Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-4C/283/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno sudcom JUDr. Ondrejom Kekeňákom, PhD., v právnej veci žalobcu I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, J., zast. JUDr. Stanislav Rešutík, advokát so sídlom AK Nám. M. R. Štefánika 11, Brezno proti žalovanému M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, C., zast. JUDr. Vladimír Rybovič, AK so sídlom Nám. Štefana Moyzesa 4, Banská Bystrica, o zaplatene 1 550,- Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1 550,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 100,- Eur od 26.09.2009 do 01.11.2009, s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 750,- Eur od 02.11.2009 do 06.01.2010, s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 550,- Eur od 07.01.2010 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou dňa 29.05.2013 sa žalobca domáha, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu vo výške 1 550,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 100,- Eur od 26.09.2009 do 01.11.2009, s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 750,- Eur od 02.11.2009 do 06.01.2010 a s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 07.01.2010 až do zaplatenia. Súčasne sa domáha priznania náhrady trov konania spočívajúcich v súdnom poplatku zaplatenom za žalobu a v trovách právneho zastúpenia.

2. V žalobe v podstate uviedol, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel so žalovaným dohodu o odpredaji a splátkach, predmetom ktorej boli mreže na predajni na L. I. V. č. X v J. v hodnote 1 000,- Eur, alarm v tej istej predajni v hodnote 1 000,- Eur a svetelná reklama v tej istej predajni v hodnote 533,- Eur. So žalovaným sa dohodol na mesačných splátkach vo výške 844,- Eur rozložených na obdobie troch kalendárnych mesiacov. Dôvodil, že zo strany žalovaného táto dohoda nebola splnená ani len sčasti, a preto spolu so žalovaným uzavrel dňa XX.XX.XXXX dohodu o urovnaní, podľa ktorej v zmysle čl. II. bod 1 žalovaný uznal čo do dôvodu a výšky dlh v sume 2 100,- Eur a zaviazal sa ho zaplatiť žalobcovi v splátkach počínajúc mesiacom september 2009, zročných vždy do 25.-teho dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci, po 350,- Eur mesačne, a to až do úplného zaplatenia dlhu. Písomným uznaním dlhu žalovaného čo do dôvodu a výšky začala plynúť nová 10 ročná premlčacia lehota od 11.09.2009 podľa ust. § 110 ods. 1 Obč. zákonníka. Žalovaný voči nemu splnil svoj peňažný záväzok iba sčasti, keď mu dňa 02.11.2009 uhradil sumu 350,- Eur a dňa 07.01.2010 uhradil 200,- Eur. Poukázal na to, že napriek viacerým výzvam (naposledy písomnej výzve zo dňa 17.08.2012), žalovaný vo zvyšnej časti svoj záväzok nesplnil. Žalovanému tak ostáva zaplatiť mu ešte sumu 1 550,- Eur, ktorú mu ani ku dňu podania žaloby na súd nezaplatil. Z dôvodu omeškania žalovaného s peňažným plnením si žalobca uplatnil voči

žalovanému aj úroky z omeškania z nezaplatených súm v zmysle ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka, a to vo výške 9 % ročne podľa právnych predpisov účinných do 31.01.2013 podľa ust. § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov tak, ako je uvedené v petite podanej žaloby.

3. Žalobca zaplatil spolu so žalobou súdny poplatok za žalobu vo výške 93,- Eur.

4. Žalobca priložil k žalobe listinné doklady, a to dohodu o odpredaji a splátkach zo dňa XX.XX.XXXX, dohodu o urovnaní podľa § 585 Obč. zákonníka zo dňa XX.XX.XXXX, výpis zo svojho účtu vedeného v ČSOB, č. ú. : XXXXX-XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 31.12.2009 a 22.01.2010, ako aj výzvu na úhradu dlhu zo dňa 17.08.2012.

5. Na základe výzvy súdu žalobca doplnil svoju pôvodne podanú žalobu tak, že presne konkretizoval výšku úrokov z omeškania, ktoré žiadal zaplatiť od žalovaného zo sumy 1 550,- Eur od 07.01.2010 až do zaplatenia, a to 9 % ročne. V ostatnej časti doplnenej žaloby, ktorá bola súdu doručená dňa 26.06.2013, zotrval na tvrdeniach pôvodne uvedených v žalobe podanej na tunajšom súde dňa 29.05.2013.

6. Súd vydal v predmetnej veci platobný rozkaz č.k 3Ro/380/2013-18 zo dňa 02.07.2013 pod, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote písomne odôvodnený odpor. V odpore uviedol, že nárok uplatnený v žalobe neuznáva. Poukázal na to, že žalobca opiera svoj návrh o dohodu o odpredaji a splátkach zo dňa XX.XX.XXXX, pričom dlh mal vzniknúť z dôvodu, že neuhradil žalobcovi kúpnu cenu za predaj mreží a alarmu na predajni v J., L. I. V.. Ako nájomca mal v tom čase uzavretú zmluvu o nájme nebytových priestorov s prenajímateľmi G. T. a C. T.. Prenajaté priestory prevzal s namontovanými mrežami na oknách. Vlastník budovy G. T. ho upozornil, že nie je povinný odkúpiť majetok, ktorý je zabudovaný na predmete nájmu predošlým nájomcom. Žalobca mu nepredložil žiadny doklad, že predávané hnuteľné veci sú jeho vlastníctvom a môže mu ich predať. Poukázal osobitne na skutočnosť, že alarm a okenné mreže sú stále namontované na objekte, vlastníkmi ktorého sú G. T. a C. T.. A. priestory užíval na základe zmluvy o nájme nebytových priestoroch do XX.XX.XXXX. Dôvodil, že podľa jeho názoru nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, pretože na neho nebolo prevedené vlastnícke právo k hnuteľným veciam a žalobca mu ani neodovzdal žiadne doklady potrebné na užívanie hnuteľných vecí a zavedenie ich ako hnuteľného majetku do účtovníctva. Poukázal na ust. § 409, 411 a 417 Obch. zákonníka a uviedol, že dohodu o urovnaní zo dňa 10.09.2009 uzavrel pod nátlakom. Podľa jeho názoru je nemorálna a je v rozpore s dobrými mravmi, aby platil za to, čo nevlastní a k čomu nemá prístup. Z vyššie uvedených dôvodov považuje žalobu žalobcu za nedôvodnú. Preto navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania.

7. Žalovaný zaslal súdu dňa 16.08.2013 zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa XX.XX.XXXX.

8. Žalovaný zaplatil na účet tunajšieho súdu dňa 16.09.2013 súdny poplatok za odpor podaný proti platobnému rozkazu vo výške 93,- Eur.

9. Žalobca sa písomným podaním doručeným súdu 18.09.2013 vyjadril k odporu tak, že naďalej zotrval na podanej žalobe v plnom rozsahu. Poukázal na to, že dohoda o urovnaní zo dňa XX.XX.XXXX bola uzavretá medzi ním a žalovaným v advokátskej kancelárii JUDr. Petra Šramka v Brezne, Moyzesova č. 12. Podľa poslednej vety tejto dohody „bola uzavretá slobodne a vážne“. Preto tvrdenie žalovaného, že dohoda bola uzavretá pod nátlakom odmieta. Za irelevantné tiež považuje vyjadrenie žalovaného poukazujúce na zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa XX.XX.XXXX, pretože predmetom konania je zaplatenie kúpnej ceny vo väzbe na uznanie dlhu žalovaného a nie nájom nebytových priestorov. Nadobudnutie vlastníckeho práva k hnuteľným veciam možno aj spôsobom tzv. traditio brevi manu, preto uvádzanie ustanovení Obchodného zákonníka nemá žiadny vplyv na zbavenie sa záväzku žalovaného, pretože všetky hnuteľné veci mal žalovaný ihneď k dispozícii a mohol ich aj riadne užívať. Tvrdenia žalovaného sú iba jeho subjektívnymi tvrdeniami s absenciou dôkazného prostriedku smerujúce k snahe vyhnúť sa splneniu záväzku.

10. Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na 09.12.2013, na ktoré predvolal strany sporu. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu pri výsluchu na pojednávaní dňa 09.12.2013 zotrval na podanej žalobe v plnom rozsahu. V podstate uviedol, že tým, že účastníci uzavreli dňa XX.XX.XXXX dohodu o urovnaní podľa § 585 Obč. zákonníka, spôsobili vznik dvoch zásadných právnych následkov. V prvom rade touto dohodou o urovnaní modifikovali svoj pôvodný dlh tak, že žalovaný sa zaviazal,

že zaplatí žalobcovi sumu 2 100,- Eur v mesačných splátkach počínajúc mesiacom september 2009 zročných vždy do 25.-teho dňa príslušného kalendárneho mesiaca po 350,- Eur až do úplného zaplatenia. Druhý významný právny následok je ten, že dohodou založili vyvrátiteľnú právu domnienku, a síce, že dlh v čase jeho uznania trval. Táto skutočnosť výrazne posilňuje postavenie žalobcu v konaní, pretože nemusí preukazovať, že dlh existoval a nemusí preukazovať ani jeho výšku. Žalovaný má možnosť preukázať relevantnými dôkazmi, že k splneniu dlhu z jeho strany došlo, alebo že dlh zanikol inak, čo sa mu však preukázať nepodarilo. Uznanie dlhu má aj ten následok, že začala plynúť nová premlčacia desať ročná lehota podľa ust. § 110 ods. 1 Obč. zákonníka. Vyjadrenia žalovaného, ktorými poukazuje na príslušné ustanovenia Obch. zákonníka považuje za irelevantné, nemajúce vzťah k skutočnostiam, ktoré je potrebné dokazovať v konaní. Rovnako považuje za absolútne nepravdivé a irelevantné tvrdenie, že dohodu mal žalovaný podpísať pod nátlakom. V tej súvislosti poukázal na to, že advokát, u ktorého bola dohoda o urovnaní uzavretá bol zvolený a určený práve žalovaným. Žalovaný splnil svoj dlh žalobcovi iba v časti, keď mu zaplatil sumu 350,- a 200,- Eur, teda spolu 550, -Eur.

11. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na svoje písomné vyjadrenie uvedené v odpore proti platobnému rozkazu. Na základe dohody o odpredaji a splátkach zo dňa XX.XX.XXXX a dohody o urovnaní zo dňa XX.XX.XXXX nie je zrejmé, či účastníci uzavreli tieto právne úkony ako fyzické osoby, resp. ako podnikatelia. Poukázal na to, že mreže a alarm, ktoré boli predmetom dohody o odpredaji a splátkach, boli vmontované do nehnuteľnosti, ktoré mal žalovaný v tom čase v prenájme, a pred ním ju mal v prenájme žalobca. Jediná hnuteľná vec je svetelná reklama, ktorá bola ohodnotená na základe dohody o odpredaji a splátkach na 533,- Eur. Z výpisov z účtu žalobcu vyplýva, že mu boli žalovaným uhradené sumy 350,- a 200,- Eur, teda možno predpokladať, že finančná položka za svetelnú reklamu žalobcovi reálne zaplatená bola.

12. Žalobca pri výsluchu uviedol, že v priestoroch na L. I. V. v J. vykonával do konca tretieho mesiaca roku 2009 podnikateľskú činnosť s firmou AKTON Elektro, ktorú viedol ako živnostník s prideleným IČO. Ide o obchod s elektronikou. Uvedené priestory mal v prenájme od p. T., pričom nevedel presne uviesť odkedy. S pánom T. mal riadne uzavretú písomnú zmluvu o prenájme týchto priestorov. Časom však tieto priestory nespĺňali jeho požiadavky, pretože potreboval na svoje podnikanie väčšie priestory, a preto niekedy vo februári 2009 prišiel za ním žalovaný spolu so svojou manželkou. Povedali mu, že majú záujem v týchto priestoroch predávať oblečenie. Priestory si pozreli, páčili sa im. Preto navrhol, že v prípade, ak majú záujem o tieto priestory, môže im ponechať v týchto priestoroch veci, a to mreže, alarm a svetelnú reklamu. Mal vedomosť o tom, že žalovaný je podnikateľ. Navrhol mu preto, že vyššie uvedené veci, ktoré on predtým zabezpečil do priestorov, ktoré mal prenajaté od p. T., mu predá za dohodnutú cenu na základe dohody o splátkach v počte troch splátok vo výške 844,- Eur za jednu splátku. Tieto veci, teda mreže, alarm a svetelnú reklamu, ktoré boli predmetom dohody o odpredaji a splátkach, predtým on osobne osadil do priestorov, ktoré mal prenajaté od p. T. na výkon svojej podnikateľskej činnosti. Túto záležitosť samozrejme konzultoval aj s majiteľom prenajatých priestorov pánom T., ktorý mu povedal, že ak mu to tak vyhovuje, nech mreže, alarm a svetelnú reklamu na týchto priestoroch osadí. Nemal skrátka voči tomu žiadne námietky. Nenamietal nič ani proti tomu, že tieto veci ostanú na jeho priestoroch osadené aj potom, ako on ukončí dohodu o prenájme. Vzhľadom na to, že obidvom stranám, teda aj jemu aj žalovanému, vyhovoval odpredaj týchto vecí, dohodol sa s žalovaným na predaji týchto vecí v zmysle dohody o odpredaji a splátkach zo dňa XX.XX.XXXX. Predložil faktúru na sumu 30 940,- Sk vyhotovenú spoločnosťou Slovakoreal, s.r.o., ktorá sa týka mreží, ďalej faktúru na 35 105,- Sk vystavenú firmou Slovakoreal s.r.o., ktorá sa tak isto týka mreží, faktúru a pokladničný doklad č. XXX zo dňa 21.06.2006 vystavené firmou Shark v Banskej Bystrici, ktorá sa týka počítača, ktorý bol viazaný na alarm - kamerový systém, ako aj faktúru vystavenú firmou Signal Centrum, s.r.o. so sídlom Brezno, na sumu 51 440,- Sk, ktorá sa týka samotného alarmu a kamerového systému.

13. Poukázal tiež na to, že žalovaný s kúpou vyššie uvedených vecí, teda mreží, alarmu a svetelnej reklamy súhlasil. Doplnil, že podľa jeho názoru bol priestor, v ktorom vykonával podnikateľskú činnosť, osadenými mrežami zabezpečený dostatočne. Na poschodí priestorov bol situovaný snímač, ktorý snímal pohyb, resp. reagoval na teplo. Vrchné okno nebolo potrebné zabezpečiť mrežami. Ohľadom svetelnej reklamy uviedol, že bola umiestnená pred predajňou, aby bola viditeľná v pasáži presahujúcej aj na námestie. Bola prelepená nálepkou s názvom jeho firmy AKTON Elektro, ktorá však bola odnímateľná, a teda žalovaný si mohol nalepiť na túto svetelnú reklamu svoje vlastné podnikateľské logo.

14. Žalobca poukázal na predložené faktúry a dôvodil, že suma, za ktorú predal žalovanému vyššie uvedené veci, je nižšia ako reálne náklady, ktoré vynaložil na zabezpečenie prenajatých priestorov zamrežovaním, zabezpečením alarmom a osadením svetelnej reklamy. Žalovaný so svojou manželkou vyslovene súhlasili s kúpením vyššie uvedených vecí a nemali voči tomu žiadne námietky. Na základe dobrých vzťahov, keďže si vzájomne aj potykali, im dokonca v predajni nechal hifi vežu - zvukový mikrosystém. Za túto vec od nich doposiaľ nevidel ani korunu.

15. Doplnil, že po uzavretí dohody o predaji a splátkach kontaktoval p. G., ktorý má oficiálne registrovanú firmu v Banskej Bystrici, ktorá sa zaoberá vymáhaním dlhov. Pracovník tejto firmy pravdepodobne navštívil žalovaného za účelom splnenia jeho dlhu. Odmietol tvrdenia, že dohoda o urovnaní uzavretá v advokátskej kancelárii JUDr. Šramka v Brezne bola urobená pod nátlakom. JUDr. Šramko mu oznámil, že ho navštívil žalovaný, ktorému vysvetlil danú situáciu a navrhol mu, aby bola podpísaná dohoda o urovnaní. Pravdepodobne na základe žiadosti žalovaného boli splátky a ich výška určená na sumu 350,- Eur mesačne až do úplného zaplatenia. Napriek tejto dohode mu žalovaný z celkovej sumy poslal dňa 02.11.2009 iba 350,- Eur a dňa 07.01.2010 sumu 200,-Eur. Okrem týchto peňazí mu žalovaný nič nezaplatil.

16. Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný mal dostatok času preštudovať si zmluvu o odpredaji a splátkach; podpísal ju až potom, ako si ju prečítal. Vedel teda dobre, čo podpisuje. Alarm bol namontovaný firmou Signal Centrum, ktorá bežne chodí montovať alarmy po celom Slovensku, teda na vykonávanie montáže alarmov je autorizovaná. Žalovanému bol predložený aj hrubý manuál týkajúci sa postupu inštalácie a obsluhy alarmu.

17. Záverom dôvodil, že všetky veci, ktoré od neho kúpil žalovaný, teda mreže, alarm a svetelná reklama, sa nepovažujú za stavebné úpravy, pretože všetky tieto tri veci sú demontovateľné a žalovaný ich kúpil na základe svojej slobodne prejavenej vôle, o čom svedčí uzavretá dohoda o odpredaji a splátkach.

18. Žalovaný pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že s p. T. uzavrel dňa XX.XX.XXXX zmluvu o prenájme priestorov, v ktorých vykonával podnikateľskú činnosť. Zmluva nadobudla účinnosť dňa 01.03.2009. V uvedených priestoroch podnikal v rámci predaja šatstva, tzv. secondhandu ako SZČO. Priestory mal obhliadnuté už v januári 2009, o čom napokon svedčí aj dohoda, ktorú mal podpísanú s p. T.. Žalobca mu povedal, že v tejto oblasti mesta Brezna sa často kradne, preto dohodu o odpredaji a splátkach vecí - mreží, alarmu a svetelnej reklamy podpísal. Dohodu o urovnaní dlhu, ako aj dohodu o odpredaji a splátkach však podpísal, lebo k podpisu bol donútený. Ako podnikateľ prišiel do nových priestorov a nevedel, čo ho môže čakať. Preto tieto dohody s žalobcom podpísal. Pri podpise nebol ani riadny čas na premyslenie si celej záležitosti. Žalobca jednoducho prišiel za ním s dohodou o odpredaji a splátkach, povedal mu že to treba podpísať, a preto to aj podpísal. Aj keby tieto veci patrili jemu, nikdy by si ich reálne nemohol vziať, pretože mreže by musel odmontovať rozbrusovačkou a došlo by tak k poškodeniu omietok a steny. Alarm so skrinkou bol zabudovaný v stene a keď by ho chcel vybrať, musel by poškodiť a vybúrať aj časť steny. Tak isto vedenie alarmu bolo zabudované v stene.

19. Na otázku súdu uviedol, že žalobcovi zaplatil dňa 02.11.2009 sumu 350,- Eur a dňa 07.01.2010 mu zaplatil 200,- Eur za svetelnú reklamu. Túto považoval za potrebnú, aby aj v noci bolo vidieť, že v uvedených priestoroch sa predáva oblečenie tzv. „secondhand“. Poukázal na to, že svetelná reklama bola nainštalovaná takým spôsobom, že elektrické vedenie ohrozovalo život okoloidúcich osôb.

20. Súd pojednávanie odročil na 03.03.2014 za účelom doplnenia dokazovania.

21. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 18.12.2013 súdu predložil listinné doklady, a to zmluvu o nájme nebytových priestorov, dohodu o zániku zmluvy, faktúru č. XXXXVXXX, faktúru č. XXXXVXXX, faktúru č. XXXXXX a dodací - záručný list spolu s pokladničným blokom.

22. Žalobca súdu dňa 18.02.2014 oznámil, že ako svedkyňu navrhuje vypočuť B. C..

23. Súd na pojednávaní dňa 03.03.2014 vypočul svedka G. T., svedkyňu S. O. a B. C..

24. Svedok G. T. uviedol, že v priestoroch, ktoré patria jemu podnikal v predchádzajúcej dobe žalobca. Sú tam nejaké veci, ktoré žalobca predal žalovanému, ktorý mu povedal, že vie o aké veci ide, že s I.

(žalobcom) to už vybavil. Do celej tejto záležitosti sa preto nestaral. V jeho priestoroch následne potom, ako prenájom ukončil žalobca, začal vykonávať podnikateľskú činnosť žalovaný. Žalobcovi v čase, v ktorom vykonával v jeho priestoroch svoju podnikateľskú činnosť, povolil namontovať do priestorov mreže, svetelnú reklamu a alarm. Uvedené veci mu povolil namontovať do svojich priestorov aj z dôvodu, že v týchto priestoroch žalobca podnikal, potreboval si preto zabezpečiť priestory v záujme ochrany svojej podnikateľskej činnosti. So žalobcom sa dohodli, že potom, ako ukončí podnikateľskú činnosť v jeho priestoroch, zoberie si odtiaľ svetelnú reklamu a alarm. Keďže mreže boli zabudované napevno, dohodli sa, že v prípade ukončenia podnikateľskej činnosti žalobca nebude mať nárok na odškodnenie za mreže.

25. Žalobca ako podnikateľ vykonával v jeho priestoroch podnikateľskú činnosť na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej dňa XX.XX.XXXX. Osobne uzavrel zmluvu so žalovaným ako nájomcom jeho priestorov dňa XX.XX.XXXX. Jeho nájomný vzťah s žalobcom bol ukončený dňa 07.01.2009 ku dňu 28.02.2009. Zmluva s žalovaným bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX s tým, že nadobudla účinnosť dňa 01.03.2009; bola uzavretá na dobu neurčitú s trojmesačnou výpovednou lehotou. Nepamätá si presne, kedy reálne začal žalovaný užívať nebytové priestory, avšak mohlo to byť ku dňu zániku nájomného vzťahu so žalobcom, teda ku koncu februára 2009. Podľa jeho názoru mreže patria jemu, pretože sú súčasťou stavby. Zabezpečovacie zariadenie - alarm, ako aj reklamná tabuľa, patria žalobcovi. S montážou alarmu to bolo tak, že nechal v stenách poťahať trúbky, do ktorých si žalobca namontoval drôty a poťahal si po stenách tzv. čidlá. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či alarm sa stal alebo nestal súčasťou stavby.

26. Svedkyňa S. O., manželka žalovaného, pri výpovedi uviedla, že žalobca ich podrazil. Zneužil ich priateľstvo tým spôsobom, že podmieňoval vstup do priestorov, ktoré mali spolu s manželom od 01.03.2009 v prenájme od p. T. tým, že od neho odkúpia mreže. Celú situáciu im vykresľoval tým spôsobom, že v meste Brezno je žiaduce, aby mali na predajni mreže. V podstate tiež majiteľ priestorov p. T. tlačil do toho tým spôsobom, že im povedal, že ak zmluvu o prenájme nepodpíšu, tak má ďalšieho záujemcu, s ktorým môže zmluvu podpísať. Podľa jej názoru mreže osadené na budove, v ktorej vykonávali podnikateľskú činnosť, patria p. T.. Zmluvu podpísali z dôvodu, že s žalobcom ani s p. T. nebola možná žiadna komunikácia. P. T. im neustále vravel, že jeho sa to netýka, nech si to vyriešia s žalobcom. Priestory pariace p. T. užívali spolu s manželom približne dva roky. Približne po roku začali zvažovať prenájom iných priestorov, keďže žalobca im stále robil iba problémy. Počas obdobia dvoch rokov užívali aj mreže, ktoré im však viac prekážali, pretože kvôli nim bol problém umyť okná. Žalobca na nich napokon poslal vymáhačov dlhov, preto spolu s manželom vyhľadali advokáta JUDr. Petra Šramka. Keď prišli k JUDr. Šramkovi, tento už vedel o čo ide; volal p. C., ktorý mu povolil vzhľadom na to, že žalovaný bol ochotný túto dohodu podpísať, zníženie kúpnej ceny. Všetko to prebehlo rýchlo, pričom žalovaný (jej manžel) vlastne ani nevedel čo podpisuje. Až potom ako odišli od JUDr. Šramka, prečítali si dohodu o urovnaní a zistili, čo podpísali. Žalovaný reálne prebral priestory od p. T. až dňa 04.03.2009. Skôr to nebolo možné, pretože do 04.03.2009 mal tieto priestory obsadené p. C.. Aj keď sa tam nasťahovali, p. C. nechal za sebou neporiadok, dve noci museli maľovať, pričom už 11.03.2009 mali otvárať prevádzku a do tohto termínu museli všetko stihnúť. Alarm, ktorý tam nechal žalobca, reálne ani nevyužívali z dôvodu, že zistili, že musia byť priamo prítomní v prevádzke, a nie sedieť kdesi pri počítači. Svetelná reklama bola zatečená vodou; došlo dokonca k tomu, že pracovníka pri výmene fólie na tejto reklame kopol elektrický prúd. Na túto skutočnosť upozornila p. T. ako majiteľa priestorov, ktorý s tým však nič nerobil.

27. Svedkyňa B. C., sestra žalobcu uviedla, že v jeho prevádzka pracovala, keď podnikal v podnikateľských priestoroch, ktoré mal prenajaté od p. T.. Na týchto priestoroch, teda na budove boli mreže, v priestoroch bol alarm a počítač, bol tam tiež nový mikrosystém. Alarm a mreže boli namontované z dôvodu, že bolo nebezpečenstvo vzniku krádeže, keďže v zadných priestoroch, v ktorých jej brat v tom čase podnikal, bol výkup kovov - šrotu, a teda bolo možné, že odtiaľ do priestorov môže niekto vniknúť. Uviedla, že žalovaný vyslovene súhlasil, že od žalobcu kúpi mreže, alarm a svetelnú reklamu. Bol oboznámený so stavom týchto vecí. Bola osobne prítomná pri podpisovaní dohody o odpredaji a splátkach týkajúcich sa mreží, svetelnej reklamy a alarmu. Obsah dohody sama spisovala. Pozná aj obsah dohody o urovnaní a myslí si, že účastníci sa na tom dohodli. Poprela, že by žalobca niekedy nútil žalovaného, aby s ním podpisoval takúto dohodu. Naisto môže povedal, že žalobca žalovanému neodovzdal prenajaté priestory neskôr, ako bolo dohodnuté.

