Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/57/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci nahradenia súhlasu na zmenu priezviska maloletého dieťaťa: K. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matka - navrhovateľka - B. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. D. D. XX, J., XXXX, C., Rakúska republika, zastúpená splnomocnencom: Pacalaj, Palla a partneri, s. r. o., so sídlom Nám. SNP 3, Trnava, a otec - odporca - J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.-T. N. XXX/X/X, A-XXXX F., Rakúska republika, o odvolaní matky dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 17. januára 2017, č.k. 19P/67/2016-21, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zastavil konanie o návrhu matky na zmenu priezviska maloletého K., a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 35 Zákona o rodine, § 11 ods. 3 písm. a) zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku, § 1 a § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len ako „CMP“), § 9 a § 161 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“), § 2 a § 39 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ako aj čl. 1 bod 3 písm. c) Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, keď dospel k záveru o neodstrániteľnom nedostatku podmienky konania spočívajúceho v nedostatku právomoci súdu vo veci konať, v dôsledku ktorého bolo potrebné konanie zastaviť, pričom o postúpení veci príslušnému orgánu nerozhodol, pretože zastavil konanie pre nedostatok medzinárodnej právomoci, pričom mal za to, že právomoc konať v predmetnej veci majú súdy v Rakúsku, kde je obvyklý pobyt maloletého. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka dieťaťa, ktorá navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Mala za to, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasila s aplikáciou ust. § 39 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Mala za to, že v danom prípade dôvodom na založenie právomoci slovenského súdu nie je len obvyklý pobyt maloletého. Poukázala pritom na ust. § 35 citovaného zákona, podľa ktorého, ak sa má podľa ustanovenia tohto zákona použiť právny poriadok, ustanovenia ktorého odkazujú späť na právo slovenské alebo ďalej na právo iného štátu, možno takýto odkaz prijať, ak to zodpovedá rozumnému a spravodlivému usporiadaniu vzťahu, o ktorý ide. Podľa § 13 rakúskeho zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom sa používanie osobného mena posudzuje podľa príslušného osobného štatútu. Osobný

štatút osôb je podľa rakúskeho zákona právo toho štátu, ktorého sú osoby štátnymi príslušníkmi. Mala tiež za to, že vzhľadom na vzniknutú situáciu by v tomto prípade prijatie takéhoto odkazu slovenským súdom zodpovedalo rozumnému a spravodlivému usporiadaniu vzťahu. Vo veci rozhodovania o zmene mena a priezviska rakúske súdy nemajú právomoc konať a rozhodnúť. O zmene mena a priezviska je v Rakúsku oprávnené rozhodovať Okresné veliteľstvo, odbor štátneho občianstva a matričných záležitostí. Podľa vyjadrenia Okresného veliteľstva Gänsendorf, žiadosť o zmenu priezviska maloletého nemôže byť schválená, nakoľko maloletý má slovenské štátne občianstvo. Vzhľadom na to, že v danom prípade nemôže rozhodovať rakúsky štátny orgán, je nevyhnutné, aby slovenský súd konal a rozhodol v zmysle princípu zákazu degenatio iustitiae, pričom je nevyhnutné, aby súd pri svojom konaní a rozhodovaní prihliadal predovšetkým na najlepší záujem dieťaťa, ktorý je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa týkajú maloletého dieťaťa.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - matka dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 a § 7 ods. 1 proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 a dospel k záveru, že odvolanie matky dieťaťa nie je dôvodné, pretože napadnuté uznesenie je vecne správne.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 19P/67/2016 je nahradenie súhlasu otca na zmenu priezviska maloletého K., nar. XX.XX.XXXX.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým súd konanie zastavil z dôvodu nedostatku právomoci a závislého výroku o trovách konania.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

9. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konanie prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorú nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

10. Súd prvej inštancie správne skúmal splnenie procesných podmienok na konanie, a teda správne sa zaoberal právomocou súdu, ktorá je jednou z podmienok konania, ktorej existenciu súd skúma z úradnej povinnosti kedykoľvek počas konania. Právomoc súdov SR v konaní s cudzím prvkom je potrebné posudzovať podľa právny noriem medzinárodného práva.

11. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že matka a maloletý K. sú štátnymi občanmi SR a otec maloletého je štátnym občanom Srbska a Čiernej Hory. Manželstvo rodičov dieťaťa bolo rozvedené Okresným súdom Josefstadt zo dňa 04.05.2007, sp. zn. 1C 42/07b-4-4 a rozsudkom Okresného súdu Josefstadt zo dňa 25.05.2007, sp. zn. 1P 74/07p-S5 bol maloletý K. zverený do starostlivosti matky. Obvyklý pobyt dieťa malo a stále má na území Rakúskej republiky.

12. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že sa jedná o rodinno-právnu vec s cudzím prvkom a dotknuté štáty sú členskými štátmi Európskej únie a prejednávaná vec by mala byť posudzovaná podľa Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkom v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností.

13. Podľa čl. 1 bod 3 písm. c) citovaného nariadenia, toto nariadenie sa nevzťahuje na priezvisko a mená dieťaťa.

14. Citovaný článok teda vylučuje aplikáciu predmetného nariadenia. Vzhľadom na neexistenciu dvojstrannej zmluvy správne súd prvej inštancie pristúpil k aplikácii ustanovení zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ktorého aplikácia je namieste v prípade, ak na

konkrétny právny vzťah s cudzím prvkom nemožno použiť medzinárodnú zmluvu, ktorou je Slovenská republika viazaná a rovnako tak ani právny akt sekundárneho práva EÚ.

15. Správne prvoinštančný súd poukázal na ust. § 39 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, podľa ktorého, právomoc slovenských súdov vo veciach starostlivosti o maloletých je daná, ak má maloletý na území Slovenskej republiky svoj obvyklý pobyt alebo jeho obvyklý pobyt nemožno určiť.

16. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru o nedostatku právomoci, keď maloletý má obvyklý pobyt v Rakúskej republike, kde navštevuje základnú školu a býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou.

17. Pokiaľ odvolateľka v odvolaní poukazuje na nutnosť aplikácie ust. § 35 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, podľa ktorého, ak sa má podľa ustanovení tohto zákona použiť právny poriadok, ustanovenia ktorého odkazujú späť na právo slovenské alebo ďalej na právo iného štátu, možno takýto odkaz prijať, ak to zodpovedá rozumnému a spravodlivému usporiadaniu vzťahu, o ktorý ide, odvolací súd poukazuje na to, že citované ustanovenie sa nevzťahuje k posúdeniu a určeniu právomoci súdu vo veci konať, ale citované ustanovenie rieši situáciu, keď je daná právomoc súdu SR vo veci konať a rieši právny poriadok, podľa ktorého je potrebné vec prejednať. Právomoc slovenských justičných orgánov je upravená v ust. § 37 a nasl. citovaného zákona.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu princípu zákazu degenatio iustitiae, keď súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vysvetlil dôvody, pre ktoré nemá právomoc vo veci konať a rovnako uviedol, že na konanie vo veci sú príslušné rakúske orgány. Skutočnosť, že podľa tvrdení odvolateľky rakúsky právny poriadok neumožňuje vyhovieť návrhu, nemôže založiť právomoc súdu SR vo veci konať a rozhodnúť, keď je to výslovne vylúčené ustanoveniami zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom vzhľadom na obvyklý pobyt maloletého, čo je v súlade s právne záväznými aktami EÚ, ako i rozhodnutiami ESD.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP.

21. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .