 31.08.2016 pod č. XXX XXX XXXX 0, pričom dôvodila v žalobe tým, že obidvoma rozhodnutiami tak žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu boli porušené jej práva a to tým, že bola zamietnutá jej žiadosť o priznanie starobného dôchodku aj keď splnila obidve zákonne podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok t. j. dosiahla dôchodkový vek a bola nepretržite poistená viac ako 10 rokov. Poukázala pritom na rozhodnutie žalovaného, ako aj na dôvody, ktoré sú uvedené v rozhodnutí a argumentovala ďalej tým, že celková doba poistenia podľa jej názoru nemôže byť posudzovaná u výsluhových dôchodcov odlišne. Odlišné posudzovanie celkovej doby poistenia spočíva v tom, že tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný u tých istých výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení do I. a II. pracovnej kategórie považuje za celkovú dobu poistenia aj dobu poistenia, ktorá im bola hodnotená pri priznaní výsluhových dôchodkov. U výsluhových dôchodcov, ktorí neboli zaradení do jednej z týchto kategórie postupuje opačne a to tak, že dobu, ktorá bola hodnotená pri priznaní výsluhového dôchodku od celkovej doby poistenia odpočítava. Z uvedeného vyplýva, že aj keď obaja výsluhoví dôchodcovia boli poistení rovnakú dobu, je im priznaný výsluhový dôchodok podľa rovnakého zákona, prístup žalovaného k posúdeniu tejto z hľadiska uplatneného nároku rozhodujúcej skutočnosti je nielen iný, ale aj diskriminujúci. Nie je možné odôvodniť tento postup poukazom na ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z.z.
8. Podľa žalobkyne právne posúdenie správnymi orgánmi je v rozpore s § 65 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože žalobkyňa dosiahla dôchodkový vek dňa 08.12.2005 a jej celková doba poistenia je 37 rokov a 227 dní, nie ako to uvádza žalovaný a prvostupňový správny orgán 3 roky a 302 dní. Žalovaný nemá žiadny právny ani vecný argument na svoje závery, že žalobkyňa nebola dôchodkovo poistená viac ako 10 rokov. Tento záver správnych orgánov vyvracia nakoniec aj osobný list dôchodkového poistenia, ktorý bol súčasťou rozhodnutia a v tomto je uvedené, že bez ohľadu na kategóriu činností boli až do účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. dôchodkovo poistení všetci výsluhoví dôchodcovia sociálnej poisťovni.
Zároveň poukázal na čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, podľa ktorého bolo potrebné krátiť alebo zastaviť za určitých podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená nepresahuje druhú dávku a tak rozhodnúť o peňažnej dávke sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť.
9. Argumentovala ďalej tým, že nemôže byť sporné, pretože je to preukázané, že žalobkyňa splnila obidve zákonné podmienky na priznanie starobného dôchodku, t. j. dosiahla dôchodkový vek a celkovo bola poistená viac ako 10 rokov. Zároveň poukázala na ustanovenie § 274, ako aj na ustálenú judikatúru a argumentovala ďalej tým, že dosiahla dôchodkový vek podľa § 65 ods. 1, 4 citovaného zákona. Ďalej poukázala na judikatúru Najvyššieho súdu SR, hlavne na obsah rozsudku 7So/138/2011, ďalej na rozsudok 10So/59/2014, v ktorých podľa žalobkyne sú vyvrátené závery žalovaného, že judikatúra je použiteľná len na výsluhových dôchodcov zaradených v I. a II. kategórii, pričom je potrebné zdôrazniť, že závery rozsudkov plne rešpektujú čl. 33 Dohovoru 128 a vykladajú vnútroštátne právne predpisy v súlade s nielen s týmto Dohovorom, ale aj Ústavou SR. Z postupu žalovaného aj prvostupňového orgánu vyplýva, že odmietajú rešpektovať uvedenú výkladovú prax. Ďalej žalobkyňa v závere žaloby poukázala na rozsudky NS SR, v ktorých bolo doteraz rozhodované v obdobných veciach o nároku na starobný dôchodok výsluhových dôchodcov.
10. Žalobkyňa ďalej argumentovala tým, že medzi žalovaným a žalobkyňou nie je sporné, či žalobkyni bol priznaný výsluhový dôchodok, ani to, či žalobkyňa dosiahla dôchodkový vek, ale je sporná celková doba dôchodkového poistenia, ktorý žalovaný posúdil v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré poukazovala žalobkyňa v žalobe, ako aj v rozpore s rozhodovacou praxou NS SR, pričom argumentovala citáciou rozsudkov NS SR. Ďalej citovala ustanovenie § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona a opätovne poukázala žalobkyňa na rozsudok NS SR 7So/138/2011. Na základe nesprávnej interpretácie právnych predpisov správne orgány odvodzujú záver, že obdobie služobného pomeru v rozsahu zakladajúcom nárok na starobný dôchodok v zmysle citovaných ustanovení nie je obdobím dôchodkového poistenia, preto pre nárok na starobný dôchodok ho nemožno hodnotiť. Tento záver žalovaného je podľa žalobkyne nesprávny, čo potvrdzuje aj uvedený rozsudok 7So/138/2011. Žalobkyňa považuje za preukázané, že správne orgány pri posudzovaní jej žiadosti o priznanie starobného dôchodku posudzovali v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré poukazuje v žalobe a preto vec neposúdili správne po skutkovej ani právnej stránke a preto navrhla obidve rozhodnutia správnych orgánov zrušiť.
11. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 02.02.2017 vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na skutkových a právnych argumentoch uvedených v rozhodnutí žalovaného a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.
12. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu, ako aj z podanej žaloby o odvolaní žalobkyne, ktoré obsahovalo identické dôvody, ako sú uvádzané v žalobe rozhodol žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 23.11.2016 pod č. XXX XXX XXXX 0 tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil odvolací orgán a odvolanie žalobkyne zamietol. Odvolací orgán pritom argumentoval, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredia o nepriznaní starobného dôchodku bolo vydané správne a v súlade so zákonom.
13. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že táto bola podaná a doručená krajskému súdu 20.12.2016, t. j. za účinnosti nového zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku, ktorého účinnosť nadobudol dňa 01.07.2016.
14. Rozhodnutia správnych orgánov boli vydané za účinnosti nového zákona č. 162/2015 Z.z. účinného od 01.07.2016 a preto správny súd postupoval v zmysle príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku.
15. V konaní vedenom pod sp. zn. 2Sa/23/2016 na Krajskom súde v Prešove preto správny súd postupoval s poukazom na ustanovenie § 23 ods. 2 písm. b) S.s.p. ako sudca, ktorý na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach, pričom medzi ne patrí aj predmetná žaloba.
16. V zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení je v tretej hlave druhého dielu upravený nárok na starobný dôchodok.
17. Ako vyplýva z ustanovenia § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
18. Z ustanovenia § 65 ods. 2 citovaného zákona vyplýva, že dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak (ustanovenie účinné od 01.08.2016).
19. S poukazom na obsah ustanovenia § 2 ods. 2 S.s.p., každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené, alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
20. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) S.s.p., na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.
21. Podľa § 5 ods. 2 S.s.p., konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.
22. Z vyššie citovaných príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku bezpochyby vyplýva, že správny súd je viazaný jednak zákonom č. 461/2003 Z.z., ako aj Ústavou SR a zákonmi, ktoré súvisia s preskúmavaním predmetných rozhodnutí správnych orgánov, ktorými rozhodovali správne orgány o nároku žalobkyne na starobný dôchodok.
23. Ako vyplýva z administratívneho spisu žalobkyňa žiadala o priznanie starobného dôchodku s poukazom na príslušné ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení účinného v čase podania žiadosti t. j. 07.07.2016 a žiadala o priznanie starobného dôchodku spätne od 21.06.2010.
24. Z ustanovenia § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
25. Podľa § 255 ods. 5 citovaného zákona sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak toto obdobie poistenec nezískal v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nebol mu priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok, alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom poistení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
26. Správny súd poukazuje na to, že po zohľadnení doby služby a ostatných vymeriavacích základov dosiahnutých počas výkonu služby na vznik nároku na dôchodkovú dávku a určenie sumy dôchodkovej dávky podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení je potrebné dôchodkovú dávku určiť jednoznačne v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor 128“), a to podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR uvedeného v rozhodnutí č. R 55/2011 zverejneného aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR. Z uvedeného vyplýva, že ak bol poistencovi priznaný výsluhový príspevok alebo výsluhový dôchodok čo potvrdzuje aj právny názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v rozsudku 9So/138/2011 z 22.08.2012, ktorý bezpochyby vyplýva z tohto rozhodnutia, že aj vtedy, ak by žalobkyňa nesplnila podmienky získania viac ako 15 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získala by túto potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme (t. j. v systéme zabezpečenia policajtov a vojakov), žalovaná mala povinnosť vykonať výpočet starobného dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia
v osobitnom poistnom systéme a dôchodok priznať poistencovi (žalobkyni) vo výške zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme.
27. Zároveň súd s poukazom na právny názor vyslovený NS SR v rozsudku 10So/59/2014 zo dňa 15.04.2015 poukazuje na to, že primerané je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia po novele zákona č. 328/2002 Z.z.), alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Uvedené hmotné zabezpečenie v starobe vyplýva aj z čl. 39 Ústavy SR.
28. Z právneho názoru obsiahnutého v citovanom rozsudku NS SR pod sp. zn. 10So/59/2014 bezpochyby vyplýva, že podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru, ktorý bol vyhlásený v Zbierke zákonov ČSSR pod č. 416/1991 Zb. a má charakter medzinárodnej zmluvy majúcej prednosť pred zákonom (čl. 154c Ústavy SR), ak má, alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená nepresahuje druhú dávku.
29. S poukazom na citované rozhodnutie správnym súdom vyššie pod č. R 55/2011 bolo v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 5/2011 uverejnené rozhodnutie NS SR 9So/214/2008 z 28.10.2009, v ktorom bola prejednávaná obdobná vec a v tomto vyjadril NS SR právny názor, že „Ak je príspevok za službu priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru a „pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok“. Z uvedeného vyplýva aj jednoznačný právny záver, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na určenie výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového dôchodku, pričom z čl. 33 ods. 2 Dohovoru vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok, tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku.
30. Podľa názoru správneho súdu prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný vydaním rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o starobný dôchodok (resp. prepočítania výšky starobného dôchodku) nerešpektovali uvedený citovaný judikát, ani rozhodnutia NS SR, v ktorých sa NS SR zaoberal obdobnými, resp. rovnakými prípadmi, akým je prípad žalobkyne a preto je súd toho názoru, že uvedené rozhodnutia boli vydané na základe nesprávneho právneho názoru správnych orgánov a preto ich bolo potrebné s poukazom na obsah ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p. zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
31. K uvedenému právnemu záveru dospel správny súd aj s poukazom na to, že už zo samotného rozhodnutia Colného riaditeľstva SR, Útvaru sociálneho zabezpečenia č. XXXXX/XXXX-XXXX-X z 26.04.2004 vyplýva tá skutočnosť, že žalobkyni ako účastníčke správneho konania bol priznaný podľa § 38 ods. 1 a § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. od 01.05.2004 výsluhový dôchodok, na účely ktorého jej bola zhodnotená doba sociálneho zabezpečenia (poistenia), výkonu štátnej služby ako colníčky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, do ktorého žalobkyňa prispievala. Uvedený osobitný systém bol na základe novely zákona č. 382/2002 Z.z. zmenený a príspevky, ktoré ďalej žalobkyňa platila boli odvádzané do všeobecného systému sociálneho zabezpečenia resp. poistenia, preto bolo potrebné, aby správne orgány práve s poukazom na uvedené skutočnosti, ako aj s poukazom na citovaný čl. 33 ods. 2 Dohovoru pristúpili u žalobkyni vzhľadom na splnené podmienky zákona č. 461/2003 Z.z. (výska dôchodkového veku 62 rokov, ako aj podmienky poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, ako aj to, že žalobkyni nebol priznaný predčasný starobný dôchodok, prípadne iný) a na
základe uvedenej judikatúry NS SR, ako aj článku 33 ods. 2 Dohovoru prepočet výšky starobného dôchodku u žalobkyni vykonali.
32. Uvedenými rozhodnutiami aj podľa názoru správneho súdu došlo k porušeniu práv žalobkyne tým, že správne orgány prijali nesprávny právny záver pri rozhodovaní o priznaní starobného dôchodku. Z uvedených skutočností preto vyplýva ďalší postup v danom konaní po zrušení samotného rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím sociálnej poisťovne ústredia a to v tom smere, že bude potrebné pri výpočte starobného dôchodku prihliadať na dobu poistenia získanú tak v osobitnom systéme poistenia, ako aj dobu získanú vo všeobecnom systéme poistenia.
33. V tomto znení je potrebné prihliadať jednak na rozhodnutie NS SR 7So/138/2011, v ktorom je argumentované hodnotením dôb poistenia, teda zamestnania pre dávky dôchodkového poistenia, ako už súd konštatoval v spojitosti s hodnotením doby poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, (zabezpečenia), ako aj v systéme osobitného poistenia sociálneho poistenia (zabezpečenia), ako aj s dôraznom na judikatúru NS SR, ktorá je v súčasnej dobe aplikovaná a to s poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu SR 10So/59/2014 z 15.04.2016, ako aj ďalšie uvádzané žalobkyňou v žalobe.
34. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto správny súd v danej veci zrušil rozhodnutie žalovaného vydané dňa 23.11.2016 pod č. XXX XXX XXXX 0 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím sociálnej poisťovne ústredia zo dňa 31.10.2016 pod č. XXX XXX XXXX 0 podľa § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p. z dôvodu nesprávneho právneho záveru prijatého správnymi orgánmi a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
35. S poukazom na citáciu vyššie uvedených rozhodnutí NS SR, ako aj s poukazom na obsah čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude, aby opätovne rozhodol o žiadosti žalobkyne o starobný dôchodok zo dňa 07.07.2016, ktorou žiadala žalobkyňa priznať starobný dôchodok odo dňa 21.06.2010. V tomto kontexte je potrebné vyporiadať sa aj s pôvodnou žiadosťou, ktorá bola podaná žalobkyňou v roku 2014, pričom je potrebné dbať na dodržanie lehoty troch rokov, v ktorej môže správny orgán rozhodnúť spätne o nároku na priznanie dávky žiadateľovi.
36. V tejto súvislosti súd poukazuje na tie skutočnosti, ktoré uviedol správny súd v odôvodnení predmetného rozsudku, ktorým právnym názorom je správny orgán viazaný vo svojom ďalšom konaní a rozhodnutí. V novom konaní a rozhodnutí je povinný žalovaný jednak sa riadiť právnym názorom správneho súdu, ako aj vyššie citovanými ustanoveniami zákonných noriem.
37. O náhrade trov konania správny súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 167 S.s.p., pričom žalobkyni, ktorá mala v konaní úspech priznal súd trovy konania, ktoré budú vyčíslené v uznesení vyššieho súdneho úradníka, ktorý rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.), a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.