28. Žalobca záverom poukázal na to, že mreže namontoval na priestory patriace p. T. takým spôsobom, že boli demontovateľné. Dohodol sa s ním tak, že pri odchode ich môže premontovať. Demontáž mreží bola pomerne jednoduchá, pretože všetky mreže (okrem jedných mreží) boli namontované iba na konštrukciu okien. Po vybratí mreží by sa dali diery, v ktorých boli zamontované skrutky, zatmeliť. Jediné mreže, ktoré boli na budove patriacej p. T. montované iným spôsobom ako prevŕtaním cez drevená okná, boli mreže na balkóne na 2. poschodí, ktoré boli zamontované tak, že šrouba bola namontovaná krížom kolmo na stenu, avšak aj táto sa dala vybrať. Na druhom konci bola totiž zachytená pevne na kovový rám a aj v tomto prípade by sa diery, ktoré by ostali po šroubách dali zatmeliť. Poukázal na to, že mreže nie sú pevnou súčasťou stavby, lebo na ich osadenie, resp. odmontovanie nepotrebuje žiadne stavebné povolenie. Tým, že na budovu p. T. osadil mreže, jeho stavbu vlastne zhodnotil. Preto zotrval na podanom návrhu v plnom rozsahu. Žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu žalovanú istinu spolu s príslušenstvom a súčasne, aby mu súd priznal náhradu trov konania. Poukázal na to, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by bol k podpísaniu dohody o odpredaj a splátkach a dohody o urovnaní nejakým spôsobom prinútený.

29. Žalovaný záverom uviedol, že hodnota vecí uvedených v dohode o odpredaji a splátkach nezodpovedá reálnej hodnote veci, ktorú mali v čase uzavretia dohody. Dohoda o urovnaní nespĺňa všetky náležitosti zákona a podľa jeho názoru je nulitná. Nárok uplatnený podaným návrhom je podľa jeho právneho názoru premlčaný. Dohoda o urovnaní bola z jeho strany uzavretá v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok. Bola urobená pod nátlakom zo strany vymáhača dlhov, ktorého na neho poslal práve žalobca.

30. Rozsudkom č.k. 4C/283/2013-75 zo dňa 03.03.2014 súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi 1 550,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 100,- Eur od 26.09.2009 do 01.11.2009, s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 750,- Eur od 02.11.2009 do 06.01.2010 a s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 550,- Eur od 07.01.2010 až do zaplatenia, ako aj nahradiť žalobcovi trovy konania spočívajúce v súdnom poplatku zaplatenom za žalobu vo výške 93,- Eur a v trovách právneho zastúpenia žalobcu vo výške 396,13 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

31. Podaním doručeným súdu dňa 14.07.2014 podal žalovaný odvolanie proti rozsudku č.k. 4C/283/2013-75 zo dňa 03.03.2014. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie podal podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. e) - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, písm. h) - súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. - rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prvostupňový súd sa nevysporiadal s otázkou, či v danej veci sa jedná o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah, aj keď sa v dohode o odpredaji a splátkach a v dohode o urovnaní neuvádzajú identifikačné čísla účastníkov a nie sú označení ako podnikateľské subjekty, avšak mreže, alarm a svetelná reklama boli objednané navrhovateľom ako podnikateľom a tieto veci boli zabudované do nehnuteľnosti, ktorú na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov užíval na podnikateľské účely žalobca a neskôr žalovaný ako podnikateľ. V odôvodnení rozhodnutia súd nereagoval nijakým spôsobom na námietku žalovaného týkajúcu sa skutočnosti, že mreže a alarm, ktoré boli predmetom dohody o odpredaji a splátkach, boli a stále sú zabudované do nehnuteľnosti patriacej prenajímateľom. Na žalovaného nemohlo platne prejsť vlastnícke právo k týmto veciam, nakoľko tieto v čase dohody o odpredaji boli súčasťou nehnuteľnosti, a nie samostatnými hnuteľnými vecami, ktoré by mohli byť spôsobilým predmetom kúpnej zmluvy. Jedinou samostatnou hnuteľnou vecou by mohla byť svetelná reklama, avšak jej hodnota bola uhradená. Predmet kúpny nebol žalovanému ani riadne odovzdaný, keďže naďalej je súčasťou nebytových priestorov. V súlade s § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka je súčasťou veci všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Odvolateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 19.06.2001 sp. zn. 22Cdo/2250/99. Súčasť veci sleduje právny osud veci samej a sama o sebe nemôže byť predmetom právneho vzťahu. Z toho vyplýva, že právny úkon, ktorý sa týka len súčasti veci, je v zmysle ust. § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom, pretože predmetom takéhoto plnenia by bolo nemožné plnenie.

32. Keďže súd na rozhodovaný prípad neaplikoval ust. § 120 ods. 1 a § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vychádza jeho rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca nemohol predať žalovanému mreže a alarm, keďže v čase uzavretia dohody o predaji a splátkach boli súčasťou nehnuteľnosti; nemohli byť teda samostatným predmetom kúpnopredajnej ani akejkoľvek inej zmluvy či dohody, ktorú navyše uzatváral žalobca, ktorý keďže nevlastnil hlavnú vec, nemohol byť ani vlastníkom mreží a alarmu, ktoré sa ich zabudovaním stali súčasťou hlavnej veci. Vlastník nehnuteľnosti G. T. potvrdil, že mreže boli do jeho nehnuteľnosti zabudované napevno. Preto sa so žalobcom dohodli po ukončení jeho podnikateľskej činnosti v jeho priestore, že si ich žalobca nezoberie, ale nebude mať ani nárok na odškodnenie za mreže. Vlastník nehnuteľnosti mal za to, že mreže patria jemu, pretože sú súčasťou stavby. Samotný žalobca uviedol, že osadením mreží na budovu stavbu zhodnotil. Prvostupňový súd však tieto skutočnosti nedostatočne zohľadnil a dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom, keď kúpnu zmluvu považoval za platne uzavretú so spôsobilým predmetom kúpy. Prvostupňový súd nielen že neprihliadol na námietku žalovaného o nemožnosti prevodu vlastníctva predmetu kúpy, ale z odôvodnenia ani nevyplýva, či sa súd uvedenou námietkou žalovaného vôbec zaoberal. Súd neuviedol akými úvahami sa riadil pri posudzovaní toho, či mreže a alarm boli spôsobilým predmetom kúpy a aké dôkazy považoval za preukazujúce tvrdenie žalobcu o platnom uzatvorení kúpnej zmluvy. Ako vyhodnotil argumentáciu o tom, že mreže a alarm sa ich zabudovaním do nehnuteľnosti stali jej súčasťou, resp. prečo túto argumentáciu nepovažoval za dôvodnú. Teda rozhodnutie nie je v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Prvostupňový súd sa tiež nezaoberal otázkou uzatvorenia zmluvy - dohody o odpredaji a splátkach. Túto žalovaný uzavrel v tiesni a pod nátlakom, nakoľko žalobca podmienil uvoľnenie nebytových priestorov a vstup žalovaného do nich uzavretím kúpnej zmluvy. V dôsledku absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy nemohla platne vzniknúť ani dohoda o urovnaní; tak isto nie je možné uznať dlh, ktorý vznikol z neplatného záväzku. Dohoda o urovnaní nespĺňa náležitosti v súlade s § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o uznanie záväzku, uznanie dlhu obsiahnuté v dohode o urovnaní je neurčité, nekonkretizuje dostatočným spôsobom dôvod vzniku tzv. záväzku.

33. Podaním doručeným súdu dňa 01.08.2014 sa žalobca vyjadril k odvolaniu žalovaného. Navrhol rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania. Uviedol, že vzhľadom na to, že došlo k uznaniu záväzku čo do dôvodu a výšky, nemusí preukazovať existenciu dlhu ani jeho výšku žalobca. Žalovaný nenamietal, že by jeho dlh neexistoval. Dohoda o urovnaní zo dňa 10. 09. 2009 bola na návrh žalovaného uzatvorená slobodne a vážne, teda nebola uzatvorená pod nátlakom.

34. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 13Co/952/2014-102 zo dňa 29.12.2015 zrušil rozsudok č.k. 4C/283/2013-75 zo dňa 03.03.2014 a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že z obsahu spisu zistil, že žalovaný už v odpore proti platobnému rozkazu namietal vlastníctvo žalobcu k predmetu kúpnej zmluvy a tvrdil, že predmet kúpy nebol vlastníctvom žalobcu, ale ako súčasť nehnuteľnosti vlastníctvom vlastníka nehnuteľnosti. Prvostupňový súd sa s týmito námietkami žalovaného nevysporiadal; konštatoval len, že žalobca je vlastníkom predmetných mreží a alarmu. Odvolací súd poukázal na to, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. Štruktúra práva na odôvodnenie rozsudku je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáha, z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ak rozsudok súdu neobsahuje náležitosti uvedené v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľný.

