Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_10C-78-2014.pdf
PDF · 99.36 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/78/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobkyne: G.. O. Q., R. L. Č.. XXXX/XX, XXX XX Bratislava proti žalovanej : G.. L. O., R. L. Č.. XXXX/XX, XXX XX Bratislava o náhradu škody, o náhradu nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a . Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 24.4.2014 žiadala, aby súd zaviazal žalovanú na náhradu škody v sume 320,- € spolu s príslušenstvom a na náhradu nemajetkovej ujmy pôvodne v sume 200,- € na tom skutkovom základe, že dňa19.4.2012 začali v byte žalobkyne zatekať steny v dvoch miestnostiach, ktoré aj páchli. Tento stav bol spôsobený, podľa tvrdení uvádzaných žalobkyňou v žalobe, v dôsledku zatečenia z bytu žalovanej, ktorý sa nachádza nad bytom žalobkyne, v ktorom žalovaná, spolu s priateľom, vykonávala stavebné úpravy. 2. Žalovaná súdu dňa 10.7.2014 doručila písomné vyjadrenie k žalobe v zmysle ktorého uviedla, že nárok žalobkyne neuznáva na tom skutkovom základe, že škoda na majetku žalobkyne nebola spôsobená konaním žalovanej. Žalovaná zároveň vo vyjadrení namietala, že žalobkyňa neopísala spôsob vzniku škody na jej majetku, zároveň uviedla, že vlastníčkou bytu sa stala v marci, resp. apríli 2012 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.3.2012. Žalovaná poukázala na zlý technický stav stupačiek - vodovodných prípojok v bytovom dome v ktorom sa obidva byty nachádzajú, v dôsledku ktorého vznikajú problémy v bytoch a uviedla, že tvrdená škoda žalobkyni vznikla v dôsledku tohto zlého technického stavu stupačiek. Žalovaná taktiež uviedla vo svojom písomnom vyjadrení, že vo vode sa nachádzajú nečistoty, ktoré aj žalovanej zabraňujú v užívaní bytu. Žalovaná opakovane zabezpečuje prečisťovanie vodovodných batérií, v ktorých sa čiastočky nečistôt nachádzajú. Žalovaná taktiež uviedla, že zatekanie do bytov a vznik plesní v bytoch môže byť spôsobený aj zlým technickým stavom bytového domu. Žalovaná taktiež poprela vznik nároku žalobkyne na náhradu nemajetkovej umy. Z vyjadrenia žalovanej vyplýva, že žalobkyňa neuviedla rozsah škody a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy nie je nárokom, ktorý by si žalobkyňa mohla uplatniť spolu s nárokom na náhradu škody. Žalobkyňa taktiež v žalobe nevyšpecifikovala po akú dobu mal trvať stav zásahu do jej práva na pokojné a bezproblémové užívanie bytu. 3. Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 22.6.2015 uviedla, že poškodenie stien v byte nedala odstrániť žiadnej stavebnej firme. Žalobkyňa zároveň uviedla, že vo vzťahu k žalovanej si bude uplatňovať nárok titulom nemajetkovej ujmy v sume 500,- € titulom porušenia jej práva na nerušené užívanie jej majetku. Žalobkyňa uviedla, že maľovky v byte v dôsledku zatečenia opadávajú, trúsia sa, padajú na vypratú bielizeň a bytové zariadenie a spôsobujú zaprášenie miestností. Zároveň žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že bude žiadať zmenu petitu žaloby tak, aby bola žalovaná zaviazaná titulom náhrady škody na zaplatenie sumy stavebnej firme, ktorá škodu na majetku žalobkyne bude odstraňovať.
4. Žalobkyňa bola uznesením č. k. 10C 78/2014-50 zo dňa 18.9.2015 vyzvaná na riadnu špecifikáciu petitu žaloby v kontexte s jej citovanou výpoveďou na pojednávaní konanom dňa 22.6.2015. Uznesenie bolo žalobkyni doručené dňa 13.10.2015. 5. Žalobkyňa súdu dňa 26.10.2016 doručila písomné podanie, v ktorom označila, že žalovaným v druhom rade by mal byť - E. L.na Č.. XX a zároveň bez bližšej špecifikácie, ktorý zo žalovaných by mal byť súdom zaviazaný na náhradu škody, podľa znaleckého dokazovania, ktorú by mal zaplatiť firme, ktorá bude na základe objednávky žalobkyne odstraňovať škodu. Druhú časť petitu žaloby žalobkyňa formulovala vo vzťahu k žalovanej G.. L. O., v zmysle ktorého mala byť žalovaná zaviazaná na zaplatenie sumy 500,- € titulom náhrady nemajetkovej ujmy bez určenia, komu túto sumu mala žalovaná zaplatiť. 6. Súd žalobkyňu opäť vyzval na odstránenie vád podania doručeného súdu dňa 26.10.2015 uznesením č.k. 10C 78/2014-53 zo dňa 18.11.2015, ktoré žalobkyni bolo doručené dňa 14.12.2015. 7. Súd uznesením č.k. 10C 78/2014-57 pripustil zmenu petitu žaloby tak, že žalovaná v prvom rade je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 500,- € titulom náhrady nemajetkovej ujmy, súd však na neodstránenie vád doplnenia žaloby nepripustil vstup Spoločenstva Krížna č.21, do konania a neprihliadol teda ani na formuláciu petitu prvej časti petitu návrhu formulovaného v podaní žalobkyne doručeného súdu dňa 26.10.2016, vzhľadom na obsah podania žalobkyne doručeného súdu dňa 30.12.2015, keďže vady prvej časti petitu neodstránila. 8. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky (§ 149 CSP). Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (§150 ods.1,2 CSP). Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (§151 ods.1,2 CSP). Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§154 CSP). Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§191 ods.1 CSP). Súd nevykonal dokazovanie za účelom zistenia rozsahu poškodenia majetku žalobkyne a za účelom zistenia subjektu, ktorý by za škodu zodpovedal. Súd konštatuje, že byt žalobkyne je poškodený v dôsledku zatečenia vodou, no žalobkyňa škodu neodstraňovala, nevyplatila žiadne finančné prostriedky fyzickej, resp. právnickej osobe, ktorá by vykonala stavebné úpravy za účelom odstránenia škody v byte žalobkyne. Žalobkyňa sa žalobou nedomáhala naturálnej reštitúcie od žalovanej tak, že by žalovaná odstránila škodu v byte žalobkyne zabezpečením vykonania stavebných prác za účelom uvedenia zatečených stien do pôvodného nepoškodeného stavu, rozsah ktorej mohol byť prípadne znalcom zisťovaný. Žalobkyňa žiadala nielen, aby znalec určil výšku škody, žiadala, aby znalec odborným zisťovaním - skúmaním, zistil kto za škodu zodpovedá. Úlohou znaleckého dokazovania je preveriť s odbornou spôsobilosťou skutkový stav opísaný stranou sporu a zistiť, či daný skutkový stav, tvrdený stranou sporu, mohol nastať stranou sporu písaným spôsobom a či strana sporu, od ktorej sa plnenie vyžaduje, svojim konaním škodu spôsobila. Žalobkyňa sa chcela domáhať nároku na náhradu škody aj voči spoločenstvu vlastníkov bytov, no v tomto smere žalobkyňa žalobu neopravila a súd uznesením č. k. 10C 78/2014-57 zo dňa 24.5.2016 rozhodol tak, že nepripustil vstup spoločenstva do konania. Žalobkyňa voči predmetnému uzneseniu nepodala riadny opravný prostriedok. 9. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania - aktuálne stranou sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo, aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. 10. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy
iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno- právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004) 11. Žalobkyňa v konaní nepredložila súdu žiadne prostriedky procesného útoku v tom smere, že by škoda na jej majetku skutočne vznikla vyplatením finančných prostriedkov titulom odstránenia poškodenia v jej byte . Žalobkyňa sa v konaní nedomáhala naturálnej reštitúcie škody v tom smere, že by súd zaviazal žalovanú, na jej náklady, škodu v byte žalobkyne odstrániť. 12. Žalobkyňa vo vzťahu k požadovanej finančnej náhrade titulom náhrady škody nepreukázala rozsah škody, taktiež nepreukázala, že vznik škody zavinila žalovaná a nepreukázala ani príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovanej a vznikom škody, keďže jednoznačne v konaní nepreukázala, že žalovaná svojim konaním zavinila pretečenie vody do bytu žalobkyne. 13. Podľa ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ )každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa ustanovenia § 420 ods. 2 OZ škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa ustanovenia § 442 ods. 3 OZ škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. 14. Pod pojmom "škoda" sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi. Môže ísť nielen o škodu na majetku, škodu na zdraví, škodu spôsobenú zamestnancom či zamestnávateľom na pracovisku, vrátane otázky pracovných úrazov, ale aj o škodu vzniknutú v podnikateľskom prostredí. 15. Náš právny poriadok rozlišuje dva druhy škody, ktoré sa uhrádzajú, a to skutočnú škodu a ušlý zisk. Skutočná škoda predstavuje ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na to, aby sa obnovil pôvodný stav. Ide o finančné náklady, ktoré boli vynaložené na odstránenie následkov spojených so vznikom škody. 16. Občiansky zákonník jednoznačne vymedzuje predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť súčasne vždy splnené, aby bolo možné domáhať sa svojho nároku na náhradu škody. Vo všeobecnosti rozlišujeme štyri predpoklady:
- porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon)
- vznik škody
- príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti vzniknutou škodou
- zavinenie toho, kto škodu spôsobil* 17. Pre dosiahnutie úspechu v súdnom konaní je potrebné preukázať všetky atribúty vzniku škody; a to porušenie právnej povinnosti žalovaného v konaní , vznik škody a jej výšku, taktiež, že medzi vzniknutou škodou a protiprávnym úkonom existuje príčinná súvislosť, čo zjednodušene znamená, že medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody je vzťah príčiny (protiprávne konanie) a následku (vzniknutá škoda). Navyše, k týmto predpokladom musí pristúpiť zavinenie škodcu, ktoré predstavuje vnútorný psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a spôsobenej škode 18. Pokiaľ ide o spôsob náhrady škody, tento závisí od viacerých faktorov, hoci samotný Občiansky zákonník uprednostňuje náhradu škody v peniazoch (tzv. relutárnu náhradu). Naturálna reštitúcia, teda uvedenie poškodenej veci do predošlého (pôvodného) stavu, je prípustná len vtedy, ak o to poškodený výslovne požiada a (súčasne), ak je to fyzicky možné a účelné. Ide najmä o prípady, ak opravu a obnovu veci možno vykonať alebo ak veci rovnakého druhu a tej istej akosti možno nahradiť novými. 19. Súd žalobu ako predčasne podanú zamietol, keďže v prejednávanej veci žalobkyňa nepreukázala súčasne všetky štyri podmienky vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu. Žalobkyňa si uplatňovala nárok na náhradu škody na subjektívnom princípe zavinenia škodcu. 20. V prípade subjektívneho princípu sa vyžaduje jednoznačné preukázanie zavinenia škodcu. Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka predstavuje všeobecnú úpravu zodpovednosti za škodu v občianskom práve. V zmysle uvedeného každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil. Subjektmi zodpovednosti za škodu sú tak fyzické, ako aj právnické osoby. Nahrádza sa skutočná škoda.
21. Žalobkyňa nepreukázala, že na svoje náklady škodu v byte odstraňovala. Teda nepreukázala, že jej majetok sa zmenšil vyplatením ceny opravy poškodených stien v jej byte. Nepreukázala, že škodu svojim protiprávnym, zavineným konaním výhradne spôsobila žalovaná a teda nemohla ani preukázať príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a konaním žalovanej. V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje ako priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a ako skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť, ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti .V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. 22. Súd žalobu ako predčasne podanú, vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody, zamietol, keďže pod pojmom škoda, v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Obč. zákonníka, sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac (4 M Cdo 23/2008 Najvyšší súd SR). Teda súd nemohol žalobkyni priznať nárok na náhradu škody, keďže neboli kumulatívne preukázané všetky predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej za vznik škody. Žalobkyňa súdu ani nemohla preukázať výšku skutočnej škody, keďže škodu na majetku neodstraňovala. V konaní o náhradu škody nie je možné len predpokladať výšku uplatneného nároku a takúto predpokladanú sumu priznať, mohlo by prísť v konečnom dôsledku k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane poškodeného - žalobkyne v konaní v prípade, že by jej bolo priznané vyššie finančné plnenie, ako by skutočne na odstránenie škody vynaložil. 23. Podľa ustanovenia § 13 ods.1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Podľa ustanovenia § 13 ods. 2 OZ pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa ustanovenia § 13 ods. 3 OZ výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. 24. Za nemajetkovú ujmu možno, vo všeobecnom chápaní, považovať akúkoľvek ujmu, ktorá pre poškodeného neznamená priamu stratu na majetku. Občiansky zákonník ustanovuje, že fyzická osoba má právo domáhať sa najmä:
- upustenia od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti (tzv. negatórna - zdržovacia žaloba) - účelom je dosiahnuť upustenie od neoprávneného konania, pričom podmienkou je, aby takýto zásah stále trval, resp. pokračoval alebo, aby existovala hrozba jeho opakovania.
