Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cbi/29/2016

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: JUDr. Marieta Katona, so sídlom Korzo Bélu Bartóka 5119/14F, Dunajská Streda, správca úpadcu Family Tarcsi s.r.o., so sídlom Táborská 3211/2B, Veľký Meder, IČO: 44 324 057, proti žalovanému: B. U., bytom G. rad XXX/XX, Q. O., B.: XX XXX XXX, zastúpený: JUDr. Tibor Nagy, advokát so sídlom Kukučínova 8, Nové Zámky, o zaplatenie určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 17.10.2016, doručenou súdu dňa 20.10.2016 domáha určenia neúčinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.09.2014 uzavretej medzi úpadcom a žalovaným a uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu peňažnú náhradu 1.213.478,63 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Dňa 06.03.2017 žalobca doručil súdu podanie, ktorým zobral žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu, že dňa 01.03.2017 mu žalovaný doručil relevantné dôkazy, čím potvrdil svoje tvrdenia, že nárok uplatnený v žalobe je neoprávnený. Žalovaný tiež preukázal, že vykonal všetky potrebné právne kroky k vymáhaniu svojej pohľadávky, ale nezískal žiaden výťažok zo spomínanej transakcie, ale naopak vznikli mu náklady súvisiace s podaním trestného oznámenia a prihlásením do konkurzného konania, ktoré sa skončilo s rozhodnutím súdu o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku a následne bola spoločnosť vymazaná z príslušného Obchodného registra v Maďarskej republike. Týmto sa stal petit žaloby neodôvodneným a nevymáhateľným a celé súdne konanie stratilo svoj význam.

3. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.

4. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5. Podľa § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

6. Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca prejavuje svoju vôľu nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia Súd je povinný dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračuje v konaní tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené, resp. sčasti zastavené.

7. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konanie zastavil, keď nebol potrebný súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby, nakoľko k späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním (za prvé pojednávanie treba považovať len také pojednávanie, na ktorom došlo k prejednaniu veci, R 28/1974).

8. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

9. Podľa ustanovenia § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

10. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie žalobcu, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žalobného návrhu. Pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 ods. 1 (predtým § 146 ods. 2 OSP). (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 14.09.2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010)

12. S poukazom na dôvody späťvzatia žaloby nemožno podľa názoru súdu pričítať ani jednej zo strán zavinenie na zastavení konania, keďže žalovaný po podaní žaloby žalobcovi dostatočne skutkovo preukázal, že žaloba nie je dôvodná, pričom žalobca v čase podania žaloby nemal o týchto skutočnostiach dostatočné vedomosti. Uvedený skutkový stav predstavuje podľa názoru súdu dôvod hodný osobitného zreteľa pri rozhodovaní o trovách konania a preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 257 tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.