35. Preskúmaním odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu dospel odvolací súd k záveru, že jeho rozhodnutie nezodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal so skutočnosťami zistenými na základe vykonaného dokazovania, nevysvetlil svoj myšlienkový postup s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ani s poukazom na ním prijatý právny záver. Rozsudok okresného súdu neobsahuje dôvody, z ktorých by bolo možné zistiť ako sa vysporiadal s tvrdením žalovaného, že predmet kúpy nebola samostatná vec, ale súčasťou hlavnej veci, a teda či mohlo alebo

nemohlo dôjsť k platnému predaju. Skutočnosťou, či predmetom kúpy nebola súčasť hlavnej veci, čo je rozhodujúce pre platnosť zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným (t.j. či išlo o spôsobilý predmet občianskoprávnych vzťahov), sa prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal a nevysvetlil, akými úvahami sa riadil pri konštatovaní skutočnosti, že predmetné mreže a alarm boli vo vlastníctve žalobcu. Jeho rozhodnutie je preto pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Okresný súd v ďalšom konaní posúdi nárok z hľadiska, či išlo o prevod vecí, ktoré boli spôsobilé byť samostatným predmetom predaja (t.j. či mohlo dôjsť k uzatvoreniu platnej kúpnej zmluvy), či šlo/nešlo o samostatné veci alebo išlo súčasť hlavnej veci, a vysporiada sa s námietkami žalovaného a jeho tvrdením, že predmet prevodu nebol vo vlastníctve žalobcu. V odôvodnení rozhodnutia jasne a stručne uvedie, akými úvahami sa riadil pri posudzovaní oprávnenosti, resp. neoprávnenosti uplatneného nároku, ako vyhodnotil argumentáciu žalovaného o tom, že mreže a alarm sa ich zabudovaním do nehnuteľnosti stali jej súčasťou, resp. prečo súd túto argumentáciu nepovažoval za dôvodnú.

36. V rámci podania doručeného súdu dňa 20.04.2016 žalovaný uviedol, že naďalej zotrváva na tom, že zamrežovanie okien a zabezpečovací systém je potrebné považovať za súčasť stavby. Zabudovaním do nehnuteľnosti sa stali jej súčasťou a zhodnotili ju. Ich oddelenie od hlavnej veci by znamenalo narušenie stien, omietok a okien, a tým funkčné aj estetické znehodnotenie nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť by v dôsledku demontáže týchto vecí vyžadovala dodatočné úpravy a to prinajmenšom zatmelením dier na oknách a na stenách, opravením stierok a maľovky. Tieto skutočnosti vyplývajú zo samotnej povahy vecí, ktoré boli predmetom dohody a odpredaji a splátkach, ako aj z fotografií predložených žalovaným, z vyjadrenie svedka T., ako aj žalobcu na pojednávaní dňa 03.03.2014. Čo sa týka zabezpečovacieho systému, ten pozostáva zo skrinky z poplašným zariadením, snímačov a kabeláže, ktorá prepája jednotlivé prvky zabezpečovacieho zariadenia. Všetky súčasti sú namontované na stene, resp. v stene a ich demontážou by preto došlo k poškodeniu stien, v ktorých by ostali diery. Ako mreže tak aj alarm navyše bez hlavnej veci nemajú žiadne účelové a funkčné určenie, teda samé o sebe nemajú úžitkovú hodnotu. Samotná skutočnosť, že mreže a alarm sú demontovateľné, nie je pre posúdenie, či sa jedná o súčasť stavby alebo samostatnú vec, rozhodujúca. Podstatné je, že tieto súčasti veci sú určené na to, aby sa užívali spolu s hlavnou vecou a nemožno ich od hlavnej veci oddeliť bez toho, aby sa hlavná vec znehodnotila. Žalovaný ďalej poukázal na pokyn Ministerstva financií SR č. 3400/1998-62 k uplatňovaniu § 26 ods. 2, § 33 zákona č. 286/1992 Zb. uverejnený vo Finančnom spravodajcovi č. 3/1998, kde v bode 1 sú definované zariadenia, ktoré sú súčasťou stavby, kde okrem iného sú uvedené okenice, mreže, rolety, žalúzie, markízy, elektrické oznamovacie zariadenia a rozvody, elektrické silové zariadenia a rozvody nízkeho napätia, umelé osvetlenie, bleskozvody. Uvedené podľa jeho názoru dostatočne odôvodňuje záver, že mreže a alarm sú súčasťou nehnuteľností so súp. č. XXXX nachádzajúcej sa na L. I. V. X v J.. Pokiaľ by tento záver nemal súd dostatočne preukázaný, žalovaný navrhol vykonať znalecké dokazovanie za účelom zistenia, či sú mreže a alarm súčasťou nehnuteľnosti, ako sú zamontované, ako je ich možné oddeliť a aké dodatočné úpravy na nehnuteľnosti by v prípade ich demontáže bolo potrebné vykonať. Predtým, než súd nariadi znalecké dokazovanie, žalovaný navrhol, aby súd opätovne vypočul svedka G. T. za účelom zistenia aktuálneho stavu nehnuteľností, t.j. či sú mreže, alarm a svetelná reklama naďalej zabudované do predmetnej nehnuteľnostií. K podaniu doložil fotografickú dokumentáciu vnútra nehnuteľnosti na L. I. V. X v J..

37. Súd vytýčil termín pojednávania na 30.01.2017, na ktorý predvolal strany sporu a svedka. Na pojednávaní svedok G. T., nar. XX.XX.XXXX uviedol, že je naďalej vlastníkom nehnuteľnosti na L. I. V. X v J.. V roku 2016 pri vakovaní predmetnej nehnuteľnosti bola časť mreží - t.j. tri kusy demontované z nehnuteľnosti a už na ňu neboli opätovne založené. Momentálne sú uložené v sklade. Pri ich demontáži nedošlo k znehodnoteniu nehnuteľnosti a svedok uviedol, že sám seba považuje za ich vlastníka. Ako mreže tak aj alarm boli žalobcom do nehnuteľnosti zabudované s jeho súhlasom. Na otázku súdu svedok uviedol, že nevie, ako boli mreže na nehnuteľnosti namontované, t.j. či boli napevno osadené v stene, alebo iba namontované na okne. Svedok sa domnieva, že starý alarm, t.j. ten, ktorý si dal namontovať žalobca, bol demontovaný, pretože terajší nájomca nehnuteľnosti p. C. D. sa prostredníctvom firmy, ktorá sa alarmami zaoberá dozvedel, že alarm je nefunkčný; zrejme z toho dôvodu bol nahradený novým alarmom. Svedok nevedel uviesť, či montážou nového alarmu a demontážou toho starého došlo k znehodnoteniu stavby, keďže v podstate nevie, ako k tomu došlo a či bol založený nový alarm. Žalovaný v priebehu pojednávania navrhol súdu vypočuť ako svedka pána C. D..

38. Súd vytýčil termín pojednávania na 13.02.2017, na ktorý predvolal strany sporu a svedka. Na pojednávaní svedok C. D., nar. XX.XX.XXXX uviedol, že predmetný objekt - t.j. nehnuteľnosť na L. I.

V. 5 v J. má v prenájme približne štvrtý rok. Už v čase kedy mu bol odovzdaný predmetný objekt do prenájmu, boli založené na balkónových dverách, na oknách, ako aj na malých oknách na poschodí, mreže. V súčasnej dobe je časť z mreží poskladaná, pretože predmetná budova prešla rekonštrukciou a tieto mreže boli z tohto dôvodu zložené. Uvádza, že tieto mreže v súčasnej dobe ani nepotrebuje, preto ich nedal namontovať naspäť a sú tam podľa jeho vyjadrenia zbytočne. Mreže skladala firma, ktorá zatepľovala budovu. Svedok nevedel uviesť, ako sú v súčasnosti na predmetnej dobe mreže namontované a ani ako boli predtým namontované a rovnako ani, ako boli z budovy skladané. Alarm, ktorý sa v predmetnej nehnuteľnosti nachádzal v čase, keď si prenajal priestory od pána T. nepoužíval; dal si prostredníctvom firmy zamontovať svoj vlastný bezdrôtový alarm. Z pôvodného alarmu nepoužil ani jednu časť v rámci predprípravy, keďže má svoj bezdrôtový. Z pôvodného alarmu zložil len jedno čidlo. Z pôvodného alarmu ostala v kancelárii tzv. skrinka, ktorú zakryl chladničkou a nainštaloval si vlastnú skrinku. Čidlo, ktoré odmontoval, v podstate viselo zo steny na odtrhnutom kábli, a preto ho demontoval, kábel odstrihol a ostatné čidlá ktoré sú na pevno zabudované na stenu, nechal tak, pretože tieto zo steny neviseli. Tieto čidlá sú namontované tak, že je tam krytka, ktorá je v podstate súčasťou čidla a zakrýva kábel. Preto káble spoza týchto čidiel ani netrčali. V čase, kedy bral predmetné priestory do prenájmu, mal svoj skoro nový alarm. Preto sa ani nepýtal p. T. ako majiteľa predmetných priestorov, že či je alarm založený v týchto priestoroch funkčný a jednoducho si tam nainštaloval svoj vlastný bezdrôtový alarm.