- toho, aby sa tieto následky zásahov odstránili (tzv. reštitučná žaloba) - účelom je obnovenie stavu, ktorý existoval pred neoprávneným zásahom, pričom podmienkou je to, aby tieto následky bolo možné ešte odstrániť.
- toho, aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie (tzv. satisfakčná žaloba vo forme morálnej alebo finančnej satisfakcie) - použije sa vtedy, ak nepriaznivý následok neoprávneného zásahu už vznikol. 25. Výška náhrady nemajetkovej ujmy pevne stanovená nie je, závisí od konkrétneho prípadu, a je na rozhodnutí súdu, ako sa s ňou vysporiada s prihliadnutím na závažnosť ujmy a na okolnosti, za ktorých vznikla. Teda možno konštatovať, že výška náhrady sa neurčuje podľa objektívnych, pevne stanovených pravidiel, preto súdom priznaná náhrada za porušenie toho istého práva za porovnateľných
okolností môže mať rôznu výšku, pričom Občiansky zákonník minimálnu a maximálnu výšku náhrady nešpecifikuje. 26. Ako pri náhrade škody, tak aj pri náhrade nemajetkovej ujmy musia byť splnené súčasne predpoklady vzniku zodpovednosti, a to:
- zásah, ktorý je spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu (nemusí ísť o konkrétne porušenie, postačuje ohrozenie práv),
- vznik nemajetkovej ujmy,
- príčinná súvislosť medzi zásahom a vznikom nemajetkovej ujmy,
- zavinenie.
27. Nemajetkovú ujmu je možné iba pociťovať, musí však ísť o ujmu závažnú, pričom k tomu, aby náhrada bola priznaná, je potreba skúmania toho, či danú ujmu v tej istej situácii alebo spoločenskom postavení by vnímala aj každá iná fyzická osoba. 28. K vzniku takejto nemajetkovej ujmy dochádza konaním, ktoré sa prejavuje ako ohrozenie alebo porušenie určitých právnych povinností a takéto konanie má priamy dopad na spôsob a kvalitu života poškodeného.
29. Súd žalobu zamietol aj vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorej náhrady sa žalobkyňa vo vzťahu k žalovanej domáhala z dôvodu, že pri priznaní tohto nároku taktiež musí byť bez pochyby preukázaná existencia protiprávneho zásahu, spôsobilosť zásahu vyvolať nemajetkovú ujmu, taktiež musí byť bezpochyby preukázaný vznik nemajetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi zásahom a vznikom nemajetkovej ujmy, ako aj zavinenie. 30. Žalobkyňa v konaní nepredložila súdu žiadne prostriedky dôkazného útoku na preukázanie vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo vzťahu k žalovanej. Žalobkyňa v konaní jednoznačne nepreukázala existenciu protiprávneho zásahu, taktiež nepreukázala, že by žalovaná zavineným protiprávnym konaním zasiahla do jej práv na nerušené užívanie jej bytu. Keďže žalobkyňa nepreukázala vyššie uvedené atribúty vzniku nároku na priznanie nemajetkovej ujmy nemohla žalobkyňa preukázať príčinnú súvislosť medzi vznikom nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a protiprávnym konaním žalovanej. Z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala vyššie uvedené podmienky vzniku nároku na priznanie nemajetkovej ujmy, súd z dôvodu hospodárnosti v konaní nevykonal dokazovanie za účelom zistenia opodstatnenia žalovanej sumy na náhradu nemajetkovej ujmy. 31. Podľa ustanovenia § 218 ods.1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. Podľa ustanovenia § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 32. Súd žalovanej, aj napriek tomu, že v konaní mala plný úspech, nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni z dôvodu, že žalovanej trovy konania v súvislosti s prejednávanou vecou nevznikli.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).