39. Žalobca následne uviedol, že z výsluchu svedkov vyplýva, že mreže sú už demontované; ipso facto to je samo osebe najlepším dôkazom toho, že ide o samostatné hnuteľné veci, ktoré sú spôsobilé byť samostatným predmetnom občiansko-právnych vzťahov. Táto argumentácia platí rovnako aj pre alarm. V prípade mreží a alarmu nešlo o žiadne stavebné úpravy, nešlo o súčasť stavby; nešlo teda o veci, ktoré by boli predmetnom stavebného povoľovacieho konania. Z výpovedí svedkov vyplynulo jedine to, že ide o samostatné hnuteľné veci spôsobilé byť samostatným predmetom alebo spôsobilé tvoriť samostatný predmet občiansko-právnych vzťahov. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR I. US 644/2014 zo dňa 28.10.2014, ktoré odkazuje na rozhodnutie NS SR 2 SZO 14/2007 z 10.10.2007, podľa ktorých, ak je súčasť vecí samostatnou vecou, môže byť aj samostatným predmetnom občiansko-právnych vzťahov a to až do okamihu jej spojenia s hlavnou vecou. Po tomto spojení už jej právny režim určuje hlavná vec a právne úkony týkajúce sa hlavnej veci sa bez ďalšieho určenia svojimi účinkami vzťahujú aj na súčasť veci. Ak je súčasť hlavnej veci oddelená od hlavnej veci, môže síce dôjsť k znehodnoteniu hlavnej veci (k čomu však v tomto prípade nedošlo), avšak súčasť veci sa môže stať napriek tomu samostatným predmetnom občiansko-právneho vzťahu.

40. Žalobca ďalej dôvodil, že alarm mohol demontovať bez problémov, keby mu žalovaný povedal, že ho nechce, lebo v čase, keď ten priestor opúšťal, si zriaďoval novú prevádzku, kde si musel kúpiť nový alarm a nový kamerový systém. Cena alarmu v sume 51 440,- Sk spolu s počítačom, ktorý bol nevyhnutný, aby alarm fungoval na základe kamerového systému, bola približne 20 000,- Sk, čo preukazuje dodací list. Žalovaný podľa všetkého keď priestor opúšťal si zobral z predajne počítač s časťou alarmu, ktorá je vyčíslená na faktúre (časť PC karta pre 4 kamery v hodnote 8 200,- Sk + počítač). V tých priestoroch, keď tam prišiel p. D. ako nový nájomca, sa totiž počítač nenachádzal. To znamená, že ten počítač s tou PC kartou si niekto musel z toho obchodu zobrať. P. T. stade nebral nič, p. D. tvrdil, že tam nič nie je. To znamená, že žalovaný si predsa len z toho alarmu zobral niektorú časť. Žalobca ďalej uviedol, že má nafotené aj to, ako boli zamontované mreže, ktoré sa ľahko demontovali; boli zamontované systémom vrutov, obyčajných skrutiek. Demontované mreže boli dokopy štyri s tým, že dvoje zostali zamontované. Ak by žalovaný povedal, že o mreže nemá záujem, tak si ich demontuje. Žalobca si nemyslí, že by žalovaného nejako oklamal alebo podviedol. Keby mu žalovaný povedal, že nemá záujem ani o mreže ani o alarm, žalobca by si všetko demontoval. Kamera použitá v systéme, ktorá sa dá zamontovať a demontovať je na troch skrutkách (vrutoch), čo si môže demontovať úplne hocikto. Diera po troch vrutoch a po troch hmoždinkách predstavuje opravu, ktorá môže byť vykonaná v priebehu pár minút.

41. Žalovaný záverom uviedol, že výsluchmi svedkov sa nepodarilo preukázať, či sa jedná o súčasti veci alebo jej príslušenstvo. Preto naďalej trvá na vykonaní znaleckého dokazovania, ktoré by tieto skutočnosti objasnilo. Súčasťou veci je všetko, čo k nej patrí podľa povahy, a nemôže byť oddelené bez toho, aby sa tým vec znehodnotila. Mreže majú v podstate dve dimenzie. Jednak to, že či sa dajú oddeliť od steny alebo od okna a druhá vec je, či stratia hodnotu, keď sa odmontujú z okna, ktoré má špecifické rozmery. Pokiaľ ide o zabezpečovacie zariadenie žalovaný uviedol, že nič z neho si nevzal. P. T. ako majiteľ objektu sa vyjadril, že mreže sú jeho, považoval ich za svoje a považuje ich za svoje aj teraz. Takže otázka vlastníctva aspoň vo vzťahu k mrežiam je jednoznačná. Pokiaľ ide o zabezpečovací

systém, ak by aj nebol súčasťou veci, tak je príslušenstvom podľa § 121 ods. 1 Obč. zákonníka. Aj v takomto prípade vlastníctvo prechádza na vlastníka objektu ako na vlastníka hlavnej veci, a teda nie je to vlastníctvom žalobcu. Keďže sa žalobca touto otázkou nezaoberal, neuniesol dôkazné bremeno o tom, že naozaj sa jednalo o samostatné veci, a nie súčasť veci. Poukázal na skutočnosti uvedené v rozhodnutí krajského súdu v tom smere, že ide o absolútne neplatný právny úkon, pokiaľ sa úkon týka vecí, ktoré sa stanú súčasťou hlavnej veci. Neplatný právny úkon nie je možné napraviť a revidovať dohodou o urovnaní. Žalobca ani v tomto smere neuviedol nové argumenty, ktoré by tieto jeho tvrdenia vyvracali. Na základe týchto skutočností žiadal žalobu zamietnuť.

42. Súd návrh žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovania zamietol.

43. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby a listinných dokladov priložených k žalobe uvedených vyššie, písomného doplnenia žaloby zo dňa 27.05.2013, odporu podaného žalovaným proti platobnému rozkazu, písomného podania žalovaného označeného ako „Zaslanie dôkazových materiálov“ zo dňa 15.08.2013, zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadrenia žalobcu k odporu zo dňa 17.09.2013, zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa XX.XX.XXXX, dohody o zániku zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa XX.XX.XXXX, faktúry č. XXXXXX, faktúry

- daňového dokladu č. XXXXVXXX, XXXXVXXX, dodacieho - záručného listu č. XXXXXXXXXX, faktúry č. XXXXXX, ďalej oboznámením fotografií predložených žalovaným a žalobcom, výsluchom žalobcu, žalovaného, svedkov G. T., S. O., B. C. a C. D..

44. Na základe vykonaného dokazovania zistil súd v podstatných okolnostiach tento skutkový stav:

45. Predmetom konania je rozhodnutie o žalobe žalobcu, ktorou sa domáha, aby mu žalovaný zaplatil sumu 1 550,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 100,- Eur od 26.09.2009 do 01.11.2009, s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 750,- Eur od 02.11.2009 do 06.01.2010 a s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 550,- Eur od 07.01.2010 do zaplatenia. Vykonaným dokazovaním je preukázané, že strany sporu uzavreli XX.XX.XXXX dohodu o odpredaji a splátkach, predmetom ktorej boli mreže na predajni na L. I. V. č. X v J. v hodnote 1 000-, Eur, alarm na tej istej predajni v hodnote 1 000,- Eur a svetelná reklama nainštalovaná na priestoroch patriacich k predajni v hodnote 533,- Eur. Dohodli sa na mesačných splátkach vo výške 844,- Eur rozložených na obdobie troch kalendárnych mesiacov. Vzhľadom na to, že žalovaný napriek uzavretej dohode a svojmu záväzku zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu za vyššie uvedené veci v troch mesačných splátkach po 844,- Eur uvedené nesplnil, strany sporu uzavreli dňa XX.XX.XXXX dohodou o urovnaní, na základe ktorej žalovaný uznal, čo dôvodu a výšky, svoj dlh voči žalobcovi v sume 2 100,- Eur. Dlh v tejto výške sa zaviazal zaplatiť žalobcovi v splátkach po 350,- Eur mesačne počínajúc mesiacom september 2009, zročných vždy do 25.-teho dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Napriek tejto dohode žalovaný svoj záväzok z nej vyplývajúci, ktorý voči žalobcovi uznal čo do dôvodu a výšky, splnil iba čiastočne, keď žalobcovi dňa 02.11.2009 zaplatil 350,- Eur a následne dňa 07.01.2010 sumu 200,- Eur. Napriek viacerým výzvam zo strany žalobcu žalovaný svoj záväzok vo zvyšnej časti predstavujúcej 1 550,- Eur žalobcovi nezaplatil.

46. Žalovaný so žalobou nesúhlasí, pričom na svoju obranu uviedol, že majiteľ priestorov, v ktorých vykonával podnikateľskú činnosť, p. T., ho pri preberaní týchto priestorov upozornil, že nie je povinný odkúpiť majetok, ktorý je zabudovaný v priestoroch, ktorý do týchto priestorov zabudoval predchádzajúci nájomca, teda žalobca. Taktiež poukázal na to, že žalobca nepredložil žiadny doklad, že predávané hnuteľné veci sú jeho vlastníctvom a môže mu ich predať. Dôvodil, že alarm a okenné mreže sú stále namontované na objekte, vlastníkom ktorého sú naďalej G. T. a C. T.. Podľa jeho názoru nedošlo k riadnemu uzavretiu kúpnej zmluvy a nebolo tak na neho prevedené vlastnícke právo k týmto hnuteľným veciam. Žalobca mu neodovzdal žiadne doklady potrebné na riadne užívanie týchto vecí. Dôvodí tiež tým, že dohodu o urovnaní uzavrel dňa XX.XX.XXXX pod nátlakom a v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Dohoda je preto podľa jeho názoru v rozpore s dobrými mravmi, pretože platil za to, čo nevlastní a k čomu nemá žiadny reálny prístup. Žalovaný namieta, že mreže a alarm, ktoré boli predmetom dohody o odpredaji a splátkach, boli a sčasti sú stále zabudované do nehnuteľnosti patriacej G. T. a C. T., teda neboli samostatnými hnuteľnými vecami. Žalobca preto nemohol platne previesť vlastnícke právo k týmto veciam. S poukazom na ustanovenie § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka je právny úkon, ktorý sa týka len súčasti veci, absolútne neplatným právnym úkonom, pretože predmetom takéhoto plnenia je nemožné plnenie.

47. Vykonaným dokazovaním súd ďalej zistil, že G. T. mal so žalobcom uzavretú zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorú uzavreli dňa XX.XX.XXXX. Tento nájomný vzťah bol ukončený dňa 07.01.2009, a to ku dňu 28.02.2009. G. T. uzavrel so žalovaným ako nájomcom týchto priestorov dňa XX.XX.XXXX zmluvu o prenájme nebytových priestorov, ktorá nadobudla účinnosť dňa 01.03.2009. Bola uzavretá na dobu neurčitú s trojmesačnou výpovednou lehotou. Majiteľ priestorov G. T. osobne dovolil žalobcovi, aby do jeho priestorov na svoje vlastné náklady namontoval mreže, alarm a svetelnú reklamu. Následne žalobca tieto veci predal žalovanému.

48. Súd pri rozhodovaní o predmetnej žalobe vychádzal najmä z týchto ustanovení zákona:

49. Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník alebo O.z.), súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

50. Podľa § 121 ods. 1 O.z., príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.

51. Podľa § 489 O.z., záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

52. Podľa § 588 O.z., z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

53. Podľa § 589 O.z., cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.

54. Podľa § 558 O.z., ak niekto uzná písomne že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

55. Podľa § 559 ods. 1 O.z., splnením dlh zanikne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, dlh musí byť splnený riadne a včas.

56. Podľa § 110 ods. 1 vety druhej O.z., ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

57. Podľa § 517 ods. 1 O.z., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

58. Podľa § 517 ods. 2 O.z., ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

59. Podľa § 585 ods. 1 O.z., dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.

60. Podľa § 585 ods. 3 O.z., doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.

61. Podľa § 185 ods. 1 C.s.p., súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

62. Na základe vykonaného dokazovania rozhodujúc podľa vyššie citovaných ustanovení zákona súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je v plnom rozsahu odôvodnený. Vykonaným dokazovaním je preukázané, že strany sporu uzavreli dňa XX.XX.XXXX kúpnu zmluvu v zmysle § 409 a nasl. zákona č. X13/1991 Zb. v nadväznosti na § 261 ods. 1, 8 zákona č. 513/1991 Zb., predmetom ktorej boli hnuteľné veci, vlastníkom ktorých bol žalobca, a to mreže, alarm a svetelná reklama. Tieto veci sa nachádzajú

na predajni na nábreží I. V. č. 5 v J., v nehnuteľnosti patriacej p. G. T., ktorý tieto priestory na základe zmluvy o prenájme nebytových priestorov prenajímal žalobcovi v dobe od 30.05.2006 do 28.02.2009. Na základe vyššie uvedenej kúpnej zmluvy žalovaný kúpil tieto veci od žalobcu, pričom hodnota mreží bola na základe vzájomnej dohody stanovená na 1 000,- Eur, hodnota alarmu rovnako na 1 000,- Eur a hodnota svetelnej reklamy na 533,- Eur. Medzi účastníkmi tejto kúpnej zmluvy bola uzavretá dohoda, že žalovaný zaplatí žalobcovi kúpnu cenu za vyššie uvedené veci v troch splátkach po 844,- Eur mesačne. O vlastníctve žalobcu k vyššie uvedeným veciam súd nemá žiadne pochybnosti. Žalobca ho preukázal listinnými dokladmi predloženými v priebehu pojednávania. Taktiež súd nemá žiadne pochybnosti o tom, že žalobca nainštaloval vyššie uvedené veci do nehnuteľnosti - prenajatých priestorov patriacich G. T. s jeho súhlasom. O uvedenom svedčí jednak výpoveď žalobcu, ako aj svedka G. T.. Uvedená kúpna zmluva má všetky podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, a síce zmluvné strany, kúpnu cenu a predmet kúpnej zmluvy. Napriek uzavretej kúpnej zmluve a v nej obsiahnutej dohode o splátkach, žalovaný žalobcovi na základe tejto kúpnej zmluvy nezaplatil ani jednu mesačnú splátku. Preto účastníci konania po vzájomnej dohode uzavreli dňa XX.XX.XXXX dohodu o urovnaní podľa § 585 O.z., v zmysle ktorej žalovaný uznal svoj dlh voči žalobcovi vo výške 2 100,- Eur čo do dôvodu a výšky, a súčasne sa ho zaviazal zaplatiť žalobcovi v splátkach zročných vždy do 25.-teho dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci vo výške 350,- Eur za jednu mesačnú splátku počínajúc od septembra 2009 až do úplného zaplatenia tohto svojho dlhu. Na základe tejto dohody žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 02.11.2009 sumu 350,- Eur a následne dňa 07.01.2010 žalobcovi zaplatil 200,- Eur. Spolu teda žalobcovi zaplatil 550,- Eur. Svoj záväzok vo zvyšnej časti predstavujúci rozdiel medzi uznaným dlhom vo výške 2 100,- Eur a zaplatenou sumou 550,- Eur, teda sumu 1 550,- Eur, žalobcovi už nezaplatil. Žalobca sa preto od žalovaného domáha zaplatenia tejto sumy vrátane úrokov z omeškania tak, ako je uvedené v žalobe a v jej doplnení.

63. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s vyjadrením žalobcu, v zmysle ktorého strany sporu dohodou o urovnaní uzavretej podľa § 585 O.z. modifikovali svoj pôvodný dlh tak, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi dlh 2 100,- Eur v splátkach tak, ako je uvedené vyššie, a to až do jeho úplného zaplatenia. Touto dohodou účastníci konania taktiež založili vyvrátiteľnú právnu domnienku v zmysle 558 Občianskeho zákonníka spočívajúcu v tej skutočnosti, že dlh v čase jeho uznania trval, keďže žalovaný v rámci čl. II. bodu 1 výslovne prehlásil, že uznáva pohľadávku vo výške 2 100,- Eur čo do dôvodu a výšky. Žalobca preto nemusí v konaní preukazovať, že dlh existoval a nemusí preukazovať ani jeho výšku. Žalovaný má v konaní na základe ním predložených dôkazov možnosť preukázať, že k splneniu dlhu z jeho strany voči žalobcovi došlo, resp. že jeho dlh zanikol inak. Žalovanému sa však túto skutočnosť žiadnym spôsobom preukázať nepodarilo. Bez ohľadu na to, či pôvodná dohoda o odpredaji a splátkach bola uzavretá podľa Obchodného alebo Občianskeho zákonníka, nič to nemení na skutočnosti, že dohodou o urovnaní upravený vzťah účastníkov konania (strán sporu) sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

64. Reagujúc na vyjadrenie žalovaného ohľadom premlčania súd konštatuje, že sa stotožňuje s vyjadrením žalobcu, že medzi účastníkmi konania začala na základe dohody o urovnaní plynúť v zmysle ust. § 110 ods. 1 vety druhej Obč. zákonníka nová premlčacia desať ročná lehota. Dlh žalovaného voči žalobcovi preto nemôže byť premlčaný. Rovnako súd považuje za právne irelevantné tvrdenia žalovaného spočívajúce v tej skutočnosti, že dohodu o urovnaní, resp. aj dohodu o odpredaji a splátkach (kúpnu zmluvu) mal podpísať pod nátlakom. V plnom rozsahu sa v tejto súvislosti stotožňuje s vyjadrením žalobcu v tom smere, že žalovaný mal dostatok času preštudovať si predložené listinné doklady a nebol v žiadnej časovej tiesni. Z uvedených dokladov vyplýva, že ich podpísal slobodne a vážne. Navyše, dohoda u urovnaní bola vypracovaná v advokátskej kancelárii JUDr. Petra Šramka v Brezne, teda žalovaný bol poučený advokátom ako osobou majúcou právne vzdelanie o podstate tejto dohody a jej následkoch. Žalovaný na podporu svojich tvrdení, že dohodu o urovnaní, resp. dohodu o odpredaji a splátkach (kúpnu zmluvu) mal podpísať pod nátlakom, nepredložil žiadne relevantné argumenty.

65. V prospech žalovaného vyznievajú iba tvrdenia prednesené svedkyňou S. O., ktorá je jeho manželka, ktoré však vo svetle vyššie uvedených skutočností vyznievajú nepresvedčivo a tendenčne a súd ich hodnotí ako učinené v snahe napomôcť v predmetom spore žalovanému.

66. Na záver o tom, či ide, alebo nejde o súčasť veci, sa vyžaduje predovšetkým zistenie, že súčasť patrí k veci, t.j. k veci v právnom zmysle. Ak súčasť patrí k veci, potom možno vziať do úvahy, čo podľa povahy tejto veci k nej patrí alebo môže patriť ako jej súčasť. Všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí, treba totiž považovať za terminologické vyjadrenie úzko spojené s hospodárskym určením a funkčnosťou veci. Je

nemysliteľné, aby súčasťou pozemku bol karburátor, rovnako ako je pojmovo vylúčené, aby súčasťou motora bola vodovodná prípojka.

67. Súčasť veci môže byť:

1. samostatnou vecou, pokiaľ nie je spojená s hlavnou vecou,

2. len súčasťou, ktorá bez hlavnej veci nemá žiadne účelové a funkčné určenie, a teda sama osebe nemá úžitkovú hodnotu. 68. Ak je súčasť veci samostatnou vecou, môže byť aj samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov, a to až do okamihu jej spojenia s hlavnou vecou. Po tomto spojení už jej právny režim určuje hlavná vec a právne úkony týkajúce sa hlavnej veci sa bez ďalšieho určenia svojimi účinkami vzťahujú aj na súčasť veci. Súčasť veci sa už preto nemusí uvádzať v právnych úkonoch, ktorými sa disponuje hlavnou vecou. Platí to aj pre prevody nehnuteľností.

69. Ak je súčasť hlavnej veci oddelená od hlavnej veci, môže síce dôjsť k znehodnoteniu hlavnej veci, avšak súčasť veci sa môže stať napriek tomu samostatným predmetom občianskoprávneho vzťahu.

70. Znehodnotenie hlavnej veci neznačí vždy len jej zničenie alebo poškodenie. Stačí, ak oddelením súčasti dôjde k funkčnému znehodnoteniu hlavnej veci (napríklad sa odmontujú kolesá auta). Znehodnotením možno rozumieť aj podstatnú zmenu kvality hlavnej veci, a tým aj stratu jej úžitkovej hodnoty. Za určitých podmienok za znehodnotenie možno pokladať aj výrazné zníženie hodnoty hlavnej veci. Je zrejmé, že záver o znehodnotení závisí od konkrétneho prípadu a povahy hlavnej veci i jej súčastí.

71. V rámci rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/22/2000 zo dňa 30.11.2000 je o. i. uvedené, že „súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, aby sa tým vec znehodnotila. Znehodnotenie veci môže spočívať tak v znížení jej hodnoty, ako aj v znížení jej funkčnosti, či v narušení jej hospodárskeho účelu“.

72. Súd s poukazom na § 185 ods. 1 C.s.p. zamietol návrh žalovaného na vykonanie znaleckého dokazovania za účelom zistenia či sa v prípade mreží a alarmu jedná o súčasti veci - nehnuteľnosti na L. alebo jej príslušenstvo, nakoľko z doteraz vykonaného dokazovania, svedeckých výpovedí ako aj z doloženej fotodokumentácie oboch strán je možné pre súd urobiť si záver o tom, či mreže a alarm boli súčasťou veci, resp. jej príslušenstvom aj bez potreby vypracovania znaleckého posudku, resp. odborného vyjadrenia.

73. Na základe vykonaného dokazovania (výsluchu svedkov, strán sporu, ako aj fotodokumentácie predloženej žalobcom a žalovaným) súd dospel k záveru, že mreže namontované na budove na L. I. V. X v J. ako aj poplašné zariadenie (alarm) zamontované v uvedenej budove, nie sú súčasťou veci, ale len jej príslušenstvom. Mreže, ktoré sa v súčasnosti len sčasti nachádzajú na predajni z dôvodu ich demontáže kvôli povrchovým úpravám stavby, boli založené na oknách len prostredníctvom jednoduchých oceľových skrutiek, čiže ich demontážou nedošlo a ani nemohlo dôjsť k akémukoľvek poškodeniu stavby, výraznému zníženiu hodnoty hlavnej veci, alebo znefunkčneniu hlavnej veci.

74. Rovnako poplašné zariadenie - alarm pozostávajúce z kabeláže, konektorov, kamier, počítača. Jednotlivé zložky tohto systému sú poprepájané kabelážou, ktorá je zasadená do omietky v rámci stavby. Všetky zložky poplašného systému s výnimkou kabeláže sa dajú odstrániť bez akýchkoľvek zásahov do stavby a v prípade kabeláže spájajúcej jednotlivé zložky systému je možné jej odstránenie zásahom do omietky v rámci budovy, čo síce predstavuje určitý zásah do stavby, ale nie zásah takej intenzity, aby to viedlo k poškodeniu stavby, výraznému zníženiu hodnoty hlavnej veci, alebo znefunkčneniu hlavnej veci.

75. Súd konštatuje, že ak by sa alarm a mreže s ohľadom na ich povahu a spôsob montáže považovali za súčasť hlavnej veci - nehnuteľnosti na L. potom výkladom ad absurdum by sa mohlo dospieť k záveru, že akékoľvek vybavenie nehnuteľností vyžadujúce určitý zásah do nej (napr. v prípade obrazu jeho zavesenie na klinec, ktorý bol vbitý do steny; v prípade poličky jej zavesenie na háky, ktoré sú uchytené skrutkami zarazenými do steny, atď.) je vlastne súčasťou veci hlavnej, čo je však neprípustné a viedlo by k úplnému narušeniu majetkových práv účastníkov nájomných vzťahov.

76. Samostatná povaha príslušenstva spôsobuje, že právne úkony týkajúce sa hlavnej veci sa bez ďalšieho prejavu vôle nevzťahujú aj na príslušenstvo. Na to, aby došlo k účinkom právneho úkonu týkajúceho sa hlavnej veci aj na príslušenstvo, treba predmetom tohto právneho úkonu urobiť aj príslušenstvo. Ak k tomu nedôjde, nemožno vychádzať z toho, že právnym úkonom (napr. kúpnou zmluvou) došlo aj k prevodu vlastníctva k príslušenstvu.

77. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti - t.j. že alarm a mreže nie sú súčasťou veci, ale len príslušenstvom veci, súd neakceptoval argumentáciu žalovaného, že dohoda o odpredaji a splátkach zo dňa 03.03.2009 je absolútne neplatná v zmysle § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

78. Keďže v prípade mreží a alarmu sa nejednalo o súčasti hlavnej veci, ale len o príslušenstvo, nestali sa tieto veci ich založením na vec hlavnú jej súčasťou, t.j. nestali sa vlastníctvom majiteľa nehnuteľnosti

- pána G. T. a jeho manželky.

79. Súd preto na základe vyššie uvedených skutočností žalobe vyhovel, keď ju z vyššie uvedených dôvodov považuje za odôvodnenú v plnom rozsahu. Žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej istiny 1 550,- Eur, keď žalovaný zo sumy, ktorú sa zaviazal zaplatiť žalobcovi na základe dohody o urovnaní (2 100,- Eur), zaplatil tomuto iba 550,- Eur, keď mu dňa 02.11.2009 uhradil 350,- Eur a dňa 07.01.2010 ďalších 200,- Eur. Súčasne v súlade s písomne podanou žalobou súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 2 100,- Eur od 26.09.2009 do 01.11.2009 vo výške 9 % ročne, pretože žalovaný na základe dohody o urovnaní uzavretej dňa 10.09.2009 mal zaplatiť žalobcovi najneskôr do 25.09.2009 sumu 350,- Eur, čo však neurobil. Až následne dňa 02.11.2009 žalobcovi zaplatil sumu 350,- Eur; preto žalobcovi prináležia aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 100,- Eur od 26.09.2009 do 01.11.2009. Následne mu patria aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 750,- Eur (2 100,- Eur mínus 350,- Eur) od 02.11.2009 do 06.01.2010, keď mu žalovaný zaplatil 07.01.2010 ďalších 200,- Eur. Žalobcovi ďalej patria z celkovo nezaplatenej sumy 1 550,- Eur úroky z omeškania vo výške 9 % ročne od 07.01.2010 až do jej zaplatenia. Žalobca si úroky z omeškania z vyššie uvedených nezaplatených istín uplatnil v súlade so zákonom a s vykonávacím právnym predpisom. Súd mu ich preto v plnom rozsahu v súlade s písomne podanou žalobou priznal, pretože žalovaný sa so zaplatením svojho peňažného dlhu voči žalobcovi dostal do omeškania.

80. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

81. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 C.s.p., keď v spore úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o samotnej výške ktorých rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 362 1 C.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 127 ods. 1 C.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.